Najlepší

Päť mesiacov od začiatku špeciálnej vojenskej operácie - zhrnutie časť 2

zdroj: http://thesaker.is/five-months-into-the-special-military-operation-a-summary/
autor: Saker

A čo západné vládnuce triedy, aký vplyv, ak vôbec nejaký, na ne mala SMO?

Najprv si definujme naše kategórie. V EÚ v skutočnosti nemáme žiadnu skutočnú "vládnucu triedu", máme len nastrčené osoby (frontmen) (pardon! samozrejme som mal na mysli "nastrčené osoby" (front persons)), bábky, predstieraných vládcov bez akéjkoľvek vlastnej politiky (Olaf Scholz a Josep Borrell sú dokonalými príkladmi). Neexistuje žiadna európska "obranná politika" ani žiadny iný zmysluplný dôkaz politiky na akejkoľvek úrovni. EÚ je mŕtva, bezradná a úplne pod kontrolou amerických neoconov.

Po druhé, v USA vládnu neokonzervatívci, ktorí úplne ovládajú obe hlavné strany v USA. A hoci základňa republikánov je veľmi odlišná od základne demokratov, ich vodcovia sú väčšinou zameniteľní. Takže ich budem považovať za jeden celok.

Ich zmýšľanie a svetonázor sú celkom jasné: sú to mesiášski nadradenci a úprimne sa považujú za rasovo nadradených zvyšku ľudstva. Spojením angloamerického imperializmu a židovskej nadradenosti vzniklo monštrum, ktoré dnes poznáme pod názvom "neokoni". Títo ľudia vynikajú v umení hromadenia moci, či už silou alebo podvodom. Radi tvrdia, že majú vyššiu inteligenciu, ale v skutočnosti týchto ľudí nerozdeľuje rozum, ale dva kľúčové aspekty ich svetonázoru: a) kmeňovitosť a b) pudovosť. Jednoducho povedané, väčšina ostatných ľudí nemá toto kmeňové zmýšľanie "my proti nim" a len podskupina bežných ľudí je skutočne hnaná k moci a vplyvu. Preto, hoci sú neokonzervatívci v USA početne malou menšinou, majú USA plne pod kontrolou.

Ich psychologický profil je prinajlepšom narcistický a vo väčšine prípadov plne psychopatický. Aj to im dáva výhodu, najmä keď majú do činenia so slabými, nevedomými a ľahko ovplyvniteľnými ľuďmi. Keď sa však stretnú s rozhodným nátlakom, či už zo strany Ruska, Iránu, KĽDR alebo dokonca Hizballáhu, rýchlo sa stanú bezradnými a bezmocnými. Pozrite si výraz Blinkena na fotografii vyššie - to je tvár zbabelca a porazeného. Mohol sa stať slušným krajčírom, namiesto toho ho požiadali, aby viedol zahraničnú politiku (teraz už bývalej) veľmoci. Niet divu, že všetko, čo kedy vyprodukoval, boli katastrofy a odporné zlyhania!

Spočiatku sa americkí neokonzervatívci cítili povzbudení z totálnej kontroly nad Jelcinom a ruskými liberálmi a oslavovali víťazstvo. Potom sa niečo veľmi pokazilo a zrazu stáli pred radikálne odlišným typom vodcu, ktorý mal masívnu podporu ruského ľudu. Tu si uvedomte, že Putin bol dôstojníkom spravodajskej služby so špecializáciou na Západ, teda človekom, ktorý veľmi dobre poznal svojich nepriateľov. Okrem toho bol Putin dostatočne trpezlivý na to, aby si uvedomil, že v prvých rokoch konfrontácie so Západom nebolo Rusko v stave otvorene vzdorovať Západu, nieto s ním ešte vojensky bojovať. Preto v rokoch 2014 - 2015 zabránil ďalšiemu postupu vojsk LDNR na západ, hoci ukrajinská armáda bola v rozklade. Hoci vedel, že v tom čase boli Ukrajinci v panike a dezorganizovaní, vedel tiež, že Rusko sa nemôže postaviť konsolidovanému Západu. Preto v rokoch 2014 až 2018 Rusko vyvinulo gigantické úsilie na rozvoj takých spôsobilostí, ktoré sú potrebné na to, aby bolo schopné postaviť sa celému NATO a zvíťaziť. V čase ruského ultimáta Západu na jeseň minulého roka bolo Rusko konečne pripravené.

Všimnite si, že ruské ultimátum nebolo ani tak ultimátom Kyjevu, ako priamou výzvou USA a NATO.
Neokonzervatívci opití svojou chvastavosťou a pocitom rasovej nadradenosti v podstate poslali Rusko do prdele a zdvojnásobili svoju rétoriku. A keď sa Rusko pohlo, skutočne sa zľakli, z čoho vyplýva ich samovražedná politika voči Rusku odvtedy. Títo ľudia sa mylne domnievali, že hoci Rusko môže (možno!) zvíťaziť nad ukrajinskými silami, boli si istí, že Putin sa neodváži otvorene vzdorovať konsolidovanému Západu. A keď Putin urobil práve to, prešli do plného panického módu, preto tie nezmysly, ktoré denne počúvame zo západných hlavných miest.

Ale bolo to ešte horšie. Rusov potom zďaleka neodradili západné sľuby ohňa a síry, ale pristúpili k metodickému ničeniu ukrajinských ozbrojených síl. Napriek tomu, že ukrajinská armáda je najlepšou proxy silou v histórii USA, napriek MILIARDÁM, ktoré dostáva nacistický režim každý mesiac, napriek dodávkam všemožných hyperúčinných Wunderwaffen, napriek ekonomickej vojne, Rusko teraz deň čo deň búši do ukrajinsko+západných síl na Ukrajine, a zatiaľ čo USA prikazujú Ukrajincom bojovať do konca a nikdy sa nestiahnuť, mnohé vlny posíl Volkssturmu nemajú na ruské bojové schopnosti žiadny vplyv. USA tiež nariadili svojim vazalským štátom vo východnej Európe, aby na Ukrajinu poslali svoje veľké zásoby zbraní zo sovietskej éry (viac ako 300 tankov len z Poľska!), a lietadlá ukrajinskej výroby Mi-24, Su-25 a MiG-29 je stále vidieť na ukrajinskom nebi takmer denne napriek tomu, že takmer celé ukrajinské letectvo bolo zničené počas prvých troch dní vojny. Vrtuľníky sa dajú ľahko ukryť, "ukrajinské" lietadlá štartujú zo základní v Poľsku a Rumunsku, a napriek tomu sa zdá, že im to nič nehovorí: pre väčšinu z nich je to jednosmerná misia a oni to vedia. Ale je to dobré PR, aj keď to stojí životy (aspoň tak si to myslí strýko Šmuel). Ale teraz, keď je už aj tak nízka dôveryhodnosť starých korporátnych médií vo voľnom páde, aj takéto PR "víťazstvá" prinášajú len veľmi malú odozvu:

(dôvera Američanov v MSM)

Je vyslovene komické počúvať, ako západné krajiny (Nemecko, Taliansko a dokonca aj USA) nariekajú, že ich zásoby zbraní sa vyčerpávajú, zatiaľ čo všetky tieto skutočne obrovské dodávky od začiatku bojových operácií vôbec nič nezmenili na mieste.

[Poznámka: má Rusko vzdušnú prevahu nad Ukrajinou? Áno, absolútne. Niekoľko vrtuľníkov alebo lietadiel s pevným krídlom na jednosmerných misiách tu nerobí žiadny rozdiel. V skutočnosti oveľa väčšiu hrozbu pre ruské vzdušné sily predstavuje ukrajinská protivzdušná obrana, ktorá je síce stará, ale často modernizovaná a má plnú podporu amerického systému C4ISR (Command, Control, Communication, Cyber, Intelligence, Surveillance and Reconnaissance - velenie, riadenie, komunikácia, kybernetika, spravodajstvo, sledovanie a prieskum) vrátane sledovacieho dronu, AWACS, satelitov, SIGNIT atď. atď. atď. a napriek tomu sa Rusi prispôsobili: lietadlá blízkej vzdušnej podpory lietajú nízko, zatiaľ čo ich SEAD (potlačenie nepriateľskej protivzdušnej obrany) lietajú vysoko s pripravenými protilietadlovými raketami dlhého doletu. Krátka pripomienka: zatiaľ čo USAF/USN často dosahovali vzdušnú nadvládu nad krajinami bez moderného letectva alebo akejkoľvek modernej protivzdušnej obrany, počas anglo-sionistických vojen proti srbskému národu sa im nepodarilo vyradiť srbskú protivzdušnú obranu. V skutočnosti USAF/USN nikdy neoperovali v takom nebezpečnom prostredí, aké sa v súčasnosti vytvorilo nad Ukrajinou, ale relatívne oveľa menšie ruské vzdušné sily dosiahli a udržali vzdušnú prevahu nad touto obrovskou krajinou. Pokiaľ ide o vzdušnú nadvládu (na rozdiel od prevahy), tá je dosiahnuteľná len proti veľmi slabo vyzbrojenému protivníkovi: vzdušná prevaha je to najlepšie, v čo možno dúfať, dokonca aj teoreticky, nad akoukoľvek krajinou s vážnou protivzdušnou obranou].

Napriek tomu (relatívne malé, ale modernejšie) ruské vzdušné sily dosiahli a udržali si vzdušnú prevahu počas posledných piatich mesiacov bojových operácií. To je pre sily USA a NATO mimoriadne znepokojujúce znamenie. Len si predstavte, čo by plná sila ruských ozbrojených síl urobila s NATO, keby sa uvoľnila!

Ale je to ešte horšie (teda pre impérium): existujú všetky náznaky a dokonca jasné signály, že Putin vôbec "neblufuje" a že Rusko má plnú eskalačnú prevahu nad Západom. teraz však začína byť úplne zrejmé, že Kremeľ sa nezastaví za žiadnych okolností, ak nedôjde k úplnému víťazstvu, a ak to znamená jadrovú vojnu, tak nech sa stane. A ruský ľud tento postoj v drvivej väčšine podporuje.

Prečo?

Pretože ruský ľud teraz KONEČNE uvidel pravú tvár Západu, pochopil, že nejde o nič iné ako o pokračovanie druhej svetovej vojny a že v hre je samotná existencia a suverenita ruského národa. Putin to opäť povedal jasne: "Ak sa niekto rozhodne zničiť Rusko, máme plné právo sa brániť. Áno, bola by to globálna katastrofa pre ľudstvo a pre svet, ale ako ruský občan a hlava Ruska chcem položiť otázku: "Aký zmysel má svet bez Ruska?". Keby to boli len prázdne slová, ako to, čo Biden číta (s ťažkosťami) zo svojej čítačky, bola by to jedna vec, ale tieto slová si treba zapamätať v kontexte nasadenia Avangardov, Poseidonov, S-500 a všetkých ostatných zbraní a taktík, ktoré vyvinulo Rusko, kým neokonzervatívci opití aroganciou spali za kormidlom.

Takže nie, Putin sa síce vyhráža len zriedka, ale nikdy neblufuje.

Záver je takýto: každý, kto úprimne verí, že Rusko nevyhladí celý Západ, ak bude vážne ohrozený, je smrteľne pomätený, nevie nič o histórii a nerozumie ruskému zmýšľaniu. Urobil by tak na vlastné nebezpečenstvo.

Ak chcem komukoľvek, kto chce počúvať, odovzdať jedno posolstvo, tak je to toto: Putin neblufuje, Západ nemôže vyhrať a jedinou premennou je, akú cenu je Západ ochotný zaplatiť za svoju porážku.

Mimochodom, Číňania už majú tiež plné zuby bláznov vo Washingtone, stačí si pozrieť ich posledné vyhlásenia.

Podnikne niekto skutočne kroky proti neokonzervatívcom? Pochybujem o tom. Ak niečo, tak celý Trumpov debakel nado všetku pochybnosť dokázal, že americkí antineokoni sú buď falošní, alebo majú vôľu ako lekvár (to mimochodom platí aj pre Tulsi Gabbard). Uvedomia si neokonzervatívci, že ak budú pokračovať v zdvojovaní, osobne i fyzicky zomrú? Možno. Nakoniec si USA môžu dovoliť mať komplexne zničenú Ukrajinu a nemenej komplexne zničenú EÚ. Teraz, keď Spojené kráľovstvo opustilo EÚ, Angličanom to môže byť jedno a vyvolávanie vojen v Európe je aj tak osvedčenou britskou tradíciou.

Skutočným dôsledkom arogancie a ignorancie neokonzervatívcov je, že zďaleka neoslabili Rusko a následne Čínu, ale výrazne prispeli k výraznému posilneniu spojenectva Ruska, Číny a Indie.

Neokonzervatívci by sa mohli rozhodnúť, že nechajú Európu zhorieť, zatiaľ čo im zostanú pod kontrolou USA, ktoré majú na rozdiel od EÚ dostatok prírodných zdrojov a zostanú, ak nie svetovým hegemónom, tak aspoň mocným národom. V takom prípade je ich plán jednoduchý: naďalej sa usilovať o čo najväčšiu konfrontáciu a vojnu v Európe, ale bez toho, aby sa USA zapojili do jadrovej výmeny s Ruskom. Briti na svojom ostrove môžu mať podobné plány, len v menšom meradle a s nevyhnutnou potrebou plne sa spoliehať na podporu USA. V "najlepšom" prípade (pre nich) by Spojené kráľovstvo riadilo chaos v Európe v mene USA.

Mimochodom, nemyslím si, že neokonzervatívcom záleží aj na Izraeli a izraelskom ľude. Ani anglofónnym vládnucim "elitám" nie je ľud USA alebo Spojeného kráľovstva ľahostajný. Ak si z hrôzy 11. septembra musíme vziať nejaké ponaučenie, tak je to, že títo ľudia nebudú váhať zavraždiť tisíce "svojich", pretože v skutočnosti im pri všetkom tom vlasteneckom či sionistickom mávaní vlajkami záleží len na sebe a svojej moci.

NATO je na smiech a Rusko skôr či neskôr denacifikuje celú EÚ, buď politicky a ekonomicky, alebo, ak nezostane iná možnosť, vojensky. Najprv bude treba denacifikovať Ukrajinu, potom šialencov z Pobaltia a Poľska. Potom príde na rad EÚ/NATO počnúc Nemeckom. Dovtedy USA postihne obrovská hospodárska, sociálna a kultúrna katastrofa, ktorá pravdepodobne preformátuje súčasnú politiku USA. Kam pôjdu neokonzervatívci ďalej? Neviem a, úprimne povedané, je mi to jedno. Neokonzervatívci sú len nebezpeční rovnako ako parazit, ktorý napadne mozog oveľa väčšieho hostiteľa. Keď je hostiteľ na dne, parazit ho môže rovno opustiť a nájsť si nového hostiteľa. Sám o sebe je tento parazit slabý a všeobecne neobľúbený.

Medzitým sa môžu ohlúpnuté woke ovce zamestnať úvahami, či muži môžu rodiť, alebo rozhodovaním, či "twerkujúci" senátor vyrieši mnohé problémy USA.

Kam teda pôjdeme ďalej?

Nuž, aspoň zatiaľ sú lídri USA stále v plnom režime "zdvojnásobenia naveky", spolu so svojimi dobrovoľnými otrokmi vo východnej Európe. Ich plán pre Rusko si najlepšie predstavíme na tejto mape: zdroj

K týmto vlhkým snom patrí aj neslávne známy "Idel Ural", ktorý odsúdil Alexander Solženicyn vo svojich článkoch proti rovnako neslávne známemu "zákonu o zajatých národoch". V skutočnosti má tento "zákon" pôvod v CIA a nacistickom Nemecku. Môžeme teda povedať, že nejde o nič iné ako o "opäť to isté". Aj keď nie celkom, niektoré veci sa predsa len zmenili.

Počas druhej svetovej vojny ruský ľud rýchlo pochopil, že Hitler nebol žiadnym "osloboditeľom", o nič viac ako pred ním Napoleon, a že tento druh rečí používal len v snahe dosiahnuť víťazstvo. Potom, počas studenej vojny, bolo ľahké uveriť, že nepriateľom Západu je komunizmus a jeho idea všeobecného oslobodenia spod kapitalistického jarma. Iste, ak by sa Rusko zbavilo KSSZ, Západ by takéto slobodné Rusko prijal?

Nie, stal sa presný opak: napriek "slobode" modrých džínsov, rýchleho občerstvenia, kriminality a pornografie bolo Rusko vydrancované a bolo veľmi blízko k úplnému rozpadu (zabránila tomu len 2. čečenská vojna s Putinom ako hlavným veliteľom). Namiesto sľubovaného "demokratického raja" sa Rusko ponorilo hlboko do najhoršieho kapitalistického pekla, aké si možno predstaviť.

Navyše kombinácia pomerne neschopnej sovietskej propagandistickej mašinérie a oveľa účinnejšej západnej propagandy vytvorila u mnohých Rusov ilúziu, že Západ je skupina slobodných a prosperujúcich národov, ktoré chcú pre Rusko len to najlepšie. Západom riadená nočná mora 90. rokov niektorým otvorila oči, ale nie všetkým. Rovnako ako apokalypsa na takzvanej "nezávislej Ukrajine". Ale akási otvorená, priama a absolútna nenávisť voči Rusku, Putinovi a všetkému ruskému, ktorú všetci vidíme, presvedčila drvivú väčšinu Rusov, že to, čo Západ erálne chce, je "konečné riešenie" "ruského problému" nie nepodobné tomu, čo chcel pápežský režim Paveliča počas druhej svetovej vojny pre Srbov: zabiť ⅓, vyhnať ďalšiu ⅓ a "obrátiť" zvyšnú ⅓.

Niektoré veci sa nikdy nezmenia, najmä nie na Západe. Moslimovia to vystihli, keď hovoria o "novodobých križiakoch"!

Rusko zatiaľ len s istým údivom, ba dokonca pobavením sledovalo, ako EÚ pácha ekonomickú, politickú a sociálnu samovraždu bez toho, aby sa čo i len pokúsila zlepšiť svoj osud. Pre obyvateľov Európy je len jedna vec dôležitejšia ako ich imperialistické a rasistické zmýšľanie: ich peňaženky. A tá peňaženka od zavedenia sebazničujúcich "sankcií" proti Rusku poriadne zabolela. V Rusku sa takýto postoj označuje ako "dieťa, ktoré si zmrazí uši, aby naštvalo babičku": infantilný, sebazničujúci a jednoducho hlúpy. To znamená: koľko režimov (myslím tým politické systémy na rozdiel od vlád, ktoré sú konkrétnymi ľuďmi; napríklad ak Trussová nahradí Johnsona v Spojenom kráľovstve, bude to zmena vlády, ale nie zmena režimu) je ohrozených nespokojnosťou obyvateľstva v EÚ?

Smutná realita je taká, že žiaden. Ach, iste, sú nesmierne nepopulárni, podobne ako je "Biden" v USA, ale výmena bábkových figúriek nič nezmení na režimoch, ktoré sú pri moci (v podstate ide o USA kontrolované koloniálne okupačné režimy).

Je preto pravdepodobné, že Rusko bude musieť zvýšiť stupnicu bolesti o niekoľko stupňov, kým sa ovce v EÚ alebo USA spamätajú. V prvom rade mám na mysli ekonomické opatrenia, ale ak šialenci z Pobaltia, Poľska a Ukrajiny urobia niečo naozaj hlúpe, Rusko nebude váhať použiť vojenskú silu, ak to bude potrebné. Pointa je takáto: Rusko potrebuje denacifikovať celý európsky kontinent, a čím viac krajín sa rozhodne vstúpiť do NATO, tým viac kandidátov na denacifikáciu bude mať Rusko.

Je nemožné predpovedať budúcnosť, v tejto chvíli je jednoducho príliš veľa premenných, ale ponúkol by som nasledujúce predbežné návrhy krokov smerom k eskalácii:

• Rusko by mohlo postupne buď odmietnuť predávať Európe svoje zdroje, samozrejme, nielen plyn a ropu, ale aj všetko ostatné, čo Rusko v minulosti predávalo EÚ za veľmi dobré ceny a čo bolo kľúčom k bohatstvu štátov EÚ. Takže by to bol plnohodnotný hospodársky protiútok Ruska proti EÚ. Ako prvý krok by Rusko mohlo tiež požadovať, aby sa za akýkoľvek vývoz do EÚ platilo len v rubľoch.

• Rusko už na Ukrajine zabíja desiatky poľských, britských a iných žoldnierov (pardon, "poradcov" a "dobrovoľníkov"), ale väčšinou ide o poddôstojníkov. Rusko by sa mohlo rozhodnúť zamerať na vyššie hodnosti zapojené do vojny proti Rusku vrátane cieľov v Kyjeve a inde. Doteraz Rusko uvoľnilo len nepatrný zlomok svojej skutočnej palebnej sily, ale ak sa dodávky zbraní USA/NATO a nasadenie žoldnierov zvýšia, Rusko nebude mať na výber a bude musieť ďalej zvyšovať stupeň bolesti. A ak sa Poliaci alebo pobaltské štátiky "zbláznia naplno", údery na ciele v týchto krajinách sa stanú nevyhnutnými (Putin pred tým už varoval, keď spomínal údery na "rozhodovacie centrá").

• Napokon, ak sa Rusko rozhodne, že už toho bolo dosť, prvými cieľmi ruskej vojenskej odpovede na zástupnú vojnu USA/NATO by boli útoky na kapacity C4ISR USA/NATO vrátane lietadiel AWACS/JSTARS, centier SIGINT a satelitov.

V súčasnosti tieto lietadlá USA/NATO lietajú len pozdĺž ukrajinského vzdušného priestoru a zostávajú umiestnené mimo Ukrajiny. Ale ak sa povedzme USA/NATO aktívne zúčastnia na útoku proti Krymu alebo Krymskému mostu, potom budú všetky stávky zrušené a S-400 a rôzne standoff zbrane budú použité.

Predstavte si na chvíľu, že Rusko zostrelí americký AWACS/JSTARS, aká bude reakcia Západu? A nemyslím tým prejavy rozhorčenia a nenávisti, tie sú už teraz na maxime a na Rusov naozaj nemajú žiadny účinok. Pokúsia sa USA/NATO zostreliť ruské lietadlo? A aká by bola ruská reakcia na to?

Pravdou je, že USA/NATO jednoducho nemajú prostriedky na to, aby viedli pozemnú vojnu proti Rusku. Doslova im chýba všetko, čo je na to potrebné. No jasné, majú množstvo (väčšinou starých a podzvukových) riadených striel, ktoré by mohli na Rusko vystreliť, ale aj tu by to pre Západ predstavovalo dilemu: ak budú údery neúspešné (ako v Sýrii), čo robiť ďalej? A ak by tieto údery boli úspešné, čo by Rusi robili ďalej? Použili by svoje vlastné konvenčné strategické odstrašujúce kapacity na údery na ciele v celej Európe a možno aj v USA? A čo potom?

[Poznámka: letectvo a riadené strely sú v americkej propagande veľmi preceňované. Jedným z mojich učiteľov na vysokej škole bol plukovník USAF vo výslužbe, ktorý pracoval pre program YF-23 a ktorý nás učil veľmi dobrý kurz plánovania síl. Jedného dňa na hodine povedal: "Načo vám bude, keď zbombardujete všetky ciele, zostrelíte nepriateľské lietadlá, keď kým sa vrátite, váš dôstojnícky klub bude plný nepriateľských vojakov?" Samozrejme, žartoval, ale vedel, že vojnu môžu vyhrať len "topánky na zemi". A "topánky na zemi" je presne to, čo USA ani NATO (mimochodom, ani Izrael či KSA) nedokážu nasadiť, najmä proti armáde, ktorá má najväčšie skúsenosti s pozemnou vojnou na planéte, a to s obrovským náskokom!"].

Pravda je taká, že voľba pre neokonzervatívcov je binárna: buď prijať porážku v Európe a ponechať si USA ako svoju cenu a hostiteľa, alebo zomrieť v rozsiahlej jadrovej konfrontácii, ktorá vyhladí milióny ľudí (na čom im vôbec nezáleží), vrátane samotných neokonzervatívcov (na čom im veľmi záleží).

Pokúsiť sa presvedčiť mesianistických, narcistických a pomýlených rasistických maniakov alebo sa s nimi dohodnúť je nebezpečná a väčšinou márna úloha. Práve preto Rusko veľmi veľmi pomaly otáča stupnicou bolesti. Momentálne väčšina úsilia Kremľa ani nie je zameraná na Západ, ale na kovanie jadra budúceho multilaterálneho sveta, krajín BRICS a kandidátov na členstvo v BRICS (v blízkej budúcnosti možno aj Irán, Argentína, Egypt, Turecko, Saudská Arábia, Afganistan, Mexiko, Libanon a Indonézia). Rusko tiež rozširuje svoje väzby na Afriku a Latinskú Ameriku. V neposlednom rade Rusko, Čína a India neustále rozširujú svoje väzby a dokonca aj spoluprácu, najmä s Čínou.

V tejto súvislosti by som neokonzervatívcom a ich bábkovým režimom dôrazne odporúčal, aby dôkladne zvážili dôsledky Putinových slov, že "v skutočnosti sme ešte nič vážne nezačali" (мы ещё всерьёз и не начинали). To nie je hrozba, ale konštatovanie skutočnosti. O tom, čo sa bude diať ďalej, rozhodne to, či bude Západ naďalej predstierať, že Rusko sa chystá na kolaps, alebo že Putin blufuje.

Práve teraz, a presne tak, ako som predpovedal, že sa to stane, Rusko v podstate úplne rezignovalo na akúkoľvek formu dialógu so Západom, keďže Západ v podstate prerušil všetky svoje diplomatické vzťahy s Ruskom. Inak povedané, Rusko teraz koná jednostranne bez toho, aby bralo do úvahy náreky a hrozby zo Západu. V skutočnosti je realita taká, že Rusko Západ nepotrebuje a ani ho nevyužíva, najmä Západ, ktorý sa snaží spáchať kolektívnu samovraždu miliónom rezov. V súčasnosti Západ zväčša zvyšuje tlak na seba samého, pričom Rusko mu pomáha len veľmi málo alebo vôbec. To však neznamená, že Rusko nebude aktívne zapínať tento ovládač, ak to bude potrebné. A ak ovce na Západe dávajú prednosť atletickým podujatiam alebo šachovým turnajom bez ruskej účasti, nech to robia, a pritom nech tieto podujatia stratia zmysel. To isté platí pre všetky šialenstvá typu #cancelRussia, vrátane ničenia sôch a pomníkov či sankcionovania ruských hudobníkov. Zdá sa, že domnelí hrdí a slobodu milujúci východoeurópania si svoje "slávne víťazstvá" proti starým sovietskym sochám a pomníkom obzvlášť vychutnávajú. Ja hovorím - nech, práve to ukázalo ich impotenciu a úplnú bezvýznamnosť. Ak nemajú úctu sami k sebe, prečo by ju mal mať niekto iný?

Ako sa hovorí, "get woke, go broke". Vhodný epitaf na náhrobný kameň Západu.

Pokiaľ ide o Rusko, jeho skutočná budúcnosť je na juhu, východe a severe. Západ nepotrebuje a nemá z neho žiadny úžitok. Takmer tisíc rokov západného imperializmu sa tak či onak blíži k hanebnej a vlastnej smrti. Ako som už mnohokrát napísal, tento systém nebol ani životaschopný, ani reformovateľný. Buď zomrie na vlastné vnútorné rozpory, alebo ho budú musieť Rusko a Čína vyradiť. Rozhodne na to má prostriedky, ale nebude konať priamo, pokiaľ nebude vyprovokovaný.

Ale to, ak sa tak malo stať, je ešte ďaleko. Zatiaľ vstupujeme do dlhej fázy (pravdepodobne mnoho mesačnej) postupného zvyšovania číselníka bolesti. Rusko bude naďalej drviť sily NATO na Ukrajine a nechá ekonomickú realitu preniknúť do povedomia európskych oviec.

Ako mnohí pozorujú v Rusku: "teraz rusofóbia príde draho".

Nemôžem súhlasiť viac.

Päť mesiacov od začiatku špeciálnej vojenskej operácie - zhrnutie časť 1

zdroj: http://thesaker.is/five-months-into-the-special-military-operation-a-summary/
autor: Saker

Poznámka: po troch mesiacoch pauzy od blogu je pre mňa skutočným potešením vrátiť sa späť. Jednoducho povedané - chýbali ste mi a chýbalo mi písanie analýz. Preto som naozaj rád, že som späť, a chcem ešte raz poďakovať všetkým, ktorí trpezlivo čakali, kým si dobijem baterky. Vaša podpora pre mňa znamená celý svet! Ďakujem vám za všetko!
Andrei

Pred piatimi mesiacmi, 24. februára, Rusko začalo tzv. špeciálnu vojenskú operáciu (SMO). Veľmi zjednodušene povedané, toto je to, čo Rusko doteraz dosiahlo: Ukrajina stratila približne 20 % svojho územia, približne 3 tisíc miest a obcí, polovicu hrubého národného produktu a tretinu produkcie uhlia. Úplne stratila prístup k Azovskému moru a doprava cez čiernomorské prístavy zamrzla v dôsledku bojov a zamínovania vodných ciest. Počet utečencov dosiahol 7 miliónov.

Tieto fakty však ani zďaleka nevypovedajú o celej situácii. Tento príbeh by sa dal vyrozprávať mnohými spôsobmi, ale na začiatok chcem vymenovať niekoľko prvkov oficiálneho západného príbehu, ktoré sa teraz tvária, akoby boli na papieri, a nikto rozumný ich nebude brať vážne. Uvediem ich niekoľko bez určenia poradia (a budem ignorovať tie najidiotskejšie, vrátane toho, že Putin zomiera na rakovinu alebo je veľmi chorý (pozrite si tu 50 titulkov o tom! ) - nie je, na veľké rozhorčenie CIA - alebo že Šojgu ho chce zvrhnúť).

"Rusko prehráva vojnu, bolo porazené ukronacistami pri Kyjeve, dochádza mu munícia a zásoby a je pred kolapsom".

Po prvé, ak sa pozriete na veľkosť ruských síl, ktoré obsadili letisko Antonov pri Kyjeve (jeden výsadkový pluk), a na veľkosť síl, ktoré sa k tomuto letisku presunuli po súši, ľahko sa presvedčíte, že tieto sily neboli určené na útok alebo inváziu do Kyjeva. Táto sila urobila presne to, na čo bola určená, prinútila ukronacistov presunúť sily na ochranu Kyjeva, a tým ich priklincovala na dostatočne dlhý čas, aby mohla získať vzdušnú prevahu, zaútočiť a odrezať sily v blízkosti Donbasu a v Donbase, zničiť ukrajinské C4I a takmer celé ukrajinské letectvo. Trvalo to len niekoľko dní a po splnení tejto misie sa tieto sily stiahli, pretože zotrvaním na mieste by doslova nič nezískali. Ak niečo, tak sú to ukrajinské jednotky, ktorým dochádzajú zbrane, zásoby a vojaci (o tom neskôr). Rusi majú všetku palebnú silu, ktorú potrebujú na mnoho rokov dopredu.

"Rusko muselo zmeniť svoje plány a taktiku kvôli ťažkým stratám, ktoré ruská armáda utrpela na začiatku operácie"

V skutočnosti je tu zrnko pravdy, ale nie je to správne vysvetlenie. Ako som už niekoľkokrát spomenul, špeciálna vojenská operácia je "špeciálna" preto, lebo ide o operáciu, ktorá nie je bežnou operáciou s použitím kombinovaných zbraní. Rusi začali SMO s menším počtom vojakov ako protistrana a uprednostnili manéver a údery na diaľku pred obsadením a udržaním miest a obcí. A čo je najdôležitejšie, Rusi sa veľmi zámerne snažili urobiť všetko pre to, aby minimalizovali ukrajinské straty a zachovali ukrajinskú civilnú infraštruktúru (na rozdiel od "demokratických" krajín, ktoré najprv ničia elektrárne, mosty, vodárne atď. s cieľom spôsobiť civilnému obyvateľstvu čo najväčší "šok a hrôzu"!) Rusi mohli ľahko premeniť napríklad Kyjev na Bagdad alebo Belehrad, ale zámerne sa rozhodli zachrániť čo najviac životov a civilnej infraštruktúry, a to aj za cenu životov ruských vojakov).

[Poznámka na okraj: vynikajúcim príkladom je mestečko Avdejevka neďaleko Donecka, ktoré je silne opevnené a z ktorého ukronacisti ostreľujú nielen Doneck, ale aj ďalšie mestá, ako napríklad Makejevku, kde denne zabíjajú ľudí a ničia civilnú infraštruktúru. Rusi by mohli použiť svoje TOS-1A "Solntsepyok", letecké FAE, bomby FAB-3000, ťažké mínomety a množstvo ďalších zbraní, aby jednoducho premenili celú Avdejevku na púšť bez života. Ale tu je problém: Avdejevka je plná civilistov vrátane príbuzných bojovníkov LDNR. Navyše, ak by Rusko použilo takéto zbrane, len by to nahrávalo anglo-sionistickej propagande, aby vytvorila "mesto utrpenia" à la Sarajevo alebo dokonca obvinila Rusov z "genocídy" podobnej Srebrenici. Precedens z Bucha je niečo, čo Rusov obmedzuje v dvoch hlavných smeroch: po prvé, takmer znemožňuje ústup, keď už vieme, že ukronacisti zmasakrujú všetkých "kolaborantov" v oblasti, ktorú zanechali ruské sily, a po druhé, znamená to, že akýkoľvek väčší úder, bez ohľadu na to, ako je vojensky odôvodnený, sa zmení na "masaker" rovnako ako v Bosne, Kosove alebo Sýrii.

Rusov zrejme zaskočila ochota ukrajinských jednotiek v niektorých mestách zaútočiť na ruské kolóny, hoci miestne úrady zrejme Rusom naznačili, že podobne ako napríklad v Chersone, ich mesto nebude klásť odpor. Jednoducho povedané, zvolili si radšej model Mariupola ako model Chersonu. Túto voľbu diktovali najmä veľmi silné nacistické eskadry smrti, ktoré by v lepšom prípade zatkli každého, kto by vyjednával s Ruskom, a v horšom prípade by ho jednoducho na mieste zastrelili. Rusi našli množstvo tiel popravených ukrajinských vojakov.

Ani to však nevypovedá o celom príbehu.

Pravdou je, že podľa zákonov vedenia vojny Ukrajina prehrala vojnu za menej ako týždeň.

Aké mám dôkazy na takéto zjavne obskúrne a prehnané tvrdenie? Jednoducho: od začiatku SMO sa Ukrajincom nepodarilo uskutočniť ani jeden útok alebo protiútok na operačnej úrovni. Nanajvýš sa im podarilo uskutočniť malé útoky na taktickej úrovni, z ktorých drvivá väčšina takmer okamžite zlyhala, niekoľko z nich bolo porazených v priebehu niekoľkých dní, a čo je rozhodujúce, ani jeden z nich neposkytol ukrajinskej strane operačnú iniciatívu. Ani raz.

Čo sa teda stalo?

Keby mal Kyjev nejakú agentúru a keby ukrajinskému vedeniu záležalo na svojej krajine a ľuďoch, okamžite by požiadali o mier. Ale Kyjev nikdy žiadnu agentúru nemal a šašovia pri moci sa o ukrajinský ľud nestarajú.

Namiesto toho to boli USA, ktoré Ukrajincom povedali, aby sa nikdy nevzdávali a nestiahli sa, aj keby to znamenalo obrovské straty na živej sile aj palebnej sile. Západ, ktorý Ukrajincami pohŕda a nenávidí ich takmer rovnako ako Rusov, sa tešil, že nenávidení Ukrajinci a nenávidení Rusi sa navzájom zabíjajú (no, zabíjali najmä Rusi). Okrem toho, keďže vedúci predstavitelia Západu sú vojensky nekompetentní, zjavne verili, že dodávanie zbraní, peňazí, inštruktorov a špeciálnych jednotiek Ukrajincom môže, ak nie zvrátiť priebeh, tak spomaliť Rusko natoľko, aby vyvolalo strach, neistotu a pochybnosti v ruskej verejnej mienke. Aj tento plán spektakulárne zlyhal, Putin je populárny ako nikdy predtým, 5. a 6. kolóna v Rusku sú zúfalé (mnohé emigrujú) a SMO má plnú podporu ruského národa.

Pokiaľ ide o toľko spomínané "ruské plány", ktoré nikto nevidel, nie sú ako plán budovy. Nie sú fixné, ale veľmi pružné a reaktívne a v skutočnosti sa neustále upravujú a spresňujú v závislosti od vývoja na mieste. Takže hoci Rusi mali nádej, že veľká/veľká časť východnej Ukrajiny bude nasledovať "chersonský model", rýchlo sa prispôsobili realite, že USA a ich nacistickí agenti v ukrajinskej armáde prinútia východnú Ukrajinu nasledovať "mariupolský model". Takže áno, operačné plány sú ako voda v potoku, v závislosti od prekážok, na ktoré narazia, môžu ísť doľava alebo môžu ísť doprava, aby túto prekážku obišli, ale v každom prípade idú dole smerom k oceánu. Skutočnosť, že stratégovia z kresla vyhlásili, že Rusko "zmenilo plány", jednoducho dokazuje, že nechápu, ako funguje operačné plánovanie.

[Poznámka: väčšina ľudí na Západe si predstavuje vojenské operácie ako niečo podobné americkému futbalu: existujú "línie/fronty", ktoré sa bránia, a väčšina síl stojí proti sebe pozdĺž týchto línií. Nie je to tak. Moderná vojna sa oveľa viac podobá európskemu futbalu, kde je každý hráč "pripojený" k súperovmu hráčovi a títo hráči neustále manévrujú a pravidelne sa navzájom napádajú. Napríklad moderná vojna v skutočnosti nemá "front" a "tyl", ako môžeme vidieť na ruských úderoch hlboko v západnej Ukrajine. Napokon, moderná vojna sa hlboko spolieha na koordinované akcie. To znamená, že aj keď má strana A povedzme päť podjednotiek (povedzme rôt), nemôžete ich sčítať a počítať ako pluk alebo brigádu, pretože im chýba schopnosť koordinovaných operácií (nehovoriac o spoločných alebo kombinovaných). Predstavte si svoju ruku, má päť prstov, ale týchto päť prstov sa stane silnou päsťou len vtedy, ak týchto päť prstov bude konať jednotne a vytvorí jednu päsť. Takže keď niekto píše o povedzme 60'000 ukrajinských vojakoch na východe Ukrajiny, opisuje to X čiat, rôt, plukov alebo dokonca "brigád" (dávam úvodzovky, pretože to nie sú skutočné brigády s plnou tabuľkou organizácie a vybavenia), tieto čiastkové jednotky nie sú schopné koordinovať svoje akcie tak, ako to robí ruská armáda. Veľa sa hovorí o "sieťovo-centrickej vojne", čo nie je nič iné ako kombinované operácie na steroidoch, kde úroveň integrácie zahŕňa úplné spojenie všetkých údajov C4ISR do jedného spoločného obrazu bojiska v reálnom čase a úplnú koordináciu všetkých vojenských síl/prostriedkov. Mimochodom, takúto schopnosť plne rozvinulo iba Rusko (hoci USA v tejto oblasti tiež dosiahli určitý vážny pokrok)].

Teraz sa venujme dvom menším, ale napriek tomu zásadným klamstvám, ktoré niektorí hovoria o Rusku:

"V Rusku nie sú žiadni atlantickí integrátori ani eurázijskí suverenisti"

Ak niečo, tak táto vojna viedla k veľkému otrasu ruskej spoločnosti, kde niektorí ľudia zrazu ukázali svoje skutočné pocity. Príklady siahajú od ruských novinárov, ktorí stáli s protivojnovým nápisom za hlásateľmi, cez tých Rusov v zahraničí, ktorí buď súhlasili s odsúdením Putina a SMO, alebo prijali účasť na rôznych podujatiach pod neutrálnou alebo cudzou vlajkou, až po Dmitrija Medvedeva, ktorý teraz zmenil názor o 180 stupňov a premenoval sa na ultrapatriota. Tieto príklady som uviedol preto, lebo sú známe na Západe, ale vo vnútri Ruska je takýchto príkladov oveľa viac, a to aj medzi vedúcimi pracovníkmi podnikov a volenými predstaviteľmi. Napokon, aj sám Putin sa zmienil o existencii takýchto vnútorných nepriateľov Ruska. Skutočnosť, že Rusko teraz rozšírilo definíciu "vlastizrady", znamená, že proamerickí agenti v Rusku teraz čelia veľkému riziku za svoje aktivity. Niektorí členovia 5. kolóny už boli odsúdení na trest odňatia slobody. Pokiaľ ide o 6. kolónu, tí stále vášnivo nenávidia Putina a stále skandujú svoju mantru "všetko je stratené", ale (takmer) nikto ich už neberie vážne.

Iróniou je, že USA chceli vytvoriť krízu, aby zvrhli Putina, ale namiesto toho mu táto kríza priniesla ďalšie zvýšenie popularity, a to napriek niektorým veľmi reálnym problémom (automobilový sektor, civilné lietadlá atď.).

Ďalej,

"Putin je izraelský poskok, pracuje v rukavičkách s Izraelčanmi"

V skutočnosti je celkom zrejmé, že najhlasnejšími rusofóbmi na Západe sú v drvivej väčšine Židia, a to tak v Izraeli, ako aj mimo neho. Zvyčajne sa odvolávajú na to, že v Rusku boli protižidovské pogromy. V skutočnosti sa však všetky tieto pogromy odohrali na území dnešnej Ukrajiny, a napriek tomu je celkom jasné, že sionistické a židovské organizácie v drvivej väčšine stoja na strane Kyjeva (napriek tomu, že vládnuci režim je nesporne nacistický), a len veľmi málo jednotlivcov je na strane Ruska (ale existujú a nikdy by sa nemali prehliadať). Pokiaľ ide o Kremeľ, ten už má izraelskej arogancie v Sýrii plné zuby (aj keď izraelské letecké útoky sú neúčinné a nič nemenia na realite v teréne) a Rusi teraz požadujú, aby Izraelčania prestali útočiť na Sýriu. Izraelčania nemôžu prestať z vnútropolitických a dokonca psychoterapeutických dôvodov, ale pravdepodobne sa stane jedna z dvoch vecí: izraelské útoky budú ešte zbytočnejšie a symbolickejšie, alebo Rusko zostrelí izraelské lietadlo.

Ale dosť už o Izraeli, ten je len malou súčasťou anglosionistického impéria riadeného USA. Prejdime teraz k činom Západu za posledných 5 mesiacov.

A čo v tom všetkom USA/NATO/EÚ?

Po prvé, chcem jasne povedať, že som pevne presvedčený, že anglo-sionistické impérium zomrelo 8. januára 2020, keď umožnilo Iránu bombardovať základne CENTCOM bez toho, aby bol vypálený čo i len jediný náboj. V ten deň impérium ukázalo svetu, že nemá ani na to, aby zaútočilo na Irán. Pokiaľ ide o USA, tie zomreli 6. januára 2021.

Pamätáte si však na môj vyššie uvedený príklad, v ktorom som dal do kontrastu 5 prstov a päsť? Hoci Impérium, ako sme ho poznali, a USA, ako sme ich poznali, zomreli, neznamená to, že všetky jeho súčasti sa rozplynuli vo vzduchu. Krajiny a impériá majú hybnosť, podobne ako Titanic, keď boli smrteľne zranené. Jednoducho povedané, konečný proces potopenia si vyžaduje čas. Ruské impérium zaniklo vo februári 1917, no občianska vojna trvala až do roku 1923 (a dokonca by som tvrdil, že až do druhej svetovej vojny).

Po druhé, existujú dve úplne odlišné roviny, v ktorých sa Západ (no, vlastne USA) rozhodol bojovať proti Rusku:

Po prvé, vyhlásil Rusku totálnu zástupnú vojnu, ale len totálne krátku priamu vojenskú konfrontáciu s Ruskom
Po druhé, totálne #zrušRusko vo virtuálnej realite PR/propagandy. Tieto infantilné kroky (posledný príklad tu) ukazujú, aký je Západ v skutočnosti frustrovaný a bezmocný.
Už veľa, veľa rokov tvrdím, že Rusko a impérium sa dostali do existenčnej vojny, z ktorej vyjde len jedna strana. Zvyčajne som dodával, že táto totálna vojna je z 80 % informačná, z 15 % ekonomická a len z 5 % kinetická. Zdráham sa tu uviesť čísla, ale povedal by som, že po veľmi výraznom úspechu v prvých 2 - 3 mesiacoch SMO informačná vojna, ktorú pôvodne vyhral Západ, teraz vyprcháva. Ekonomická vojna masívne vzrástla, rovnako ako kinetická (aj keď stále prostredníctvom zástupcov). Veľmi nerád tu uvádzam čísla, ale veľmi predbežne by som súčasnú vojnu hodnotil ako možno 10 % informačnú, 50 % hospodársku a možno 40 % kinetickú. Opäť vás prosím, aby ste sa nesústredili na tieto veľmi orientačné čísla, kľúčové je toto: podľa prezidenta "Bidena" je cieľom USA spôsobiť Rusku strategický neúspech. To isté hovorili aj politici EÚ, Spojeného kráľovstva a prakticky všetci na Západe.

Pokiaľ ide o dementných Poliakov, jeden z ich bývalých prezidentov a nositeľ Nobelovej ceny vyhlásil, že chce znížiť počet obyvateľov Ruska na 50 miliónov. Potom sú tu Briti, ktorí chcú byť stále "veľkí" alebo aspoň relevantní a ktorí hovoria o "vedení slobodného sveta" proti Rusku s takými hviezdnymi spojencami, ako je Poľsko, Pobaltie a Banderastan.

A predsa sa pozrime na výsledky v troch rovinách:

Vojenské: najlepšiu proxy armádu, akú USA v histórii mali (ukrajinské ozbrojené sily), pomaly a neúprosne ničí asi len 8 - 10 percent ruských ozbrojených síl.
Ekonomické: hoci niektoré sektory v Rusku utrpeli takzvanými "sankciami" (nie sú to sankcie, ale vojnové akty a hrubá lúpež, legálne sankcie môže uložiť len BR OSN), celkovo si Rusko počínalo skvele a zdá sa, že sa vydalo na cestu ekonomického úspechu vďaka tomu, že a) väčšina krajín odmietla poslúchnuť požiadavky Washingtonu a b) ruská ekonomika je silná a reálna, nie virtuálna ako západné ekonomiky. Bude trvať niekoľko rokov, kým sa Rusko prispôsobí, ale teraz, keď sa tento proces začal, je nezastaviteľný.
Propaganda: tu je obraz celkom jasný: na jednej strane máme USA a ich kolónie, potom niekoľko krajín s kompradorskými elitami, ktoré väčšina ľudí nenávidí, a krajiny, ktoré otvorene vzdorujú Washingtonu. Najlepšie to vyjadruje táto mapa čínskeho ministerstva zahraničných vecí:

Jednou z kľúčových charakteristík krajín vyznačených červenou farbou na spodnej (realistickej) mape je, že všetky tieto krajiny majú dva spoločné kľúčové faktory: a) (väčšinou) nemajú reálne zdroje (keďže ich civilizácie boli vždy postavené na imperializme, kolonializme a obyčajnom lúpení) b) nenávidia Rusko natoľko, že sú ochotné prijať opatrenia, ktoré škodia oveľa viac im samým ako Rusku. Tento typ nenávisťou presýteného šialenstva mi pripomína starý sovietsky vtip: "V malej dedinke objaví miestny obyvateľ fľašu a keď ju otvorí, vyjde z nej džin a povie: keďže si ma oslobodil, splním ti jedno želanie, jedinou podmienkou je, že tvoj sused dostane dvojnásobok toho, čo ty. Muž sa na chvíľu zamyslel a odpovedal: "Prosím, vypichni mi jedno oko!". Toto je súčasný duševný stav západných "vodcov"...

To je základná "filozofia" USA: bojovať proti Rusku do posledného Ukrajinca, predlžovať vojnu čo najdlhšie, nechať zničiť čo najviac civilnej infraštruktúry Ukrajiny, rozvrátiť postavenie dolára, zrútiť svetovú ekonomiku, nechať EÚ zrútiť sa a zhorieť ekonomicky, sociálne a politicky, strčiť všetkým do chrbta agendu Woke, aj keby sa z toho mali dáviť a zvracať, a v neposlednom rade úplne a komplexne strčiť hlavu do piesku a popierať realitu vo všetkých jej aspektoch.

Áno, Západ je tak nasiaknutý zúrivou nenávisťou a strachom z Ruska, že radšej spácha kolektívnu samovraždu, ako by mal akceptovať akýkoľvek typ spolužitia so suverénnym Ruskom.

Hitlerov pomerne vágny/jednoznačný/obskúrny slogan "Drang nach Osten" bol teraz nahradený oveľa úprimnejším a jednoznačnejším sloganom #cancelRussia. Rovnaká myšlienka, len oveľa priamejšia.

Pravdou je, že väčšinu takzvaného "Západu" v skutočnosti riadia tieto tri skupiny v poradí podľa vplyvu:

Neokonzervatívci z USA
Anglickí imperialisti
Vládnuce elity kompradorskej EÚ

Veľmi mi to pripomína album Rogera Watersa s názvom "Animals", v ktorom rozdeľuje našu modernú spoločnosť na tri archetypy: psy, svine a ovce. Netreba dodávať, že psy a svine budú ovce preháňať, ale akonáhle sa objaví (ruský) medveď, sú proti nemu bezmocné.

Tento malý obrázok rozpráva pravdivý príbeh o tom, ako sa rubeľ "mení na trosky", ako sľuboval "Biden".

Veľmi mi to pripomína album Rogera Watersa s názvom "Animals", v ktorom rozdeľuje našu modernú spoločnosť na tri archetypy: psy, svine a ovce. Netreba dodávať, že psy a svine budú ovce preháňať, ale akonáhle sa objaví (ruský) medveď, sú proti nemu bezmocné.

Tento malý obrázok rozpráva pravdivý príbeh o tom, ako sa rubeľ "mení na trosky", ako sľuboval "Biden".

To je to, čo vidíme teraz a čo bude pravdepodobne pokračovať aj v roku 2023. Skutočnosť, že ekonomická vojna vedená proti Rusku alebo prísľub Wunderwaffen úplne zlyhali, si títo hlboko psychopatickí a smrteľne pomýlení ľudia nikdy nepriznajú. A ak nemôžu donekonečna zdvojovať svoje činy, určite budú pokračovať v zdvojovaní svojej rétoriky, tak ako orchester pokračoval v hre, kým sa "nepotopiteľný" Titanic potápal.

Napriek tomu aspoň niektorí z bežných ľudí na Západe cítia vôňu ruží, a preto je hodnotenie VŠETKÝCH západných politických lídrov pochmúrne. Nevraživosť mnohých Američanov v USA dokonca vyúsťuje do prieskumov, ktoré naznačujú, že mnohí z nich by sa chceli oddeliť od ostatných štátov, v tomto prípade Trumpových voličov. Vzhľadom na to, že Trumpovi voliči sú spravidla oveľa väčšími vlastencami ako prebudení americkí "liberáli", je to veľmi výrečné. Ale aj ironické: USA chcú rozbiť Rusko a nakoniec sa rozbijú samy. Karma?

Nielen to. Pozrime sa na mapu, ktorá ukazuje, ktoré krajiny uvalili a ktoré neuvalilo "sankcie" na Rusko:

Všimnite si, že takmer celá zelená zóna pozostáva z krajín, ktoré Západ napadol, okradol, zdevastoval, zotročil, rozvrátil, násilne obrátil na inú vieru, zbombardoval, ekonomicky "sankcionoval" blokádami a vydieraním (prostredníctvom takzvaných "sekundárnych sankcií", čo je eufemizmus pre vydieranie a vymáhanie) a v poslednom čase na ne uvalil plné satanské šialenstvo Wokeness (preto veľvyslanectvá USA vyvesili "homopride" vlajky). Obyvatelia týchto zelených krajín, ktoré nazývam "zóna B", poznajú pravé skóre a Západ väčšinou nenávidia a opovrhujú ním. A to stavia všetky ich kompradorské vládnuce elity do veľmi zložitej situácie: ich americkí páni chcú, aby vyhlásili Rusku totálnu vojnu, zatiaľ čo ich obyvateľstvo s Ruskom väčšinou sympatizuje. V minulosti by to bolo bezproblémové, strýko Šmuel so svojimi eskadrami smrti riadenými CIA, lietadlovými loďami a zdanlivo nekonečnou schopnosťou tlačiť peniaze bol pre tieto kompradorské elity oveľa životne dôležitejší ako ich vlastné obyvateľstvo. Ale teraz, keď boli eskadry smrti z veľkej časti nahradené woke vílami, ktoré sú dobré len na strieľanie neozbrojených civilistov, teraz, keď americké lietadlové lode naozaj nenaháňajú strach ani krajinám ako Irán, KĽDR alebo Venezuela a teraz, keď sa celý Západom vybudovaný medzinárodný hospodársky a finančný systém rúca, musia byť tieto kompradorské elity oveľa, oveľa opatrnejšie, aby neskončili ako americkí paholci v Bolívii: bez moci a vo väzení. Zdá sa, že aj Kolumbia sa pomaly vyslobodzuje, rovnako ako Brazília. A to ani nespomínam absolútnu neužitočnosť takých ako Guaidó, Tichanovskaja alebo bandy "priateľov Sýrie" (Maduro, Lukašenko a Asad alebo všetci sa majú skvele, ďakujem!).

Písmo je na stene a nevidia ho len tí, ktorí si zámerne zatvárajú oči.

Zostáva nám teda otázka amerických neokonzervatívcov.