Najlepší

V neděli mi vykvetla dřevitá pivoňka. Je zralá na zápis do Guinesovy knihy rekordů. Průměr květů 28-30 cm (měřil jsem). Vyfotil jsem ji, a až budu mít možnost dám fotku. Něco takového jsem ještě neviděl. Synův kamarád nechtěl věřit, když ji uviděl ve váze, že je to živá kytka a ne umělá. Kvetla mi již asi 5 let, ale takové obří květy se mi objevily poprvé.
Vypadá nějak tak. Obrázek je stažen z internetu. Tam o ní píší, že květy mají kolem 20 cm, moje má tedy 30 cm. Její jméno je Shimanofuji
Tak se mi povedlo dát fotku mojí pivoňky, začíná již trochu vadnout, holt takovou velikost jen voda ve váze neuživí.

10.5. a 11.5.1848

"Zakukala kukulienka jarnú, čerstvú nôtu,
vyvolala zas celý svet ospalý k životu.
Slobody hlas mocný budí zase všetky zeme:
a my chlapci podtatranskí či sedieť budeme?
Tajná sila všetky hate a prekážky borí:
a nás slabých majú vysmiať naše zrutné hory?"
https://zlatyfond.sme.sk/dielo/168/Kral_Jarna-piesen/1#ixzz81TQUhskX

ŽIADOSTI SLOVENSKÉHO NÁRODA (MIKULÁŠSKE)
Žiadosti slovenského národa alebo Mikulášske žiadosti bol najucelenejší slovenský politický program počas meruôsmych rokov 1848 – 1849.
Žiadosti boli prijaté 10. mája 1848 v Liptovskom Mikuláši (stretnutie asi 30 štúrovcov)
a vyhlásené 11. mája 1848 v Ondrašovských kúpeľoch (Liptovská Ondrašová).
Podnet na prijatie vyšiel od Jána Francisciho a Štefana Marka Daxnera.
Obsah dokumentu ovplyvnili predošlé Liptovské (marec 1848) a Nitrianske žiadosti (apríl 1848).
Cieľom bolo prehĺbiť marcové zákony, teda znížiť pôsobenie šľachty a vytvoriť spravodlivý režim v Uhorsku.
Boli adresované uhorskej vláde (predseda Ľudovít Baťán), palatínovi a kráľovi.
Žiadosti v 14 bodoch zhŕňali „slovenský národnopolitický, kultúrny a sociálny program“.

Žiadosti slovenského národa Liptovský Svätý Mikuláš, 10. máj 1848
Pred jeho c. kr. Jasnosť, pred krajinský uhorský snem, pred jeho Výsosť uhorskieho palatína, královskieho námestníka, pred Ministerstvo uhorskuo a pred všetkých priateľov človečenstva a národnosti.
1.Slovenský národ v uhorskej vlasti preciťuje po deväťstoročnom snu ako pranárod krajiny tejto, osvedomujúc sa, že svätá zem táto a matka krajina, súc púvodisko a kolíska povestí o starodávnej sláve jeho predkov a divadlo, na ktorom otcovia jeho a hrdinovia za uhorskú korunu krev vylievali, bola do nedávna len macochou jeho, zachodiacou s ním nemilosrdne a držiacou jeho reč a národnosť na reťazach potupy a zhanobenia.
Ale v okamžení tomto prebudenia svojho chce národ slovenský zabudnúť na stoletia ukrivdenosti a zhanobenosti svojej, odpúšťa sebe aj syojim ujarmiteľom a nič inšie nehýbe jeho rozraduvaným srdcom ako svätý zápal lásky a horúca túžba po ubezpečení slobody, národnosti a krajiny svojej.
Zato, jako pranárod a niekedajší jediný majiteľ svätej tejto zeme, prevoláva pod zástavou tohoto veku rovnosti všetky národy uhorskie ku rovnosti a bratinstvu a osvedčuje sa zo svojej strany, že nechce žiadnu národnosť v Uhorskej ukrivdiť, uraziť, zmenšiť, a tým menej vykoreniť, — ale aj žiada od uhorských národov, aby aj oni z ich strany takýmto uhorským vlastenectvom naplnení boli a uctením slovenskej národnosti národu slovenskieho priateľstva a lásky hodnými sa stali.
Lebo národ slovenský ako z jednej strany nechce utláčať inie národy, tak z druhej nedozvolí sebä do starieho jarma zapriahnuť a osvedčuje sa teraz i napotom, že slávno meno uhorskieho vlastenca žiadnemu neprisúdi tomu, ktorý nešetrí práva národnosti druhieho, pod korunou uhorskou bývajúceho národa. Následkom toho žiadame:
2.Aby sa zriadiu, na základe rovnosti uhorských národov jeden všeobecný snem bratských národov, pod korunou uhorskou žijúcich, na ktorom bude každý národ ako národ zastúpený — a každý zástupca národný zaviazaný svojou národnou rečou národ svoj zastupovať a reči národov, na sneme zákonne zastúpených, znať.
Mimo tohoto krajinskieho všeobecnieho snemu národov žiadame:
3.Národnie osobitnie snemy, na ktorých sa povedú rady národnie, a to síce jak národnieho, tak všeobecne krajinskieho dobra sa týkajúce, ktorým cieľom sa majú vyznačiť medze národopisnie, aby každý národ ku svojmu národniemu striedku mocne sa priťahovať mohou a smeu, a nebola prinútená menšina Maďarov vätšine slovenskej, a menšina slovenská vätšine Maďarov slúžiť a sa poddávať, a práve pre toto prísno chránenia slobuod a práv národných žiadame po:
4.Aby vyslancovia všetkých národov uhorských zaviazaní boli prísahou vo zmyslu návodov, sebe od svojich vysielateľov vydaných, na sneme krajinskom hovoriť a v pádu nevernosti a zrady národnej, aby pokutám, od vysielateľov ustanoviť sa majúcim, poddaní boli. Menovito národ slovenský, najviac zradcov národnosti svojej počítajúci, má dostatočnie príčiny žiadosť túto vysloviť a všemožne podporuvať.
5.Žiadame, aby zákon ten, podľa ktorieho už teraz v tomto počiatočnom sa preporodzuvaní krajiny pri rokuvaniach stoličných a výborových maďarská reč sa za reč rokuvania predpisuje, a tým samým národ náš zrovna ku bezzákonnosti zákonom sa donucuje - žiadame, aby zákon ten hneď teraz tak premenený bou, že by sa do obecnieho verejnieho rokuvania reč materinská uviedla. Lebo svätuo slovo slobody je potupenuo v tom páde, keď sa národ slovenský, nerozumejúc maďarsky, pri rokuvaniach v reči jemu nezrozumiteľnej k nemote odsudzuje. Hrešiu by národ náš proti sebe a krajine, keby či prisviedčau, či odporuvau uzavretiam takým, ktorým nerozumie. A k takejto nezákonnosti nesmie a nemuože rozumným spuosobom žiaden slobodný národ národ druhý priviazať. Tí ale úradníci a tie pravomocnosti, Čo doteraz násilniemu zákonu tomuto zadosť urobiť nemohli a rokuvania mestskie a vidiecke aj v národných rečach dopustili, aby za tento skutok prirodzenej spravodlivosti zodpovedať nemuseli.
6.Žiadame dokonalo zriadenia škuol národných, a to síce ako počiatočných (elementárnych), tak aj reálnych, mešťanských, ústavov dievčenských, ústavov pre vychovávame učiteľov a kňazov, potom ústavov literárnych vyšších, menovito: gymnaziov, lyceov, akadémie, ústavu polytechnickieho a jednej univerzity. Všetky tieto ústavy majú byť založenie na základe slobodnieho vynaučovania a reč vynaučovania pre synov a dcéry národu slovenskieho nemá byť inšia ako slovenská, aby na základe tomto národ slovenský si mohou vychovať synov jemu a krajine verných.
7.Žiadame, aby maďarskie stolice po svojich školách a vyšších i nižších ústavoch literárnych katedry reči slovenskej pre Maďarov a stolice slovenskie katedry reči maďarskej pre Slovákov pozakladali, aby sa tak národy tieto jeden ku druhiemu priblížili, menovito, aby Slováci Maďarov, na sneme hovoriacich maďarsky, a Maďari Slovákov, hovoriacich na sneme slovensky, rozumeť mohli.
8.Rovnosti národnej duchom vedení žiadame, aby sa všetko panovania jedných národov a národností nad druhými národnosťami uhorskými z koreňa vyvrátilo, a tak žiaden národ ani v najmenšom od svojho vlastnieho ustupovať prinútený nebou. Z tohoto ohlädu žiadame, aby slovenský národ svoju národnosť svojimi farbami a zástavami označuvať smeu bez prekážky. Zástavy červeno-biele máme za slovenskie, červeno-bielo-zelenie za maďarskie, zástavy červeno-bielo-zelenie s címerom (erbom) uhorským za krajinskie. A tak chceme aj vodcov gardy národnej slovenskej len Slovákov a komando (velenie) pre ňu slovenskuo.
9.Žiadame, aby právo národnieho voliteľstva nebolo určovanuo rodom a stavom, ale duchom a právom rovnosti, a preto chceme, aby každý rodu svojmu verný, zločinstvom a výstupkami nezašpintaný občan a obyvateľ uhorský, dvadcať rokov majúci, voliť, a štyriadvadcať rokov majúci, vyvolený byť mohou. Odrodilí zradcovia národa, ktorí svoju materskú reč potupujú a či tajne, či zjavne proti právu, cti a slobode národa skutečnie úklady stroja, úrady verejnie zastávať nesmejú. Menovito žiadame, aby od týchto čias žiaden zradca slovenskieho národa medzi Slovákmi úradovať nemohou. Zabúdajúc na doterajšie viny odrodilstva, chceme sa ubezpečiť na budúcnosť s tým osvedčením, že zradu krve, reči a národnosti slovenskej za zradu nielen nášho národa, ale celej vlasti uhorskej považuvať budeme.
10.Žiadame slobodu tlače bez zákona tlače, slobodu vydávania novín a časopisov bez kaucií, zakladania tlačiarní a kamenopisární takže bez kaucií; ďalej slobodu úplnú schádzania a spolčovania sa ku poradám verejným o veciach obecných; neináčej i osobnú bezpečnosť pri cestovaní po krajine, lebo 3 s bolesťou sa žalovať musíme, že nabudnutá teraz ústavná sloboda skrze rozširujúci sa po krajoch našich slovenských terorizmus a neprestajnuo strašenia, vyhrážania na toľko sa potlačuje, že i verejnuo pod holým nebom rečnenia k národu sa za buričstvo pokladá.
11.Žiadame, aby sa pre uspokojenia spoluobčanov našich po dedinách, mestečkách a kopaniciach bývajúcich a od dávnych rokov na rozličnie spuosoby od rozličných ľudí utláčaných, klamaných, o hory a pasienky, o role, obecnie živnosti, kopanice, výrobiská a inie ich majetky pripravovaných, aby sa tedy pre uspokojenia týchto ukrivdených občanov odrazu takie poriadky porobili, že by oni ku svojim predešlým nepohnutým majetkom, teda ku svojim dávnym kopaniciam, pasienkam, horám, výrobiskám atď. prísť a týmto imaním neobmedzene oni i jejich potomci podľa práva vládnuť mohli.
Žiadame ďalej, aby sa v tom zmyslu a tou cestou, ktorou sa urbárski poddaní od povinností urbárskych oslobodili, aj allodiálni poddaní (ktorí sa na iných miestach majiteľmi slobodných živností, kurialistami, taxalistami, kaštelníkmi, komorníkmi, majorníkmi menujú) od poddanskej práce a povinností zbavili, hlavne tí, ktorí tridsaťšesť rokov robotizeň panskú zbývali. Takže aby sa i regalia benefícia (panovnícke práva na užívanie) k dobriemu obcí obrátili.
12.Poneváč slovenský básnik a spisovateľ Ján Kráľ i so svojím priateľom Rotaridesom, učiteľom v Príbelcach, do ťažkieho väzenia v Šahách zatvorení sa preto, že ľud slovenský v Príbelcach pred verejne oznámeným zákonom ku hájeniu jeho slobuod povzbudzovali — z tej príčiny žiadame, aby títo, len preto, nevinní väzňovia a zástupcovia i rozširovatelia občianskej slobody čím skuor na slobodu vypustení boli.
13.Vediac to, že v susednom kraji Haliči (Galícii), takže pod berlou rakúskou s nami súcom, bratinskieho rodu Poliaci slobody, ktorie my požívame, ešte nedosiahli — preto, že im velkie prekážky nešťastná byrokracia v cestu klásť neprestáva — žiadame, aby všetky národy, pod uhorskou korunou súce, úradnými svojimi cestami mocný spolucitnosti kresťanskej a ľudskej hlas vyniesli a u Jeho Jasnosti nášho kráľa a pána vo Viedni o to prosebne nastojili, aby už konečne nešťastniemu národu tomuto spravodlivosť a milosť sa stala.
14.Slovenský národ kladie výmienku svojho štestia a ubezpečenia svojej národnosti na vyplnenie týchto spravodlivých žiadostí; vyslovujúc predkom svoju úctu, vďaku a dúveru jako ku slávnemu Ministerstvu, tak aj ku všetkým občanom uhorským, ktorí tieto žiadosti podporuvať budú. Naproti tomu v odkladaní alebo obchádzaní týchto našich žiadostí vidieť budeme odsudzovanie národa nášho ku bývalej slepote a služobnosti.
Dané z národného v L. Sv. Mikuláši dňa 10. mája 1848 vydržiavaného zhromaždenia menom slovenského národa: Michal Miloslav Hodža v.r., predseda národného zhromaždenia.

z FB Miloš Zverina
https://www.facebook.com/Milos.Zverina64/posts/pfbid0esamwQhqkTb1Uj8YffRat236aJVve2MkysubPjUxc5iqJt1hVfGhzuPJW41vNgojl
https://sk.wikipedia.org/wiki/Žiadosti_slovenského_národa
https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/469320-ziadosti-slovenskej-jari-z-rokov-meruosmych/

Pohodenej na TG, dosť zvláštne: