Najlepší

Lavazza povedal/-a: Český expremiér Jiří Paroubek

Jiří Paroubek, ještě před rokem či rokem a půl pouze stín a karikatura sebe sama.
Strhla ho dolů jedna zlatokopka, kvůli které se rozvedl a dokonce s ní měl dítě.
A která ho odkopla, jakmile dopremiéroval a dopředsedoval ČSSD.
No, nakonec se rozvedl i s ní, ale ve výsledku totálně ztratil na důvěryhodnosti a významu, nakonec už ani bulvár nezajímal.
Ale on vytrval.
(Hmm, počítám, že by se dalo říct: vzpamatoval se z krachu podobně, jako Donald Trump ze svého podnikatelského krachu - čímž úspěšně prošel konkurzem na donalda trumpa.)
Paroubek trpělivou mravenčí publikační prací na serveru VaseVec.cz, na Parlamentních listech a možná i jinde, znovu získal na síle.
A ta roste s každým dalším článkem a rozhovorem.
Počítám s tím, že řečeno s klasikem, ještě “nevykouřil svou poslední cigaretu”.

Legrace teprve začína:

Edo Chmelár:
SMERUJE ČESKÁ REPUBLIKA K VOJENSKÉMU REŽIMU?

Kým Denník N suterénnym spôsobom uráža dosluhujúceho českého prezidenta Miloša Zemana a nazýva ho „neúspešným politikom, kolaborantom a zradcom“ (tak by ma zaujímalo, ako môže byť človek, ktorý bol počas svojej 33-ročnej politickej kariéry predsedom Poslaneckej snemovne PČR, premiérom a dvojnásobným prezidentom, historicky prvým zvoleným v priamych voľbách, neúspešným politikom), o tom novozvolenom sa v médiách objavujú samé ódy. A to napriek tomu, že stačilo pár dní, aby generál Petr Pavel odhodil masku pohodového sympaťáka a naplno ukázal, prečo je nebezpečné zvoliť si arogantného militantného človeka, ktorý mlčí o svojich skutočných zámeroch a podáva vám politické morfium v podobe nekonkrétnych až gýčovitých hesiel o slušnosti, pravde a láske.

Generála hneď v prvých hodinách rozčúlilo, že mu Pražský hrad neuvoľnil miesta pre jeho ľudí v kancelárii – hoci sa to tak nikdy nikde nerobilo, pretože úradujúcim prezidentom je stále Miloš Zeman. Na otázku, kedy sa s ním stretne, však arogantne odvetil, že na to nevidí dôvod. To čo je za politická kultúra?! Nárokuje si na neštandardné privilégiá, no keď mu prezident odkáže, že sa s ním rád podelí o skúsenosti, tak odmietne stretnutie, hoci bol už v kontakte aj s Volodymyrom Zelenským, aj s líderkou neuznanej separatistickej provincie Taiwan, ale nenájde si čas na úradujúcu hlavu vlastného štátu? To ako si predstavuje odovzdanie moci? Ako nepriateľské prevzatie? Fu, ešteže sa nám vracia na Pražský hrad tá slušnosť...

Svet šokoval, keď sa vyslovil za čo najskoršie prijatie Ukrajiny do NATO (hoci tento zámer bol jedným zo spúšťačov vojny) a vyhlásil, že by neváhal poskytnúť Kyjevu aj bojové stíhačky, ktoré Nemecko, Francúzsko a dokonca aj Spojené štáty striktne odmietajú dodať. Jeden z prvých telefonátov neabsolvoval s najdôležitejšími partnermi v EÚ a NATO, ale s taiwanskou prezidentkou a ukrajinským prezidentom. Nevylúčil pritom, že Taiwan oficiálne navštívi a na kritiku odsekol, že „rešpektujeme politiku jednej Číny, ale sme suverénna krajina a môžeme prijímať suverénne rozhodnutia“. Neviem, či mu niekto vysvetlil, že každé rozhodnutie má svoje politické následky. A že by teda mohol vysvetliť, v čom spočíva rešpektovanie jednotnej Číny, ak nadväzuje diplomatické, ekonomické a kultúrne vzťahy s odštiepeneckou provinciou. Je to niečo podobné, ako keby navštívil Južné Osetsko a naďalej tvrdil, že rešpektuje jednotu Gruzínska alebo na návšteve Podnesterska by ubezpečoval Moldavsko, že nič sa nemení a Česko samostatnosť Podnesterska naďalej neuznáva. V Pekingu si musia myslieť, že si z nich robí prdel.

Azda najzaujímavejší okamih nastal, keď Petr Pavel po telefonáte s ukrajinským prezidentom oznámil, že „Volodymyr Zelenskyj prejavil záujem o moje hodnotenie vojensko-strategickej situácie na Ukrajine". Generál sebavedomo vyhlásil, že sa mu ani nečuduje, že si myslí, že je to prirodzené a že nevylučuje, že ho navštívi ešte pred inauguráciou, teda pred oficiálnym prevzatím úradu... No, od jeho zvolenia uplynuli len štyri dni, ešte ani nezačal vládnuť, a už vyrába jedno diplomatické faux pas za druhým. Kto mu vysvetlí, že ešte prezidentom nie je a že obísť legitímne vedenie štátu a ísť radiť susednej krajine vo vojne ako generál je, mierne povedané, medzinárodnopoliticky problematické, ak nechceme povedať, že škandalózne? Iste, jeho pochlebovači to budú aj v tomto prípade bagatelizovať ako „milé gesto“. Ale on by si už mal konečne uvedomiť, že každé takéto gesto v jeho postavení má už vážne následky. A možno si to uvedomuje, ale v tom prípade sa treba pýtať, či generál Pavel mieni zmeniť pravidlá a nasmerovať Českú republiku k vojenskému režimu.

Médiá pred voľbami hystericky obviňovali Andreja Babiša, že straší vojnou a že prezident nemôže zavliecť krajinu do vojny. Z hľadiska právomocí daných Ústavou Českej republiky formálne nie, ale svojím správaním (ako vidíme), môže vyprovokovať eskaláciu konfliktu. Počínanie generála Pavla v prvých dňoch po zvolení predčilo aj tie najhoršie očakávania.

Ukazuje, že on nedokáže myslieť ako štátnik, ale iba ako vojak. Politiku vníma ako bojisko a občanov ako potenciálnych bojovníkov. Svojím výrokom, že „trvalý mier je ilúzia“ poprel celé dejiny a zmysel Európskej únie. Nuž, nevedel som, že Európa žila vyše 70 rokov v ilúzii. Oficiálna bruselská propaganda vyzdvihuje EÚ ako projekt, vďaka ktorému Francúzsko a Nemecko – po stáročia odvekí nepriatelia – prestali navzájom bojovať. Keď tomuto istému princípu neveríte pri Rusku a Ukrajine, keď odmietate myšlienku vytvorenia mierových, diplomatických a ekonomických štruktúr, aby slovanské národy prestali viesť proti sebe vojny, potom je to len z jedného dôvodu – že si mier a jednotu medzi nimi neželáte. Marketingoví kandidáti zahraničných síl majú v satelitných štátoch presne takéto poslanie. Generál Pavel neodhodil svoju mentálnu uniformu. Začal iba novú vojenskú misiu.