Najlepší
Re: Ázia - ostatné
Ešte pred pár rokmi by toto tlačové agentúry nezaujalo. "Robot po prvý raz zabil človeka" je však príťažlivejší titulok ako "V sklade na zeleninu prišlo k smrteľnej nehode" - prišiel čas posunúť pohľad verejnosti na robotizáciu ďalej.
Ak je problém s dôležitým senzorom, stroj sa musí automaticky vypnúť - to je jednoduché bezpečnosné pravidlo, ktoré určite bolo súčasťou algoritmu stroja a muselo ísť o neopatrnosť opravára, ktorý (podľa správ) vedel, že porucha existuje a pravdepodobne stroj nechal na otestovanie bežať "nasilu" - obídením bezpečnostných systémov zariadenia. Je to niečo ako keď poistku v pokazenom kávovare nahradíte drôtom a následne vám kávovar vzbľkne - je na vine algoritmus/konštrukcia kávovaru?
O zabíjajúcich robotoch by sa dalo skôr písať v súvislosti s "inteligentnými" zbraňovými systémami - zameriavačmi, dronami a im podobnými. Nie je napríklad mína vraždiaci robot? Zdá sa,že ich vražedný potenciál etické diskusie nevyvoláva.
V celosvetovo prevádzkovanom pokryteckom systéme, v ktorom po tisícročia "kresťanská" cirkev s jej prikázaním "Nezabiješ" viedla národy k masovým vraždám v mene viery, kde sa v mene boja za "slobodu a ľudské práva" bombardujú mestá a kde sa v mene ochrany zdravia vpichávajú deťom pokusné jedy, je diskusia o morálnych kódexoch pre umelú inteligenciu iba ďalším pokračovaním v indoktrinácii más. Témy sa menia, princíp zostáva.
Nejde o vieru, nejde o slobodu, nejde o zdravie. Ide o boj o moc medzi tými, ktorí jej už aj tak majú príliš veľa.

Re: Zprávy z USA
Symbol znovuzrodenia - v USA chápu, ako si Putin získal priazeň Rusov
Putin si získal priazeň Rusov.
Píše „National Review“.
V roku 1992 sa považovalo za „veľký národ so zvláštnym osudom vo svetovej histórii“ len o niečo viac ako 10% Rusov V roku 2017 si to myslelo už viac ako 60%. Putin sa stal symbolom obrodenia sužovanej, no hrdej a rastúcej moci.
Ruský vodca dosiahol konsolidáciu spoločnosti a označil Washington za morálneho a vojenského nepriateľa Moskvy, tvrdí autor. Putin ľuďom pripomenul, že po rozpade ZSSR Západ ponížil Rusko. Teraz však zaujalo svoje kedysi stratené miesto vo svete a jeho obyvateľstvo si začalo uvedomovať veľmocenské postavenie svojej vlasti.
https://www.nationalreview.com/2023/11/the-house-that-putin-built/
Re: Správy z Ruska
Pravnuk francúzskeho exprezidenta de Gaulla chce ruské občianstvo
Moskva 16. novembra (TASR) - Pierre de Gaulle, pravnuk bývalého francúzskeho prezidenta Charlesa de Gaulla, vo štvrtok deklaroval, že by chcel získať ruské občianstvo. Rusko podľa neho ponúka "množstvo príležitostí," informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Pierre (60) je vo Francúzsku menej známy, ruské štátne médiá však zverejňujú jeho prokremeľské vyjadrenia ako údajný dôkaz, že aj popredné osobnosti zo Západu podporujú inváziu Moskvy na Ukrajine.
"Bolo by pre mňa cťou získať ruské občianstvo," povedal Pierre de Gaulle novinárom na Petrohradskom kultúrnom fóre.
Tvrdil tiež, že Rusko na Ukrajine "bojuje za tradičné hodnoty, rodinu a duchovno" - hodnoty, ktoré sa v západných krajinách podľa neho strácajú. Vyjadril tiež presvedčenie, že Severoatlantická aliancia (NATO) i západné štáty, ktoré humanitárne i vojensky podporujú Kyjev, už fakticky prehrali a že ďalej nedokážu pokračovať vo vojne na Ukrajine.
Ako pripomína agentúra AFP, nie je to prvý raz, čo tento potomok tejto najslávnejšej francúzskej politickej rodiny spôsobil rozruch. Pierrov starší brat, Yves de Gaulle, v januári pre noviny Le Parisien tvrdil, že názory jeho súrodenca "sa netýkajú nikoho iného ako jeho samého - ani mňa, ani našej rodiny a už vôbec nie generála (de Gaullea)".
Charles de Gaulle viedol počas druhej svetovej vojny francúzsky protifašistický odboj z exilu v Londýne a následne sa víťazne vrátil do Francúzska. Počas studenej vojny, keď zastával úrad prezidenta, sa snažil o to, aby sa Francúzsko stalo mostom medzi medzi západným blokom, v ktorom dominovali Spojené štáty, a sovietskym východným blokom. Túto pozíciu teraz podľa svojich vlastných vyjadrení reprezentuje Pierre de Gaulle.
Historici sa však zhodujú na tom, že generál de Gaulle počas svojej vlády udržal Francúzsko pevne ukotvené v NATO. Jeho názory však vo Francúzsku stále vyvolávajú diskusie, najmä keď sa aplikujú na súčasné udalosti, dodáva AFP.

Re: To není vtip
Prevrat v Bavorsku v r. 1923.
Jednoznačne vedie.
Už vtedy mohli Hitlera zastaviť. No nestalo sa.
Mohli ho minimálne vyhostiť ako rakúskeho občana:
Ako vodca nemeckého nacizmu viedol v Mníchove neúspešný takzvaný "pivný", "pivnicový" alebo Hitler- Ludendorffov pokus o puč, pri ktorom 9. novembra 1923 pri prestrelke s políciou zomrelo 16 pučistov a 4 policajti. Hitler sa len zranil pri páde ale udalosť neskôr využil propagandisticky legendou o zastrelených martýroch a krvavej zástave (Blutfahne). Po dvoch dňoch bol zaistený a keďže v tom čase súdy v Nemecku boli veľmi mierne voči pravicovému extrémizmu (sudca si dokonca od Hitlera vypočul kritiku, že je Žid), dostal Hitler len 5 rokov vtedy existujúceho tzv. väzenia cti v Landsbergu (kde nebolo treba pracovať a pod.). Vo väzení diktoval svoju knihu Mein Kampf, ktorá sa pôvodne mala volať Štyri a pol roka boja proti klamstvám, hlúposti a zbabelosti. Odsedel menej ako 9 mesiacov a 20. decembra 1924 bol prepustený za dobré správanie.
Po prepustení sa obával, že by mohol byť z Bavorska vyhostený do Rakúska, kde by bol bezvýznamný a v roku 1925 si dal odňať rakúske občianstvo, nemecké však získal až roku 1932, keď sa zamestnal na Úrade pre kultúru a meranie krajiny v Braunschweigu. Vybavením nemeckého občianstva bola poverená Hitlerova podporovateľka Magda Quandtová (vtedy manželka veľkopodnikateľa Günthera Quandta, neskoršie manželka ministra propagandy Josepha Goebbelsa).

Re: BRICS
Nedá se nevšimnout, že nejsi zrovna fanda BRICS. Vyrozuměla jsme, že si myslíš, že je to konstrukt k ovládání lidí - prostě jen jiná cesta k NWO.
Může být. Rozumím. Ale taky vůbec nemusí. Já zatím v BRICS šanci na změnu v obchodování mezi zeměmi a to šanci k lepšímu. Už jen v návratu k vlastním měnám. Hlavní vidím v šanci vymanit se ze současného dolarového tobogánu, z vlivu anglosaských nadnárodních bank a finančních institucí.
A dobře vím, že to hned nebude "to pravé pro člověka". Ale bude to možnost vybrat si. Za socíku byly podobné instituce, jaké zavádí BRICS - a fungovaly dobře jako vyvažování v systému. Žádná ze stran se nemohla "urvat" tak, jako je to nyní. Musela zachovávat určité podmínky, aby se jazýček vah nezhoupl na druhou stranu.
Já chápu BRICS takto. A jak už tu byla jinde řeč - vnímám ji (= organizaci) jako přechodnou fázi. No a vůbec nemám odpor vůči arabským bankám, protože ty mají v lecčem lepší systém a chování, než banky anglosaské. A opět - i ony mají být jen vyvažováním v systému, přechodová fáze.
Když se podíváš dozadu do minulosti, tak úplně všechno v lidské společnosti - pokud není vyvažováno a má možnost se "vychylovat" - se časem vychýlí tak, že z bohulibé služby se stane peklo a vězení.
Milo, toto je z mé strany taky jen názor - nic víc. Tak to vidím já a objasňuju svůj pohled. Třeba se mýlím, ale píšu, z čeho vycházím. A to je postupnost a posloupnost. Nic nového, co se rodí, nepřijde na svět dokonalé. Musí se upravovat, měnit nebo zanikne a nahradí ho jiný "model". A pro mě je zásadní, že se rodí, že vzniká.
Teď sem přidám ne zcela související závěr: Čínu.
Vzhledem k tomu, že bylo "režiséry" zamýšleno nahradit USA Čínou a to v roli "velkého dozorce světa", zatím se to ne zcela povedlo. Čína není tím, čím měla být. Možná je to zásluhou skupiny kolem pana Si a možná ne. Možná se časem do této role stylizuje. Všechno je možné, zatím nemáme dostatek informací k závěrům. Víme jen to, že USA se rozpadají a jaký systém přijmou - to si netroufám odhadovat.
Jenže to, že Čína (zatím) neplní roli světového četníka a usiluje o roli ekonomické velmoci, neznamená, že Čína je "lidumil" a můžeme od ní očekávat jen lidské podmínky. Ale i toto je jasné od samého počátku změn před cca 40 lety. Ty podmínky měly být podle plánovačů velmi tvrdé - a to zatím není - což je jediný rozdíl oproti plánům. Takže - Čínu je potřeba velmi bedlivě hlídat, pozorovat.

Re: Správy zo Slovenska
Vo veku 81 rokov zomrel hudobný skladateľ I. Bázlik
Bratislava 19. novembra (TASR) - Vo veku 81 rokov zomrel 18. novembra hudobný skladateľ Igor Bázlik. TASR o tom informoval redaktor RTVS Martin Jurčo.
"Oblasť pôsobenia Igora Bázlika je veľmi široká -inštrumentálne skladby, pesničky z oblasti populárnej hudby, úpravy folklórnej hudby, dychovej i scénickej hudby najmä pre bratislavskú Novú scénu," priblížil Jurčo.
Bázlikove piesne spievala najmä Marcela Laiferová, Jana Kocianová, Eva Kostolányiová či Karol Duchoň, neskôr aj Marcela Molnárová. Desiatky piesní napísal pre ďalších interpretov, rovnako aj inštrumentálnych skladieb pre tanečný orchester. Len pre rozhlas napísal scénickú hudbu k približne 100 dielam.
So zosnulým skladateľom sa na sociálnej sieti medzi inými rozlúčil spevák Peter Stašák. "Ďakujem ti za kamarátstvo a za veľa krásnych piesní, ktoré si mi napísal. Odpočívaj v pokoji," odkázal Stašák.
Osobnosť Igora Bázlika si pripomenie RTVS na Dvojke v pondelok (20. 11.) o 10.30 h televíznou komédiou s pesničkami pre deti s názvom Polepetko. Informovala o tom Zuzana Vicelová z RTVS.
v roku 1967 výrazne upozornil pesničkou Túžba, ktorú pre TV reláciu Vyberte si pesničku naspievala Helena Blehárová
--
Polepetko /1986/

Re: História a prepisovanie dejín
Využiju tohoto tématu k jinému. Tedy - odkloním se od nové ruské učebnice dějepisu.
Podívám se k nám = copak se děti dnes učí u nás a to o historii celkem nedávné. O roce 1989.
I my totiž máme učebnice, nad kterými se člověk musí pozastavit. Jejich smysl je totiž badatelský = děti si mají na základě přečteného vytvořit samy příběh o událostech. První odkaz je na obhajobu učebnice - druhý je kritikou:
A teď - co s tím? Osnovy nejsou, každý může učit, z čeho chce a jak chce, vědomosti dětí se nezkoumají. A do toho někteří chytráci vykřikují, že učit se dějinám je blbost, protože jsou stejně falšované.
Konkrétně novodobé dějiny se i za nás učily tak "letem světem", protože tam byl onen rok 1968 a do toho se málokterému učiteli chtělo. Jen někteří, kterým nešlo o kariéru (protože už ji měli stejně zničenou) se občas uvolili něco říct. V učebnici sice byly základní informace - a ty byly pro ideově kovaného studenta dostačující - ale osobní příběhy z rodin si žádaly daleko hlubší vysvětlování. V případě mých učitelů k němu docházelo, ale povětšinou v tzv. volných hodinách, mimo osnovy a taky ne jako výuka, ale jako příběh z pohledu kantora samotného. Na závěr nám doporučil určité knihy, kde se dalo zjistit další - nebo to byl příběh někoho jiného. Dost často jsme dostali tip na literární díla, protože - ne nadarmo musí jít učení se dějinám ruku v ruce s literaturou.
A toto jsem já osobně považovala (a považuji) za "badatelskou práci" žáků/studentů. Připomenu, že se nejednalo o dobu historicky vzdálenou - my ji jako děti prožily - ale byli jsme malí, abychom ji tenkrát pochopili. Dnešní žáci a studenti jsou už od roku 1989 vzdáleni asi tak, jako byli my od r. 1948. Dnešní učitelé před důchodem byli v r. 1989 čerstvě promovaní a zažívali své první učitelské zkušenosti. Tu dobu už umějí zhodnotit, dokonce i celých 34 roků poté. Ale ne každý má stejné zkušenosti, stejný závěr. Některý by za lež považoval líčení socialismu jako doby plné krve a mučení - druhý zas by na socialismu nenašel nic dobrého. Každý podle své osobnosti a podle toho, jak si pro sebe zhodnotil uplynulou dobu v porovnání doby svého dětství a studia. Však se v hodnocení dodnes neshodnou ani autority a události jsou vždy hodnocené z politického hlediska = kdo je zrovna u moci.
Nevím, proč ve způsobech výuky stále hledíme "ven" a hledáme inspiraci tam. My - národ, ze kterého vzešel J.A. Komenský - učitel národů. Pán, který dal lidstvu zcela jasné pokyny a vzory, jak učit děti. Dodnes jsou platné, inspirují se jimi v cizině - a my to pak přebíráme jako "převratné metody". Všichni, co v pedagogice něco dokázali, čerpali z Jana Amose. A my dnes - zblblí vykořenění potomci - "hledáme novou školu" a Komenského máme za hokejistu nebo herce.
Tak jak vlastně učit tyto "sporné doby", o kterých byla v této sekci již řeč?
Tak, jako jsem si to zažila já. Mít v učebnici neideologicky zabarvené informace a učitel by u výkladu sdělil, že jsou na dobu různé pohledy a že se mohou setkat s více vysvětleními, názory, výklady. Popř. studenty odkázat na knihy, publikace... atd.
Je toto ale možné v prostředí nových Pavlíků Morozovů a ideologických center? To nevím.
Ale je naprosto nutné informace podat. Není přece možné zavrhnout učivo dějin jen proto, že mohou být falšované. Jak žít bez kořenů? Může strom bez kořenů růst, sílit a přinášet užitek? Dneska už se to ukazuje. Chybí ukotvenost v realitě, přitom kreativní mysl. Přibývá fanatiků, schopných věřit i placaté Zemi - a na druhé straně jiných fanatiků, kteří slepě věří ve všemocnost techniky.
Nikdy nevychováte vlastence, když ho neseznámíte s dějinami jeho národa, rodu, rodiny. A tak, jak to cítíte vy jako příslušník toho národa a jako vlastenec. Ne jak to vidí ve světě nebo u sousedů - ale jak to vidíte vy. Z pochopitelných důvodů.

Re: Správy z Číny
16. listopadu 2023
Peking pošle do USA pandy ‚jako vyslance přátelství čínského a amerického lidu,‘ naznačil Si Ťin-pching
Čínský prezident Si Ťin-pching naznačil, že Peking do Spojených států pošle další pandy velké „jako vyslance přátelství mezi čínským a americkým lidem“. Informovaly o tom stanice CNN a deník The Guardian. Si o pandách hovořil v projevu při večeři se zástupci amerického soukromého sektoru v San Francisku poté, co čtyři hodiny jednal se svým americkým protějškem Joem Bidenem na okraj summitu Rady pro ekonomickou spolupráci Asie a Tichomoří (APEC).
„Dozvěděl jsem se, že mnoho Američanů, především dětí, rozesmutněl odlet tří pand (ze zoologické zahrady ve Washingtonu) a mnozí se s nimi přišli rozloučit,“ řekl Si. Dodal, že lidé v Kalifornii se „můžou těšit na to, že pandy opět přivítají“ v zoologické zahradě v San Diegu.
Čína půjčila pandy velké více než dvaceti zemím světa, v poslední dekádě například Nizozemsku, Dánsku, Finsku nebo Německu. Naposledy Čína poslala dvojici pand do Kataru, přičemž šlo o první zápůjčku těchto zvířat některé ze zemí Blízkého východu, píše web stanice CNN a připomíná, že čínskému programu se často přezdívá „pandí diplomacie“. Čína posílá pandy do ciziny jako gesto dobré vůle, zvířata i jejich mláďata ale zůstávají jejím majetkem.
„Pandy jsou něco jako neformální barometr čínsko-amerických vztahů od roku 1972, kdy Peking daroval dvojici těchto medvědů národní zoologické zahradě Smithsonian National Zoo ve Washingtonu poté, co tehdejší prezident Richard Nixon absolvoval diplomatickou cestu do Číny, která oživila vzájemné vztahy,“ píše CNN.
Čínský prezident ve středu neuvedl, kdy by další pandy do Spojených států mohly dorazit, ale naznačil, že Kalifornie bude jejich pravděpodobnou destinací. Zoologická zahrada v San Diegu své poslední dvě pandy do Číny vrátila v roce 2019, když smlouva o výpůjčce vypršela. Na počátku listopadu vrátila Číně tři pandy washingtonská zoo.
Si a Biden se v San Francisku setkali poprvé osobně po dvanácti měsících. Hlavními závěry jejich jednání v luxusním venkovském domě Fioli nedaleko San Franciska byly dohoda, že velmoci obnoví komunikaci na úrovni armád i úředníků, kteří tvoří obrannou politiku, že rozšíří spolupráci v oblasti umělé inteligence, boji proti pašeráctví chemikálií potřebných k výrobě nelegálních drog nebo spolupráci na projektech studentských výměn. V klíčovém tématu ohledně budoucnosti Tchaj-wanu si Biden a Si pouze vyměnili názory, průlom však nenastal.
--
Peking v rámci tzv. pandej diplomacie po celé desaťročia darúval pandy krajinám, s ktorými mala priateľské vzťahy. V súčasnosti ich však zoologickým záhradám poskytuje len na dočasné obdobie.
https://ksbforum.info/discussion/comment/22877#Comment_22877
