Najlepší
Re: Zprávy z Izraele
Milo povedal/-a: Podľa miestnych úradov je pozadím tohto kroku rastúci počet prípadov Corony
Takže chrípka zasa nebude...
openeyes
Re: Blízky východ
https://www.ta3.com/clanok/904897/palestinski-teroristi-z-pasma-gazy-zautocili-na-izrael-tuto-vojnu-vyhrame-ale-cena-bude-vysoka-vyhlasil-netanjahu. 21:51 Palestínsky prezident Mahmúd Abbás povedal americkému ministrovi zahraničných vecí Antonymu Blinkenovi, že "nespravodlivosť" voči Palestínčanom vedie konflikt s Izraelom k "výbuchu", informovala palestínska tlačová agentúra WAFA. Podľa agentúry WAFA Abbás v telefonickom rozhovore tiež uviedol, že za pokračujúcu eskaláciu môžu "praktiky kolonialistov a izraelských okupačných síl a agresia proti islamským a kresťanským svätostiam". A kresťanským? Hm... 14:17 Spojené štáty jednohlasne odsúdili útok hnutia Hamas na Izrael. "Spojené štáty jednohlasne odsudzujú nevyprovokované útoky teroristov Hamasu proti izraelským civilistom," uviedol Biely dom. Tento termín sa v poslednej dobe vyskytuje celkom často. Len technická - čo sa týka predchádzajúceho príspevku -Tunisko by som až tak veľmi k Blízkemu východu nezaradzoval.
Re: Správy z Maďarska
8.10.23
Zemřel bývalý maďarský prezident László Sólyom
Ve věku 81 let zemřel bývalý maďarský prezident László Sólyom, který nejvyšší ústavní funkci zastával v létech 2005 až 2010. V neděli o tom informovala maďarská média.
V roce 2009 se prezident Sólyom chtěl zúčastnit odhalení sochy krále Štěpána I. Svatého ve slovenském městě Komárno. Tehdejší slovenská vláda vedená Robertem Ficem a bezpečnostní rada státu ale označily jeho přítomnost na slovenském území za nežádoucí, protože návštěva se měla uskutečnit v den výročí vpádu vojsk Varšavské smlouvy do Československa. Invaze v roce 1968 se zúčastnily také maďarské jednotky.
Sólyom se dostal pouze do poloviny hraničního mostu mezi slovenským Komárnem a maďarským Komáromem. Zde se otočil a vrátil se na maďarské území.
Maďarsko označilo odepření vstupu prezidentovi na slovenské území za porušení evropské legislativy o volném pohybu osob a obrátilo se na Soudní dvůr Evropské unie. Soud v roce 2012 rozhodl, že Slovenská republika měla právo odepřít vstup Sólyoma na své území. Hlava státu má podle soudu zvláštní status a s tím spojená určitá omezení.
--
Vo veku 81 rokov zomrel bývalý maďarský prezident László Sólyom, prvý predseda Ústavného súdu, akademik a vysokoškolský profesor. Agentúre MTI to v nedeľu oznámil sekretariát bývalej hlavy štátu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Sólyom zomrel "po dlhej chorobe, ktorú znášal s obrovskou silou, aktívne a s pokojom". Sudcom ústavného súdu bol v období od roku 1989 do roku 1998 a osem rokov bol jeho predsedom. Za prezidenta republiky ho zvolil parlament v roku 2005 a túto funkciu zastával päť rokov.
Server telex.hu pripomenul, že pred zmenou režimu v roku 1989 sa Sólyom aktívne zúčastnil na protestoch proti budovaniu Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros a v roku 1987 bol zakladajúcim členom ochranárskej organizácie Duna Kör.
Zora
Re: Zprávy z Izraele
"Všetky miesta, kde je Hamas organizovaný a kde sa skrýva, zmeníme na ostrovy trosiek."
povedal Netanjahu v prejave v sobotu večer. Obyvateľov pásma Gazy vyzval: "Okamžite odtiaľ utekajte, pretože budeme konať všade a zo všetkých síl." Izrael sa za tento čierny deň pomstí. Hamas je klasifikovaný ako teroristická organizácia EÚ, USA a Izraela.
Napriek tomu Netanjahu ohlásil dlhodobé boje. "Táto vojna bude nejaký čas trvať," povedal Netanjahu. "Stále sú pred nami náročné dni."
--
Kam a kade má "okamžite utiecť" 1,5 milióna obyvateľov pásma Gazy?
Pásmo Gazy je jednou z najhustejšie obývaných oblastí na planéte. S rozlohou 360 kilometrov štvorcových je domovom takmer milióna a pol Palestínčanov. Väčšinou sú umiestnení v ôsmich táboroch Organizácie Spojených národov. Pásmo je celé oplotené, s výnimkou pobrežia Stredozemného mora . Izraelské úrady udržiavajú osem hraničných priechodov, z ktorých dva (Erez na severe a Rafah na juhu) môžu využívať Palestínčania.
Milo
Re: Neskoré voľby 30.9.2023
3.10.23
Vláda so Smerom? Samovražda! V KDH zúria kvôli slovám Mikloška: V hnutí sa nezhodujú
Poniektorí členovia KDH sú rozhorčení aktivitami Františka Mikloška. Sú toho názoru, že zneužíva mediálny priestor na to, aby prezentoval svoje osobné názory na to, ako budú kresťanskí demokrati postupovať pri rokovaniach o vládnej koalícii. Podľa Mikloška by bola vláda so stranou Smer-SD pre hnutie samovražda.
Ako ďalej uviedli v liste adresovanom strane, zaráža ich to ešte väčšmi z toho dôvodu, že kandidátom i členom strany bolo SMS správou odporúčané, aby sa nevyjadrovali k povolebnej politickej situácii. Pripomenuli tiež, že bolo avizované, že kresťanskí demokrati rozhodnú o svojom postupe na Rade KDH, ktorá by mala zasadnúť 14. októbra.
„František Mikloško sugeruje koalíciu KDH, PS, Saska pod premiérskym vedením Petra Pellegriniho zo strany Hlas. Koalícia s liberálnymi stranami PS a Saskou je pre nás neprijateľná. Dokonca ju považujeme za ponižujúcu. Pán Majerský, ako predseda KDH, sa sám vyjadril, že program Progresívneho Slovenska ´jednoznačne javí prvky extrémizmu´. KDH chce ísť s extrémistami?" pýtajú sa v liste predseda OC KDH Turčianske Teplice Michal Síkeli a podpredseda OC KDH Turčianske Teplice Ján Síkeli.
Pripomenuli tiež, že už počas kampane sa ich strany neustále pýtali, či by išli do koalície s progresívcami alebo SASKOU a voličstvo podmieňovalo hlas pre KDH tým, že nevstúpi do vlády s týmito stranami. „KDH si zahráva s dôverou našich voličov. Reči o stanovení mantinelov a červených čiar sú len politické frázy na učičíkanie voliča," tvrdia členovia KDH.
Za výhodnejšiu považujú dohodu kresťanských demokratov so stranami Smer-SD, Hlas-SD a Slovenskou národnou stranou. Sú toho názoru, že KDH by v takejto koalícii mohlo presadiť väčšiu časť svojho sociálneho i hodnotového programu, a tiež v nej vnímajú priestor na rokovania o ukotvení kresťanských hodnôt do Ústavy SR za účelom ochrany budúcich generácií.
Členovia KDH reagujú na medializované názory Františka Mikloška o tom, že KDH nepôjde do vlády so stranou Smer, a tiež o tom, že pre kresťanských demokratov by bola najlepšou možnosťou štvorkoalícia spolu s Hlasom, SaS a Progresívnym Slovenskom. Mikloško je toho názoru, že v takej vláde by KDH bolo nenahraditeľné.
Mikloško v relácii RTVS Interview :24 úplne vylúčil, že by KDH vstúpilo do koalície so Smerom Roberta Fica. "Ja verím, že táto alternatíva je mimo, bola by to naša samovražda," vyhlásil.
Predseda KDH Milan Majerský sa pred časom pre médiá vyjadril, že program PS podľa neho obsahuje prvky extrémizmu a odmietol takéto progresívne experimenty.
Zora
Re: Zprávy z Izraele
Článok, na rozdiel od predchádzajúceho starý iba dva dni. "Veštecké" slová izraelského prezidenta.
Jomkipurská vojna
Na výročie sa Izrael obáva nebezpečenstva zvnútra
Autor: Christina Storz, dpa , 5. októbra 2023
Vtedajší izraelský minister obrany a generál Moše Dajan (l.) s vtedajším generálmajorom Arielom Šaronom, ktorý má na hlave obväz, boli odobratí v októbri 1973 na egyptskej strane Suezského prieplavu počas 4. izraelsko-arabskej vojny. Foto: UPI/dpa
Trauma z Jomkipurskej vojny siaha hlboko do Izraela. 6. októbra 1973 arabskí susedia nečakane zaútočili na židovský štát. O niekoľko desaťročí neskôr krajina čelí novým hrozbám.
Tel Aviv - Keď izraelský prezident porovná situáciu v krajine s jomkipurskou vojnou pred 50 rokmi, ľudí to prinúti sedieť a všímať si to. "Cena by mohla byť opäť neúnosná, stojíme pred ďalšou skúškou. Akoby sme sa nič nenaučili," povedal Izchak Herzog na spomienkovom podujatí k výročiu. Jediný rozdiel je v tom, že hrozba teraz neprichádza zvonku, ale zvnútra, povedal prezident.
Do dnešného dňa takmer žiadna vojna v Izraeli nezanechala takú hlbokú stopu v kolektívnej pamäti ako tá, ktorá sa začala na Jom Kipur 6. októbra 1973. V najvýznamnejší židovský sviatok na nepripravenú krajinu nečakane zaútočila aliancia arabských štátov vedená Egyptom a Sýriou. Zahynulo viac ako 2 600 izraelských vojakov a viac ako 7 000 bolo zranených. Vtedajšia hrôza a otázka, či sa dalo 19-dňovej vojne zabrániť, stále trápi ľudí v Izraeli.
„Nikdy nesmieme byť nepripravení,“ varuje dnes izraelský prezident. "Nesmieme upadnúť do arogancie s nedostatkom odstrašovania a varovania." Nie je to Herzogova prvá výzva tohto druhu, hlava štátu už mesiace varuje izraelských tvorcov rozhodnutí pred existenčnou krízou s potenciálne dramatickými dôsledkami pre bezpečnosť Izraela.
Spúšťačom je reštrukturalizácia súdnictva , ktorú presadila vláda premiéra Benjamina Netanjahua. Komplexný legislatívny návrh od začiatku roka rozdeľuje veľké časti izraelskej spoločnosti. Rozpory, ktoré už existujú medzi sekulárnou väčšinou a striktnou náboženskou menšinou, sa prehlbujú. Zásadných zmien v krajine sa bojí najmä liberálna časť Izraela.
Kontroverzná reforma súdnictva
Viaceré vládne strany zastupujú prísne náboženské názory. Vedú kampaň za oslobodenie ultraortodoxných mužov od vojenskej služby alebo väčšiu rodovú segregáciu na verejnosti. Takzvaná reforma súdnictva má pomôcť zabezpečiť, aby Najvyšší súd už proti kontroverzným projektom nemohol zakročiť.
Kríza zatienila aj tohtoročné jarmočné udalosti. Vo sviatok koncom septembra došlo vo viacerých mestách k násilným stretom. Sekulárni a ľavicoví aktivisti v modlitbe napadli bariéry rodovej segregácie. Súd predtým zakázal inštaláciu na verejných priestranstvách. Proti rozsudku sa však postavili prísne náboženské skupiny.
Po incidentoch Herzog hovoril o bolestivom a šokujúcom príklade toho, ako sa vnútorný boj eskaluje a stáva sa čoraz extrémnejším. "Ako mohla vzniknúť táto hrozná situácia, v ktorej 50 rokov po krutej vojne bratia a sestry na oboch stranách rozdelenia na seba útočia?"
Odpor voči vládnej politike sa formuje aj v armáde.Tisíce záložníkov, ktorí tvoria veľkú časť armády, už nechcú dobrovoľne slúžiť. Varovania pred oslabenou armádou ako pred Jom Kippurom v roku 1973 sa opakovane spomínajú vo verejnom diskurze.
Teherán si mädlí ruky
Podľa bezpečnostných expertov sú už viditeľné prvé účinky. Izraelský úhlavný nepriateľ Irán a jeho zástupcovia v regióne mesiace testovali, ako ďaleko môžu zájsť, hovorí Chuck Freilich z Izraelského inštitútu pre bezpečnostné štúdie. Neverili vlastným očiam. "Nikdy ani vo sne si nedokázali predstaviť, že sa niečo také stane."
Šéf milícií Hizballáhu v Libanone, ktorý je úzko prepojený s Iránom, Hassan Nasralláh, v nedávnom prejave povedal, že Izrael je v najhoršej situácii, akú kedy zažil, kvôli "domácemu politickému rozdeleniu". Vymenoval množstvo možných cieľov, ako sú letiská alebo elektrické a vodovodné siete, ktoré by milícia mohla zničiť v prípade ozbrojeného konfliktu. Podobné hrozby prišli aj od iránskeho prezidenta Ebrahima Raisiho, podľa ktorého je Izrael „zraniteľnejší než kedykoľvek predtým“.
Napriek nebezpečenstvu sa odborníci ako Zisser a Freilich zhodujú, že takýto scenár na Jom Kippur 1973 je nepravdepodobný. Izraelská armáda sa poučila a teraz je jednou z najsilnejších armád na svete, hovorí Zisser. V prípade akútneho ohrozenia zvonku by boli „pravdepodobne“ pripravení aj záložníci.
Skrátené.
Milo
Re: Blízky východ
Medzinárodné reakcie na útok
- EÚ odsúdila útoky Hamasu.
- Ruské ministerstvo zahraničia vyzvalo Palestínu a Izrael, aby zastavili paľbu.
- Nemecká ministerka zahraničia Annalena Bärbock odsúdila operáciu, ktorú spustili palestínski radikáli na izraelskom území. Izrael podľa nej „má právo v súlade s medzinárodným právom chrániť sa pred terorizmom“.
- Konzultácie medzi kabinetmi Českej republiky a Izraela, ktoré sa mali konať vo formáte spoločného rokovania vlád oboch krajín v pondelok 9. októbra v Prahe, sú odvolané. Útok z pásma Gazy je poľutovaniahodným teroristickým činom proti Izraelskému štátu a civilnému obyvateľstvu," uviedol vo vyhlásení prezident Petr Pavel.
- Maďarsko považovalo raketový útok na Izrael za teroristický útok.
- Izraelský veľvyslanec v Moskve Alexander Ben Zvi uviedol , že reakcia na kroky Hamasu bude vojenská aj politická.
- Minsk vyzval strany palestínsko-izraelského konfliktu na deeskaláciu.
- Egypt oznámil kontakty s Izraelom a Palestínčanmi s cieľom znížiť napätie.
- Sunak poznamenal , že po útoku Hamasu má Izrael právo na sebaobranu.
- Macron odsúdil útok palestínskych militantov na Izrael.
- Predseda gruzínskeho parlamentu uviedol , že obyvatelia krajiny podporujú bratský Izrael.
- Erdogan vyzval na zníženie napätia medzi Izraelom a Palestínou.
- Irán podporil palestínske útoky na Izrael.
- Saudská Arábia vyzvala na zastavenie eskalácie palestínsko-izraelského konfliktu.
- Katarské ministerstvo zahraničných vecí vydalo vyhlásenie, v ktorom uvádza, že za pokračujúcu eskaláciu násilia voči palestínskemu ľudu je zodpovedný iba Izrael. Vyzvala obe strany k maximálnej zdržanlivosti a medzinárodné spoločenstvo, aby zabránilo Izraelu využiť tieto udalosti ako zámienku na rozpútanie neprimeranej vojny proti palestínskym civilistom v Gaze.
- Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí odsúdilo to, čo označilo za „prebiehajúce teroristické útoky“ na Izrael.
Milo
Re: Správy zo Slovenska
Jednota dôchodcov na Slovensku (JDS) odmieta balíček šetriacich opatrení, ktoré vláda Ľudovíta Ódora predstavila ako súbor možností konsolidácie verejných financií.
"Navrhované kroky by významne poškodili nielen seniorov, ale aj rodiny, mladých, pracujúcich i zdravotne ťažko postihnutých," tvrdí predseda JDS Michal Kotian.
Upozorňuje, že návrhy nezohľadňujú situáciu, v ktorej sa nachádzajú ľudia z rôznych vekových i sociálnych skupín. "Ak by sme tu nežili, neverili by sme, že je niekto vôbec schopný priniesť súbor takýchto opatrení, ktoré prinesú ďalšie zdražovanie a zoberú mladým aj starým väčšinu tvrdo dosiahnutých sociálnych štandardov," zdôraznil Kotian.
Nerozumie zároveň, prečo sa konsolidačné opatrenia nehľadajú aj vo forme zdaňovania a regulácie bánk, energetických firiem, reťazcov či telekomunikačných operátorov. Predkladateľov kritizuje i za to, že návrhy predložili bez akejkoľvek verejnej diskusie.
Po stredajšom (4. 10.) rokovaní vlády premiér Ódor predstavil návrh takmer 100 šetriacich opatrení v objeme sedem percent hrubého domáceho produktu (HDP) resp. necelých 10 miliárd eur. Návrhy mieria k vyššiemu zdaňovaniu (napríklad zvýšenie DPH) i škrtom výdavkov v sociálnych oblastiach (napríklad zrušenie rodičovského či 13. dôchodku či znižovanie prídavkov na dieťa).
https://www.teraz.sk/slovensko/jds-odorov-balicek-opatreni-poskod/745911-clanok.html
Milo