Najlepší

Pravidelné vysielanie Československého rozhlasu dovŕšilo 100 rokov

Praha/Bratislava 18. mája (TASR) - Československo sa v roku 1923 stalo po Spojenom kráľovstve druhou európskou krajinou s pravidelným rozhlasovým vysielaním. Vo štvrtok uplynie od začatia pravidelného rozhlasového vysielania 100 rokov.

Keď taliansky vynálezca Guglielmo Marconi uskutočnil v roku 1895 prvé úspešné diaľkové vysielanie a príjem rádiových vĺn, zrejme ani netušil, aký významný objav učinil. O štvrťstoročie neskôr ovládli rozhlasové vlny celý svet.

Pokusy o rozhlasové vysielanie sa uskutočnili na území Československa už pred prvou svetovou vojnou a pokračovali aj po jej skončení. Prvý rozhlasový program, zložený zo slova a hudby, sa vysielal pri príležitosti prvého výročia vzniku Československej republiky 28. októbra 1919 z vojenskej vysielacej stanice umiestnenej na pražskej Petřínskej rozhľadni.

Pravidelné rozhlasové vysielanie v Československu sa začalo v sobotu 18. mája 1923 o 20.15 h. V legendárnom vojenskom stane požičanom od skautov, ktorý bol umiestnený na letisku Praha-Kbely sa zišli rozhlasoví pracovníci a v éteri sa premiérovo ozvalo povestné: "Haló, haló, zde vysílací stanice Radiojournalu."

Vysielanie trvalo spočiatku jednu hodinu denne, pričom všetko - správy aj hudobná produkcia - sa vysielali naživo. S cieľom propagovať vysielanie a získavať nových koncesionárov sa organizovali verejné odposluchy. V septembri 1923 začal vychádzať mesačník Radiojournal, ktorý informoval o rozhlasovom vysielaní.

Prvé rozhlasové vysielanie si totiž mohla vypočuť iba hŕstka poslucháčov. Zatiaľ čo na konci roku 1923 bolo len niekoľko desiatok koncesionárov, o desať rokov neskôr ich bolo v Československu už takmer 600.000 a v roku 1937 ich počet prekročil jeden milión.

Priekopníkmi rozhlasového vysielania v bývalom Československu boli novinár Miloš Čtrnáctý, podnikateľ v oblasti rádiotelefónie Eduard Svoboda a Ladislav Šourek, riaditeľ spoločnosti pre výrobu rozhlasových prijímačov Radioslavia. Práve oni stáli za spoločnosťou Radiojournal, československé spravodajstvo rádiotelefonické, v ktorej mala väčšinový podiel firma Radioslavia. Spoločnosť Radiojournal, ktorá vznikla oficiálne 7. júna 1923, získala v nasledujúcom mesiaci od Ministerstva pôšt licenciu na prevádzkovanie vysielania. Od roku 1925 bol jej majoritným vlastníkom štát.

Prvých dvadsať rádiokoncesionárov malo Slovensko už v roku 1924, o rok neskôr košickí poštoví technici prostredníctvom uspôsobeného rádiotelegrafného vysielača v Haniske uskutočnili prvé pokusné rozhlasové vysielanie na Slovensku.

Príbeh pravidelného vysielania rozhlasu na Slovensku sa ale začal písať až 3. augusta 1926, kedy spustil Radiojournal pravidelné vysielanie z Bratislavy. Z provizórneho štúdia v sále bývalého dôstojníckeho kasína vo Vládnej budove (terajšia budova Filozofickej fakulty UK) sa vysielalo dvakrát týždenne. Bratislavská pobočka Radiojournalu prešla na každodenné vysielanie ešte v tom istom roku. Z Košíc sa začalo pravidelné rozhlasové vysielanie 17. apríla 1927.

https://www.teraz.sk/zahranicie/pravidelne-vysielanie-ceskoslovenskeh/715203-clanok.html

Z článku: Prebiehalo to asi takto: Keď prišiel nový dodávateľ a chcel začať predávať v Kauflande svoje produkty, tak som ho skásla hneď na začiatku. Každý musel zaplatiť tzv. zalistovací poplatok vo výške 4 až 5% z hodnoty výrobku. Ale, to nikto neriešil, lebo to bolo minimum z toho, o čo som ho obrala ďalej. Keď prišiel výrobca šalátov a ponúkol mi napr. Parížsky šalát, ktorý ale napr., v Tescu stál polovicu menej, tak prvé, čo som urobila bolo, že som ho donútila, aby mi znížil cenu - rovnakú alebo dokonca nižšiu, ako mala konkurencie. Problém bol, že ten šalát, ktorý bol v Tescu za polovicu ceny bol vyrobený napr. v Poľsku z totálnych “sračiek”. Samozrejme, že podľa “najlepšej receptúry s overenou kvalitou”, ale v skutočnosti nestál ani dobré slovo. A ja som prinútila za rovnaké ceny, predávať kvalitný šalát, aj tradičného slovenského výrobcu, ktorý bol naozaj dobrý. Toto priatelia, bola pre niektorých slovenských výrobcov taká rana pod pás, že sa niektorí, ledva, ledva vytackali zo zasadačky už po prvom rokovaní… Obvykle som ich dorazila, pár, dobre mierenými ranami - 16% percent z ich výrobkov mi museli dať za predajný rabat, 18% z predaja štvrťročný bonus, 7%-ný ďalší rabat z troch najpredávanejších výrobkov a ďalších 7% z tržieb mi museli dať z dosiahnutého objemu predaja. Volali sme to obratová zľava. Inými slovami, keď si to dodávateľ spočítal, tak zistil, že už po prvom stretnutí ho Kaufland obral o 60% tržieb, s ktorými predtým kalkuloval. Inými slovami, to, čo nás Nemci nútili v Kauflande robiť, bola čistá likvidácia tradične kvalitných produktov. Bola to práve politika obchodných reťazcov, čo na Slovensku urobilo z kvalitných výrobkov odpad, ktorý by predtým nejedli na Slovensku ani svine. Presne na tom zarábajú reťazce miliardy ročne - dnes už v eurách. ???

https://www.dolezite.sk/clanky/katalin-tara-naplnou-mojej-prace-v-kauflande-bolo-okradat-dodavatelov-po-dvadsiatich-rokoch-to-uz-mozem-napisat-uz-su-vsetky-hriechy-premlcane

V Německu pokuta 70 EUR za používání navigace.
https://www.cestyavylety.cz/tipy-rady/ridic-z-prahy-dostal-v-mnichove-pokutu-70-euro-za-zapnutou-navigaci?utm_source=www.seznam.cz&utm_medium=sekce-z-internetu