Najlepší

Dynamika farebnej nenávisti

Ivan Hoffman

16.05.2024

O tom, ako sa robia farebné revolúcie, existuje množstvo reportáží, analýz, štúdií a manuálov. S farebnými revolúciami, s ich étosom a nádejami, ale aj s ich dôsledkami a dezilúziou majú osobnú skúsenosť milióny ľudí vo viacerých krajinách na rôznych kontinentoch.

Starým skeptikom je vopred jasné, že vzbura proti totalite v mene slobody a demokracie dovedie rozvadenú spoločnosť nakoniec späť k totalite, ktorá sa odkáže na nutnosť chrániť slobodu a demokraciu. Sú to ale mladí nadšenci, ktorí si importovanú revoltu osvoja v nádeji, že z farebnej nenávisti vyklíči lepší svet. A pretože mladým patrí budúcnosť, niet pred farebnými revolúciami úniku.

Vo farebných revolúciách určite nejde o vznešené ideály. Ich zmyslom je destabilizácia spoločnosti, štátny prevrat a ovládnutie krajiny kolonizátormi v demokratickom prestrojení. Dnes sú tými kolonizátormi globálne hedgeové fondy, ako napríklad BlackRock alebo Vanguard. A ich trik so slobodou a s demokraciou skvele funguje.

Úlohou nevládnych protivládnych organizácií nie je priamo sa zapojiť do debaty o rozumnom, pragmatickom smerovaní krajiny. Pragmatické je totiž dobre vychádzať so susedmi a nevyhľadávať konflikty. Takéto uvažovanie je z pohľadu zahraničím sponzorovaných bojovníkov za slobodu a demokraciu prízemné. Sloboda a demokracia v ich predstave nefungujú bez nepriateľa.

Farebná nenávisť, ktorá rozdeľuje spoločnosť, nevzniká sama od seba. Treba ju kultivovať, živiť, podporovať a množiť v rôznych nadáciách, gangoch a think tankoch. Do farebnej nenávisti sa v rámci dlhodobých biznis plánov investujú milióny dolárov s vidinou tučného zisku. Než ale dozreje ich ovocie, v podobe štátneho prevratu, občianskej vojny alebo ekonomického kolapsu, je to beh na dlhé trate. A ako pri každej investícii vidíme aj v prípade sponzorov farebnej slobody, demokracie alebo právneho štátu, že svoju investíciu chránia neraz i drsným, nevyberavým spôsobom.

Ocitnúť sa na muške globálneho predátora, ktorý nasľubuje modré z neba, aby potom obeť bez milosti ošklbal, je delikátna situácia. Z odstupu a zo skúsenosti krajiny, ktorá to zažila, je pohľad na nepoučiteľnosť ďalších bolestná, smutná. Tým, ktorí sú na rade a čaká ich pád do závislosti a chudoby, môžeme držať palce, aby sa nedali zmanipulovať. Dynamika farebnej nenávisti je však neúprosná. Za peknými rečami sa skrýva starý známy diabol, ktorý všetko sľúbi a všetko zoberie. Nie preto, že to potrebuje, ale preto, že môže. Že mu to dovolíme.

Niet slobody ani demokracie tam, kde tieto hodnoty paktujú s nenávisťou. Čo s ľuďmi, ktorí sami seba pasujú za demokratov a z toho titulu si nárokujú právo pohŕdať ľuďmi s iným názorom? Čo s aktivistami vytrénovanými v demokratickej nenávisti? Je úlohou politikov ochrániť spoločnosť pred týmito zahraničnými agentmi biznisovej demokracie. Sú to ale naši spoluobčania. Nenávisť je choroba a chorým treba pomáhať. Jedného dňa z tej demokratickej zúrivosti vyrastú. Potrebujú si vybiť zuby osobne. Poučenie sa z omylov iných? Nefunguje.

--

Šimečkov manuál na štátny prevrat

PhDr. Marián Kluvanec PhD.

15.5.2024  Témata: Slovensko, Nevládní organizace

Písal sa február 2009 a meno mladého Michala Šimečku na Slovensku poznal málokto. Dnešný predseda Progresívneho Slovenska, vtedy ešte študoval v Anglicku, kde okrem iného prispieval článkami do odborných časopisov. A tak sa stalo, že Žurnál politických vied (CEU Political Science Journal) mu uverejnil text o metódach nenásilných štátnych prevratov. (link na jeho stiahnutie nájdete na konci tohto príspevku)

Podpredseda NR SR Michal Šimečka

Napoly článok, napoly manuál

Dvadsať stranová analýza v anglickom jazyku prináša čitateľovi, relatívne podrobné informácie o metodológii, tzv. farebných revolúcií. Určite pamätáte na oranžovú u našich východných susedov, ako aj jej dôsledky.

Podotknime, že začala pokojne, ale neskôr už to také pokojné nebolo…

Šimečka pomenúva prostriedky, identifikuje nástroje, aké môžu byť efektívne použité k pádu legitímne zvolených vlád v postsocialistických krajinách. A ilustruje ich efektívnosť na príklade Srbska či Ukrajiny.

Presne tak, autor sa dobrovoľne hlási k tomu, že „autokratické“ vlády alebo režimy (podľa neho napríklad aj „mečiarizmus“) v postsocialistických krajinách treba zhodiť použitím marketingových trikov a postupného vplývania (rozumej: vymývania mozgov) na verejnosť. V tejto súvislosti píše dokonca o cezhraničnej spolupráci „aktivistov“ so skúsenosťami v odbore mobilizácie más. Tieto osoby sú väčšinou združené v mimovládnych organizáciách. Určite ste už počuli napríklad o Nadácii otvorenej spoločnosti – všetci vieme, kto je tam hlavný sponzor…

Ale jeho meno neradno spomínať, pretože vás liberáli hneď onálepkujú ako konšpirátora.

Pritom vy vlastne len odkazujete na Šimečkovu prácu. Čistá komédia.

Je šokujúce, ako mladý progresívec v článku otvorene priznáva, že bez pomoci „western donors“, teda bez podpory západných „darcov“, by nebolo možné žiadnu „farebnú revolúciu“ doviesť do úspešného konca!

On to samozrejme nenazýva štátnym prevratom. „Štátny prevrat“ je – tfuj, tfuj! – vulgarizmus.

On to pomenúva ako „demokratický prielom“. A všetci sú šťastní a aj tráva je zelenšia.

By the way: Zhodou okolností publikoval .týždeň čerstvý článok s nadpisom Orbán sa už možno nedá poraziť voľbami. Žeby niekto plánoval v Maďarsku onen „demokratický prielom“?

Money, money, money

Zastavme sa na chvíľu u „western donors“, západných darcoch: Ich peňaženka je plná. Ich koníček je filantropia. To iba sem-tam pomôžu pri zvrhnutí režimu, ktorý nechce poslušne hrať noty (dodané zo zámoria).

A takto to beží: Finančné injekcie, jedna za druhou. Nakoniec, za čo by chudáci aktivisti s prievanom vo vreckách prenajímali pódiá, z ktorých hania vlády? Veď už len výpožička ozvučenia a tribúny na bratislavskom námestí stojí tisíce eur. Odkiaľ ich mali napríklad organizátori manifestácií Za slušné Slovensko? Z Ódorovej kasičky v tvare prasiatka to asi nebolo. Ale možno mali niečo odložené z polievačky.

Babka k babce, budú revolúcie!

Nie veru, rozoberá ďalej Šimečka, bez intenzívnej finančnej podpory zo zahraničia by žiadna občianska iniciatíva nemohla prerásť z lokálnej na celoštátnu.

Buďme trochu realisti. Myslíte si, že ten, kto vám zaplatí majland na „boj za demokraciu“ (teda proti vašej vláde, len to zamaskuje vzletnými heslami), je úprimný ľudomil, dobrosrdečný deduško Večerníček, ktorému leží na srdci prospech práve vášho národa?

Veď to je rovnako naivná predstava, ako že von der Layenová má na ľudí väčší vplyv ako speváčka Taylor Swift.

Mládež, nositeľka rána

Dôležitou súčasťou farebných revolúcií sú mládež a mládežnícke hnutia. Veď mládež je nositeľka našej budúcnosti, sú to naše deti, kto by ich nemiloval?

Citová vydieračka non plus ultra.

Mladého Šeligu aj s tou slečnou (na jej meno som už zabudol), ktorá moderovala podujatia Za slušné Slovensko, by určite nadšene vybrali ako tváre hnutia na každom majdanovom kastingu. Veď u nás boli tiež mega úspešní. Plán vyšiel a doláre nevyšli navnivoč. All-right!

Aktiváciu mimovládok s mládežníckou podporou vníma Šimečka ako kľúčové prvky mobilizácie más. Agenda aktivistov má potom spočívať vo výsmechu, znevažovaní aktuálnej vlády a jej predstaviteľov, a súčasne v podpore opozície. Samotní aktivisti pritom ostávajú „nestranní“, „apolitickí“. Ešte raz: Nestranní a apolitickí.

(…toto je priestor na váš smiech…)

Občiansky odpor má byť „cool“

Osoby, ktoré mimovládky verbujú za svoje budúce usilovné včeličky, majú byť podľa Šimečkovej analýzy nielen mladí, ale aj vzdelaní ľudia, prevažne zástupcovia strednej triedy z väčších miest. Vytvorená kampaň má byť potom „imaginative“, teda kreatívna, s použitím predstavivosti. Ľuďom s ich bežnými dennými problémami predsa ťažko predáte nejakú ideu cez analytický rozbor – potrebujete ich chytiť okamžite, nápaditou myšlienkou či už v písanej, alebo grafickej podobe (prečo asi je taký úspešný v mobilizácii mladých voličov opozície projekt ZOMRI…).

„Občiansky odpor“ má byť „cool“, teda trendový, aby sa ľahko uchytil. Majú byť používané všetky dostupné komunikačné kanály a techniky moderného odvetvia PR (vzťahy s verejnosťou), ako aj techniky korporátneho brandingu. To je keď vytvoríte nejakú značku s chytľavým názvom, k nej výrazný grafický motív, aby si ich ľudia okamžite spojili s vaším odkazom, keď ich uvidia niekde na plagáte alebo na odznačiku – spomínate na „All for Jan“?

Z ľudského hľadiska je nesmierne smutné a tragické, čo sa udialo novinárovi a jeho snúbenici. Avšak, určití ľudia to dokázali marketingovo geniálne spracovať. A fungovalo to.

Úloha zahraničných agentov

Predstavte si, vraj existujú „veteráni farebných revolúcií“, ktorí chodia do cudzích krajín „trénovať“ budúcich, „ašpirujúcich revolucionárov“! To nie je sprisahanecká teória – to mám zo Šimečkovho textu.

Priame priznanie, že za demonštráciami, ktoré vedú k pádom vlád, stoja zahraniční aktéri – teda iným slovom, agenti!

Samozrejme, všetko v mene demokracie. Pretože podľa niektorých postsocialistické štáty nemajú plnohodnotný demokratický režim, ale len akýsi „hybrid“, kedy sa po voľbách dostávajú k moci „autoritárske“ vlády. A tie predsa treba zosadiť. Lebo aktivistom sa páči len to, čo je prozápadné. Doláre nesmrdia.

Zosadenie vlády vraj pritom vôbec nie je extra náročná činnosť: „It doesn´t take much to help change the system.“ Asistovať pri zmene systému nie je žiadna veda, voľne preložené.

Keby som to tam nečítal, tak si myslím, že snívam! Tak tajné služby nás „varujú“ pred snahou Ruska o skrytú manipuláciu verejnej mienky u nás, ale to, že západ skúša manipulovať ľud celkom otvorene, je v poriadku.

A recept na rozklad režimu podľa Šimečku? Strategické plánovanie, rozvoj organizačnej štruktúry, verbovanie, grafický dizajn kampaňových materiálov, a tak ďalej.

Mimovládky ako „detonátor“

Podržte sa, ako je formulovaný cieľ týchto subverzívnych činností: nahradiť súčasné politické elity prozápadnými lídrami!

Prozápadnými lídrami. Chápete, čo to znamená? To je priame priznanie, že pán si praje, aby nás riadili ľudia s jasným príklonom a prepojeniami k západu.

Na Slovensku je už vážne dovolené všetko?

A práve mimovládky majú fungovať ako „detonátor“, ktorý prebudí apatickú verejnosť k činom, opäť parafrázujúc predsedu Progresívneho Slovenska.

Ale nieee, to vôbec neznie ako „majdanizácia“, to je len „demokratická konsolidácia štátu“, navrátenie jeho smerovania späť na tú „jedinú správnu“ trajektóriu. No a čo, že ľudia si v demokratických voľbách zvolili, koho sami uznali za vhodné!

Úzkej skupine aktivistov, teraz už priznanie financovaným západom, sa to nepáči, a tak rafinovane, pod zámienkou „ohrozenej demokracie a právneho štátu“, naženú masy do ulíc. A budú ich tam hnať, kým nedosiahnu svoje. Ku cti im slúži, že to robia nenásilnou formou.

Napokon, stačí, že priebežne nám púšťajú mozgový výplach made in USA, ako ho popisuje Šimečka vo svojej práci.

Kto tu urobí poriadok?

Mohol by za tento manuál k revolúcii dostať od Sorosa a spol. medailu. (A nie, nie sme naivní, že spomínaný finančník je jediný človek s prostriedkami na ovplyvňovanie svetovej politiky – len z jeho mena sa stal symbol. My však poznáme aj pána Schwaaba a vieme, čo je Blackrock a iní…)

Čudujete sa vy, politicky angažované mimovládky, že ľudia a vláda k vám nemajú dôveru?

Ja sa čudujem, že Šimečka nespomína verbovanie „známych tvárí“, resp. ľudí, ktorí bývajú považovaní za akúsi intelektuálnu „elitu“ národa. Veď bez hercov či spisovateľov (mená si istotne dosadíte aj samy) by žiaden míting na Slovensku nebol úplný. A novinári hlavného prúdu zas dodajú výdatný pokrm pre hlavy svojich odberateľov. Revolúcia teda prebieha na všetkých frontoch.

Pravda, možno ich ani netreba aktívne verbovať, veď títo ľudia sa radi ochotne sami prepožičajú „správnej veci“.

Podotknime, že herci sú považovaní za intelektuálnu elitu neprávom. Z jednoduchého dôvodu: herec je remeselník, ktorého výkon spočíva v učení sa replík, ktoré vymyslel nejaký úplne cudzí človek, a potom vo stvárnení nejakej postavy. Herci napodobňujú a citujú fikciu. Žiadna analytická mozgová činnosť nehrozí.

Iste, je to špecifické a náročné remeslo, na ktoré potrebujete vlohy – ale jeho výkon nijako nepodnecuje kritické myslenie. A nie, herec nemusí byť ticho, má právo sa vyjadriť. Akurát by nemal zneužívať svoju popularitu na manipuláciu más.

Je tu však ešte jedna vec, ktorou sa pán Šimečka Jr. vo svojej práci nezaoberá. A nezaoberá sa ňou ani vo svojich vystúpeniach. Ide o odpoveď na otázku: A čo bude deň po revolúcii? Aký je plán, milí liberáli, drahí progresívci?

Lebo zatiaľ sa hrdíte len hádzaním polien pod nohy vládnej koalície.

Čo skvelé a úžasné máte v ponuke pre národ? Dáme si na úvod povinný dúhový pochod? Alebo pôjdete najprv navštíviť amerických „priateľov“ s vďakou za to, že vás podporili pri podrývaní riadne zvolenej vlády?

Ďakujem, neprosím.

Zato nový zákon o financovaní politicky angažovaných mimovládok by som, čisto z dôvodov transparentnosti, rozhodne uvítal.

A myslím, že je nás tu takých viac…

Napokon, ako povedal poslanec Glück v relácii na TA3: Treba tu urobiť poriadok.

DOVETOK: Predstavte si, že prívrženci opozičných politikov cez víkend narušili akt pietnej spomienky na M. R. Štefánika. Hŕstka aktivistov, blízkych hnutiu Igora Matoviča, robila rozruch na oficiálnej štátnej akcii. Ľudia pískali a vykrikovali aj počas prejavu Roberta Fica. Dospelo to tak ďaleko, že zasahovala polícia. Div nedošlo k fyzickej roztržke!

Ktovie, aký manuál dostali títo „demonštranti“ – a od koho…

***

Časopis, v ktorom vyšiel Šimečkov text, si môžete stiahnuť tu.

Perlička na záver: Keď som klikol na odkaz, počítač mi najprv vyhodil varovanie, že odmieta súbor stiahnuť vzhľadom na „možné bezpečnostné riziko“… Nuž, umelá inteligencia očividne niečo vie.

Žmurk.

Článok vyšiel už 8.5.24: https://www.hlavnespravy.sk/simeckov-manual-na-statny-prevrat/3485974

Šimečka bol poradcom B. Zalu https://ksbforum.info/discussion/comment/23145/#Comment_23145

Šimečkov článok - prvý: https://politicalscience.ceu.edu/sites/politicalscience.ceu.hu/files/basic_page/field_attachment/ceupolscijournaliv1.pdf

Nova barevna revoluce v přimem přenosu

Mimo obrazovky našich režimnich televizi se už hezkych par tydnu připravuje novy Majdan, tedy barevna revoluce, tentokrat v gruzinskem Tbilisi.

Barevne revoluce se pod podobnym scenařem odehravaju už přes sto roku, mohli byzme připomenut prvni barevnu revoluci – tu rudu, z roku 1917, kdy stary Trocky nabral od ameryckych bankeřu finančni zdroje, sednul na loď, po cestě přibral plešateho Lenina a spolu pak vlačkem Intercity dorazili do Ruska, kere naprosto rozvratili na desitky roku dopředu.

Ale to je pro mnohe přiliš daleko. Někeři by si mohli pamatovat barevnu revoluci z roku 1989, tu zname pod nazvem sametova, kdy bylo třeba pomoci fejkňus ze štvavych vysilaček dostat lidi do ulic. Tenkrat k temu stačila jedna fama o pseudomrtvole a za tři dni byly statisice lidi v ulicach,

Doba pokročila, neda se nic robit, dneska už by zprava o ubitem študakovi nikoho do ulic nedostala, a tak bylo třeba začit použivat silnějši munyci. Mohli byzme si povidat o barevnych převratach v Beogradu, Damašku, Tbilisi, nebo pravě v Kyjevě. Když se tam barevna revoluca ani po třech měsicach nedařila, šahli organyzatoři k vražděni a vysledkem bylo přes sto mrtvych – demonstrantu aji policajtu, tenkrat v unoru roku 2014 na Majdanu. Neda se nic robit, taka barevna revoluce, to neni jak prace s buzolu, mile děti. Obzvlaště, když zme do teho investovali sedum miliard dolaru, že Viktorko Nulandova?

Takže fčil, za oponu medyjalnich nesmyslu, Ružovych zahrad, Mistrovstvi světa NATO v hokeju a podobnych her pro hlupe, se nam formuje novy Majdan.

Ubozi Gruzini, věřici, že na ně Evropska Unyja (v překladu EuroSajuz) čeka s napřaženyma rukama, vychazaju do ulic a volaju po pokroku. Kdyby tak tušili, co je čeka…

Enem by mě zajimalo, jak zme daleko od střilani ze střech, střilani na ulicach, zapalovani policajtu… a jestli se zas jakasik Viktorka Nulandova prokecne, kolik to tentokrat stryka z USA stalo milijard…

Buch ochraňuj duvěřivy gruzinsky lid…

Ladik Větvička, hlasatel Radia Universum, Tbilisi

PS: Přimy přenos Majdanu možete sledovat TADY. Jeden z prorežimnich webu hlasi eskalaci situace už v dnešni noc, kdy maju statisice demonstrantu paralyzovat hlavni město. Dle slovniku tych mladych, krasnych, progresivnich lidi:

„S naší neúnavnou jednotou v lásce k vlasti – strávme spolu noc a ráno, nedovolme poslancům vstoupit do budovy parlamentu a nadále jednat proti vůli lidu, Evropské unii a Ústavě“ , – uvedeno v prohlášení vydaném pořadateli. Pro informaci, schůze právního výboru, kde by se měl ve třetím čtení projednávat návrh zákona „O transparentnosti zahraničního vlivu“, je naplánováno na 13. května v 9:00.

----------------------------------------------------

Ptáte se často, co máte dělat a jak přispět k tomu, aby se režim, který se řítí do propasti, dal změnit, nebo se aspoň zabrzdila rychlost jeho pádu. Odpovídám obvykle citátem člověka, jehož jméno snad nemusím žádnému z nás připomínat: "Člověk musí bojovat proti zlu těmi prostředky, na které právě stačí".

Bojujte, informujte, sdílejte, šiřte to, co pokládáte za správné, vytvářejte ostrůvky pozitivní deviace a podporujte se. Nejsme sami, jsme mlčící většina. Ale mlčet rozhodně nemusíme.