Najlepší

Francúzsko hlási 1040 antisemitských činov od 7. októbra

Paríž 5. novembra (TASR) – Viac ako 1000 antisemitských činov zaznamenali vo Francúzsku od útoku militantov z hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra. Oznámil to v nedeľu franúzsky minister vnútra Gérald Darmanin, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru AFP.

"Počet antisemitských činov prudko vzrástol," povedal minister pre televíziu France 2. Týchto činov bolo celkovo 1040. V uvedenom období za antisemitské činy zadržali v krajine 486 osôb vrátane 102 cudzincov.

Vo Francúzsku žije podľa odhadov viac ako 500.000 Židov, čo je najvyšší počet v Európe a tretí najvyšší počet vo svete po Izraeli a Spojených štátoch, priblížila AFP.

Veliteľ parížskej polície Laurent Nuňez v nedeľu uviedol, že v oblasti francúzskej metropoly došlo k 257 antisemitským činom a 90 zatknutiam.

V prípade zadržaných podľa neho nemožno hovoriť o typickom profile. Sú to ľudia od "mladých detí, ktoré hovoria veľmi vážne veci" po ľudí angažujúcich sa za Palestínčanov, ktorí zašli priďaleko.

Parížska prokuratúra už vyšetruje nakreslenie desiatok Dávidových hviezd na budovy po hlavnom meste a jeho predmestiach z minulého týždňa, ktoré vnímajú ako vyhrážku voči Židom.

V stredofrancúzskom meste Lyon prokuratúra tento víkend oznámila, že vychádza z podozrenia z antisemitizmu v prípade útoku na mladú Židovku, ktorú pobodali v jej dome. Polícia vyšetruje pokus o vraždu, uviedla prokuratúra s tým, že život ženy nie je v ohrození a v prípade nikoho nezadržali.

V meste Besancon na východe Francúzsko v nedeľu starostka Anne Vignotová odsúdila podľa jej slov novú vlnu antisemitských grafitov, ktorá sa objavila po prvých nápisoch z 31. októbra. "Sme svedkami eskalácie násilia v obsahu odkazov," uviedla vo vyhlásení a poukázala na to, že takéto konanie by mohlo byť predmetom stíhania.

Británia sťahuje časť zamestnancov z ambasády v Libanone

Londýn 6. novembra (TASR) - Británia sa rozhodla dočasne stiahnuť časť britských zamestnancov zo svojho veľvyslanectva v Libanone. Oznámilo to v pondelok britské ministerstvo zahraničných vecí.

Britský rezort diplomacie už skôr Britom odporučil, aby do Libanonu necestovali, a to pre konflikt susedného Izraela s palestínskym militantným hnutím Hamas ovládajúcim pásmo Gazy. Zároveň vyzval všetkých britských občanov, ktorí sa v tejto krajine stále nachádzajú, aby z nej odišli, dokým tam ešte premávajú komerčné lety.

"Vzhľadom na bezpečnostnú situáciu boli niektorí zamestnanci britského veľvyslanectva a všetci rodinní príslušníci zamestnancov (ambasády) dočasne stiahnutí," uvádza vo svojom vyhlásení rezort diplomacie s tým, že ambasáda naďalej pokračuje v tzv. základnom režime fungovania, pričom poskytuje aj služby pre britských občanov, informuje TASR podľa správy stanice Sky News.

Na izraelsko-libanonských hraniciach dochádza od vypuknutia konfliktu medzi Izraelom a Hamasom prakticky na dennej báze k násilným incidentom, ktoré si už vyžiadali aj obete. Rastú tak obavy, že sa libanonské proiránske militantné hnutie Hizballáh snaží otvoriť na severe Izraela ďalší front, aby tak pomohol Hamasu.

Armáda USA vyslala do regiónu Blízkeho východu jadrovú ponorku

Washington 6. novembra (TASR) — Spojené štáty presunuli do oblasti Blízkeho východu ponorku na jadrový pohon triedy Ohio nesúcu jadrové hlavice. Na sociálnej sieti X to v nedeľu oznámilo Ústredné velenie armády USA (CENTCOM), ktoré riadi americké vojenské operácie na Blízkom východe, vo východnej Afrike a v Strednej Ázii, informovali televízia CNN a denník Times of Israel.

K príspevku je pripojená fotografia, zachytávajúca zrejme ponorku triedy Ohio, ktorá smeruje k mostu ponad Suezský prieplav ležiacemu severovýchodne od Káhiry.

CNN konštatuje, že americká armáda len zriedka oznamuje pohyby alebo operácie flotily ponoriek nesúcich balistické rakety. Ponorky s jadrovým pohonom, ktoré sú spolu s medzikontinentálnymi balistickými raketami a strategickými bombardérmi súčasťou tzv. jadrovej triády, operujú v takmer úplnom utajení.

Oznámenie o presune ponorky na Blízky východ je podľa CNN odstrašujúcim gestom, ktoré má odradiť Irán a jeho spojencov v regióne od eskalácie konfliktu medzi Izraelom a hnutím Hamas v pásme Gazy.

/.../

Od začiatku vojny medzi Izraelom a Hamasom zatiaľ USA do oblasti Blízkeho východu vyslali lietadlové lode USS Gerald Ford a USS Dwight D. Eisenhower, ako aj krížnik a torpédoborce s riadenými strelami.

DeSantis nariadil rozpustiť študentskú propalestínsku organizáciu

Miami 6. novembra (TASR) - Guvernér amerického štátu Florida Ron DeSantis nariadil miestnym verejným univerzitám, aby rozpustili pobočky organizácie Študenti za spravodlivosť v Palestíne.

Podľa guvernéra organizácia poskytuje materiálnu podporu palestínskemu teroristickému hnutiu Hamas. Usúdil to z jej vyjadrení počas celonárodného "dňa odporu".

Niekoľko právnych expertov krok guvernéra považuje za porušenie práva študentov, garantovaného v prvom dodatku k ústave USA, čiže ochranu náboženských slobôd, slobody vyjadrovania zhromažďovania a petičního práva.

"Univerzity nemôžu vylúčiť študentské organizácie z fór, ktoré si založili, len preto, že univerzity pokladajú jazykový prejav študentov za odpudzujúci," napísala Lyrissa Lidsky, profesorka ústavného práva na Floridskej univerzite.

Vedenie Univerzity južnej Floridy ani po guvernérovom nariadení nevylúčilo študentskú pobočku organizácie zo školy, informovala rozhlasová stanica WUSF.

Na floridských univerzitách stúpa napätie od začiatku vojny medzi Izraelom a palestínskym pásmom Gazy, uviedol denník Miami Herald.

Floridský parlament sa má tento týždeň stretnúť na mimoriadnom zasadnutí a diskutovať o politike na Blízkom východe, ako aj o ďalších témach v oblasti vzdelávania, napríklad o osvedčení o štátnom financovaní pre študentov škôl.

--

Florida zakázala propalestínskej organizácii pôsobiť na univerzitách

Washington 25. októbra (TASR) - Floridský univerzitný systém v súčinnosti s úradom guvernéra štátu Florida v utorok nariadil štátnym vysokým školám, aby zakázali propalestínsku študentskú organizáciu. Florida tak ako prvý štát USA postavil mimo zákona skupinu, ktorej vedenie podporilo útok radikálneho hnutia Hamas na Izrael.

Ako uviedla agentúra Reuters, zákaz činnosti platí pre organizáciu Študenti za spravodlivosť v Palestíne (SJP).

K jej zákazu došlo v rámci "zásahov" štátu Florida, vedeného republikánmi, voči tým organizáciám pôsobiacim na akademickej pôde, ktoré poskytujú "škodlivú podporu teroristickým skupinám", objasnil Reuters.

SJP pôsobí najmenej na dvoch floridských univerzitách: University of North Florida v Jacksonville a Florida State University v Tallahassee. Žiadna z nich rozhodnutie floridských úradov zatiaľ nekomentovala.

Združenie štátnych univerzít štátu Florida (SUSF) vo svojom vyhlásení pre médiá deklarovalo, že zákaz SJP je založený na manuále, ktorý vydalo celoštátne vedenie SJP. V ňom sa o útoku Hamasu na Izrael hovorí ako odboji, pričom sa uvádza, že "súčasťou tohto hnutia sú palestínski študenti v exile".

Kancelár SUSF Ray Rodrigues vo svojom obežníku adresovanom vedeniam univerzít patriacich do systému SUSF konštatoval, že ústredné vedenie SJP sa identifikovalo ako súčasť útoku Hamasu. Podľa floridského práva ide o trestný čin s úmyslom "poskytnúť materiálnu podporu zahraničnej teroristickej organizácii".

Od útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra a začiatku obliehania palestínskeho pásma Gazy a cielených útokov na jeho území zo strany izraelskej armády vládne medzi proizraelskými a propalestínskymi študentmi na univerzitách v USA napätie sprevádzané aj potýčkami a útokmi. Okrem toho vedenie SJP vyzvalo svojich sympatizantov, aby sa 12. októbra zapojili do tzv. dňa vzdoru, a to účasťou na zhromaždeniach pred pobočkami SJP, ktorú sú na viac ako 200 vysokých školách v USA a Kanade.

Guvernérom štátu Florida je republikán Ron DeSantis, ktorý ašpiruje na post kandidáta svojej strany v budúcoročných prezidentských voľbách.

DeSantis po útoku Hamasu na Izrael zaujal voči Palestínčanom tvrdý postoj a navrhol, aby civilným obyvateľom z Gazy bola odopretá voda a komunálne služby, kým Hamas neprepustí rukojemníkov, ktorých zajal počas útoku 7. októbra.

Taliansko udelilo občianstvo vážne chorému britskému dieťaťu

Rím 7. novembra (TASR) – Talianska vláda udelila občianstvo kriticky chorému britskému dieťaťu, osemmesačnej Indi Gregoriovej. Snaží sa tak zabrániť britským lekárom, aby ju postupne odpojili prístrojov, a zároveň dosiahnuť jej prevoz do Talianska, informuje TASR v utorok na základe správ agentúr Reuters a AFP.

Indi Gregoryová trpí vzácnou mitochondriálnou poruchou, ktorá spôsobuje, že jej bunky neprodukujú dostatočné množstvo energie. Nemocnica v anglickom Nottinghame tvrdí, že ďalšie pokračovanie liečby nemá zmysel.

Minulý mesiac sa s týmto hodnotením stotožnil aj britský Najvyšší súd a rozhodol, že odpojenie od prístrojov je "v najlepšom záujme dieťaťa". Okrem toho súd minulý týždeň zamietol žiadosť rodičov o prevoz dieťaťa do vatikánskej detskej nemocnice v Ríme.

Talianska vláda udelila Gregoryovej na svojom pondelňajšom mimoriadnom zasadaní talianske občianstvo. Umožnila jej tým prístup k zdravotníckej starostlivosti v Taliansku a prevoz do nemocnice Bambino Ges v Ríme. Ak by jej občianstvo udelené nebolo, bola by v pondelok odpojená od prístrojov, uviedol v pondelok na Facebooku zástupca ministra infraštruktúry a dopravy Galeazzo Bignami.

Nemenovaný zdroj z prostredia talianskej vlády pre Reuters uviedol, že rodičia dieťaťa teraz môžu požiadať talianske veľvyslanectvo o prevoz do Talianska, zároveň však dodal, že Spojené kráľovstvo nie je právne viazané žiadosti vyhovieť.

Podľa mimovládnej kresťanskej organizácie Christian Concern ponúkla talianska vláda uhradenie nákladov na liečbu v nemocnici Bambino Ges. Tlačové oddelenie nemocnice sa k správam nevyjadrilo, skupina Christian Concern však vydala vyhlásenie riaditeľa nemocnice, podľa ktorého je nemocnica pripravená prijať Gregoryovú ako pacientku.

Otec dieťaťa pripustil, že prevoz do Talianska môže byť rizikový, no napriek tomu je to lepšia možnosť ako zotrvanie v Spojenom kráľovstve, kde je jedinou alternatívou smrť.

Prípad pripomína situáciu z roku 2018, keď britská vláda odmietla povoliť prevoz takmer dvojročného Alfieho Evansa do nemocnice Bambino Ges. Evans niekoľko dní po odpojení od prístrojov zomrel.

Podľa Fínska bol v Baltskom mori poškodený aj ruský kábel

Helsinki 6. novembra (TASR) – Ruský telekomunikačný kábel Baltika v Baltskom mori bol minulý mesiac poškodený a v súčasnosti prebieha jeho oprava, vyhlásilo v pondelok fínske ministerstvo hospodárstva.

Baltika patrí ruskej štátnej telekomunikačnej spoločnosti Rostelecom. Meria približne tisíc kilometrov kilometrov a spája Petrohrad s enklávou Kaliningrad.

Fínsky minister hospodárstva v pondelok oznámil, že Rostelecom prvý raz nahlásil fínskym úradom výpadok na kábli 12. októbra, teda štyri dni po zistení poškodenia plynovodu Balticconnector medzi Fínskom a Estónskom a dvoch ďalších telekomunikačných káblov do Estónska a Švédska. Fínska pobrežná stráž v pondelok uviedla, že monitoruje ruskú loď Spasatel Karev, ktorá kábel opravuje vo fínskej výlučnej ekonomickej zóne.

Podľa fínskej polície plynovod poškodila čínska kontajnerová loď Newnew Polar Bear registrovaná v Hogkongu. Po dne ťahala kotvu a fínska pobrežná stráž ju nemohla prehľadať, pretože vplávala do ruských teritoriálnych vôd.

Podľa fínskeho premiéra Petteriho Orpa Helsinki a Peking spolupracujú na vyšetrení incidentu. Polícia neuviedla, či išlo o nehodu alebo zámerný útok.

Bývalý šéf Jeszenszky varuje pred rozpadom V4 a izoláciou Maďarska

Budapešť 6. novembra (TASR) - Smerovanie súčasnej maďarskej zahraničnej politiky by mohlo spôsobiť nielen rozpad Vyšehradskej štvorky (V4), ale aj úplnú medzinárodnú izoláciu Maďarska, varoval bývalý minister zahraničných vecí Antallovej vlády a niekdajší veľvyslanec Maďarska vo Washingtone Géza Jeszenszky v analýze uverejnenej vo víkendovej prílohe denníka Népszava. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

Bývalý šéf diplomacie vyjadril presvedčenie, že výsledky nedávnych parlamentných volieb v Poľsku odstránili aj poslednú bariéru, ktorá bránila izolácii Maďarska.

"Niet pochýb o tom, že po reakcii Západu na ruskú agresiu a po letnom summite NATO v Madride... nastúpila nová éra studenej vojny," uviedol Jeszenszky, podľa ktorého niet pochýb ani o tom, kto tento proces začal.

Pôvodný cieľ ruského prezidenta Vladimira Putina premeniť Ukrajinu na ďalšie Bielorusko, teda na ruský bábkový štát, sa podľa neho sotva podarí zrealizovať; no aj tak sa mu možno podarí anektovať niektoré časti Ukrajiny, pričom získa významné surovinové zdroje týchto oblastí, domnieva sa Jeszenszky.

Vo svojej analýze si tiež položil otázku, či je v záujme Budapešti takéto čiastočné ruské víťazstvo, v dôsledku ktorého by sa susedom Maďarska mohla stať agresívna, diktátorská, vojensky silná, ale vo všetkých ostatných ohľadoch slabá ruská veľmoc.

Ako dodal, nielen poučenie z dejín, ale aj súčasné medzinárodné pomery hovoria v prospech zotrvania Maďarska v súčasnom systéme spojeneckých väzieb a v európskej integrácii.

Jeszenszky tiež poznamenal, že vojna na Ukrajine vážne otriasla priateľstvom maďarského premiéra Viktora Orbána s bývalým poľským premiérom a predsedom strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslawom Kaczyňským, avšak v konflikte s Európskou úniou zostali obe krajiny na spoločnej platforme.

Po októbrových poľských voľbách ale tento stav podľa jeho slov končí. "Dá sa ešte hovoriť o idei V4, o úzkej spolupráci v rámci tohto zoskupenia a o jeho spoločných cieľoch? Skromné víťazstvo Roberta Fica v septembrových voľbách v SR sotva bude stačiť na kompenzáciu obratu v poľskej politike o 180 stupňov," dodal bývalý maďarský minister zahraničných vecí.

Maďarský parlament schválil ďalšie predĺženie núdzového stavu

Budapešť 6. novembra (TASR) - Poslanci maďarského Národného zhromaždenia v pondelok schválili ďalšie predĺženie núdzového stavu, ktorý vyhlásil premiér Viktor Orbán vlani 24. mája pre ozbrojený konflikt na Ukrajine. S odvolaním sa na server index.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Návrh na predĺženie stavu núdze do 23. mája 2024 bol predložený poslancom v rámci návrhu novely zákona o predchádzaní a zvládaní následkov ozbrojeného konfliktu v susednej krajine, ako aj o riešení maďarských následkov humanitárnej katastrofy súvisiacej s konfliktom.

Parlament 3. mája poveril vládu predĺžením stavu núdze spôsobeného vojnou na Ukrajine do 25. novembra.

Zákonodarný zbor vlani 1. novembra rozhodol, že vláda môže príležitostne požiadať Národné zhromaždenie o predĺženie núdzového stavu nad 30 dní, najviac však na 180 dní.

Novelou zákona o koordinácii obranných a bezpečnostných činností súvisiacich s predĺžením výnimočného stavu možno núdzový stav predĺžiť viackrát.

Predkladatelia návrhu v zdôvodnení uviedli, že osobitné právne predpisy viacerých európskych krajín určujú časový limit na núdzový stav. "Vzhľadom na skutočnosť, že počas núdzového stavu je možné prijímať aj opatrenia obmedzujúce základné práva, je opodstatnené určiť časový limit na predĺženie núdzového stavu parlamentom," píše sa v zdôvodnení vlaňajšej novely.

Zelenskyj vymenil veliteľa Jednotiek pre špeciálne operácie

Kyjev 4. novembra (TASR) - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vymenoval plukovníka Serhija Lupančuka za nového veliteľa Jednotiek pre špeciálne operácie (SSO) Ozbrojených síl Ukrajiny. Dôvod odvolania jeho predchodcu však nie je známy.

Zelensky vo svojom príhovore zverejnenom na sociálnej sieti Lupančuka označil za skúseného dôstojníka s bojovými skúsenosťami, ktorý môže špeciálnym jednotkám pomôcť zvýšiť ich účinnosť.

Lupančukov predchodca, generálmajor Viktor Chorenko, bude podľa Zelenského naďalej pokračovať vo vykonávaní špeciálnych úloh v rámci oddelenia ministerstva obrany pre oblasť rozviedky. Ďalšie podrobnosti o výmene však neposkytol.

Jednotky pre špeciálne operácie sa v septembri zúčastnili na útoku na veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily v Sevastopole na anektovanom ukrajinskom polostrove Krym, či na útokoch na hliadkovaciu loď a ponorku na tomto polostrove. Takisto majú na starosti získavanie vojenských informácií, psychologické operácie a organizáciu odporu na okupovaných územiach, píše Reuters.

--

Pri výbuchu zahynul asistent vrchného veliteľa ukrajinskej armády

Kyjev 6. novembra (TASR) - Pri pondelkovom výbuchu zomrel blízky poradca vrchného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl generála Valerija Zalužného.

"Za tragických okolností bol zabitý môj asistent a blízky priateľ, major Hennadij Časťakov... v deň jeho narodenín," napísal Zalužnyj. V jednom z darov, ktoré dostal, podľa jeho slov vybuchlo neznáme výbušné zariadenie. Ukrajinské médiá neskôr informovali, že išlo zrejme o granát.

Zalužnyj uviedol, že odkedy Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu, Časťakov "zasvätil svoj život ukrajinským ozbrojeným silám a boju proti ruskej agresii". Tento prípad sa už začal vyšetrovať, dodal.

Ukrajinský ministra vnútra Ihor Klymenko neskôr na sociálnej sieti Telegram oznámil, že išlo zrejme o nehodu. Prvotné informácie podľa neho naznačujú, že Časťakov dostal od kolegov na narodeniny granáty, pričom jeden z nich vybuchol, keď ho major ukazoval svojmu synovi. "Bol to nový model západných granátov," uviedol Klymenko.

Dodal, že polícia našla v byte Časťakova ďalších päť takýchto nevybuchnutých granátov, ktoré budú poslané na expertízu. Okrem toho vyšetrovatelia už našli aj kolegu, ktorý granáty majorovi daroval.

"Vyzývam na nešírenie neoficiálnych informácií. Prebieha vyšetrovanie, počkajme na jeho závery," uviedol šéf rezortu vnútra.

Časťakov po sebe zanechal manželku a štyri deti. Jeden z jeho synom pri incidente utrpel vážne zranenia, píše agentúra DPA.

--

Zelenskyj: Teraz nie je pravý čas na voľby

Kyjev 6. novembra (TASR) - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok povedal, že nie je pravý čas na voľby na Ukrajine. Reagoval na debatu vedúcich predstaviteľov krajiny o možnosti usporiadať v roku 2024 prezidentské voľby.

"Musíme uznať, že teraz je čas na obranu, čas na boj, od ktorého závisí osud tohto štátu a ľudí," uviedol prezident v každodennom videopríhovore. Dodal: "Som presvedčený, že teraz nie je pravý čas na voľby."

Podľa neho je nezodpovedné viesť rozhovory o usporiadaní volieb na Ukrajine v čase vojny a vyzval na jednotu, nie rozdeľovanie a na vyhýbanie sa nezmyselným politickým diskusiám.

Podľa neho je životne dôležité sústrediť sa na vojenské výzvy a na snahu vytlačiť ruských okupantov z jednej pätiny ukrajinského územia.

Voľby sú počas stanného práva, ktoré platí na Ukrajine, zakázané. Zelenskyj však zvažoval, či navrhne špeciálne ustanovenia, ktoré by umožnili konanie volieb - potrebné by boli zmeny zákona a zahraničná pomoc, aby sa zaplatil celý volebný proces. V minulosti uviedol, že by sa v prípade volieb uchádzal o druhé funkčné obdobie.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba cez víkend vyhlásil, že prezident zvažuje argumenty za a proti voľbám počas vojny. Upozornil, že prípadné voľby by boli náročné, pretože obrovský počet Ukrajincov je v zahraničí a vojaci bojujú na fronte.

Aj parlamentné voľby, ktoré sa mali konať minulý mesiac, boli preto zrušené.