Najlepší

Yaakov Kedmi 

( hebrejsky : ‏יעקב קדמי ‏‎ ; narodený 5. marca 1947 v Moskve ), tiež známy ako Yasha Kazakov a Yakov Iosifovich Kazakov ( rusky : Яков Иосифович ) je bývalý izraelský štátnik, diplomat, vedúci služby Nativ (1992-1999), špecializujúcej sa na kontakty so Židmi v Sovietskom priestore.

Od roku 2010 robil politické komentáre v ruskej televízii a rozhlase, podieľal sa najmä na programoch Vladimíra Solovjova .

Európska únia uvalila 25. februára 2023 osobné sankcie voči Kedmimu za šírenie prokremeľskej propagandy a ospravedlňovanie ruskej agresie proti Ukrajine [3]

 V ZSSR

19. februára 1967 prišiel na izraelské veľvyslanectvo v Moskve s tým, že chce emigrovať do Izraela [1] . 

11. júna 1967, v deň, keď ZSSR oznámil prerušenie diplomatických stykov s Izraelom v súvislosti so šesťdňovou vojnou , sa verejne vzdal sovietskeho občianstva a žiadal, aby mu bola umožnená cesta do Izraela. V ten istý deň sa vkradol do americkej ambasády v Moskve a hovorili s konzulom o ceste do Izraela [4] . 

20. mája 1968 Jakov Kazakov napísal list Najvyššiemu sovietu ZSSR , v ktorom odsúdil politiku antisemitizmu, požadoval prepustenie zo sovietskeho občianstva a vyhlásil sa za občana Izraela [5] . 

V príhovore k poslancom Najvyššieho sovietu ZSSR napísal: „Nechcem byť občanom krajiny, kde sú Židia vystavení nútenej asimilácii, kde sú moji ľudia zbavení svojej národnej identity a kultúrnych hodnôt. ... Nechcem žiť v krajine, ktorej vláda preliala toľko židovskej krvi... Nechcem byť s vami spolupáchateľom pri ničení štátu Izrael...“[6] . 

V Izraeli 

Bol aktivistom sociálneho hnutia na podporu repatriácie sovietskych Židov, spolu s novinárkou Geulou Cohenovou , zástupcom Shulamitom Alonim a ďalšími, ktorí vytvorili organizáciu Prisoners of Sion [8] [9] . V roku 1970 v New Yorku držal hladovku pred budovou OSN kvôli tomu, že ZSSR zamietol jeho rodine povolenie na cestu do Izraela [10] .

Služba v Tsahal a účasť v Jomkipurskej vojne

Po príchode rodičov do Izraela 4. augusta 1970 dobrovoľne nastúpil do vojenskej služby v Izraelských obranných silách [11] . Po zranení sa preškolil sa na spravodajského dôstojníka pre obrnené sily, čím dosiahol zápis do prieskumnej školy špeciálnych jednotiek Egoz [2] [ 9] [12] . Zúčastnil sa Jomkipurskej vojny , kde vykonával funkciu šéfa spravodajstva a operácií tankového práporu z tanku veliteľa práporu, ktorým bol Ehud Barak , budúci premiér Izraela. Osobné zoznámenie sa s ním a pobyt v rovnakom tanku v bitkách počas vojny pomohli Kedmimu v ďalšej kariére. Počas vojny sa zúčastnil najkrvavejších bitiek, ako napríklad „ Bitka na čínskej farme “ a prechod cez Suezský prieplav [12] [13].

Po vojne pracoval ako bezpečnostný dôstojník pre prevenciu teroristických útokov v letectve v spoločnosti El Al Airlines [9] .

V druhej polovici roku 1977 na návrh predsedu vlády Menachema Begina začal pracovať v úrade Nativ, ktorý sa zaoberal najmä nelegálnou emigráciou Židov z krajín sovietskeho bloku [15].. 1. mája 1978 začal pracovať v emigračnom tranzitnom stredisku vo Viedni, pričom si zároveň zmenil priezvisko na hebrejské - Kedmi [16] .

V rokoch 1988-1990 pôsobil ako pracovník konzulárnej skupiny izraelského ministerstva zahraničných vecí na holandskom veľvyslanectve v Moskve [17] . V decembri 1988 sa podieľal na riešení krízy spojenej so zajatím rukojemníkov a únosom lietadla zo ZSSR do Izraela [18] . Kedmiho kariéra na izraelskom ministerstve zahraničných vecí ako diplomata bola súčasne prácou spravodajského dôstojníka pod diplomatickým krytím . Zároveň bol Kedmi takmer vždy v konflikte s aparátom ministerstva zahraničných vecí Izraela, keďže ich považoval za „neefektívnych byrokratov“ v porovnaní so spravodajskými službami ako Nativ alebo Mossad .

V rokoch 1990-1992 zastával funkciu zástupcu riaditeľa [19] , od roku 1992 do roku 1999 riaditeľa agentúry Nativ. V roku 1999 odišiel do dôchodku.

Podľa Kedmiho slov, zabezpečil presmerovanie toku židovských emigrantov zo Spojených štátov do Izraela v októbri 1989, čo vyústilo do masívnej emigrácie židov z krajín bývalého Sovietskeho zväzu na začiatku 90. rokov [20] [21]  do Izraela. S tým súhlasí aj expert na izraelskú politiku Michail Osherov a poznamenáva, že počas Kedmiho riadenia Nativ sa tejto špeciálnej službe podarilo zvýšiť populáciu Izraela vďaka imigrantom z SNŠ/ZSSR ​​o viac ako 1 milión ľudí [22 ] .

V októbri 1997 vytvoril izraelský premiér Benjamin Netanjahu takzvanú „špeciálnu skupinu“ – medzirezortný výbor, ktorý sa zaoberal problémom iránskych pretekov v zbrojení a vojenských väzieb Iránu s Ruskom . Kedmi bol jedným z kľúčových členov tohto výboru. Kedmiho návrhy využiť židovskú lobby v Rusku na boj proti záujmom Teheránu šéf vlády zamietol. Potom sa vzťahy medzi Netanjahuom a vedúcim jeho kancelárie Avigdorom Liebermanom na jednej strane a Kedmim na strane druhej zhoršili [2] .

Michail Falkov v spise venovanom Kedmimu uvádza tieto dôležité fakty zo svojej biografie: v rokoch 1996-1999 mal Kedmi politický vplyv vďaka osobnej známosti s kľúčovými izraelskými politikmi a bol tiež kľúčovým členom izraelského spravodajského výboru za vlády vlády. Kedmi osobne pozná Vladimira Putina od začiatku 90. rokov. Kedmi „výrazne prispel k masovej repatriácii Židov najprv zo ZSSR a potom z krajín SNŠ do Izraela a tiež významne prispel k rozvoju izraelsko-ruských vzťahov“ [2] [ 23 ] .

Rezignácia z Nativ, škandál okolo operácie Gesher 

Kedmi odstúpil z funkcie v Nativ v januári 1999 pre nezhody s premiérom Benjaminom Netanjahuom. V reakcii na Kedmiho verejný rezignačný list Netanjahu novinárom odhalil utajené časti správy izraelského štátneho kontrolóra o službe Nativu, z ktorej vyplynulo, že Kedmi mal podplatiť ruského štátneho predstaviteľa. V dôsledku toho Kedmi podal sťažnosť na premiéra za údajné porušenie zákonov o štátnej bezpečnosti.

Na druhej strane, dôvodom rezignácie boli škandály týkajúce sa množstva špeciálnych operácií Nativ. Od roku 1996 sa tak operácia Gesher (Most) stala známou tajným odsunom židovských detí zo sirotincov SNŠ. Celkovo bolo odvezených 150 detí vo veku od 5 do 18 rokov. Mediálny škandál viedol v roku 1997 k vyhosteniu troch zamestnancov Nativ pracujúcich pod diplomatickým krytím z Ruska, čo spôsobilo konflikt medzi Kedmim a izraelským ministerstvom zahraničia. Proti týmto praktikám sa vyslovilo aj vedenie izraelských spravodajských služieb Mossad a Shin Bet, Komisia Knesetu o imigrácii a absorpcii tiež považovala operáciu za nezákonnú a nemorálnu a v roku 1996 odporučila rozpustenie Nativ. 

Kedmi na výčitky v Knesete , že operácia silne pripomína „únosy detí“, odpovedal, že je na túto operáciu hrdý, keďže podmienky zadržiavania „evakuovaných“ detí boli podľa neho hrozné a konal v ich záujme. Mnohí členovia Knessetu súhlasili s týmto názorom a Kedmimu sa podarilo zachrániť Nativ. Príbeh dostal nečakané pokračovanie v roku 1998, keď Interpol zadržal istého Boguslava Bagsika, ktorý ukradol 116 miliónov dolárov, Bagsik na procese uviedol, že v rámci operácie Gesher spolupracoval s Nativom a poľskými spravodajskými službami, spravodajské služby mu z vďačnosti umožnili utiecť s podvodne ukradnutými peniazmi. A hoci poľské spravodajské služby kategoricky popreli svoju účasť na prevoze detí do Izraela cez poľské územie a akékoľvek kontakty s Bagsikom, výsluchy v Knesete sa obnovili, čo podkopalo povesť Kedmiho a Nativ.

Hĺbkový finančný audit spoločnosti Nativ odhalil množstvo závažných porušení hospodárenia a audítori mali námietky proti nákladom na nábor agentov spoločnosťou Nativ, čo viedlo k sérii súdnych sporov. V roku 1999 bolo oznámené, že Nativ bude účinne zlikvidovaný vo svojej starej forme a prevedený pod kontrolu Mossadu, čo spôsobilo, že Kedmiho rezignácia bola nevyhnutná [9] .

Aktivity po Nativ

Po rezignácii na post šéfa Nativu začal poberať od štátu dôchodok rovnajúci sa generálskemu dôchodku [23] . Venuje sa obchodu, prednáša o bezpečnosti a pôsobí ako analytik v rôznych médiách [9] . V júni 2022 ho ako „slávneho politológa“ prijal minister zahraničných vecí Bieloruskej republiky a vymenil si s ním názory na „najpálčivejšie otázky globálnej a regionálnej agendy“ [25] .

V ruských médiách

Od roku 2010 Yakov Kedmi pravidelne robí politické komentáre v ruskej televízii a rádiu [28] , pričom hovorí z proruských pozícií [29] , čím sa v skutočnosti stáva ruským propagandistom. Obzvlášť často sa objavuje na rozhlasovej stanici Vesti-FM [30] , ako aj v programe Vladimíra Solovjova na televíznom kanáli Rossiya .

V novembri 2016 Kedmi obhajoval Josifa Stalina počas Večera s Vladimirom Solovyovom. Stalina označil za „posledného štátnika, ktorý sa postaral o svoju krajinu.“ [4] Napriek svojej podpore vojne na Ukrajine argumentoval proti ruskému postoju, ktorý považuje dodávky zbraní zo Západu na Ukrajinu za súčasť európskej vojny proti Rusku [6] V ruských médiách vystúpil proti Solovjovovým výzvam na bombardovanie civilných cieľov a označil ich za „obscénne“. [7]

Zdroj: Wikipédia v ruštne, angličtine, hebrejčine.

--

Y. Kedmi: (v článku v prechádzajúcom príspevku):

Tri otázky: Čiu krajinu ako izraelský občan vlastne myslí? Podľa svojej kariéry, ktoré elity asi preferuje on? A teda - kto všetko bojuje o moc v Rusku (a nielen v Rusku)?

Putinovi se v Rusku postavila silná frakce

https://belobog.sk/putinovi-se-v-rusku-postavila-silna-frakce/