Najlepší
Re: To není vtip
Dualizmus* v podaní správcov kolónií.
—
Dualizmus je učenie, ktoré vychádza z názoru, že existujú dve protikladné podstaty sveta alebo dva protikladné princípy či dve substancie sveta.

Re: Európska únia
V Bruselu proběhla inaugurace frakce Patrioté pro Evropu, přidala se Přísaha a motoristé
9.7.24
Evropská unie:
V Bruselu proběhla inaugurace frakce Patrioté pro Evropu, kterou založil Orbán z Fidesz, Babiš z ANO a Kickl z FPÖ. Frakci zatím tvoří 84 poslanců (z toho 30 z RN) z 12 zemí a stala se tak třetí největší frakcí v Evropském parlamentu. Frakce Evropských konzervativců a reformistů ECR (Meloniová, Fiala) byla odsunuta na čtvrté místo.
Patrioty pro Evropu povede Jordan Bardella ze strany Národní shromáždění RN (Le Penová), místopředsedkyní bude Kinga Gál z Fidesz. Soustředí se hlavně na boj proti nelegální migraci a Zelené dohodě a na obranu suverenity a tradiční rodiny.
Na poslední chvíli do Patriotů pro Evropu přestoupila z ECR řecká strana Hlas rozumu a česká strana Přísaha a motoristé.
Dále je tam italská Liga, holandská PVV, španělský VOX, portugalská Chega a další.
Polská PiS zůstává v ECR, německá AFD vytváří další frakci Evropa suverénních národů.
Zdroj:
https://zvedavec.news/vezkratce/20851/

Re: Správy zo severu a Pobaltia
Hraničné opevnenie v Pobaltí
január
Pobaltské krajiny posilňujú svoje hranice. Na hraniciach s Ruskom a Bieloruskom postavia obrannú líniu
19.1.24
Estónsko, Litva a Lotyšsko sa chystajú na svojich hraniciach s Ruskom a Bieloruskom postaviť obrannú líniu vrátane stoviek bunkrov. Oznámilo to v piatok (19. 1.) estónske ministerstvo obrany.
Ministri obrany troch pobaltských krajín podpísali príslušnú dohodu. Podnetom pre výstavbu obranných konštrukcií na hraniciach je podľa estónskeho ministra ruská vojenská agresia na Ukrajine.
„Ruskom rozpútaná vojna na Ukrajine ukázala, že popri armádnej technike, munícii a armádnom personáli sú pre obranu Estónska od prvého metra nevyhnutné fyzické obranné konštrukcie na hranici,“ uviedol estónsky minister obrany Hanno Pevkur vo vyhlásení na webe svojho rezortu.
Poradca estónskeho ministerstva obrany Kaido Tiitus potom vo vyjadrení pre médiá hovoril priamo o nebezpečenstve ruského útoku na Estónsko. „Rusko je a bude najväčšou hrozbou pre estónsku bezpečnosť. Musíme byť pripravení, aby cena útoku na Estónsko bola pre Rusko čo najvyššia,“ citoval poradcu denník Postimees.
Obranná línia má podľa denníka zahŕňať asi 600 betónových bunkrov pozdĺž estónskych hraníc. Odhaduje sa, že ich výstavba vyjde na približne 60 miliónov eur (asi 1,5 miliardy korún). Výstavba sa má začať v roku 2025, uviedla stanica ERR.
-
marec
Pobaltské štáty vytvárajú obrannú líniu na hraniciach s Ruskom a Bieloruskom. Lotyšsko investuje 300 miliónov eur
5.3.24
Lotyšsko plánuje v najbližších piatich rokoch investovať 303 miliónov eur do posilnenia ochrany svojich hraníc s Ruskom a Bieloruskom. Vyplýva to z plánov ministerstva obrany, ktoré v utorok schválila lotyšská vláda, uviedla agentúra DPA.
Tieto plány počítajú s výstavbou obranných štruktúr a opevnených pozícií pre vojakov pozdĺž východných hraníc. Vybudované budú aj rôzne prekážky, protitankové priekopy a sklady munície a mín.
Obranná línia pobaltských štátov
Tento krok je súčasťou úsilia o vytvorenie obrannej línie, ktorou pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko a Litva zabezpečia svoje hranice s Ruskom a jeho blízkym spojencom Bieloruskom pred prípadnými útokmi.
Príslušnú dohodu uzavreli ministri obrany týchto troch susedných krajín v polovici januára. Obranná línia, s ktorou počítajú aj obranné plány NATO, sa má rozvíjať koordinovaným spôsobom, každá krajina ju však bude financovať z vlastných rozpočtových zdrojov.
-
júl
NATO v pohotovosti. Členská krajina sa obáva ruskej invázie, robí obrovské prípravy
5. júla 2024
- Litva patrí medzi najpravdepodobnejšie ciele ruskej agresie
- Obyvatelia krajiny preto nechcú nechať nič na náhodu, pripravujú obranu štátu
Vzťahy medzi Západom a Ruskom sú najhoršie od čias Studenej vojny. Ruskí predstavitelia na čele s bývalým prezidentom Dmitrij Medvedevom či hovorkyňou ruského ministerstva zahraničia Marijou Zacharavovou neustále šíria vyhrážky jadrovou vojnou či vojenskou agresiou členským krajinám Severoatlantickej aliancie (NATO).
Vyhrážky Ruska i snahy Vladimira Putina, ktorý chce podľa expertov obnoviť Sovietsky zväz, vyvolávajú v pobaltských štátoch veľké obavy. Práve Pobaltie bolo k ZSSR pridané násilím počas druhej svetovej vojny.
Geografická poloha Pobaltia tiež pridáva ľudom, ktorí v ňom žijú, vrásky na čele. Litva, Lotyšsko a Estónsko je totiž veľmi rýchlo možné odrezať od pomoci spojencov, obsadením takzvaného Suwalského priesmyku.
Sporný úsek leží medzi Poľskom, Litvou, Bieloruskom a ruskou exlávou Kaliningrad. Ak by ho Rusi z Kalingradu a Bieloruska obsadili, dokázali by ovládať vstup do Pobaltia.
Našťastie pre obyvateľov Pobaltia vstup Fínska a Švédska do Aliancie znamená otvorenie ďalšej trasy pre zásobovanie a pomoc v prípade napadnutia.
Antitankové priekopy či míny
Litovčania sa ale rozhodli nenechať nič na náhodu a aktívne sa pripravujú na možnosť ruského útoku. Posilňuje sa bezpečnosť na hraniciach s Ruskom i Bieloruskom. Pribúdajú aj ochranné prvky na území celej krajiny, ktoré majú chrániť dôležité mestá, cesty či objekty.
„Budeme obstarávať protitankové míny, diaľkové míny, začne príprava siete protitankových priekop a mostov. V prípade pohybu nepriateľa bránenie jeho pohybu. Chýbať nebude ani trvalé opevnenie niektorých miest v pohraničí,“ cituje portál Delfi litovského ministra národnej obrany Laurynasa Kasčiūnasa.
Výstavba týchto obranných línií sa má začať už toto leto. Pri obrane hraníc chcú Litovčania spolupracovať s Poliakmi, s ktorými ich spája rovnaký problém. Ten pozostáva nielen z obáv z Ruskej federácie ale, aj z hranice, ktorú obe krajiny zdieľajú s Bieloruskom. Na tejto hranici sa hromadia emigranti z Blízkeho východu, ktorých tam zrejme púšťa či dopravuje samotný Minsk, aby zvýšil tlak na krajiny NATO.
Poliaci aj Litovčania spolupracujú aj na ďalších obranných projektoch. Príkladom je výcvikové centrum v Poľsku pre operátorov salvového raketometu HIMARS.
Evakuácia Vilniusu za 1,5 dňa
Opatrenia prijímajú aj jednotlivé mestá. Príkladom je metropola Litvy Vilnius. Jej primátor Valdas Benkunskas informoval médiá a občanov, že v okolí hlavného mesta vzniknú prekážky, ktoré majú zabrániť vstupu okupantom na tankoch. Vybudovať preto majú takzvané „dračie zuby“ a „ježkov“, teda betónové prekážky, ktoré sa dajú v prípade potreby rozmiestniť na prístupové cesty alebo plochu, kde je potrebné zabrániť nepriateľovi pri vstupe.
„Sú primárne potrebné na zablokovanie vjazdu do mesta po ceste,“ cituje primátora portál Express. „Ide o hlavné cesty južným a východným smerom, čo vám môže naznačiť vonkajšia hranica NATO.“
Benkunskas však priznáva, že pôjde aj o lesné, poľné či štrkové cesty. Vedenie mesta vypracovalo plány, ktoré cesty konkrétne zablokovať s expertmi, no o ktoré spojenia pôjde, ostáva tajné.
Okrem zamedzenia vstupu vedenie Vilniusu vypracovalo aj plány na evakuáciu mesta, ktorú by mali schopní vykonať za jeden a pol dňa.
„Ako to dosiahnuť, závisí od podmienok. Nemôžeme vylúčiť ani možné prípady sabotáže a úmyselného zasahovania,“ uviedol Benkunskas
„Budeme mať najmenej päť scenárov v závislosti od konkrétnych podmienok,“ dodal.
Ako vidieť, Litovčania berú možnosť ruskej invázia veľmi vážne, rovnako ako ich spojenci. Od ruskej agresie na Ukrajine sa posilnili medzinárodné bojové skupiny, ktoré sa nachádzajú na východnom krídle NATO, teda v Litve, Lotyšsku, Estónsku, Poľsku, Slovensku, Maďarsku, Bulharsku a Rumunsku. NATO tiež od minuloročného samitu vo Vilniuse vypracovalo konkrétne plány na obranu v prípade ruskej agresie. Nedávno sme informovali, že pomoc spojencov majú zabezpečiť práve koridory, cez ktoré bude prúdiť vojenská pomoc a vojaci. Jeden z nich má mieriť práve na Pobaltie.
Americký generál Ben Hodges ale upozornil, že každá napadnutá krajina bude musieť vydržať brániť sa sama alebo s pomocou okolitých spojencov približne dva týždne, dokiaľ by prišli posily z krajín ako je Nemecko či Francúzsko.
—
Zopár automatických prekladov:
—
január
—
"Setkání vysokých představitelů obrany také zmínilo, že každá z pobaltských zemí zakoupila raketový systém HIMARS (High Mobility Artillery Rocket System ), který může zasáhnout cíle až 300 kilometrů v Rusku nebo Bělorusku, pokud bude střílen z blízkosti hranic.
Lotyšský ministr obrany Sprūds na dotaz, zda Lotyšsko vypoví Ottawskou úmluvu proti protipěchotním minám, řekl, že lotyšské ozbrojené síly předloží zprávu o této záležitosti 22. ledna, poté vláda zformuluje své stanovisko.
Na platformě ManaBalss/MyVoice byla zahájena občanská iniciativa, která žádá, aby Lotyšsko vypovědělo Ottawskou úmluvu, aby mohlo podél své hranice instalovat protipěchotní minová pole.
Sprūds novinářům řekl, že Lotyšsko v současné době vlastní protitankové a protipěchotní miny, které by „mohlo použít v případě nouze“. Zatímco lotyšský ministr obrany odložil rozhodnutí o porušení smlouvy o pozemních minách, naznačil, že země hledá opatření „kontramobility“ v krátkodobém i dlouhodobém horizontu. Opatření kontramobility zahrnují fyzické překážky bránící pohybu nepřátelských jednotek a také střelbu zbraní na nepřítele.
Estonský ministr obrany Pevkur řekl, že nášlapné miny „nebyly kouzelným nástrojem“ a varoval, že opuštění smlouvy o zákazu protipěchotních min by vyvolalo obavy mezi spojenci pobaltských zemí. Poznamenal také, že miny mohou představovat nebezpečí pro osoby využívající pohraniční lesy k rekreačním účelům."
—
V současné době neexistuje žádné vojenské a mezinárodní ospravedlnění pro odstoupení od Ottawské úmluvy, která zakazuje používání nášlapných min, uvedl ministr obrany Andris Sprūds (Progressives) v prohlášení pro média z 22. ledna.
Ministr uvedl, že k tomuto závěru dospěl poté, co se seznámil s vojenským hodnocením připraveným Národními ozbrojenými silami (NBS) ohledně možných důsledků odstoupení Lotyšska od Ottawské úmluvy. Ministr o této otázce jednal také se spojenci, včetně litevských a estonských ministrů obrany.
„Jedná se o řízené protipěchotní miny a protitankové miny, které jsou významnou součástí obranných schopností Lotyšska a jsou již ve výzbroji NBS. Je třeba také poznamenat, že k Ottawské úmluvě přistoupilo 164 zemí – všechny členské státy NATO [..],“ uvedl ministr obrany.
„Přítomnost spojeneckých vojenských jednotek NATO v Lotyšsku je důležitým prvkem pro posílení naší bezpečnosti, stejně jako pro efektivní zajištění odstrašovacích a obranných schopností Aliance a pro realizaci obranných plánů NATO v regionu. Proto tuto otázku konzultujeme s našimi spojenci a byli jsme ujištěni, že účast na Ottawské úmluvě posiluje naše vztahy,“ uvedl.
„Abychom protivníka účinně odradili, je nezbytná koordinace s Litvou a Estonskem. Minulý týden podepsali ministři obrany všech tří pobaltských států dohodu o vytvoření baltské obranné linie. Posílí naše schopnosti vojensky chránit východní hranici pobaltských států a NATO a zajistí, že pohyb případného protivníka bude zdržen a zablokován,“ poznamenal Sprūds.
Ministr rovněž upozornil na skutečnost, že NBS má v současné době zpracován podrobný plán vojenského posílení a antimobility východní hranice, který bude do konce měsíce předložen kabinetu ministrů. Stanovuje způsoby, jak zajistit ochranu země a různými prostředky oddálit protivníka.
—
marec
—
"Aby se zabránilo pohybu nepřítele, Lotyšsko zrekonstruuje stávající silnice, aby byla hranice bezpečnější, a to přidáním protitankových příkopů, zatímco odvodňovací příkopy v pohraničních oblastech budou později přeměněny na protitankové tranše.
Budou instalovány překážkové čáry různých typů. Například protitankové příkopy budou vyztuženy betonovými bloky a konstrukcemi, jako jsou takzvané dračí zuby a protitankové miny. Překážkové čáry budou přizpůsobeny terénu s plným využitím přírodních překážek, jako jsou bažiny, lesní plácky a další přírodní překážky.
Budou instalovány překážkové čáry různých typů. Například protitankové příkopy budou vyztuženy betonovými bloky a konstrukcemi, jako jsou takzvané dračí zuby a protitankové miny. Překážkové čáry budou přizpůsobeny terénu s plným využitím přírodních překážek, jako jsou bažiny, lesní plácky a další přírodní překážky.
Pohraniční oblast bude také vybavena speciálně určenými a bezpečnými sklady pro výbušniny, miny a ženijní vybavení, které lze rychle odeslat k posílení obranné linie. Lotyšsko také vypracuje plány podrobně popisující, jak se připravit na okamžité a efektivní uzavření hlavních dopravních tras, jako jsou silnice, železniční tratě a mosty, aby se zabránilo nepříteli v postupu.
Jak bylo uvedeno dříve, lotyšští, litevští a estonští ministři obrany schválili iniciativu Baltské obranné linie během třístranného jednání v lednu. Posílí obranu východní hranice pobaltských zemí a NATO. Úzce koordinovaná výstavba obranné linie bude samostatně financována každou zúčastněnou zemí.
Baltská obranná linie významně posílí vojenskou obrannou infrastrukturu a schopnosti pobaltských zemí a zabrání Rusku v případných rychlých vojenských útokech. Tato iniciativa je v souladu s obrannými plány NATO."
—
Tu na 4 stranách A4 s. 10-13:
—

Re: Nová vláda SR
moj skromny nazor
tato vlada je len pokracovanim toho co tu zazivame od 89´ - upevnovanie Davo-elitarizmu a pripravovanie tohoto regionu na ine usporiadanie Europy ale znova len pod politikou rozdeluj a panuj.
Idu sice velkou obklukou aby nadobudli dojem medzi ludmi, ze im chcu lepsie ale vysledok je rovnaky - zbrane na Ukrajinu stale idu, ceny stupaju pomaly ale iste, dopady lex atentat ap.
Nadobudam dojem, ze Fico je viac presibany ako som si myslel. Je vela nazorov na jeho fungovanie a hlavne na ludi okolo neho ale podla mna ti ludkovia su tam vedome s podporou Fica aby sa robila politika "panicka" a aby on akoze brzdil zle procesy a vyzeral medzi ludmi ako jednooky medzi slepymi. a Kalinak a spol su na spinavu robotu.
Nieco ako zly a dobry policaj ale s rovnakym vysledkom…
To co sme tu mali 2020-2023 bolo aj na to aby sa medzi nami upevnila buduca moc Fica aj medzi jeho neprajnikmi.

Re: Vtipy
První dochovaná zmínka o krádeži bicyklu v našich končinách...
Cyril a Metoděj přišli o kolo roku 863 n.l...

Re: Nová vláda SR
Fico na Devíne
https://www.facebook.com/robertficosk/videos/988267986285164/
Fico se poprvé od atentátu objevil na veřejnosti. A ve svém stylu5. 7. 2024
Slovenský premiér Robert Fico (Směr) se v pátek na celonárodních oslavách příchodu Cyrila a Metoděje, jež se konaly na hradě Děvín v Bratislavě, poprvé od květnového atentátu objevil na veřejnosti. Na akci měl patnáctiminutový slavnostní projev.
Přítomní přivítali Fica potleskem vestoje, a když ovace dlouho nekončily, předseda vlády je utnul slovy, že už je i tak dost nervózní, ať mu to nezhoršují. Při svém projevu stál.
„Musíme postavit obrovskou hráz liberálním a progresivistickým ideologiím, které poškozují tuto zemi,“ řekl například Fico. Podle něj se tyto ideologie „šíří jako rakovina a jsou jako jed“. „Nechci, aby Slovensko patřilo mezi země, které dělají ze západní civilizace karikaturu,“ dodal Fico.
„Všichni se musíme zamyslet nad tím, co se dnes děje na Slovensku a v Evropě. Chci vyslovit obdiv maďarskému premiérovi Viktoru Orbánovi, že jel do Kyjeva i do Moskvy. Pokud by mi to zdravotní stav dovolil, rád bych se k němu připojil,“ zdůraznil Fico.
Fico připustil, že se často dostává do sporu se svými partnery v evropském prostoru pro své postoje v zahraniční politice. „Evropa a Slovensko nikdy nebyly natolik rozjitřené, jako jsou nyní. Neustále stoupá napětí ve společnosti,“ uvedl Fico.
„Jsme kritizováni i za to, že máme jednoznačný názor na potřebu mírového řešení válečného konfliktu na Ukrajině,“ uvedl předseda slovenské vlády a varoval, že situace na Ukrajině se může vymknout z rukou. „Můžeme být svědky nekontrolovaného válečného konfliktu,“ dodal.
Premiér, jenž se stále zotavuje ze zranění, která utrpěl při atentátu, se už dříve začal vyjadřovat k dění ve společnosti přes sociální sítě, ale na veřejnosti se zatím neobjevoval.
Atentát vyšetřován jako teroristický útok
Generální prokurátor Slovenské republiky Maroš Žilinka tento týden oznámil, že atentát na premiéra, k němuž došlo 15. května 2024 ve městě Handlová, je vyšetřován jako obzvlášť závažný zločin teroristického útoku. Dosud se případ, který otřásl celým Slovenskem, vyšetřoval jako pokus o úkladnou vraždu.
Jednasedmdesátiletý Juraj Cintula využil výjezdní zasedání slovenské vlády ve městě Handlová a na předsedu vlády vystřelil celkem pětkrát z pistole ČZ 75, kterou vlastnil legálně od roku 1992. Byl zadržen okamžitě po atentátu.
Předseda vlády byl vrtulníkem dopraven do banskobystrické nemocnice a tamní lékaři mu při pětihodinové operaci zachránili život. Fica po dvou týdnech přepravili vrtulníkem z Banské Bystrice do Bratislavy, kde se zotavuje v domácí péči.
Vicepremiér a ministr obrany Robert Kaliňák (Směr) připustil, že Fico bude mít po atentátu trvalé následky v činnosti pohybového aparátu. Premiér má rovněž blíže nespecifikované problémy s břišní dutinou.
—
"Podujatie sa konalo, ako inak, za prísnych bezpečnostných podmienok. Vstup na hrad mali len pozvaní hostia – ministri, poslanci, veľvyslanci a rôzna vyššia spoločnosť. Zástupcovia opozície na akcii chýbali a verejnosť či médiá sa mohli prizerať z neďalekého briežku a počúvať skrz telemost. Počasie udalosti prialo – slnko jemne pod mrakom a aj počet komárov bol chvíľu znesiteľný. Premiérovu účasť na podujatí potvrdil ako prvý prezident Peter Pellegrini (Hlas) len krátko pred začiatkom. Inak bolo Ficove vystúpenie sprevádzané tajnosťami."
—
"Prítomní boli aj viacerí veľvyslanci, medzi nimi aj ruský veľvyslanec na Slovensku Igor Bratčikov, exprezidenti Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič či predseda Konferencie biskupov Slovenska Bernard Bober."
—

Re: Streľba na FF UK v Prahe
České 11. září plné náhod a omylů:
Policejní cvičení, které proměnilo simulaci v reálný teror
2.7.2024
Úspěšný, vysoce erudovaný a dobře situovaný 24letý student historie, o nějž je v životě díky péči svých rodičů vcelku dobře postaráno, se navzdory tomu všemu cítí z jakýchsi důvodů naštvaný na celý svět. Touží po pomstě a rozhodne se k nepochopitelně brutálnímu činu: udělá si zbrojní průkaz, nakoupí ohromné množství zbraní a povraždí desítky nevinných lidí.
Nejprve bezdůvodně v příměstském lese zastřelí neznámého člověka s dítětem v kočárku, přičemž střílí bez tlumiče a riskuje tak okamžité dopadení díky vysoké koncentraci osob v blízkosti hřiště, koupaliště a rodinných domů.
O týden později svůj plán dokoná spácháním největšího masakru v českých dějinách, a to na půdě univerzity v centru hlavního města. Do budovy vstoupí přes ulici, v níž v ten samý okamžik shodou okolností probíhá mohutné protiteroristické cvičení za přítomnosti plně ozbrojených příslušníků zásahové jednotky. Vrah na místo dorazí městskou hromadnou dopravou, přičemž s sebou na vozíku táhne cca 60kilové zavazadlo, naplněné střelnými zbraněmi, tlumiči a obrovským množstvím nábojů. Nezaznamená jej nikdo z přítomných ostřelovačů, ani z příslušníků policejní hlídky, jenž byli na místo kvůli celostátnímu pátrání přivoláni právě kvůli něj, přičemž se zde někteří z nich prokazatelně vyskytovali ještě před jeho příchodem. Záhadně jim proklouzne pouhou minutu před tím, než policisté stejnými dveřmi vejdou dovnitř. S obřím nákladem není nijak podezřelý, nikdo jej prý neviděl, ke zhlédnutí kamerových záznamů se nikdo nemá a policisté svedeni falešnou stopou odcházejí preventivně evakuovat jinou budovu fakulty.
Vrah není hodinu a půl nikým zpozorován; je schován na záchodech ve čtvrtém patře, převléká se do balistické vesty, již má taktéž přibalenou v zavazadlech a chystá se k akci. Před 15. hodinou vychází ven a bez varování postřílí 14 lidí, několik desítek dalších těžce zraní; následně vyjde na balkón a z ochozu budovy a pálí po lidech na ulici. Z celé akce existují jen nekvalitní záběry z obstarožního mobilního telefonu přítomného “novináře” Formana, jenž vraha křikem provokuje k další střelbě. Díky tomu se tento šílenec stává v okruhu české novinářské elity mediálním hrdinou. Jeho video z mobilu je následně prohlášeno za oficiální záběry Policie ČR. “Novinář”, alias policejní konfident Forman poté rozdává četné rozhovory, v nichž si neskrývaně vymýšlí a očividně lže, což je všemi svědomitými žurnalisty náležitě oceněno tichým mlčením.
Ihned po střelbě oznámí ministr vnitra i policejní prezident, že zásah s desítkami nevinných mrtvých byl profesionální a vypustí k tomu pár dezinformací o útočníkově účtu na ruské sociální síti. Bez důkazů pachateli přisoudí i vraždu v Klánovickém lese, s jejímž vyšetřováním si policie celý předchozí týden nevěděla rady. Poté se na půl roku rozhostí absolutní ticho, to aby bylo každému jasné, že v události neexistují žádné nejasnosti. V mezičase vychází najevo, že ve stejném okamžiku, kdy došlo k masakru, probíhalo ve vedlejší ulici policejní cvičení s totožným scénářem nácviku zásahu proti aktivnímu střelci. Šlo jistě jen o shodu okolností, neboť jinak horliví investigativci o tuto zásadní informaci nejeví žádný zájem.
Po půl roce utajeného vyšetřování se mění celá původní časová osa případu a některé nepodstatné detaily jako linka MHD, jíž se pachatel měl dostat na místo (není vůbec uvedena onen den v jízdním řádu), posunul se čas, kdy se policie dověděla o vraždě jeho otce (asi o 4 hodiny); informace o psychickém stavu si navzájem odporují, z chudého studenta je náhle solidně finančně zabezpečený člověk, o jeho motivaci se raději nedozvíme vůbec nic.
Zpochybněny jsou vlastně všechny zásadní indicie, ale o to přece vůbec nejde. Celý oficiální příběh je tak důvěryhodný, že pochybovat o něm může jen podlý šiřitel dezinformací a proruských narativů. Všem je důrazně doporučeno, že nadále není vhodné se v celé události vrtat.
/viac v odkaze; nevhodné pre minimalistov/
Článek vyšel 28.6.2024 na www.koronaprevrat.cz.

Re: Zprávy z Německa
Frankfurt nad Mohanom 3. júla (TASR) - Historickú budovu Haus Vier Türme (Dom štyroch veží) v meste Bad Ems v spolkovej krajine Porýnie-Falcko v stredu zachvátil požiar, informuje agentúra DPA.
Požiar budovy zapísanej na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO vznikol v stredu skoro ráno z dosiaľ nezistenej príčiny. Budovu renovovali, takže bola prázdna.
Plamene hasilo takmer 150 hasičov, pričom rozsah škôd nebol bezprostredne známy. "Je obzvlášť trpké, keď horí historická strešná konštrukcia," povedal starosta mesta Oliver Krügel, ktorý bol podľa vlastných na mieste od skorých ranných hodín.
Dom známy aj pod názvom Karlsburg pochádza zo 17. storočia a bol dominantou mesta. Podľa turistického spolku bola táto baroková budova so štyrmi nárožnými vežami neoficiálnym letným sídlom ruského cára Alexandra II. počas návštev Nemecka.
Krügel požiar budovy označil za ťažkú ranu pre mesto. Ikonický dom sa mal podľa jeho slov zmeniť na hotel, ktorý plánovali otvoriť ešte v tomto roku.
Miestne úrady vyzvali ľudí, aby sa k budove teraz nepribližovali. "Momentálne sa požiar hasí len zvonku, pričom zatiaľ sa nám nepodarilo získať obraz o jeho (rozšírení) vnútri," informovala hovorkyňa okresu Rýn-Lahn
—
Alexander II zde podepsal 30. května 1876 dekret Ems , který zakazoval veřejné používání ukrajinského jazyka v Ruské říši . Tuto událost připomíná pamětní deska na domě.

Re: Knihy - tipy
Čím dlhšie sa pohybujem v mytologických vodách alternatívy, tým viac ma lákajú tzv. seriózne knihy, so širokým poznámkovým aparátom, zoznamom serióznej literatúry, knihy, ktoré mi názor nevnucujú, ale nútia ma premýšľať nad obsahom čítaného a konfrontovať ich s mojimi doterajšími poznatkami.
Jednou z nich je aj dlho odkladaná kniha slovenského historika Romana Holeca Trianon - triumf a katastrofa.
Ak máte aspoň aké-také informácie v tejto téme a hlavne nefalšovaný záujem o ňu, určite sa do nej začítate, pretože osvetľuje mnohé prijateľným jazykom a zrozumiteľnou formou aj pre sčítaného absolventa SŠ či SOU a na konkrétnych príkladoch.
Ešte môže byť dostupná v niektorých kníhkupectvách, tam, kde som ju do daru nedávno kupovala za polovičnú cenu, už je žiaľ nedostupná.
—
4. júna 1920 bola podpísaná Trianonská mierová zmluva, ktorá dala bodku za historickým Uhorskom. Zmluva priniesla strednej Európe protichodné očakávania a pocity. Na jednej strane radosť spojenú s veľkými nádejami, na druhej obavy, pocit krivdy a osudovej katastrofy. Trianon stále vyvoláva vášne a snahy po revízii. Tie hovoria o historickej nespravodlivosti, o náprave krívd a spojení rozdeleného národa. Po sto rokoch v nových európskych kontextoch ide už len o politickú mobilizáciu a nezodpovedné účelové politické hry.
Kniha mapuje cestu, ktorá priviedla Maďarov k tejto katastrofe a hodnotí ju zo slovenského pohľadu. Vnútorná politika pred vojnou, agresívne ciele Uhorska počas nej a definitívna porážka štátu viedli k jeho rozpadu a k turbulentným udalostiam roku 1919, keď si Slovensko komplikovane hľadalo cestu k novému štátu a nové nestabilné Maďarsko sa potácalo od ľavicového k pravicovému radikalizmu. V oboch prípadoch pôsobilo ako potenciálna vojenská hrozba, nositeľ aktívnej propagandy proti svojim susedom, rovnako sa však stávalo obeťou eskalovaných územných ašpirácií. Trianon sa javí ako zavŕšenie jednej historickej etapy, súčasne však otvára novú, spojenú s bojom za a proti jeho revízii. Obyčajní ľudia sa stávali nevinnými obeťami týchto historických procesov a mocensko-politických ašpirácií na oboch stranách hranice.
—
Zopár citátov:
"V ovzduší všeobecného nadšenia sa podobné myšlienky zabalené do nových mýtov prijímali bez akýchkoľvek výhrad, ba v období istého "vzduchoprázdna" pomáhali legitimizovať novú moc." /s. 105/
*
"Ivan Markovič podal Benešovi 23. februára 1919 obšírnu správu o celkovej situácii: "Na Slovensku sú pomery ťažšie ako boli. Maďari zahájili štvanicu na celej čiare. Predovšetkým medzi úradníkmi všetkého druhu, čo malo za následok generálnu stávku. Prejavila sa menovite na železniciach a na pošte, kde bolo najviac maďarského a maďarónskeho osobníctva … Niet lokomotívov, tovar, menovite suroviny, nemožno prevádzať, zásobovanie biednejších krajov z bohatších je následkom toho veľmi nedokonalé, fabriky stoja …Toto všetko napomáha nespokojnosť v ľude, ktorú povzbudzuje v prvom rade maďarská propaganda." Jej hlavnou agendou bol "vývoz potravín do Čiech, vytískanie Slovákov Čechmi … nebezpečie čechizovania." Rétoriku z maďarských letákov bolo možné nájsť v takmer identickej podobe aj na stránkach orgánov Slovenskej ľudovej strany. O vzájomnom prepojení a infiltrácii maďarských elementov do strany sa preto hovorilo už od začiatku: "Hlinka priamo zúri. Proti slovenským pokrokárom, proti Čechom, za autonómiu … Nechcem tvrdiť, že je Hlinka vedome v nepriateľských službách, ale je isté, že celá akcia, ktorú vedie, napomáha tie isté tendencie, ktorým slúži maďarská propaganda." Umocňovalo ju "zneužívanie náboženských inštinktov ľudu", maďarónski kňazi v jeho strane a skutočnosť, že najväčšími zástancami slovenčiny proti Čechom boli bývalí Maďari a Židia. Veľké peniaze z Maďarska si kupovali duše a korumpovali neistých. Medzi Maďarmi sa šírili správy o nútenom odchode Čechov a o budúcom autonómnom postavení Slovenska v rámci "Maďárie". Keďže posledná demarkačná čiara sa označovala ako dočasná a Maďari spochybňovali Bratislavu, Komárno, Lučenec, Košice a Užhorod (odvolávajúc sa ešte na Hodžovu demarkáciu zo začiatku decembra /1918/), žiada sa - na upokojenie situácie - garancia hraníc, a síce hraníc, pokiaľ možno, vo väčšom rozsahu. Primerane tomu ako sa posilňovala pozícia nového štátu na medzinárodnej scéne. " /s. 107-108/
*
"Druhá polovica roku 1919 sa už niesla v znamení intenzívnej protičeskej rétoriky z významnej časti politického spektra. Veľa sa hovorilo o revolúcii na Slovensku podporenej poľskými katolíkmi, slovenským katolíckym kňazstvom a maďarskou ponukou autonómie." /s. 120/
—
demarkačná - hraničná, vyznačujúca hranicu

Re: Konflikt Rusko - USA - NATO - Ukrajina
Rusko označilo zamestnanca rumunskej ambasády za personu non grata
Moskva 3. júla (TASR) — Ruské ministerstvo zahraničných vecí si v stredu predvolalo rumunského veľvyslanca v Rusku Cristiana Istrateho. Odovzdalo mu nótu, v ktorej bol jeden zo zamestnancov rumunského veľvyslanectva vyhlásený za neželanú osobu, informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na tlačovú správu rezortu ruskej diplomacie.
Rumunské ministerstvo zahraničných vecí označilo toto rozhodnutie Ruska za neodôvodnené, doplnila agentúra Agerpres.
Ide o reakciu Moskvy na krok rumunského ministerstva zahraničných vecí, ktoré 24. mája vyhlásilo diplomata ruského veľvyslanectva v Bukurešti za personu non grata. Dôvodom bolo jeho údajné konanie, ktoré je v rozpore s ustanoveniami Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch z roku 1961.
Ruská diplomatická misia všetky obvinenia odmietla a zdôraznila, že cieľom rozhodnutia Bukurešti je zhoršiť vzťahy oboch krajín.
Rumunské Riaditeľstvo pre vyšetrovanie organizovaného zločinu a terorizmu (DIICOT) v ten istý deň oznámilo, že začalo trestné stíhanie rumunského občana obvineného z vlastizrady a špionáže pre Rusko, ktorá trvala viac ako dva roky.
Podozrivý od roku 2022 robil zábery vojenských objektov Rumunska alebo NATO v okolí mesta Tulcea ležiaceho neďaleko hraníc s Ukrajinou. Zhromaždené materiály potom posielal diplomatom z ruského veľvyslanectva v Bukurešti.
—
Česi už poskytli Ukrajine vojenskú pomoc za takmer 268 mil. eur
Praha 3. júla (TASR) - Česko od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 do konca mája 2024 poslalo Kyjevu vojenskú pomoc za 6,75 miliardy korún (takmer 268 miliónov eur). Tento rok z armádnych skladov odoslalo napríklad dva kusy leteckej techniky či 10.000 nábojov do kanónov. Odtajnený zoznam v stredu zverejnilo české ministerstvo obrany, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Za viac než 27 mesiacov trvajúcej ruskej agresie Česko darovalo Ukrajine celkom osem kusov leteckej techniky, takmer 95.000 nábojov do kanónov a kanónových húfnic, 62 tankov, 131 bojových vozidiel pechoty, 26 prieskumných chemických vozidiel, 16 kompletných špeciálnych vozidiel protivzdušnej obrany, 47 áut, 13 húfnic, 12 raketometov, viac ako 41.000 strelných zbraní, cez 4,2 milióna nábojov a ďalší vojenský materiál.
"Ministerstvo obrany od začiatku konfliktu starostlivo posudzovalo, čo môžeme poskytnúť, aby nebola ohrozená obranyschopnosť Českej republiky," podotkla česká ministerka obrany Jana Černochová. Dodala, že v súčasnosti už toľko nepotrebného materiálnu v českých armádnych skladoch nie je.
"Naša pomoc ale neprestáva, len bude mať inú podobu," podotkla a pripomenula účasť ČR v muničnej iniciatíve, ktorú organizuje rezort obrany. Vláda Petra Fialu minulý týždeň schválila príspevok ČR vo výške takmer 866 miliónov korún (viac než 34 miliónov eur). Tieto financie budú použité na nákup munície od českej spoločnosti STV GROUP.
—
Dve ruské vojnové lode zakotvili vo Venezuele
Caracas 3. júla (TASR) - Dve plavidlá ruského vojenského námorníctva v utorok zakotvili vo venezuelskom prístave La Guaira. Pokračujú tak v demonštrácii svojho vplyvu aj v odľahlejších regiónoch.
Fregata triedy Admirál Gorškov a tankovacia loď Akademik Pašin sú súčasťou ruskej Severnej flotily, ktorá v oblasti plní svoje úlohy od 17. mája, citovala agentúra AP ruské ministerstvo obrany a tlačovú agentúru TASS.
Venezuelské úrady o príchode ruských lodí neinformovali. Aktuálne kotvia v hlavnom prístave La Guaira a z diaľky ich nebolo vidieť. Novinári agentúry AP však videli členov posádky v historickom centre mesta.
Táto zastávka by mala trvať niekoľko dní a podľa AP je jej cieľom vyzdvihnúť úzke väzby medzi Moskvou a venezuelským prezidentom Nicolásom Madurom.
Maduro, podobne ako jeho predchodca, zosnulý prezident Hugo Chávez, má s Ruskom blízke vzťahy. Vo Venezuele sa koncom júla budú konať prezidentské voľby, v ktorých sa Maduro uchádza o znovuzvolenie.
V polovici júna zakotvila tá istá fregata a tankovacia loď v Havane. Na Kubu priplávala aj ponorka s jadrovým pohonom, ktorá tam po cvičení v Atlantickom oceáne zostala zakotvená päť dní.
Niektoré krajiny vnímali cvičenie ako demonštráciu sily zo strany Moskvy, keďže USA a ďalšie západné štáty podporujú Kyjev vo vojne Ruska proti Ukrajine.
—
NATO vyšle na Ukrajinu svojho stáleho vyslanca
Brusel 3. júla (TASR) - Členské štáty NATO sa rozhodli vyslať do Kyjeva svojho osobitného vyslanca, ktorý bude mať za úlohu koordinovať politickú a praktickú podporu Severoatlantickej aliancie v čase, keď sa Ukrajina naďalej bráni proti totálnej invázii ruskej armády.
Toto oznámenie sa objavilo krátko pred summitom NATO vo Washingtone, ktorý sa uskutoční 9. až 11. júla. Očakáva sa, že lídri členských štátov na ňom formálne prijmú plán na koordináciu vojenskej pomoci Ukrajine v rámci formálnej misie s názvom Bezpečnostná pomoc a výcvik NATO pre Ukrajinu (NSATU).
Nateraz nie je jasné, kto bude pridelený na nový post v Kyjeve. Ďalšie podrobnosti budú zverejnené po oficiálnom výberovom konaní, povedal hovorca a potvrdil plány, o ktorých informoval denník aj Wall Street Journal.
NATO má oficiálne zastúpenie v Kyjeve už takmer desať rokov, vrátane styčnej kancelárie a informačného a dokumentačného centra, ktoré existuje od konca 90. rokov 20. storočia. Tento úrad udržiava aj kontakty s ukrajinskými ministerstvami a zameriava sa na podporu politického a praktického dialógu a spolupráce.
Misia NSATU predstavuje vôbec prvé poskytnutie tohto typu pomoci Kyjevu v rámci oficiálnych štruktúr NATO. Doteraz členské krajiny Aliancie koordinovali svoju pomoc prostredníctvom neformálnej Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny vedenej Spojenými štátmi.
Európski členovia Aliancie sa však obávajú, že v prípade návratu Donalda Trumpa do funkcie amerického prezidenta by angažovanosť zo strany USA pri podpore obranyschopnosti Ukrajiny mohla poklesnúť.
NSATU bude mať ústredie vo Wiesbadene v Nemecku, dodala DPA.
—
Litva kritizuje vstup ruského lietadla do jej vzdušného priestoru
Vilnius 2. júla (TASR) - Litovské ministerstvo zahraničných vecí vznieslo v utorok Rusku diplomatický protest v súvislosti s nepovoleným vstupom ruského civilného lietadla do vzdušného priestoru Litvy.
Lietadlo ruskej leteckej spoločnosti Pobeda vstúpilo približne v nedeľu večer na minútu nad Baltským morom do vzdušného priestoru Litvy počas letu z moskovského letiska Vnukovo do Kaliningradskej oblasti, uviedlo litovské ministerstvo vo vyhlásení.
V diplomatickej nóte odovzdanej predstaviteľovi ruského veľvyslanectva vo Vilniuse žiada Litva vysvetlenie incidentu a upozornila, že je neprijateľné, aby sa v budúcnosti takáto situácia opakovala, píše spravodajský portál lenta.ru.
—
Prieskum: Európania sú skeptickí, že Ukrajina vyhrá vojnu
Brusel 3. júla (TASR) — Zatiaľ čo väčšina Ukrajincov verí, že Kyjev vo vojne s ruskými inváznymi silami zvíťazí, obyvatelia európskych krajín sú skeptickejší. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) zverejneného v stredu, ktorý sa uskutočnil v máji v 14 krajinách EÚ – Slovensko medzi nimi nie je.
Zhruba tretina až polovica opýtaných si myslí, že vojna sa skončí vyjednávaním. Zo skúmaných krajín EÚ prevládal názor o víťazstve Ukrajiny len v Estónsku (38 percent).
Naopak o víťazstve svojej krajiny je presvedčená väčšina Ukrajincov (58 percent). Iba jedno percento Ukrajincov si myslí, že Rusko vojnu vyhrá, zatiaľ čo 30 percent predpokladá, že vojna sa najpravdepodobnejšie skončí rokovaniami.
Pokiaľ ide o výdavky na obranu, údaje ukázali, že občania väčšiny krajín sú proti ich zvyšovaniu - s výnimkou Poľska, kde to podporuje 53 percent opýtaných, ako aj Estónska (45 percent), Švédska (41 percent) a Nemecka (40 percent).
Väčšina Európanov je však naďalej za podporu Ukrajiny inými spôsobmi – napríklad poskytovaním technickej pomoci a zvýšením dodávok zbraní a munície. Len v Bulharsku (63 percent), Grécku (54 percent) a Taliansku (54 percent) väčšina respondentov považuje zvýšenie dodávok munície a zbraní na Ukrajinu za "zlý nápad".
Európania sú tiež rozdelení v otázke prijatia Ukrajiny do EÚ. Najpriaznivejšie sú tomu naklonení v Portugalsku, Estónsku, Švédsku, Španielsku a Poľsku, najskeptickejší sú obyvatelia Nemecka, Bulharska, Česka a Francúzska.
Takmer dve tretiny Ukrajincov (64 percent) sa podľa prieskumu domnieva, že členstvo v EÚ je pre budúcnosť ich krajiny rovnako dôležité ako členstvo v NATO.
Ukrajina požiadala o členstvo v EÚ vo februári 2022 a v júni toho istého roku jej bol udelený štatút kandidátskej krajiny EÚ. Formálne prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom EÚ otvorila 25. júna.
—
Putin: Trumpove vyjadrenia o ukončení vojny na Ukrajine beriem vážne
Moskva 4. júla (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok uviedol, že berie vážne vyjadrenia amerického prezidentského kandidáta Donalda Trumpa o rýchlom ukončení vojny na Ukrajine.
"Skutočnosť, že pán Trump ako prezidentský kandidát hovorí, že je pripravený a chce zastaviť vojnu na Ukrajine, berieme vcelku vážne," uviedlo Putin na tlačovej konferencii v Astane, kde sa zúčastňuje na summite hláv štátov Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO). Dodal, že s konkrétnymi Trumpovými návrhmi nie je oboznámený.
Trump v minulotýždňovej televíznej debate s prezidentom USA Joeom Bidenom tvrdil, že v prípade víťazstva v novembrových prezidentských voľbách by vojnu bol schopný vyriešiť ešte pred oficiálnym nástupom do úradu. Neprezradil však, ako by to chcel dosiahnuť.
Ruský prezident v júni povedal, že Rusko zastaví paľbu a začne mierové rokovania v prípade, ak sa Ukrajina vzdá svojich ambícií na členstvo v NATO a stiahne svojich vojakov zo štyroch ukrajinských oblastí, na ktoré si Moskva nárokuje.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však opakovane odmietol návrh o dočasnom prímerí, ktoré by Rusko podľa jeho slov využilo na preskupenie síl a opätovné vyzbrojenie.
