Najlepší
Re: Neskoré voľby 30.9.2023
Jedným z univerzálnych princípov, ktorý je formulovaný aj v KSB je, že všetko prebieha najlepším možným spôsobom vzhľadom na mravnosť zúčastnených. Ako zúčastnených máme v tomto prípade nielen zvolených kandidátov zostavujúcich vládu, ale aj celú spoločnosť. Výsledok volieb (a všetko súvisiace, čo bude nasledovať) teda podá(va) spoľahlivú informáciu o mravnom stave politikov a spoločnosti ako celku.
Tento princíp potvrdzuje tvoj názor v bode, že je to naozaj najlepší výsledok, aký sme mohli dosiahnuť. Vzhľadom na...
Ako to dopadne so zvyšnými, budúcnosti sa týkajúcimi bodmi, sa dá hodnotiť na základe zoznamu nových poslancov a pozorovania vlastného okolia v osobnom a pracovnom živote. A sledovaním reálnych - do odhalenej miery - dejov vo svete samozrejme tiež.

Re: Neskoré voľby 30.9.2023
Voľby sa síce skončili, ale nová vláda ako výsledok volieb ešte oficiálne neexistuje.
Preto ešte nič nie je ukončené, hoci podaktorí už vidia Fica nielen podpisovať koaličnú zmluvu, ale aj viesť rokovanie vlády trebárs o 3 roky.
Verím, že čo treba uzatvoriť, zvládne úspešne vyriešiť tunajší admin.

Re: Neskoré voľby 30.9.2023
noví poslanci
Smer-SD: 42 poslancov
1. Robert Fico: 531.528 prednostných hlasov
2. Robert Kaliňák: 263.045 prednostných hlasov
3. Ľuboš Blaha: 220.478 prednostných hlasov
4. Juraj Blanár: 181.636 prednostných hlasov
5. Erik Kaliňák: 145.018 prednostných hlasov
6. Tibor Gašpar: 132.119 prednostných hlasov
7. Ladislav Kamenický: 85.247 prednostných hlasov
8. Richard Takáč: 68.842 prednostných hlasov
9. Jaroslav Baška: 28.836 prednostných hlasov
10. Marián Saloň: 7601 prednostných hlasov
11. Viliam Zahorčák: 8246 prednostných hlasov
12. Marián Kéry: 13.728 prednostných hlasov
13. Peter Šuca: 3841 prednostných hlasov
14. Augustín Hambálek: 2650 prednostných hlasov
15. Ján Richter: 10.161 prednostných hlasov
16. Jozef Ježík: 4565 prednostných hlasov
17. Ján Kvorka: 1275 prednostných hlasov
18. Juraj Gedra: 2688 prednostných hlasov
19. Boris Susko: 2248 prednostných hlasov
20. Ján Mažgút: 3174 prednostných hlasov
21. Dušan Jarjabek: 5606 prednostných hlasov
22. Igor Choma: 6291 prednostných hlasov
23. Ján Podmanický: 11.729 prednostných hlasov
24. Jozef Habánik: 3052 prednostných hlasov
25. Igor Melicher: 2983 prednostných hlasov
26. Vladimír Faič: 1073 prednostných hlasov
27. Dušan Muňko: 896 prednostných hlasov
28. Anton Stredák: 1226 prednostných hlasov
29. Ľubomír Vážny: 3181 prednostných hlasov
30. Daniel Karas: 3296 prednostných hlasov
31. František Petro: 1676 prednostných hlasov
32. Vladimír Baláž: 4082 prednostných hlasov
33. Jana Vaľová: 6303 prednostných hlasov
34. Dušan Galis: 2126 prednostných hlasov
35. Zuzana Matejičková: 6053 prednostných hlasov
36. Marcela Čavojová: 3121 prednostných hlasov
37. Stanislav Kubánek: 2765 prednostných hlasov
38. Martin Nemky: 1897 prednostných hlasov
39. Jozef Valocký: 1392 prednostných hlasov
40. Michal Stuška: 1917 prednostných hlasov
41. Jozef Smatana: 2281 prednostných hlasov
42. Justín Sedlák: 1599 prednostných hlasov
Progresívne Slovensko (PS): 32 poslancov
1. Michal Šimečka: 303.423 prednostných hlasov
2. Michal Truban: 122.302 prednostných hlasov
3. Lucia Plaváková: 105.423 prednostných hlasov
4. Jaroslav Spišiak: 69.354 prednostných hlasov
5. Tomáš Valášek: 66.056 prednostných hlasov
6. Tamara Stohlová: 63.103 prednostných hlasov
7. Irena Bihariová: 37.849 prednostných hlasov
8. Michal Sabo: 37.275 prednostných hlasov
9. Zora Jaurová: 29.704 prednostných hlasov
10. Michal Wiezik: 29.195 prednostných hlasov
11. Oskar Dvořák: 28.426 prednostných hlasov
12. Ingrid Kosová: 21.040 prednostných hlasov
13. Štefan Kišš: 20.697 prednostných hlasov
14. Simona Petrík: 19.636 prednostných hlasov
15. Tina Gažovičová: 18.115 prednostných hlasov
16. Ivan Štefunko: 15.073 prednostných hlasov
17. Beáta Jurík: 11.033 prednostných hlasov
18. Jana Hanuliaková: 5730 prednostných hlasov
19. Zuzana Mesterová: 10.200 prednostných hlasov
20. Ondrej Prostredník: 14.369 prednostných hlasov
21. Zuzana Števulová: 8538 prednostných hlasov
22. Martin Dubéci: 6647 prednostných hlasov
23. Darina Luščíková: 5348 prednostných hlasov
24. Branislav Vančo: 3061 prednostných hlasov
25. Tomáš Hellebrandt: 13.194 prednostných hlasov
26. Viera Kalmárová: 3141 prednostných hlasov
27. Martin Pekár: 3162 prednostných hlasov
28. Dana Kleinert: 6095 prednostných hlasov
29. Dávid Dej: 1589 prednostných hlasov
30. Veronika Veslárová: 4473 prednostných hlasov
31. Ján Hargaš: 9748 prednostných hlasov
32. Veronika Šrobová: 2769 prednostných hlasov
Hlas - SD: 27 poslancov
1. Peter Pellegrini: 337.976 prednostných hlasov
2. Denisa Saková: 168.453 prednostných hlasov
3. Richard Raši: 141.234 prednostných hlasov
4. Erik Tomáš: 115.023 prednostných hlasov
5. Tomáš Drucker: 43.698 prednostných hlasov
6. Michal Kaliňák: 30.577 prednostných hlasov
7. Lucia Kurilovská: 28.750 prednostných hlasov
8. Matúš Šutaj Eštok: 27.093 prednostných hlasov
9. Branislav Becík: 20.260 prednostných hlasov
10. Zuzana Dolinková: 20.153 prednostných hlasov
11. Peter Kmec: 3192 prednostných hlasov
12. Peter Žiga: 5685 prednostných hlasov
13. Ján Ferenčák: 4894 prednostných hlasov
14. Róbert Puci: 3236 prednostných hlasov
15. Ľubica Laššáková: 8308 prednostných hlasov
16. Ján Blcháč: 5580 prednostných hlasov
17. Peter Náhlik: 2522 prednostných hlasov
18. Karol Janas: 3717 prednostných hlasov
19. Dušan Tittel: 5370 prednostných hlasov
20. Peter Kalivoda: 831 prednostných hlasov
21. Kamil Šaško: 1409 prednostných hlasov
22. Richard Eliáš: 5517 prednostných hlasov
23. Roman Malatinec: 3951 prednostných hlasov
24. Michal Moško: 1919 prednostných hlasov
25. Radomír Šalitroš: 1407 prednostných hlasov
26. Erik Vlček: 2238 prednostných hlasov
27. Igor Šimko: 4152 prednostných hlasov
Koalícia OĽANO a priatelia: 16 poslancov
1. Igor Matovič: 178.614 prednostných hlasov
2. Erika Jurinová: 69.638 prednostných hlasov
3. Peter Pollák: 53.005 prednostných hlasov
4. Veronika Remišová 36.292 prednostných hlasov
5. Michal Šípoš: 31.466 prednostných hlasov
6. Gábor Grendel: 28.181 prednostných hlasov
7. Marek Krajčí: 26.787 prednostných hlasov
8. Lukáš Bužo: 21.781 prednostných hlasov
9. Roman Mikulec: 21.464 prednostných hlasov
10. Viliam Tankó: 20.626 prednostných hlasov
11. Jozef Viskupič: 15.905 prednostných hlasov
12. Anežka Škopová: 12.233 prednostných hlasov
13. Anna Záborská: 11.720 prednostných hlasov
14. Jozef Pročko: 11.059 prednostných hlasov
15. Ľubomír Galko: 10.974 prednostných hlasov
16. Richard Vašečka: 10.112 prednostných hlasov
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH): 12 poslancov
1. Milan Majerský: 98.827 prednostných hlasov
2. František Mikloško: 31.629 prednostných hlasov
3. Marián Čaučík: 21.232 prednostných hlasov
4. Igor Janckulík: 19.462 prednostných hlasov
5. Martina Holečková: 19.050 prednostných hlasov
6. Jozef Hajko: 15.695 prednostných hlasov
7. Branislav Škripek: 13.640 prednostných hlasov
8. Peter Stachura: 12.259 prednostných hlasov
9. Ján Horecký: 12.252 prednostných hlasov
10. František Majerský: 12.138 prednostných hlasov
11. Martin Šmilňák: 11.170 prednostných hlasov
12. Andrea Turčanová: 10.373 prednostných hlasov
Sloboda a Solidarita (SaS): 11 poslancov
1. Richard Sulík: 82.048 prednostných hlasov
2. Mária Kolíková: 53.087 prednostných hlasov
3. Branislav Gröhling: 48.660 prednostných hlasov
4. Vladimíra Marcinková: 46.095 prednostných hlasov
5. Jana Bittó Cigániková: 39.790 prednostných hlasov
6. Marián Viskupič: 24.785 prednostných hlasov
7. Ondrej Dostál: 17.703 prednostných hlasov
8. Alojz Hlina: 17.402 prednostných hlasov
9. Vladimír Ledecký: 16.300 prednostných hlasov
10. Juraj Droba: 13.482 prednostných hlasov
11. Tomáš Szalay: 12.811 prednostných hlasov
Slovenská národná strana (SNS): 10 poslancov
1. Andrej Danko: 68.726 prednostných hlasov
2. Tomáš Taraba: 63.883 prednostných hlasov
3. Rudolf Huliak: 58.875 prednostných hlasov
4. Martina Šimkovičová: 27.615 prednostných hlasov
5. Roman Michelko: 25.872 prednostných hlasov
6. Ivan Ševčík: 25.639 prednostných hlasov
7. Filip Kuffa: 22.664 prednostných hlasov
8. Štefan Kuffa: 21.159 prednostných hlasov
9. Peter Kotlár: 13.252 prednostných hlasov
10. Pavel Ľupták: 13.046 prednostných hlasov

Re: Zdanlivé nepatrnosti
Ľudovít Štúr
28.10.1815 - 12.1.1856
Štúrova slovenčina - v tomto roku 180. výročie - 1843, príručka Nauka reči Slovenskej /1846/
Reforma /Hattala, Hodža/ - dohoda v októbri 1851, normatívna príručka Krátka mluvnica slovenská /1852/
--
k 180. výročiu
prehľad článkov:

Re: Zdanlivé nepatrnosti
Bratislava
Štúrovi sa ešte ani nesnívalo o spisovnej slovenčine, už horel láskou k nej a ťažko niesol hádky o zvuky a litierky, v ktorých nebolo badať velikej idey slovanskej lásky a vzájomnosti. „Mestom našej vzájomnosti“ menoval svoju Bratislavu! „Všetko je naše,“ osvedčoval nad každým bodom slovanského písomníctva a tradície.
https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1148/Hurban_Ludovit-Stur/1
--
Ján Francisci: Bratislavským bratom
Rimava, Rimava,
Rimavôčka moja,
už mi je maličká
tá vodička tvoja;
Lebo nemáš, milá,
pláne, ani splavu,
čo by ma zaniesol
do môjho prístavu.
Ta ja idem, ta ja,
do lepšieho kraja,
do lepšieho kraja,
veľkého Dunaja.
A keď ja ta prídem
veľkému Dunaju,
tam ma hodní bratia
bratsky privítajú.
Hej, bratia, na Dunaj
veľký sa pustíme,
vedno sa k prístavu
slávne poplavíme.
Veď sa poplavíme
cez búrky, krútňavy,
ej, lebo cez búrky
vedie cesta slávy. —
https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1141/Francisci_Iskry-zo-zaviatej-pahreby/3

Re: Zaujímavé odkazy
Četl jsem to před několika lety v článku, který se věnoval genetickému rozvrstvení v ČR a SR a tato informace tam byla uvedena jako zajímavost. Ale i v Česku žije člověk s podobnou DNA, žije v Kopřivnici.

Re: Nelegálna migrácia na Slovensku, v Čechách a blízkych krajinách
29.9.23
Nemecko potvrdilo spoločné pohraničné hliadky s Poľskom a ČR
Nemecko sa dohodlo s Poľskom a ČR na spoločných hraničných kontrolách. V piatok to potvrdila nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová. T
Spoločné hliadky českých, poľských a nemeckých pohraničníkov budú podľa ministerky posilnené. Faeserová tiež uviedla, že tieto tri krajiny vytvoria aj pracovnú skupinu na boj proti prevádzačstvu.
Faeserová v stredu v Berlíne oznámila, že nemecký rezort vnútra neplánuje zavedenie stálych kontrol na hraniciach s Poľskom a Nemeckom. Ministerka však podľa svojich slov takýto krok v budúcnosti nevylučuje.
Poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski vo štvrtok po rozhovore s Faeserovou upozornil, že správy médií o údajnom obnovení stálych kontrol sú nepravdivé. Nemecko sa podľa neho rozhodlo iba zvýšiť počet hliadok na svojej strane hraníc.
--
28.9.23
Slovinsko a Chorvátsko posilnia spoločné hliadky na hranici
Slovinský minister vnútra Boštjan Poklukar a jeho chorvátsky kolega Davor Božinovič diskutovali vo štvrtok v Bruseli o spoločnej činnosti zameranej na zabránenie ilegálnej migrácie. Obaja sa dohodli, že ich krajiny posilnia spoločné policajné hliadky na hranici. TASR prevzala správu zo slovinskej tlačovej agentúry STA.
Poklukar a Božinovič rokovali popri stretnutí ministrov vnútra členských krajín Európskej únie v Bruseli.
Obaja politici sa dohodli na spoločných policajných hliadkach a kompenzačných opatreniach vrátane špeciálne vycvičených policajtov a použitia technického sledovania.
Chorvátski policajti sa pripoja k slovinským kolegom na dočasných kontrolných bodoch, ktoré Slovinsko v stredu zariadilo na hranici, uviedol Božinovič. Tento rok už fungovalo okolo 450 spoločných hliadok.
Obaja ministri vyzvali komisárku EÚ pre vnútorné záležitosti Ylvu Johanssonovú, aby Európska komisia aktívnejšie rokovala o dohode medzi Bosnou a agentúrou Frontex, ktorá umožní Frontexu pomáhať chrániť bosnianske hranice.
Podľa slov Božinoviča ho eurokomisárka uistila, že urobí všetko, čo môže, a že bude o záležitosti čoskoro diskutovať s bosnianskymi úradmi.
Intenzívna činnosť bosnianskych úradov a Frontexu pomôže zmierniť migračný tlak na chorvátsku hranicu, vysvetlil minister Božinovič.
Na otázku, či Chorvátsko prijme pomoc Slovinska pri kontrole hranice s Bosnou, Božinovič odpovedal, že chorvátska polícia postačí. Spomínanú hranicu chráni vyše 6000 chorvátskych policajtov, doplnil.
Ministri sa dohodli, že Slovinsko a Chorvátsko budú odteraz konať koordinovane, spoločne s Bruselom a tretími krajinami, aby sa zlepšila situácia v krajinách tranzitu a pôvodu.
Dvojica ministrov vnútra sa stretla po tom, čo Slovinsko v stredu posilnilo kontrolu na hranici s Chorvátskom – zaviedlo dočasné kontrolné body, ktoré môžu byť prispôsobované situácii.
Slovinsko zaznamenalo nárast prípadov prekročenia hranice odvtedy, ako sa Chorvátsko na začiatku tohto roka stalo súčasťou schengenského priestoru. Slovinská polícia za prvých osem mesiacov tohto roka spracovala 36.137 prípadov ilegálneho prekročenia hranice, čo je takmer trojnásobok počtu zaznamenaného za to isté obdobie roka 2022.
--
26.9.23
Rezort vnútra: Zavedenie kontrol zo strany Poľska nie je oficiálne
Medializovaná informácia o zavedení kontrol na hranici so Slovenskom zo strany Poľska nie je oficiálnym rozhodnutím. Uviedlo to Ministerstvo vnútra (MV) SR s tým, že s poľskou stranou komunikuje a prípadné prijaté opatrenia budú vopred komunikované.
"Zástupcovia rezortu sú v úzkom kontakte s poľskou stranou, pričom prípadné prijaté opatrenia vo vzťahu k tranzitnej migrácii zo strany Poľska plánujú vopred prekonzultovať so Slovenskom," uviedol tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.
Rezort zdôrazňuje, že pri prijímaní opatrení sa drží výhradne expertných rozhodnutí, tak aby bol zabezpečený verejný poriadok a bezpečnosť občanov SR a súčasne dodržiavané aj všetky medzinárodné záväzky. "SR dlhodobo vykonáva hliadkovú činnosť v bezprostrednom pohraničí s Maďarskom, ale tiež spoločné hliadky na území Maďarska, či sa podieľa na ochrane vonkajšej hranice Schengenu," doplnilo MV.
Poľsko bude na hraničných priechodoch so Slovenskom kontrolovať prichádzajúce vozidlá. Oznámil to v pondelok (25. 9.) poľský premiér Mateusz Morawiecki. Povedal, že dal ministrovi vnútra pokyn na zavedenie kontrol mikrobusov, dodávok, áut a autobusov pri podozrení, že môžu prevážať nelegálnych migrantov.

Re: Zbrojárstvo - o výrobe a predaji zbraní
KONŠTRUKTA - Defence predstavila novinku vo svojej produkcii - húfnicu BIA
13.09.2023
Delegácia ministerstva obrany SR, na čele so štátnym tajomníkom rezortu Marianom Majerom, sa v týchto dňoch zúčastňuje na medzinárodnom veľtrhu DSEI 2023 (Defence and Security Equipment International) v Londýne. Práve na tomto veľtrhu predstavila štátna akciová spoločnosť KONŠTRUKTA – Defence úplnú novinku v portfóliu svojich produktov, a to 155 mm samohybnú kanónovú húfnicu (ShKH) BIA.
Projekt BIA spája výhody 155 mm ShKH ZUZANA 2 a 155 mm ShKH EVA do jedného kompaktného delostreleckého systému. Do tohto nového typu húfnice sú pritom už zapracované aj poznatky získané z nasadenia ZUZANA 2 na Ukrajine a na medzinárodnom cvičení v rámci predsunutej prítomnosti jednotiek NATO v Lotyšsku.
„Napredovanie nielen z hľadiska kvantity odbytu ale tiež rozvoja a inovácií je skvelou správou pre slovenský obranný priemysel. Aj na tomto medzinárodnom fóre tak potvrdzujeme, že Slovensko má svetu čo ponúknuť, pričom rezort obrany bude aj naďalej pokračovať v podpore a vytváraní pozitívnych podmienok pre expanziu našich podnikov vrátane podpory v zahraničí,“ potvrdil štátny tajomník M. Majer. Predstavenie húfnice BIA bolo jedným z najdôležitejších momentov veľtrhu DSEI 2023.
Ako priblížil generálny riaditeľ výrobcu – štátnej akciovej spoločnosti KONŠTRUKTA – Defence Alexander Gurský, oproti 155 mm ShKH ZUZANA 2 je BIA ľahšia, mobilnejšia s vyššou priechodnosťou pri zachovaní rovnakej palebnej sily a ostatných parametrov. Oproti 155 mm ShKH EVA zas nesie BIA väčšiu zásobu munície, má vyššiu ochranu posádky a taktiež automatizáciu vedenia bojovej činnosti.
Prototyp 155 mm ShKH BIA bude predstavený aj v rámci nadchádzajúcej medzinárodnej výstavy IDEB 2023 v Bratislave.
https://www.mosr.sk/53282-sk/konstrukta-defence-predstavila-novinku-vo-svojej-produkcii-hufnicu-bia/

Re: Správy - Balkán
2.10.23
Británia pošle do Kosova ďalších 200 vojakov, aby posilnili misiu KFOR
Británia plánuje vyslať ďalších 200 svojich vojakov do Kosova s cieľom posilniť tamojšiu mierovú misiu pod vedením NATO (KFOR). Po príchode posíl bude v Kosove pôsobiť približne 600 britských vojakov.
Tento krok prichádza po minulotýždňových zrážkach medzi srbskými ozbrojencami a kosovskou políciou, a tiež v čase obáv, ktoré vyvolali správy o zhromažďovaní srbských síl na hraniciach Kosova, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
"Británia vysiela približne 200 vojakov z 1. práporu Kráľovského pluku princeznej z Walesu, aby sa pripojili k 400-člennému britskému kontingentu, ktorý už v Kosove pôsobí," povedal hovorca NATO Dylan White s tým, že posily vyšlú aj ďalšie členské krajiny Aliancie, ktoré však konkrétne nemenoval.
"Toto rozhodnutie (Británie) prichádza po násilnom útoku na kosovskú políciu z 24. septembra a v období zvýšeného napätia v regióne," uviedol hovorca. Zároveň opäť vyzval na upokojenie situácie a apeloval na Belehrad a Prištinu, aby čo najskôr obnovili dialóg, ktorý je "jediným spôsobom na dosiahnutie trvalého mieru".
NATO predtým v reakcii na aktuálnu situáciu v Kosove schválilo zvýšenie počtu príslušníkov KFOR, ale konkrétne detaily zatiaľ neboli oznámené.
Spojené štáty aj EÚ tento týždeň upozornili, že Srbsko na hraniciach s Kosovom zhromažďuje svoje ozbrojené sily vrátane delostrelectva i tankov. Vyzvali pritom Belehrad, aby ich stiahol a zabránil tak hroziacej destabilizácii situácie.
Kosovská vláda v sobotu vyhlásila, že monitoruje pohyby srbských vojsk z "troch rôznych smerov". Apelovala na Belehrad, aby svojich vojakov okamžite stiahol a celú pohraničnú oblasť demilitarizoval, uviedla agentúra AP.
Srbský prezident Alexander Vučič v nedeľu poprel správy o hromadení srbských vojsk pri hraniciach s Kosovom a označil ich za súčasť "lživej kampane" vedenej voči Srbsku.

Re: Blízky východ
Budova Burdž Chalífa v Spojených arabských emirátoch (Dubaj), najvyššia budova na svete, bola pri príležitosti Dňa Ruska nasvietená vo farbách ruskej vlajky.
