Najlepší

Robert Card - pokračovanie:

Páchateľa hromadnej streľby v Lewistone našli mŕtveho

Lewiston 28. októbra (TASR) - Útočníka na úteku, ktorý v stredu pri hromadnej streľbe v bowlingovej hale a bare v americkom meste Lewiston zabil 18 ľudí, našli mŕtveho v meste Lisbon v štáte Maine.

Smrť útočníka potvrdila guvernérka Maine Janet Millsová.

Robert Card, po ktorom polícia pátrala viac ako dva dni, spáchal samovraždu strelnou zbraňou.

Podozrivý Card (40) prešiel výcvikom v americkej armáde. V lete ho na dva týždne umiestnili do psychiatrického zariadenia, pretože sa vyhrážal útokom na vojenskú výcvikovú základňu v meste Saco a tvrdil, že počuje hlasy.

Útok v Lewistone bol šokom pre štát Maine, ktorý má iba 1,3 milióna obyvateľov a v rámci USA aj jednu z najnižších bilancií v počte vrážd - vlani ich tam bolo spáchaných 29.

Prezident Spojených štátov Joe Biden vo štvrtok masakru odsúdil a vyzval republikánov, aby podporili zákaz strelných zbraní. Nariadil tiež na znak smútku zvesiť americké vlajky na pol žrde.

--

"Jako profesionální instruktor střelby a občan USA jsem hrdý na to, že trénuji obránce svobody po celém světě, včetně Ukrajiny. Musíme bojovat proti tyranii po celém světě."

Protest migrantov spôsobuje chaos v prístave na ostrove Rodos

Atény 29. októbra (TASR) - Približne 400 migrantov a utečencov protestovalo v nedeľu v prístave Rodos na rovnomennom gréckom ostrove a žiadalo presunutie na iné miesta v Grécku. Protestujúci zároveň bránili doprave v prístave, aby si vynútili splnenie požiadavky.

Väčšina migrantov a utečencov, ktorí protestovali proti podmienkam života na ostrove, bola zachránená počas ich nebezpečnej plavby cez Stredozemné more a potom prevezená na Rodos na zaregistrovanie. Rodos sa nachádza v juhovýchodnej oblasti Egejského mora.

Migranti blokovali trajekt "Nissos Chios" a bránili mu vo vyplávaní na more, takže prichádzajúca loď nemohla v prístave zakotviť.

Žiadali, aby mohli nastúpiť na tento trajekt, ktorý by ich okamžite odviezol z ostrova na grécku pevninu alebo do vyhovujúcich ubytovacích zariadení, dodala pobrežná stráž.

Teraz prebieha vyjednávanie medzi prístavnou políciou a protestujúcimi migrantmi.

Podľa oficiálnych údajov prišlo za prvých osem mesiacov roka 2023 do Grécka 10.790 migrantov a utečencov, čo je dvojnásobok počtu 5216, zaznamenaného za to isté obdobie vlaňajška.

Juhokórejská loď pomohla lodi KĽDR unášanej vlnami blízko hranice

Soul 29. októbra (TASR) – Juhokórejská hliadková loď v nedeľu spozorovala severokórejskú loď unášanú vlnami neďaleko námornej hranice v Japonskom mori, oddeľujúcej Južnú Kóreu od Severnej, a poskytla jej humanitárnu pomoc. Vyplýva to z vyhlásenia Zboru náčelníkov štábov (JSC) v Soule, informuje TASR podľa správy agentúry Jonhap.

Hliadková loď sa priblížila k lodi Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR), keď spozorovala, že ju v Japonskom mori unášajú vlny a nachádza sa asi tri kilometre severne od východnej demarkačnej línie (tá vedie cez Kórejský polostrov).

Južná Kórea označuje Japonské more názvom Východné more a usiluje sa o oficiálnu zmenu jeho názvu, zatiaľ však neúspešne.

Nemenovaný zdroj uviedol, že loď KĽDR je zrejme malé komerčné plavidlo dlhé desať metrov. Juhokórejská armáda od osôb na palube nepožadovala doklady, pretože plavidlo sa nachádzalo vo vodách KĽDR.

Posádka lode KĽDR vyhlásila, že ich more unášalo už desať dní a že sa chcú vrátiť domov, a juhokórejskú loď požiadali o pomoc vo forme jedla a vody. Posádka juhokórejskej vojnovej lode im ju poskytla ako humanitárnu pomoc a prostredníctvom Veliteľstva Organizácie Spojených národov (OSN) a medzinárodných námorných komunikačných kanálov informovala o lodi aj Severnú Kóreu.

Komunikačné kanály medzi Južnou a Severnou Kóreou sú prerušené, pretože KĽDR v apríli prestala reagovať na pravidelné telefonáty Soulu na zavedenú horúcu linku.

Aktuálny incident sa odohral iba päť dní po tom, ako do juhokórejských vôd cez východnú námornú hranicu vplávala loď zo Severnej Kórey s údajnými prebehlíkmi na palube.

Iránsky prezident Raísí: Činy Izraela môžu všetkých prinútiť konať

Teherán 29. októbra (TASR) – Iránsky prezident Ebráhím Raísí v nedeľu varoval Izrael, že neutíchajúce izraelské bombardovanie pásma Gazy "môže všetkých prinútiť" konať.

"Zločiny sionistického režimu prekročili červenú líniu a môžu prinútiť všetkých konať," napísal Raísí na sociálnej platforme X donedávna známej ako Twitter. "Washington žiada, aby sme nič nepodnikali, ale sám pritom štedro podporuje Izrael," dodal.

Izrael bombarduje palestínske pásmo Gazy od útoku militantov z hnutia Hamas, ktorí z tohto územia zaútočili na Izrael 7. októbra. Podľa izraelských predstaviteľov zabili vyše 1400 ľudí, väčšinou civilistov, a ďalších viac ako 220 uniesli ako rukojemníkov do pásma Gazy.

Izrael reagoval intenzívnymi leteckými údermi na toto palestínske územie ovládané Hamasom. Podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva zahynulo už vyše 8000 ľudí, z nich polovica boli deti.

"USA adresovali Osi odporu odkazy, no dostali jasnú odpoveď na bojisku," uviedol ďalej Raísí. Iránske úrady používajú "Os odporu" ako súhrnné pomenovanie pre Irán a jeho spojencov - libanonské militantné hnutie Hizballáh, húsíov v Jemene a iné šiitské sily v Iraku a Sýrii.

Z Raísího vyjadrení nie je úplne jasné, na čo narážal, ale je pravdepodobné, že myslel nedávnu sériu útokov na americké jednotky v Iraku a Sýrii a silnejúce prestrelky Hizballáhu a Izraela na izraelsko-libanonskej štátnej hranici.

Irán ako finančný a vojenský podporovateľ Hamasu označil útok zo 7. októbra za úspech, poprel však, že by sa na ňom zúčastnil.

"Irán považuje podporu povstaleckých skupín za svoju povinnosť..., ale povstalecké skupiny zastávajú nezávislé názory, prijímajú vlastné rozhodnutia a konajú nezávisle," povedal Raísí v sobotu pre televíziu al-Džazíra v rozhovore, ktorého pasáže zverejnila iránska štátna tlačová agentúra IRNA. "USA veľmi dobre poznajú naše aktuálne možnosti a vedia, že ich nemôžu prekonať," dodal.

--

Erdogan pohrozil Západu vojnou „kríža a polmesiaca“

29. októbra 2023

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pohrozil západným krajinám vojnou „kríža a polmesiaca“, povedal na veľkom zhromaždení na podporu Palestíny v Istanbule.

"Západ, apelujem na vás! Chcete vyvolať novú vojnu medzi krížom a polmesiacom? Ak o to vynakladáte také úsilie, potom vedzte: tento ľud nie je mŕtvy, je pevne na nohách. Sme plní odhodlania ako v Líbyi, v Karabachu, vedzte, že takí sme na Blízkom východe," zdôraznil.

Podľa tureckého lídra sú za masaker v pásme Gazy zodpovedné západné krajiny, pretože „zmobilizovali všetky sily vrátane médií, aby legitimizovali izraelské vojnové zločiny“. Za skutočného teroristu označil aj premiéra židovského štátu Benjamina Netanjahua.

Okrem toho Erdogan komentoval výsledky hlasovania o rezolúcii OSN a poznamenal, že „len 13-14 krajín“ podporilo stanovisko Tel Avivu.

Deň predtým Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu arabských krajín vyzývajúcu na okamžité prímerie v zóne palestínsko-izraelského konfliktu. Za dokument hlasovalo 120 štátov, 14 bolo proti a 45 sa zdržalo hlasovania.

"Takže, Izrael, si odsúdený byť sám na svete a potom budeš odsúdený na zánik, nech urobíš čokoľvek. OSN urobila dobrý krok prijatím tejto rezolúcie," povedal turecký prezident.

Sťažoval sa aj na členov opozície, ktorí považujú Hamas za teroristov. Podľa jeho názoru to nie je palestínske hnutie, ale Izrael, kto sa správa ako skupina.

Izrael sťahuje z Turecka po Erdoganových vyjadreniach diplomatov

Jeruzalem 28. októbra (TASR) - Izrael sťahuje z Turecka svojich diplomatov a zároveň prehodnotí vzťahy s touto krajinou. Oznámil to v sobotu izraelský minister zahraničných vecí Eli Kohen v reakcii na vyjadrenia tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktoré zazneli na masovom zhromaždení na podporu Palestínčanov v Istanbule. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a DPA.

Erdogan na sobotnom zhromaždení kritizoval vojenskú kampaň Izraela v pásme Gazy. Povedal pritom, že západné vlády sú hlavným vinníkom, ktorý stojí za "masakrom" v Gaze. "Každý vie, že Izrael je v tomto regióne len pešiakom, ktorý bude obetovaný, keď príde ten deň," povedal desaťtisícom zhromaždených.

Izrael však zároveň označil za "okupanta" a izraelskú vládu obvinil z toho, že sa v Gaze správa ako "vojnový zločinec" a snaží sa "vyhladiť" Palestínčanov. Erdogan tiež povedal, že Turecko má historickú povinnosť brániť práva Palestínčanov.

"Vzhľadom na závažné vyhlásenia prichádzajúce z Turecka som nariadil návrat tamojších diplomatických predstaviteľov s cieľom prehodnotiť vzťahy Izraela s Tureckom," napísal Kohen na platforme X, predtým známej ako Twitter.

Podľa nemeckej televízie NTV však izraelská veľvyslankyňa v Turecku Irit Lillianová ako aj ďalší zamestnanci izraelskej ambasády v Ankare odišli z Turecka už pred viac ako týždňom.