Najlepší

Bidenova popularita medzi nezávislými je takmer na historickom minime.

▫️Fox News (A-)

Schvaluje – 28 %

Neschvaluje – 70 %

▫️Quinnipiac (A)

Schvaluje – 29 %

Neschvaluje– 62 %

▫️Monmouth (A)

Schvaluje – 31 %

Neschvaluje– 59 %

▫️CBS (B+)

Schvaluje – 34 %

Neschvaluje – 66 %

?Priemer: 31/64 (NET -33)

??Pripoj sa? @SGTnewsNetwork

?Twitter ▪️IG ▪️Truth Social

https://t.me/SGTnewsNetwork/46545

Lídri Arménska a Azerbajdžanu sa dohodli na vzájomnom uznaní hraníc

Moskva 26. mája (TASR) - Azerbajdžan a Arménsko tvrdia, že sa dohodli na vzájomnom uznaní územnej celistvosti. Podľa správ ruských médií vyhlásenia v tomto duchu zverejnili arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev vo štvrtok počas zasadnutia Najvyššej eurázijskej hospodárskej rady v Moskve. Informovala o tom stanica Deutsche Welle (DW).

"Chcem potvrdiť, že Arménsko a Azerbajdžan sa dohodli na vzájomnom uznaní svojej územnej celistvosti a na základe toho môžeme povedať, že smerujeme k urovnaniu našich vzťahov," citovala v tejto súvislosti tlačová agentúra TASS slová Nikolu Pašinjana.

Pašinjan už v pondelok na tlačovej konferencii v Jerevane povedal, že uznáva územnú celistvosť Azerbajdžanu, ktorá zahŕňa aj Náhorný Karabach - avšak pod podmienkou zaistenia bezpečnosti arménskeho obyvateľstva, pripomenula DW.

Alijev v reakcii na to vo štvrtok zdôraznil, že Baku a Jerevan majú možnosť dosiahnuť mierovú dohodu, "najmä vzhľadom na to, že Arménsko oficiálne uznalo Karabach ako súčasť Azerbajdžanu".

Náhorný Karabach, Arménmi obývaná enkláva v Azerbajdžane, je zdrojom konfliktu medzi oboma kaukazskými susedmi od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991. Spory medzi etnickými Arménmi a turkickými Azerbajdžancami trvajú však už viac ako storočie.

Azerbajdžan roku 2020 prevzal kontrolu nad oblasťami, ktoré v horskej enkláve a jej okolí kontrolovali etnickí Arméni, a odvtedy pravidelne obmedzuje prístup k jedinej prístupovej ceste spájajúcej Náhorný Karabach s Arménskom, od ktorej je enkláva finančne a vojensky závislá, dodala agentúra Reuters.

Pašinjan na stretnutí v Moskve obvinil Azerbajdžan, že blokovaním jedinej pozemnej cesty z Arménska do Náhorného Karabachu spôsobil humanitárnu krízu.

Označil to za "priame porušenie" prímeria z roku 2020, ktorým sa skončila šesťtýždňová vojna medzi oboma krajinami. V nadväznosti na to Pašinjan vyzval na vyslanie medzinárodnej misie, ktorá by situáciu zhodnotila.

Agentúra Reuters pripomenula, že cestu známu ako Lačinský koridor, ktorá by mala byť pod kontrolou ruských mierových síl, začali azerbajdžanskí aktivisti blokovať v polovici decembra a Baku na nej v apríli postavilo kontrolné stanovište.

Azerbajdžan tvrdí, že k tomuto kroku pristúpil, pretože Arménsko využívalo túto trasu na posielanie zbraní do Náhorného Karabachu, čo Arménsko popiera.

Na rokovaní v Moskve Alijev tvrdenia Pašinjana odmietol. Následne - ako uviedol Reuters - sa obaja lídri sa ešte niekoľko minút hádali v ruštine, kým ruský prezident Vladimir Putin - ktorý vyvíja nové úsilie o sprostredkovanie dohody medzi Jerevanom a Baku - rozhovor ukončil.

Napriek ostrej výmene názorov Pašinjan aj Alijev uviedli, že v poslednom čase došlo k pokroku smerom k dohode založenej na vzájomnom uznaní územnej celistvosti.

Putin mal neskôr zorganizovať trojstranné rozhovory s Alijevom a Pašinjanom, na ktorých mali mať možnosť "pokojne a vecne o všetkom hovoriť".

Rusko je tradične hlavným sprostredkovateľom medzi oboma krajinami, ktoré ležia na juhozápadnom okraji bývalého Sovietskeho zväzu a ktoré za tri desaťročia od rozpadu bývalej superveľmoci viedli dve veľké vojny.

Rusko, sústreďujúce svoju pozornosť na vojnu na Ukrajine, čelí výzve udržať si rolu sprostredkovateľa v arménsko-azerbajdžanskom konflikte.

Vlastné úsilie o zblíženie oboch strán konfliktu vyvíjajú Spojené štáty i Európska únia. /nedávno prebehli rokovania/ Ruský minister obrany Sergej Šojgu podľa agentúry RIA, citovanej agentúrou Reuters, na margo toho povedal, že Západ sa snaží zasahovať do konfliktu a diskreditovať ruskú mierovú politiku.

Medzi nevyriešené otázky medzi oboma stranami patria práva a bezpečnosť približne 120.000 etnických Arménov žijúcich v Náhornom Karabachu, ktorý je medzinárodne uznaný ako súčasť Azerbajdžanu.

---

marec

Arménsky ústavný súd dal zelenú na ratifikáciu Rímskeho štatútu

na ktorého základe bol vytvorený Medzinárodný trestný súd (ICC),

apríl

Arménske úrady nemajú v úmysle zadržať Putina na základe zatykača ICC

https://www.teraz.sk/zahranicie/armenske-urady-nemaju-v-umysle-zadr/705214-clanok.html

27.5.23

Brazílsky prezident Lula odmietol účasť na ekonomickom fóre v Rusku

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva v piatok počas telefonického rozhovoru so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom odmietol pozvanie na cestu do Petrohradu.

Odmietnutie prišlo len niekoľko dní po roztržke medzi Lulom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na samite skupiny G7 v Japonsku, kde plánované stretnutie dvojice stroskotalo.

"Poďakoval som sa (Putinovi) za pozvanie na Medzinárodné ekonomické fórum v Petrohrade (SPIEF) a odpovedal som, že v tomto čase nemôžem ísť do Ruska," napísal Lula na Twitteri v súvislosti s týmto podujatím, ktoré je naplánované na 14.-17. júna.

"Zopakoval som však, že Brazília je spoločne s Indiou, Indonéziou a Čínou pripravená rokovať s oboma stranami (rusko-ukrajinského) konfliktu s cieľom dosiahnuť mier," dodal Lula.

26.5.23

Polícia v Peru zhabala kokaín v balíkoch s nacistickou vlajkou

Peruánska protidrogová jednotka zhabala 58 kilových balíkov kokaínu, na obale ktorých bola nacistická vlajka a reliéfny nápis "Hitler". TASR správu prevzala v piatok z agentúry AP.

Polícia kontraband objavila vo štvrtok v prístave v meste Paita na severe Peru blízko hraníc s Ekvádorom. Balíčky sa nachádzali na palube nákladnej lode prevážajúcej náklad špargle.

Loď sa plavila pod libérijskou vlajkou a pred príchodom do Paity sa zastavila aj v Ekvádore. V policajnej správe sa tiež uvádza, že náklad smeroval do Belgicka.

Peruánske úrady už v minulosti informovali, že našli kokaín zabalený v balíčkoch tvarom pripomínajúcich tehly, ktoré mali na obale zvláštne symboly. Nikdy však nešlo o vlajku nacistického Nemecka.

Agentúra AP pripomína, že podľa odhadov peruánskych úradov sa v tejto juhoamerickej krajine ročne vyprodukuje asi 100 ton drog. Väčšina z tohto množstva odvezú loďami do Európy, no omamné látky sa z Peru prevážajú napríklad aj do Bolívie na palube malých lietadiel.

Peru je druhým najväčším pestovateľom rastliny koka na svete a tiež druhým najväčším výrobcom kokaínu, uvádzajú Organizácia Spojených národov (OSN) a americký Úrad pre kontrolu obchodu s drogami (DEA).

https://www.teraz.sk/zahranicie/peru-policia-zhabala-58-kg-kokainu-v/717018-clanok.html

26.5.23

Nemecká armáda dostane 18 nových tankov Leopard 2 za pomoc Ukrajine

26.5.23

Vučič nariadil armáde bojovú pohotovosť v reakcii na protesty v Kosove

Srbský prezident Aleksandar Vučič nariadil v piatok srbským ozbrojeným silám zaujať stav plnej bojovej pohotovosti a presunúť sa bližšie k hraniciam s Kosovom. Reaguje na zrážky medzi demonštrantami a políciou v jednej z kosovských obcí.

Dav ľudí sa v piatok zhromaždil v kosovskom meste Zvečan a usiloval sa zabrániť novozvolenému albánskemu starostovi vstúpiť do priestorov svojho úradu, píše Reuters. Polícia použila na rozoznanie demonštrantov slzotvorný plyn.

Na miesto prišli aj vojaci z misie KFOR, píše Tanjug. Počas zrážok utrpeli zranenia štyria ľudia a bolo podpálené jedno policajné vozidlo. Starosta sa podľa Reuters neskôr pomocou ozbrojeného sprievodu do svojho úradu dostal.

Vučič ako hlavný veliteľ ozbrojených síl podpísal výnos o bojovej pohotovosti armádnych jednotiek. Srbský minister obrany Miloš Vučević označil situáciu v Kosove za dramatickú. "Je jasné, že dochádza k teroru voči srbskej komunite v Kosove," vyhlásil.

Približne 50.000 Srbov žijúcich v obciach na severe Kosova vrátane Zvečanu bojkotovalo 23. apríla komunálne voľby. Dôvodom bolo nesplnenie ich požiadavky na väčšiu autonómiu.

Volebná účasť bola len 3,4 percenta a miestni Srbi uviedli, že nebudú spolupracovať s novými starostami v týchto obciach, pretože ich nezastupujú. Všetci z týchto starostov sú zástupcovia politických strán etnických Albáncov.

Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008, ale Belehrad ho stále pokladá za svoju provinciu. V Kosove žije približne 120.000 Srbov, mnohí z nich v štyroch severných okresoch, ktoré majú spoločnú hranicu so Srbskom.

https://www.teraz.sk/zahranicie/vucic-nariadil-armade-bojovu-pohotov/717168-clanok.html