Najlepší
Re: Zprávy z Izraele
Ultraortodoxní židia pri proteste v Izraeli napadli políciu
Izraelská jazdná polícia rozháňa ultraortodoxných Židov, ktorí blokujú diaľnicu počas protestu proti náboru do armády v Bnei Brak pri Tel Avive v Izraeli. Foto: TASR
Tel Aviv 17. júla (TASR) - Ultraortodoxní židia sa v utorok dostali do potýčok s políciou počas demonštrácie neďaleko Tel Avivu. Protest sa uskutočnil krátko po oznámení izraelskej armády, že v priebehu nasledujúcich dní začne vydávať povolávacie rozkazy pre mužov z tejto konzervatívnej komunity.
Izraelská armáda uviedla, že v nedeľu začne vydávať prvé povolávacie rozkazy, čím sa začne náborový proces. Nespresnila však, koľko ľudí bude povolaných, ani kedy sa ich služba začne.
Demonštranti v ultraortodoxnom meste Bnej Brak reagovali na oznam o vydávaní povolávacích rozkazov zablokovaním cesty a napadnutím polície. Podľa jej hovorcu nazývali prítomných policajtov "nacistami".
Minulý týždeň jeden z popredných ultraortodoxných rabínov Dov Lando vyzval študentov náboženských seminárov, aby ignorovali predvolania a tvrdil, že ide o vojnu proti nábožensky založeným židom.
Izraelský najvyšší súd v júni jednohlasne rozhodol, že vláda musí do armády povolať členov komunity Charedim - príslušníkov vôbec najkonzervatívnejšej vetvy judaizmu, ktorí mali až do minulého roka výnimku z inak povinnej vojenskej služby.
Toto pravidlo sa uplatňovalo od začiatku vzniku židovského štátu a izraelská vláda vlani v júni armáde nariadila, aby nezačala s odvodmi ultraortodoxných židov. Najvyšší súd toto nariadenie označil za nezákonné vzhľadom na to, že už neexistuje právny rámec, ktorý by umožňoval pokračovať v desaťročia trvajúcej praxi udeľovania všeobecných výnimiek.
Výnimky pre ultraortodoxnú komunitu dlhodobo vyvolávali rozhorčenie v radoch svetskej verejnosti v Izraeli, ktoré sa väčšmi prehĺbilo počas vojny v Pásme Gazy, keď armáda povolala desaťtisíce vojakov.
—
Izrael ponúka vojakom na misii v Pásme Gazy očkovanie proti obrne
Jeruzalem 21. júla (TASR) - Izraelská armáda v nedeľu začala svojich vojakov v palestínskom Pásme Gazy očkovať proti detskej obrne. Táto očkovacia kampaň sa začala po tom, ako bol vírus obrny detegovaný v kanalizačnom systéme palestínskej enklávy, informovali izraelské médiá, na ktoré sa vo svojej správe odvolala agentúra Reuters.
Očkovanie je dobrovoľné a určené pre vojakov regulárnej služby v Pásme Gazy i záloh, dodal denník The Times of Israel (TOI).
Hovorca Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Christian Lindmeier v piatok uviedol, že poliovírus typu 2 bol detegovaný na šiestich miestach kanalizácie v Pásme Gazy. Dodal súčasne, že na symptómy súvisiace s detskou obrnou sa doteraz nikto neliečil. Lindmeier napriek tomu označil daný nález za "mimoriadne znepokojujúci".
Izraelský denník Haarec napísal, že vedenie izraelskej armády má vzhľadom na hygienickú situáciu v Pásme Gazy obavy z možnosti prepuknutia epidémie detskej obrny.
Po deviatich mesiacoch vojny v enkláve - podľa WHO - funguje totiž menej ako polovica nemocníc v Gaze.
"Decimácia zdravotného systému, nedostatočná bezpečnosť, obštrukcie v prístupe k starostlivosti, neustále presídľovanie obyvateľstva, nedostatok zdravotníckeho materiálu, nízka kvalita vody a oslabená hygiena zvyšujú riziko chorôb, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, vrátane detskej obrny," napísal v statuse na sieti X generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.
Detská obrna je infekčná choroba vyvolávaná poliovírusom. Prejavy tejto infekcie môžu byť rôzne: nemusí sa prejaviť vôbec, alebo môže viesť k paralýze alebo až k úmrtiu.
Približne u 70 percent osôb infikovaných poliovírusom sa neprejavia žiadne príznaky. U 20 percent infikovaných má infekcia len mierne príznaky - napr. ako horúčka, bolesť hlavy, vracanie a hnačka. K ochrnutiu dochádza u menej ako jedného percenta všetkých nakazených osôb a môže viesť k trvalej invalidite a úmrtiu.
Ochorenie sa začína príznakmi meningitídy, po ktorých nasleduje bolesť svalov, strata citlivosti a pohyblivosti rôznych častí tela. Po jednom až dvoch dňoch postihnutá osoba pociťuje slabosť a nastupuje paralýza. Ochrnutie sa môže prejaviť v ktorejkoľvek kombinácii končatín, aj keď postihnuté sú prevažne nohy.
—
Netanjahu: Izrael bude pre USA spojencom bez ohľadu na výsledok volieb
Jeruzalem 22. júla (TASR) - Izrael bude najsilnejším spojencom Spojených štátov na Blízkom východe bez ohľadu na výsledok novembrových prezidentských volieb v USA. Vyhlásil to v pondelok izraelský premiér Benjamin Netanjahu.
Netanjahu pred odletom do Washingtonu novinárom povedal, že počas návštevy USA sa poďakuje americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi za všetko, čo urobil pre Izrael.
Budú tiež diskutovať o prepustení rukojemníkov, ktorých militanti zadržiavajú v Pásme Gazy od vlaňajšieho októbra, či o porazení palestínskeho hnutia Hamas, priblížil Netanjahu.
Biden sa v nedeľu vzdal kandidatúry v novembrových prezidentských voľbách a v súboji s republikánskym kandidátom Donaldom Trumpom podporil svoju viceprezidentku Kamalu Harrisovú.
Izraelský premiér má schôdzku s americkým prezidentom naplánovanú na utorok, ak sa Biden stihne zotaviť z ochorenia COVID-19. Netanjahu má následne v stredu vystúpiť s prejavom v Kongrese USA.
Zora
Re: Blízky východ
OSN: V Pásme Gazy sa šíri anarchia, obyvatelia bojujú o prežitie
Palestínčania vysídlení izraelskou pozemnou ofenzívou v pásme Gazy kráčajú v provizórnom stanovom tábore v Rafahu v utorok 23. januára 2024. Foto: TASR/AP
Ženeva 20. júla (TASR) - Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) v piatok upozornil, že v Pásme Gazy sa šíri "anarchia" v podobe nekontrolovaného rabovania, zabíjania a streľby, keďže tamojšie obyvateľstvo čelí akútnej humanitárnej kríze.
Šéf kancelárie OHCHR pre Gazu a Západný breh Jordánu Ajith Sunghay uviedol, že zabíjanie a rabovanie je spojené s "rozložením miestnych kapacít na udržiavanie verejného poriadku a bezpečnosti v Gaze Izraelom".
"Náš úrad zdokumentoval údajné nezákonné zabíjanie miestnych policajtov a humanitárnych pracovníkov, ako aj obmedzovanie zásob nevyhnutných na prežitie civilnej populácie. Šíri sa anarchia," dodal Sunghay, ktorý sa z Gazy vrátil vo štvrtok.
Hovorca OHCHR Jeremy Laurence dodal, že podmienky v Gaze "viedli k plne predvídateľnému odhaleniu štruktúry spoločnosti v Gaze, postavili ľudí proti sebe v boji o prežitie a rozdelili komunity", cituje Reuters.
"Dochádza k rabovaniu, spravodlivosť berie do rúk dav, dochádza k vydieraniu, rodinným sporom, náhodným streľbám, bojom o priestor a zdroje," dodal Laurence.
Konflikt v Gaze sa začal útokom teroristických kománd napojených na palestínske radikálne hnutie Hamas, ktoré 7. októbra 2023 vrthli do južného Izraela, pričom tam zabili približne 1200 ľudí – väčšinou civilistov – a asi 250 uniesli do Pásma Gazy ako rukojemníkov.
Dôsledkom tohto útoku bola ofenzíva izraelskej armády, ktorá si doteraz v Pásme Gazy vyžiadala životy viac než 38.800 ľudí. Ide o bilanciu ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy, ktoré v nej nerozlišuje medzi ozbrojencami a civilistami.
—
Izrael útočil na muničný sklad Hizballáhu v Libanone, uviedli zdroje
Bejrút 21. júla (TASR) - Izrael v sobotu neskoro večer zaútočil na sklad munície na juhu Libanonu patriaci libanonskému militantnému hnutiu Hizballáh. TASR informuje podľa agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na tri zdroje z prostredia bezpečnostných služieb.
Izrael útočil na libanonské mesto Adlun, ktoré sa nachádza približne 40 kilometrov severne od hraníc s Izraelom. Svedkovia v oblastiach na juhu Libanonu hlásili výbuchy. Najmenej štyria civilisti v Adlune utrpeli zranenia, píše Reuters s odvolaním sa na zdroje z prostredia bezpečnostných služieb a zdravotníctva.
—
Izraelský útok na jemenský prístav si vyžiadal najmenej 80 zranených
Hudajdá 20. júla (TASR) - Pri izraelských náletoch, ktoré v sobotu zasiahli jemenské prístavné mesto Hudajdá, bolo zranených najmenej 80 ľudí. Podľa agentúry AFP o tom informoval rezort zdravotníctva vedený Iránom podporovanými jemenskými povstalcami - húsíami.
Nálety, ktoré mali za následok rozsiahly požiar v oblasti prístavu, si vyžiadali "80 zranených, väčšina z nich s ťažkými popáleninami", uviedlo povstalecké ministerstvo vo vyhlásení, ktoré zverejnili húsíjské médiá. Nateraz nie sú informácie o žiadnych obetiach na životoch.
Jemenské a saudskoarabské médiá pôvodne tvrdili, že za sobotňajšími útokmi na prístav Hudajdá stáli americké a britské sily. Neskôr sa však k tejto vojenskej operácii prihlásila izraelská armáda, podľa ktorej išlo o odvetu za útoky na Izrael v posledných mesiacoch.
Húsíovia krátko po tomto útoku Izrael varovali, že bude nasledovať ďalšia eskalácia a že Izrael za úder na jemenské prístavné mesto "zaplatí".
"Sionistická entita zaplatí za útoky na civilné zariadenia a my budeme na eskaláciu odpovedať eskaláciou," uviedol člen politbyra húsíov Muhammad Buchajtí v statuse na sociálnych sieťach citovanom agentúrou AFP.
—
Izraelská armáda bombardovala utečenecké tábory, hlásia desiatky obetí
Gaza 18. júla (TASR) - Najmenej 21 ľudí zahynulo vo štvrtok počas útokov izraelskej armády v Pásme Gazy. Armáda bombardovala historické utečenecké tábory v strednej časti palestínskej enklávy, zasiahla mesto Gaza a tankami prenikla hlbšie do Rafahu.
V utečeneckých táboroch Burajdž a Nusajrát a v meste Dajr al-Balah zahynulo 16 ľudí, uviedli zdravotníci. V meste Gaza na severe pásma podľa nich zahynulo pri dvoch samostatných útokoch päť Palestínčanov.
Izraelská armáda vo vyhlásení informovala, že počas útokov zneškodnila v Gaze dvoch vysokopostavených veliteľov militantnej skupiny Islamský džihád. Jeden z nich bol podľa armády súčasťou útokov na Izrael zo 7. októbra minulého roka, ktoré odštartovali vojnu v Pásme Gazy.
Islamský džihád vo štvrtok uviedol, že vystrelil rakety na dve obce v južnom Izraeli, a hnutie Hamas zasa oznámilo, že na izraelské jednotky vypálilo mínometné granáty.
Poľná nemocnica v Rafahu s kapacitou 60 lôžok je na pokraji možností, zdôraznil vo štvrtok Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK). Boje podľa neho už "vyčerpali kapacity všetkých zdravotných zariadení v južnej Gaze".
—
Príjmy Suezského prieplavu klesli v minulom roku takmer o štvrtinu
Káhira 20. júla (TASR) - Suezský prieplav zaznamenal za minulý obchodný rok 2023/2024 pokles príjmov takmer o štvrtinu. To je výrazný obrat oproti predchádzajúcemu obchodnému roku, za ktorý vykázal rekordný objem príjmov. Dôvodom sú útoky jemenských povstalcov na obchodné lode v Červenom mori, ktoré prinútili viaceré lodiarske spoločnosti presunúť svoje plavidlá na alternatívne trasy.
Šéf Úradu pre správu Suezského prieplavu (SCA) Usáma Rabí koncom týždňa uviedol, že príjmy z prevádzky prieplavu dosiahli za obchodný rok 2023/2024, ktorý sa skončil 30. júna, 7,2 miliardy USD (6,61 miliardy eur). To je o 23,4 % menej než za obchodný rok 2022/2023. Za ten príjmy dosiahli 9,4 miliardy USD, čo bolo historické maximum.
Rekord za rok 2022/2023 vykázal Suezský prieplav aj z pohľadu počtu lodí, ktoré túto lodnú trasu využili. V danom obchodnom roku prešlo cez prieplav 25.911 plavidiel, najviac v histórii SCA. Za prudkým rastom záujmu o túto trasu bola vojna na Ukrajine, ale aj pokračujúci rozvoj prieplavu.
Naopak, konflikt medzi Izraelom a Palestínčanmi, ktorý vypukol po útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael 7. októbra minulého roka, sa negatívne odrazil na výsledkoch Suezského prieplavu. Izrael odpovedal na útok Hamasu odvetnými útokmi, ktoré si do dnešných dní vyžiadali na strane Palestínčanov viac než 38.800 obetí, na čo zasa reagovali jemenskí povstalci, húsíovia. Tí v rámci podpory Palestínčanov začali od novembra útočiť na obchodné lode v Červenom mori, ktoré so Stredozemným morom spája práve Suezský prieplav.
Niektoré lodiarske firmy presunuli svoje plavidlá na dlhšiu, ale bezpečnejšiu trasu okolo Mysu Dobrej nádeje na juhu Afriky. To sa odrazilo na počte lodí využívajúcich Suezský prieplav. Rabí uviedol, že za obchodný rok 2023/2024 prešlo cez prieplav, ktorý je pre Egypt jedným z hlavných zdrojov devíz, 20.148 plavidiel, o vyše 5760 menej než za predchádzajúci obchodný rok.
(1 EUR = 1,089 USD)
Zora
Re: Donald J. Trump
Trump vyhlásil, že mal v piatok veľmi dobrý telefonát so Zelenským
Washington 20. júla (TASR) - Republikánsky kandidát na post prezidenta USA Donald Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social uviedol, že mal v piatok "veľmi dobrý telefonický rozhovor" s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Trump vo svojom príspevku vyhlásil, že ak 5. novembra vyhrá voľby, skončí vojnu na Ukrajine ešte skôr, ako sa v januári ujme prezidentského úradu.
Trump na svojej platforme ďalej napísal, že ako prezident "prinesie svetu mier a ukončí vojnu, ktorá stála už toľko životov".
"Obe strany sa budú môcť stretnúť a vyrokovať dohodu, ktorá ukončí násilie a vydláždi cestu k prosperite," skonštatoval exprezident.
Hoci predložil niekoľko konkrétnych politických návrhov, v minuloročnom rozhovore pre agentúru Reuters Trump vyhlásil, že Ukrajina sa možno bude musieť vzdať určitého územia, aby dosiahla mierovú dohodu.
Trump uviedol, že Zelenský mu počas telefonátu zablahoželal k tomu, že sa stal oficiálnym prezidentským kandidátom republikánov a odsúdil pokus o atentát, ktorého terčom sa exprezident stal minulú sobotu.
Zora
Re: Správy z Grécka
Atény 21. júla (TASR) - Príslušník gréckej pohraničnej stráže utrpel v sobotu zranenia pri streľbe z tureckej strany hranice. Stalo sa tak počas operácie, cieľom ktorej bolo zabrániť ilegálnym migrantom z Turecka dostať sa na grécke územie. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Polícia uviedla, že incident sa stal neďaleko obce Sufli na severovýchode Grécka. Na hliadkujúceho 57-ročného pohraničníka strieľali neznáme osoby z tureckej strany hraníc. Muža previezli do nemocnice, kde podstúpil operáciu.
Migranti hranice medzi Tureckom a Gréckom často využívajú na to, aby sa dostali do Grécka, členskej krajiny Európskej únie.
Robia tak najmä v letných mesiacoch, keď je nízka hladina pohraničnej rieky Marica (po grécky Evros, po turecky Merič). Grécko pozdĺž rieky v súčasnosti predlžuje plot, aby zabránilo vstupu nelegálnych migrantov na svoje územie.
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov eviduje, že od začiatku roka do polovice júla využilo túto trasu z Turecka do Grécka 3168 ľudí.
—
Soufli ( řecky : Σουφλί , romanizováno : Souflí ) je město v regionální jednotce Evros v Řecku, známé hedvábným průmyslem, který zde vzkvétal v 19. století. Město stojí na východním svahu dvojitého kopce proroka Eliáše, jednoho z nejvýchodnějších výběžků pohoří Rodopy .
sufli - fúkať /rum./ , soufl - dych /hait. kreol./
Tiež Sofis, Sofulu, Suflion.
—
Marica / Evros / Merič
V roce 1371 byla řeka místem bitvy u Maritsy , známé také jako bitva u Černomenu, osmanské vítězství nad srbskými vládci Vukašinem Mrnjavčevićem a Jovanem Uglješou , kteří v bitvě zemřeli.
Po roce 1923 získala řeka politický význam jako moderní hranice mezi Řeckem a Tureckem . To bylo dále podpořeno vstupem Řecka do Evropské unie v roce 1981 (a poté do Schengenského prostoru ), čímž byla řeka označena jako vnější hranice EU.
Místní název Evros poprvé použili staří Řekové k označení své nejsevernější provincie, která dnes nese stejné jméno. Tamní hlavní řeka – Evros (dnešní Maritsa ) – protéká úrodnými údolími Thrákie [18] , která se sama také nazývala Evropa, dříve než tento výraz znamenal kontinent. [19]
Eliáš / Ilič mal u nás v sobotu meniny.
—
pozri:
Zora
Re: Panoptikum. Udalosti optikou politických veteránov
Páteční glosa uprostřed horkého léta
Páteční glosa Václava Klause
VÁCLAV KLAUS
Původně jsem si myslel, že nastává okurková sezóna, v níž budou klíčovou událostí vysoké teploty a letní atmosféra. Myslel jsem proto, že budu tento týden psát např. o tom, že před 1960 lety vypukl v Římě ničivý požár, který vedl k tomu, že si císař Nero vyřídil své spory s křesťany. Nebo že budu psát o tom, že se tento týden dožívá sedmdesáti let Angela Merkelová, která – ač dlouhá léta největší politička Evropy či světa – fakticky zmizela ze světa. Nedůstojnost toho, jak se jí zbavila její CDU a vlastně celé Německo, je do očí bijící. V mnohém jsem s ní zásadně nesouhlasil, ale ona byla produktem a ztělesněním Německa, nikoli politikem, který by Německo svým originálním vůdcovským postojem zaváděl na scestí.
To, že si Merkelovou do klíčové funkce Němci zvolili a že ji 18 let nechali ve svém čele, vyjadřuje, že její politika byla jejich politikou. Míra lidské neloajality je i v tomto případě děsivá. A varovná.
Chtěl jsem však také připomenout, že před sedmdesáti lety vyšel první singl Elvise Presleyho Blue Moon of Kentucky. A že tím v mnohém začala úplně nová éra. Bylo to revolucí. Mám strach, že pro Merkelovou nikoli úplně klíčovou. Bohužel.
Jako blesk z čistého nebe došlo k atentátu na prezidenta Trumpa. Už jsme ho všichni komentovali, teď se nic nového a objevného asi říci nedá, ale to neobjevné je třeba stále připomínat. Že to byl pokus o atentát, který měl změnit svět. Nechápu prezidenta Bidena, že neví, co bylo motivem tohoto atentátu. S prezidentem Bidenem jsem opakovaně jednal (nejčastěji jako s Obamovým viceprezidentem), a proto – díky své nemalé loajalitě – se nepřipojuji k dnes obvyklému ostrému hodnocení jeho zdravotního stavu.
Ale teď musím protestovat. Opravdu neví, co bylo motivem tohoto atentátu? Kdyby to byla pravda, bylo by to nesmírně špatné. Víme to všichni. Nevědí to jedině ti, kteří nechtějí – v Americe a ve světě – tolik potřebnou změnu. A tu změnu nechce a nemůže přinést Biden. (Říkám to jako někdo, kdo opakovaně varuje před přehnanými očekáváními změn, které by mohly nastat v případě Trumpova vítězství.) Bagatelizace toho, co se v sobotu stalo v Pensylvánii, je nepřijatelná. Nebudu citovat otřesné výroky některých politiků naší vládní koalice.
Tento týden se v Bruselu a ve Štrasburku dějí další neuvěřitelné věci. Že Evropský parlament není parlamentem, říkají všichni přemýšlející lidé už dlouho. Já to řekl a napsal tisíckrát. Ale že dojde k takovému nerespektu k výsledku voleb, k jakému teď dochází při obsazování nejvyšších postů v EU, to jsem nečekal. Že se dávno před volbami mluvilo o čtyřech jménech budoucích nejvyšších funkcionářů EU (Němka, Portugalec, Malťanka a Estonka) se mi zdálo naprosto skandální. Že se tato jména ukazují jako reálná, je ještě horší. Je to potvrzením toho, že Evropská unie ke svému fungování žádné volby nepotřebuje. Vládnou neodstranitelné evropské elity a evropská byrokracie, ať se ve volbách stane cokoli.
Že se předsedkyní Evropské komise stane totálně neoblíbená a zdiskreditovaná Ursula von der Leyenová je skandální. Je to výsledkem červnových voleb? Že se předsedou Evropské rady má stát fakticky neznámý Portugalec, mimochodem ze země, která se nachází – stejně jako Malta a Estonsko – na okraji Evropy, a která už jednou svého mimořádně neúspěšného zástupce ve vedení EU měla (Jose Barrosa)? Je výrazem skutečné evropské demokracie, že další dvě vrcholné funkce – předsednictví parlamentu a vedení evropské diplomacie (neboli post ministra zahraničí EU) – budou mít dvě ženy z nejmenších evropských zemí Estonska a Malty?
To, že Francie, která má téměř 70 miliónů obyvatel, žádnou funkci ve vedení EU nemá, zatímco Estonsko s jedním milionem a Malta s půl milionem obyvatel, mají dva ze čtyř těchto vysokých postů, není výrazem demokracie či uznávání malých zemí. O demokracii opravdu nejde. (Nemělo by ale být zapomenuto, že je Estonsko nejvýchodnější zemí EU na hranicích s Ruskem a že je paní Kallasová extrémní zastánkyní „válečné“ politiky.)
A teď hledejme optimismus a naději. Já je opravdu těžko nenacházím. Je možné se stáhnout do sebe a žít si své zcela privátní životy, ale to by muselo znamenat, že se nám nový evropský svět do těchto privátních životů nebude plést. Opak je pravdou. Plete se, už téměř tolik jako za komunismu.
Václav Klaus, 18. 7. 2024
Zora
Re: Európska únia
Uršula bola opätovne zvolená na ďalšie funkčné obdobie. Hlasovalo za ňu 401 zo 720 europoslancov. Koniec koncov, je to nositeľka tradičných rodinných hodnôt, 7 detí a k tomu takéto náročné zamestnanie, kto by jej nedoprial trocha úspechu?
A na ochranu jej hodnôt a rodiny nebude váhať a nasadí život kohokoľvek. Tú sú to naši bratia v zbrani, vojaci NATO nemeckého Bundeswehru.
Taká maličkosť ako to, že súd včera rozhodol, že jej konanie v kauze očkovania Pfizer bolo nezákonné, nezmiatla žiadneho zo 401 poslancov EP. Veľkým vodcom sa odpúšťajú aj iné veci, ako takéto drobnosti, keď jedným podpisom presunú miliardy eur od nadbytočných producentov CO2 k záchrancom ľudského zdravia a celej ľudskej rasy.
Rohodnutie Súdneho dvora Európskej Únie: Komisia neposkytla verejnosti dostatočne komplexný
prístup k zmluvám na nákup vakcín proti Covid-19 (nemecky, na stránke súdu dostupné v es da de el en fr it nl pl pt).
A to šťastné dievča s okrúhlou tvárou, ktoré horúčkovito objíma Ursulu, je Manon Aubry, jedna z líderiek strany Nepoddajné Francúzsko s Melanchónom... Kto chce, na videu u "Being Human" je vzájomné potešenie zreteľnejšie.
Deň pred tým napísala Manon Aubry na X:
"Po rozhodnutí súdu, ktorý potrestal @vonderleyen za zatajenie zmlúv na nákup vakcín proti Covidu, žiadame v mene skupiny @Left_EU o odloženie jej zvolenia.
O transparentnosti sa nedá vyjednávať, musí byť tmelom demokracie!"
Neppodajných sa našlo viac, každý kto mohol, na javisku parlamentu niečo pre svojich voličov predniesol. Rumunská poslankyňa žiadala vyháňača diabla a kňaza na vysvätenie, Poľka "naložila" Ursule "Ruky preč od Poľska", Laššáková vyvrátila fámu, že je v Bruseli len na dovolenke, Neveďalová vyplachovala žalúdky poslancom. Konečne sa tam niečo začalo diať v prospech nás všetkých. To vyzerá sľubne pre ďalšie pokračovania seriálu.
—
Takáto hlúpa fraška.
—
Na podklade z
Milo
Re: Správy zo Slovenska
Ani som si neuvedomila, že Anton Hykisch zomrel v pamätný deň prijatia Deklarácie zvrchovanosti:
Bol tiež podpredsedom Paneurópskej únie na Slovensku.
—
Zora
Re: Správy zo Slovenska
Viac hlavní - viac mieru:
V Dubnici otvorili linku na vŕtanie hlavní pre delostrelecké systémy
Na snímke vpravo minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer-SD) a generálny riaditeľ ZTS - Špeciál Miroslav Sim počas strihania pásky pri novom obrábacom stroji využívanom pri výrobe hlavní pre húfnice v rámci tlačovej besedy Modernizujeme obranný priemysel - budujeme sebestačné a úspešné Slovensko v Priemyselnom areáli ZŤS , a. s. v Dubnici nad Váhom vo štvrtok 18. júla 2024. Foto: TASR - Lukáš Grinaj
—
Dubnica nad Váhom 18. júla (TASR) - Kompletnú obnovu výroby hlavní pre delostrelecké systémy, vytvorenie nových pracovných miest, ale i návrat k zašlej sláve slovenského zbrojárskeho priemyslu má priniesť nová technologická linka na vŕtanie hlavní. V dubnickom štátnom podniku ZTS - Špeciál ju vo štvrtok slávnostne odovzdal minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer-SD).
Linka za viac ako dva milióny eur je súčasťou desaťmiliónového projektu, ktorý bude znamenať kompletnú obnovu technológií na výrobu 100- až 155-milimetrových hlavní v spoločnosti ZTS - Špeciál.
"Prinesie to vznik nových pracovných miest, zvýšenie kapacity a schopnosť odpovedať na požiadavky trhu. Ak sa porovnáme s ostatnými krajinami, tak toto miesto a tí ľudia, ktorí sa podieľajú na výrobe hlavní, sú jedineční. V Európe je možno len štyri - päť miest, ktoré majú takúto technologickú schopnosť. Vyrábať sa tu môžu kanóny od 30 do 155 milimetrov, čo nikde v okolí nenájdete. Práve preto musíme investovať do rozvoja takýchto podnikov," zdôraznil minister.
Podľa generálneho riaditeľa spoločnosti ZTS - Špeciál Miroslava Sima skúšobná prevádzka nového stroja sa začne v auguste, po spustení plnej prevádzky sa bude v Dubnici vyrábať spolu so starými linkami niekoľkonásobne viac hlavní.
"Prijímame a zaškoľujeme nových zamestnancov, len tento rok sme ich prijali takmer 40. V tomto segmente nie je veľa zbrojársky zdatných ľudí. Sú to strojári, postupne sa do zbraňovej problematiky zaúčajú," doplnil Sim.
/v odkaze sú videá/
Zora