Najlepší

Čína uvalila sankcie na dve americké zbrojovky

Peking 11. apríla (TASR) - Čína vo štvrtok oznámila sankcie proti dvom americkým zbrojárskym spoločnostiam za to, že podporujú predaj zbraní Taiwanu.

Čína zmrazila vo svojej jurisdikcii aktíva spoločností General Atomics Aeronautical Systems a General Dynamics Land Systems. Opatrenie tiež zakazuje manažmentu spoločností vstup do krajiny.

Spoločnosť General Dynamics prevádzkuje služby leteckej dopravy prostredníctvom malých biznis lietadiel. Tie sú závislé od západných technológií. Spoločnosť sa podieľa na výrobe amerických tankov Abrams, ktoré Taiwan kupuje ako náhradu za staršie tanky.

General Atomics vyrába bezpilotné lietadlá Predator a Reaper používané americkou armádou. Čínske úrady nezachádzali do podrobností o údajnej účasti spoločnosti na dodávkach zbraní Taiwanu.

"Pokračujúci predaj zbraní z USA do čínskeho regiónu Taiwan vážne porušuje princíp jednej Číny a ustanovenia troch spoločných komuniké Číny a USA, zasahuje do vnútorných záležitostí Číny a narúša jej zvrchovanosť a územnú celistvosť," uviedlo čínske ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení.

V januári zaviedla Čína sankcie proti piatim americkým spoločnostiam v reakcii na dodávky zbraní na Taiwan.

Peking považuje Taiwan v rámci oficiálnej politiky jednej Číny za súčasť svojho územia, hoci tento ostrov má od roku 1949 vlastnú demokraticky zvolenú vládu. Taiwan nároky Pekingu odmieta a zdôrazňuje, že o osude ostrova môžu rozhodovať len jeho obyvatelia.

FRANCÚZSKA REVOLÚCIA SA NEKONČÍ

TEXT MARIÁN TKÁČ

04.04.2024

Francúzsky prezident Emmanuel Macron zorganizoval míting v Paríži, ktorý Robert Fico označil za „bojové stretnutie“ bez jediného slova o mieri na Ukrajine. Následne navštívil Prahu, kde rovnako vládnu vojnoví nadšenci, a vyzval spojencov Ukrajiny, aby neboli pri jej podpore zbabelí. Rusko nesmie zvíťaziť, je nutné podporovať ukrajinský ľud a tamojšiu armádu tak dlho, ako to bude potrebné. Aj spôsobmi, aké budú potrebné. Našiel pochopenie u Čechov konštatovaním, že treba diskutovať aj o možnej prítomnosti vojakov NATO na Ukrajine, nie „bojových jednotiek“, ale formou „asistencie“.

Asistovaná smrť

Ktovie, kde sa rodia tieto militantné nápady. Žeby v odkaze francúzskej revolúcie, ktorá vypukla v r. 1789 pod heslom „Sloboda, rovnosť, bratstvo“? Veď každá revolúcia, bez ohľadu na heslá, je o smrti „nepriateľa“. Revolučný, teda smrtiaci náboj majú aj jeho iné dve aktivity.

Francúzsko sa stalo jediným štátom na svete, kde je právo na potrat zakotvené v ústave. Príslušný zákon podporili na spoločnom zasadnutí obe komory francúzskeho parlamentu. Za návrh o „slobode žien pri kontrole nad vlastným telom“ hlasovalo 780 zákonodarcov a 72 sa vyslovilo proti, čím s prehľadom dosiahli trojpätinovú väčšinu. Je to poistka pre prípad, keby v budúcnosti niekto chcel rušiť potraty – potreboval by ústavnú väčšinu. To však nestačí, Macron oznámil, že také právo chce zakotviť aj medzi základné práva v EÚ. 

Mužík z Paríža valcuje ďalej. Ohlásil návrh zákona o „asistovanej smrti“. Chce sa vyhnúť pojmom „asistovaná samovražda“ alebo „eutanázia“, pretože má ísť o „presné kritériá“.

Cena života

Asistovaná smrť by nemala byť umožnená maloletým a pacientom s psychiatrickými ochoreniami. Návrh predloží do parlamentu v máji. Nie preto, že máj je lásky čas, ale preto, že začiatkom júna budú eurovoľby. Vysoké platy a penzie europoslancov smrdia všelijakým spôsobom. Vo Francúzsku takto, politickou reklamou za cenu ľudských životov. Potraty i eutanáziu podporuje totiž väčšina voličov jeho politickej strany a údajne aj Francúzov vôbec.

Aj keď Macron uvažoval o inak pomenovanej eutanázii už dlhší čas, veľa zdravotníkov a celá katolícka cirkev sa dôrazne postavili proti. Keďže Macron hovorí o „zákone bratstva“, ktorý sa „pozerá smrti do očí“ – pričom toto slovo je súčasťou citovaného „revolučného“ sloganu, francúzska lekárka konštatuje, že „bratstvo je v prvom rade o tom, aby sme ľuďom poskytli prístup k starostlivosti, ktorú potrebujú“.

Predseda Konferencie biskupov Francúzska arcibiskup de Moulins-Beaufort vyhlásil, že to nemôže byť „zákon bratstva“, ktorý „navádza k smrti ako životnému riešeniu“.

Macron je evidentne „priateľom smrti“. Doma smrti nenarodených detí i tých, ktorým sa už „nechce žiť“. A na Ukrajine ďalších desaťtisícov Ukrajincov i Rusov. Ktorých zasiahnu náboje, na ktoré na spôsob „Národ sobě“ už Česi zbierajú peniaze po celej Európe, a Macronovu podporu už majú. Prípadne, ktorých „trafia“ nie bojujúci, ale len asistujúci vojaci NATO.

05.04.2024

Fyzicky zdravá žena (28) podstúpi eutanáziu: Už viac nedokáže žiť s depresiou... Ľudia vinia lekárov

AMSTERDAM – Dvadsaťosemročná Zoraya ter Beeková z Holandska trpí vážnymi psychickými problémami, ako je depresia, autizmus a hraničná porucha osobnosti. Rozhodla sa preto ukončiť svoj život asistovanou samovraždou, a to aj napriek tomu, že je fyzicky zdravá.

Zoraya ter Beeková žije v malej dedinke v Holandsku blízko nemeckých hraníc. Celý život zápasila so svojím duševným zdravím. Kedysi snívala o tom, že sa stane psychiatričkou, ale v máji tohto roku sa chystá ukončiť svoj život. O možnosti asistovanej samovraždy jej povedali lekári. „Už pre vás nemôžeme urobiť nič. Nikdy to nebude lepšie,“ povedali jej, informuje denník Mirror. Stef Groenewoud, etik zdravotnej starostlivosti na Teologickej univerzite v Kampen v Holandsku, povedal, že eutanázia je obvykle poslednou možnosťou.

Zoraya by bola po smrti rada spopolnená. Usmrtiť by ju mali na pohovke v obývačke. Vysvetlila, že počas eutanázie nechce žiadnu hudbu. Lekár jej najprv podá sedatívum a potom liek, ktorý jej zastaví srdce. Jej 40-ročný priateľ bude po jej boku, uvádza denník New York Post. „Doktori si naozaj dávajú na čas. Nejde o to, že vojdú a povedia: ‚Ľahnite si, prosím!‘ Väčšinou si najskôr všetci dajú šálku kávy na upokojenie nervov a navodenie príjemnej atmosféry. Potom sa spýtajú, či je pacient pripravený,“ priblížila Zoraya.

„Zaujmem svoje miesto na gauči. Ešte raz sa ma opýtajú, či som si istá, spustia procedúru a zaželajú mi šťastnú cestu. Alebo v mojom prípade príjemný spánok,“ dodala. Prezradila, že jej popol priateľ rozsype na nejakom peknom mieste v lese. Na otázku, či sa bojí smrti, odpovedala kladne. „Trochu sa bojím smrti, pretože je to najväčšia neznáma. Naozaj nevieme, čo bude ďalej. To je tá strašidelná časť,“ uviedla ďalej.

Holandsko sa stalo prvou krajinou na svete, ktorá uzákonila asistovanú samovraždu v roku 2001. Odvtedy sa stáva čoraz populárnejšou. V roku 2022 došlo v Holandsku k 8 720 úmrtiam na eutanáziu, čo predstavuje približne 5 percent všetkých úmrtí v krajine a oproti 4 percentám v predchádzajúcom roku. Kritici legalizácie samovrážd tvrdia, že ľudí ako ter Beekovú lekári nabádajú ku smrti.

Najvyšší súd v Ekvádore dekriminalizoval eutanáziu

Quito 8. februára (TASR) - Najvyšší súd v Ekvádore dekriminalizoval v stredu eutanáziu a nariadil zákonodarcom a predstaviteľom zdravotníctva, aby vypracovali pravidlá a smernice pre tento zákrok.

Rozhodnutie ekvádorského Najvyššieho súdu bolo reakciou na žalobu smrteľne chorej ženy s diagnostikovanou amyotrofickou laterálnou sklerózou (ASL). Žena na súde argumentovala, že by jej malo byť umožnené zomrieť dôstojne.

V Latinskej Amerike bola doposiaľ jedinou krajinou, ktorá dekriminalizovala eutanáziu, Kolumbia. Verejná diskusia na túto tému prebieha aj v Čile a Uruguaji.

Smrteľne chorá Paola Roldánová sa na súd obrátila vlani v auguste. Podľa nej má právo na dôstojnú smrť každý, kto trpí vážnou alebo nevyliečiteľnou chorobou. Žena na súde uviedla, že by jej malo byť umožnené "slobodne a dobrovoľne ukončiť svoj život" a zastaviť tak intenzívnu fyzickú alebo emocionálnu bolesť či utrpenie.

Roldánová má 42 rokov a prvé príznaky ASL sa u nej začali prejavovať v roku 2020. Pri tomto ochorení degenerujú neuróny, ktoré ovládajú vôľou ovplyvniteľné svalové pohyby. Chorý nakoniec nie je schopný ovládať väčšinu svalov a zostáva paralyzovaný pri zachovaní psychických a mentálnych schopností.

Nie je jasné, či bude Roldánová môcť zo stredajšieho rozhodnutia súdu profitovať, píše AP. Najvyšší súd totiž stanovil časový rámec 12 mesiacov na vypracovanie procedúr potrebných na zavedenie jeho rozhodnutia.

--

09.02.2024

Holandský expremiér Dries van Agt a jeho manželka podstúpili eutanáziu

Obaja zomreli vo veku 93 rokov držiac sa za ruky.

Vo veku 93 rokov zomrel holandský expremiér Dries van Agt a jeho rovnako stará manželka po tom, ako spoločne podstúpili eutanáziu. Oznámila to v piatok nezisková ľudskoprávna organizácia The Rights Forum, ktorú expremiér založil, informuje TASR podľa správy agentúry AP.

"Moje dievča“

„Zomrel držiac sa za ruky so svojou milovanou manželkou Eugenie van Agt-Krekelbergovou, jeho oporou, s ktorou bol viac ako 70 rokov a ktorú vždy nazýval ‚moje dievča'," uviedla organizácia. Pár po sebe zanechal troch potomkov, ako aj viacero vnukov a pravnukov.

Dvojicu už dlhší čas sužovalo podlomené zdravie. Van Agt utrpel v roku 2019 krvácanie do mozgu počas svojho prejavu na spomienkovom podujatí pre Palestínčanov a už sa nikdy úplne nezotavil. Len 2. februára pritom oslávil 93. narodeniny. Eutanáziu s manželkou podstúpil o tri dni na to, 5. februára.

Dries van Agt bol najskôr členom Katolíckej ľudovej strany (KVP) a následne stredopravicovej strany Kresťanskodemokratická výzva (CDA), ktorá vznikla v roku 1980 spojením KVP a dvoch protestantských strán. Funkciu premiéra zastával v rokoch 1977 až 1982. AP uvádza, že po odchode z aktívnej politiky bol čoraz progresívnejším a v roku 2017 nakoniec z CDA odišiel pre ideologické rozdiely v súvislosti s jej prístupom k Izraelu a Palestínčanom.

Prapradedko v úrade

O zosnulom expremiérovi sa pochvalne vyjadril aj súčasný predseda holandskej vlády Mark Rutte či holandská kráľovská rodina. Rutte ho nazval svojím „prapradedkom v úrade" s „kvetnatým a jedinečným jazykom, jasným presvedčením a výrazným vystupovaním", ktorý dodal holandskej politike v čase jej polarizácie "farbu a obsah". Kráľovská rodina taktiež vyzdvihla, že vládu viedol v turbulentnom období, pričom svojou výraznou osobnosťou mnohých inšpiroval.

Van Agt bol známy svojim impozantným rečovým prejavom s archaickými prvkami a tiež vášňou pre cyklistiku, s ktorou bol však po páde v roku 2019 nútený skončiť. Po návšteve Izraela v roku 1999 začal čoraz viac vyjadrovať svoju podporu Palestínčanom, pričom svoju skúsenosť z tejto cesty nazýval „obrátením".

V roku 2009 založil neziskovú organizáciu The Rights Forum, ktorá sa zasadzuje za „spravodlivú a udržateľnú holandskú a európsku politiku týkajúcu sa palestínsko-izraelskej otázky".

Srbskí baníci bojujú proti čínskej expanzii

Čínska spoločnosť Zijin, ktorá pred piatimi rokmi prevzala srbskú štátnu baňu, nedávno vykázala najvyšší zisk zo všetkých spoločností pôsobiacich v krajine.

Miestni obyvatelia priznávajú, že ich spoločnosť Zijin zamestnala, ale netaja sa rozpakmi či otvoreným hnevom nad nedostatkom alternatív. "Neradi pre nich pracujeme," hovoria.

"Každý deň dochádza k výbuchom. Vypúšťajú do vzduchu celú Mendelejevovu tabuľku!" V regióne sa opakovane konali protesty kvôli otravám olovom, arzénom a ortuťou, pričom množstvo oxidu siričitého 15-krát prekračuje povolený limit.

Protestujúci prirovnávali štrajky proti čínskej spoločnosti k "boju proti kolonializmu" v Kongu. "Nie sme proti žiadnemu priemyslu alebo národu, ale sme proti čínskej spoločnosti, ktorá sem prišla, aby nás vykorisťovala," hovorí jeden z dedinčanov

Srbské orgány sa do rokovaní nezapájajú, pričom čínskej spoločnosti umožňujú vyvíjať nátlak na jednotlivých dedinčanov, aby sa vzdali svojej pôdy bez primeranej kompenzácie.

Novým premiérom S. Macedónska bude po prvý raz etnický Albánec

Skopje 28. januára (TASR) – Severomacedónsky parlament zvolil v nedeľu za nového dočasného premiéra Talata Xhaferiho. Šesťdesiatjedenročný politik sa stal prvým etnickým Albáncom, ktorý povedie vládu tejto balkánskej krajiny.

Prechodná vláda bude vo funkcii 100 dní do parlamentných volieb vyhlásených na 8. mája. Jej súčasťou budú na základe zákona zameraného proti volebným manipuláciám aj ministri nominovaní opozíciou.

Xhaferi (po macedónsky Džaferi) získal podporu 65 zo 120 členov parlamentu, poslanci hlavnej opozičnej strany VMRO-DPMNE nehlasovali. "Budem sa zasadzovať za etnickú rovnováhu a harmóniu medzi komunitami," povedal poslancom na zasadnutí, na ktorom hovoril po macedónsky i albánsky.

Albánci tvoria asi štvrtinu z 1,8 milióna obyvateľov Severného Macedónska. Od vyhlásenia nezávislosti krajiny od bývalej Juhoslávie v roku 1991 pretrvávalo medzi väčšinovou populáciou a albánskou menšinou napätie. V roku 2001 prerástlo do šesťmesačného ozbrojeného konfliktu s albánskymi povstalcami, ktorý sa skončil po intervencii medzinárodného spoločenstva. Dosiahnutá dohoda poskytla väčšie práva etnickým Albáncom, ktorí sa sťažovali na diskrimináciu. Obe komunity odvtedy žijú v pomernom pokoji bez vážnych incidentov, priblížila AFP.

Xhaferi je členom najväčšej albánskej strany v krajine, Demokratického zväzu za integráciu (DUI), ktorá je súčasťou vládnych koalícií už viac ako 20 rokov. V minulosti bol ministrom obrany, posledných takmer sedem rokov pôsobil ako predseda parlamentu.

Spolu s parlamentnými voľbami sa v Severnom Macedónsku bude konať aj druhé kolo prezidentských volieb. Prvé je naplánované na 24. apríla.

Doterajší premiér Dimitar Kovačevski odstúpil z funkcie vo štvrtok. Predstaviteľ Sociálnodemokratického zväzu Macedónska bol na čele vlády od januára 2022, keď nahradil straníckeho kolegu Zorana Zaeva. Ten oznámil demisiu v októbri 2021 po slabom výsledku strany v komunálnych voľbách.