Najlepší

„Kto kradne málo, ide do väzenia, ale kto kradne veľa, dostane metál.“ Lady Leyenová dostala totiž onú cenu vlastne za predražený a utajovaný nákup vakcín od Pfizera v hodnote 35 miliárd eur, za ktorý už Ursulu a jej EK nepriaznivo posúdil Súdny dvor Európskej únie so sídlom v Luxemburgu. A tak v ani nie 200 kilometrov vzdialenom Aachene ju v podstate za to isté – ocenili. 

TEXT MARIÁN TKÁČ

10.07.2025

Cena Karola Veľkého (nemecky Karlspreis), od roku 1988 oficiálne Internationaler Karlspreis zu Aachen (Medzinárodná cena Karola Veľkého z Aachenu) sa zrodila 19. decembra 1949 v hlave Kurta Pfeiffera, zakladateľa čitateľského spolku Corona Legentium Aquensis, na oslavu cisára Karola Veľkého, označovaného za „Otca Európy“ či „západnej kultúry“. Tento vládca Franskej ríše a zakladateľ Svätej ríše rímskej nemeckého národa sídlil v Aachene (v Cáchách) a je pochovaný v tamojšej katedrále. Počas jeho vlády bolo práve toto mesto „duchovným a politickým centrom dnešnej západnej Európy“ a stade Karol a jeho nasledovníci – a to až do dnešných dní – „šírili západné hodnoty“ mečom a aj inak. Vedeli by o tom hovoriť naši predkovia z čias vyhnaného Pribinu, oslepeného Rastislava či väzneného Metoda. A ak Svätopluka nedokázali poraziť vojensky, poslali mu „radcu“, prvého západného agenta Vichinga.

Cena je od roku 1950 tradične udeľovaná 29. mája, teda na sviatok Nanebovstúpenia Krista na radnici Aachenu. Oficiálne „za najvýznamnejší prínos k rozvoju porozumenia v západnej Európe, činnosť pre spoločenstvo, službu v záujme ľudstva a mieru vo svete; pritom môže ísť o zásluhy v oblasti literatúry, vedy, ekonómie alebo politické úsilie“. Netaja sa, že cenu udeľujú osobám alebo inštitúciám za zásluhy o európske zjednotenie, teda vlastne o ovládnutie stredu a východu Európy Západom.

Pluralita ako vyšitá

Je veľavravné, že prvým oceneným v roku 1950 bol Rakúšan Richard Nicolaus Coudenhove-Kalergi, známy zakladateľ Paneurópskeho hnutia a ideový strojca všetkých oných úchylných teóriií vychádzajúcich z myšlienky o nadbytku populácie. Medzi prvých laureátov patrili nemecký kancelár Konrad Adenauer (1954) i bývalý britský premiér Winston Churchill (1955), ktorí po skončení druhej svetovej vojny viedli kampaň za vytvorenie „Spojených štátov európskych“. V posledných rokoch bola ocenená bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová či pápež František, v roku 2018 Emmanuel Macron.

Z „nezápadných“ osobností dostal cenu v roku 1990 Maďar Gyula Horn a o rok nato Čech (vtedy ešte Čechoslovák) Václav Havel. A tu je zoznam všetkých ostatných ocenených Východoeurópanov: Poliak Bronislaw Geremek (1998), Maďar György Konrád (2001), pápež Poliak Ján Pavol II. (2004), Donald Tusk (2010). Ďalej Bieloruska, opozičníčka Sviatlana Cichanovská (2022) a v roku  2023 Volodymyr Zelenskyj a ľudia na Ukrajine. „Pluralita“ ako vyšitá.

Nuž a počas tohoročného 29. mája do „aachenského neba vstúpila“ predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo veku 66 rokov. A čo je dnes hodné neba? Podľa správnej rady aachenskej ceny sa Ursula zaslúžila „o zvládnutie koronavírusovej pandémie, zaujala jednotný a rozhodný postoj voči Rusku a dala impulz pre zelenú dohodu, pomocou ktorej sa Európska únia chce stať klimaticky neutrálna do roku 2050“. Ursula von der Leyenová je osoba, ktorá – obrazne povedané – „spasí Európu“, konštatovala 19-členná správna rada s dôvetkom: „Svetový poriadok sa mení a Európa musí konať.“

Imperiálne vojny

Ursula v poďakovaní zdôraznila: „Nezávislá Európa – viem, že toto posolstvo znie pre mnohých desivo (na koho to len myslela?), ale v podstate ide o našu slobodu.“ A uistila všetkých, že svet sa už nevráti do stavu pred súčasnými krízami (už bude len horšie?). „To sa nestane. Geopolitické napätie je obrovské,“ svet podľa Ursuly opäť formujú imperiálne mocnosti a imperiálne vojny. „Veľmoci, ktoré sú pripravené použiť všetky prostriedky, čestné aj nečestné, aby získali výhodu,“ ochkala a pritom poukázala na ruskú inváziu na Ukrajinu. „V tomto desaťročí sa objaví nový medzinárodný poriadok,“ prorokovala s tým, že Európa musí pri jeho formovaní zohrávať aktívnu úlohu. Nuž ale – má na to vodcov?

Rečnil aj Friedrich Merz, aj španielsky kráľ Filip VI. Nový nemecký kancelár, známy svojimi vyhrážkami Slovensku a Maďarsku, nenechal na pokoji ani viceprezidenta USA J. D. Vancea. Ten na Mníchovskej bezpečnostnej konferencie vo februári t. r. kritizoval Európu „za obmedzovanie slobody slova“ a vyhlásil, že stojí pred „vnútornou hrozbou“. Merz mu odkázal, že „my v Európe stojíme za tým, čo sme počas stáročí, napriek nespočetným neúspechom a katastrofám, spoločne vymysleli, vytvorili, dosiahli a vybojovali...“ To naozaj? Stojíme aj za vyvolaním dvoch svetových vojen a utrpením miliónov nevinných? „Sloboda a demokracia stoja za to, aby sme sa za ne odhodlane postavili a v prípade potreby bojovali za ich zachovanie.“ Je to tak, Friedrich Merz vyhlásil, že Európa je pripravená bojovať, ak to bude potrebné, za svoje základné hodnoty, ktorými sú sloboda a demokracia. Nuž, nabime pušky a bojujme za mier...

Kto kradne veľa, dostane metál

Španielsky kráľ nazval Ursulu „stelesnením európskeho ducha“ a dôrazne odmietol výzvy na zrušenie EÚ – vari existujú? Varoval pred vzostupom „nebezpečných a pomýlených hlasov“, ktoré presadzujú návrat k izolovanej národnej politike. „Musíme sa im postaviť, nebezpečným a zavádzajúcim hlasom, ktoré tvrdia, že Európania budú slobodnejší, nezávislejší a suverénnejší, ak budú žiť v oddelených národných politických spoločenstvách a pracovať samostatne na riešení globálnych výziev,“ povedal. A nemal pravdu?

Toto posledné udelenie ceny pomenovanej podľa prvého šíriteľa západných hodnôt, cisára Karola Veľkého, akoby potvrdzovalo starú pravdu, ktorú v tej súvislosti pripomenul minister Rudolf Huliak: „Kto kradne málo, ide do väzenia, ale kto kradne veľa, dostane metál.“ Lady Leyenová dostala totiž onú cenu vlastne za predražený a utajovaný nákup vakcín od Pfizera v hodnote 35 miliárd eur, za ktorý už Ursulu a jej EK nepriaznivo posúdil Súdny dvor Európskej únie so sídlom v Luxemburgu. A tak v ani nie 200 kilometrov vzdialenom Aachene ju v podstate za to isté – ocenili. Napriek tomu, že aj práve pod Ursuliným vedením zažila Európa najtvrdšie nezmyselné lockdowny. V súlade s eurojastrabmi ju ocenili aj za udržiavanie ohňového plameňa na Ukrajine. A napokon „do neba ju vzali“ aj za ruinovanie európskej ekonomiky cez zelený nezmysel nazývaný Green Deal. Nemysliteľné a neuveriteľné! Z hľadiska „nezorientovaného“ Stredoeurópana je toto ocenenie fackou zdravému rozumu tak, ako sa ukazujú byť údermi do ľudských hláv celé pomaly obnažované „západné hodnoty“. Mohli pri takomto nastavení dvaja z miništrantov do „aachenského neba vzatej“ Ursuly, či Friedrich a či Filip povedať, že EÚ, pôvodne hospodársky spolok, vyžaduje rýchly reštart, že inak speje k prirodzenému zániku?

https://www.extraplus.sk/clanok/ursulino-nanebovzatie

—

https://www.teraz.sk/zahranicie/cenu-karola-velkeho-dostane-v-roku-202/849527-clanok.html

https://www.teraz.sk/zahranicie/nemecko-von-der-leyenova-si-prevzala-c/881758-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253Bsearch

https://en.wikipedia.org/wiki/Richard_von_Coudenhove-Kalergi

Ivan Buraj

14. júla 2025

Uvedomujem si, že sa v tomto svojom príspevku budem asi stále pohybovať na dosť tenkom ľade, a preto chcem hneď na úvod urobiť jednu dôležitú poznámku. Ak niekomu (ba mnohým) tu bude chýbať izraelský pohľad a zvlášť skutočnosť, že som akoby zabudol na izraelské obete tejto vojny, chcem ubezpečiť, že som nezabudol. Ale tie naše hlavné masmédiá pripomínajú, najmä v spojitosti s masakrom 7. októbra 2023, viac než často. Preto mojím zámerom bolo pozrieť sa na naše masmédiá, konkrétne na spravodajstvo RTVS, očami druhej strany, Palestínčanov, teda pohľadu, ktorý býva naopak v našich médiách často opomínaný, obchádzaný, zamlčovaný. Nejde mi však o nahradenie jedného pohľadu druhým, jednej jednostrannosti inou, či nebodaj jednej pravdy druhou, inou pravdou, ale len o zmenu perspektívy a prenesenie dôrazu na tie aspekty, ktoré nám možno z rutiny, už zabehaného prístupu či kvôli istým predsudkom, resp. z istých politických a ideologických dôvodov nezriedka unikajú alebo im nevenujeme zvláštnu a dostatočnú pozornosť. A keby len to. Obávam sa, že takýto iný pohľad je niekedy celkom zámerne prehliadaný, aby sme si nebodaj nepohnevali našich západných spojencov, a v niektorých prípadoch i našich chlebodarcov. A tak mnohé (ak nie väčšina) z našich masmédií úmyselne manipulujú s informáciami tak, aby naplnili tento strategický cieľ a súčasne vyzerali čo najviac vierohodne. A to sa týka i verejnoprávnej RTVS. Je preto niekedy úsmevné až tragikomické z úst jej moderátoriek a moderátorov, redaktoriek a redaktorov sem-tam počuť, ako treba bojovať so šírením dezinformácií prostredníctvom kritického myslenia a zároveň sa v tej či onej miere na nich aktívne podieľať. Lebo, či sa to niekomu páči alebo nie, manipulácia s informáciami je tiež jednou a významnou formou šírenia dezinformácií, o to nebezpečnejšou, že sa zahaľuje do rúška nestrannosti a objektivity. Ale taká je každá manipulácia, že je veľmi často skrytou a neraz veľmi prepracovanou technológiou uplatňovania moci a šírenia propagandy. Manipuluje sa slovom i obrazom, pričom divák, čitateľ či poslucháč len málokedy tuší, čo sa skrýva za takpovediac nevinne ponúkanou informáciou, podnetom. Obvykle ich viac neanalyzuje, lebo jednoducho na to nemá čas ani chuť. A tak zvyčajne iba prijíma, „konzumuje“ vybrané informácie. Manipulácia tu potom spočíva zväčša nie v tom, že by sa celkom nehovorila pravda, ale najmä v tom, že sa nepovie celá pravda. Alebo namiesto hľadania nejakej pravdy viac ide iba o šírenie určitej pravdy. Inak povedané, manipulácia len zriedka pracuje priamo so lžou, skôr s istou vidinou pravdy – to, čo sa za pravdu považuje, resp. čo sa má za ňu považovať a takto (ako odznelo vo filme Počiatok) prenášať do ľudského vedomia, či skôr do jeho podvedomia žiadúce myšlienky. K nej napr. patrí zjednodušovanie problému, vytrhávanie vecí zo súvislostí, z kontextu, prispôsobovanie si faktov, selektívny výber tém – filtrovaním, interpretáciami, udržiavaním diskusií v určitých medziach a podobne, zatajovanie faktov, udalostí, pravdy, čierno-biele vytváranie skutočnosti cez prizmu dualistického modelu priateľa-nepriateľa, neustále opakovanie, zveličovanie, nespochybniteľná identifikácia informácií s recipientmi („ako všetci dobre vieme“ ) a s udalosťami („ako je známe“), neustále zdôrazňovanie vlastnej  objektivity, nestrannosti, atď.

Pre obmedzený priestor sa tu zameriam len niektoré, azda najdôležitejšie metódy a techniky manipulácie s informáciami.

Zamlčiavanie skutočnosti. K manipulácii s informáciami dochádza i vtedy, keď sú niektoré skutočnosti obchádzané politikmi a masmédiami. To je aj prípad palestínskej Gazy. Ešte nedávno spravodajstvo RTVS nezabudlo odvysielať takmer po každom izraelskom bombardovaní tohto okupovaného územia vyhlásenie hovorcu izraelskej armády, legitimizujúce toto barbarské, nevyberavé počínanie. Dnes tak už nerobí. Ale zato temer úplne ignoruje aktivity OSN a neziskových organizácii na zmiernenie dosahov izraelskej armády na civilné obyvateľstvo, ako tomu bolo nedávno v prípade známej klimatickej aktivistky Grety Thunbergovej. A keď už odignorovalo jej tlačovku, kde okrem iného hovorila o nepochopiteľnom mlčaní západného sveta o katastrofálnej humanitárnej situácii na okupovanom území, tak po vyplávaní lode s humanitárnou pomocou vyšlo s krátkou správou, že sa „takto snaží prelomiť, ako tvrdí blokádu (ktorá teda podľa tohto výrazového spojenia nemusí ani existovať) izraelskej armády.“

Selektívny výber informácii a faktov. Pritom sa využíva a neraz i zneužíva skutočnosť, že v súčasnej situácii takmer bezbrehej záplavy informácií nie sme schopní obsiahnuť všetko a musí sa medzi nimi vyberať, čo je dôležité, významné a čo menej. To však súčasne znamená, že sa tu masmédiá len ťažko ubránia jednostrannosti a subjektívnosti. Povedzme v tom, čo, aké témy uprednostnia alebo zdôraznia a aké naopak zatlačia do úzadia alebo úplne zamlčia. Tak napríklad (a naozaj tu ide iba o jeden z množstva príkladov) len nedávno, konkrétne 10. júla vo večerných Novinách RTVS sa spravodajstvo takmer hneď na začiatku podrobne venovalo bombardovaniu ukrajinských miest, kde zomrelo spolu päť ľudí, ale o 66 mŕtvych Palestínčanoch, ktorí v ten istý deň zahynuli v Gaze v tých istých Novinách nebola ani len zmienka. Samozrejme, každý vyhasnutý život je tragédia, zvlášť, keď vyhasol zbytočne, vo vojne, ale práve o to je takáto selekcia a asymetria smutnejšie, že pochádza z verejnoprávnej inštitúcie.

Spochybňovanie relevantných, ale nežiaducich informácií. Napríklad informácie o bombardovaní škôl, nemocníc alebo stredísk humanitárnej pomoci, kde takmer dennodenne zomierajú desiatky nevinných obyvateľov Gazy skoro pravidelne dopĺňajú komentárom, že ide o informácie z palestínskych zdrojov, ktoré sa nedajú „nezávisle“ overiť. (Pritom zabúdajú pripomenúť, že zásluhu na tomto stave nemajú Palestínčania, ale izraelská vláda, ktorá bráni zahraničným novinárom čo i len vstúpiť na nimi ovládané okupované územie.) V porovnaní s tým som sa nestretol s tým, že by povedzme informácie z Ukrajiny, hoci by pochádzali tiež len z miestnych ukrajinských zdrojov boli takto permanentne spochybňované.

Prekrývanie informácií alebo „prekrývajúci diskurz“, ako nazval túto metódu dezinformácií známy francúzsky novinár španielskeho pôvodu Ignacio Ramonet. Ide o spôsob manipulácie s informáciami, keď sa z hľadiska propagandy takpovediac menej významná, a hlavne, menej žiadúca správa zakryje akoby „relevantnejšou“ informáciou. Práve to sa stalo podľa neho v roku 1994, keď bol na filmovom festivale v Cannes premietaný film o genocíde v Bosne pod rovnomenným názvom Bosna!, ktorému venovali francúzske médiá všetku svoju pozornosť v čase, keď ešte väčšia dráma genocídy obyvateľstva  sa odohrávala v africkej Rwande, s najväčšou pravdepodobnosťou preto, že vrhala na západné mocnosti veľmi negatívne svetlo. Niečo podobné možno pozorovať aj dnes v izraelsko-palestínskej vojne, ktorej sa z rovnakých pohnútok ako v predchádzajúcom prípade na Západe (a opäť treba dodať, že RTVS nevynímajúc) venuje nepomerne menšia pozornosť než vojne na Ukrajine. Museli by totiž asi priznať i to, ako západné veľmoci , ale aj Slovensko a iné menšie štáty (česť výnimkám, ako je Španielsko alebo Slovinsko) ekonomicky, politicky, vojensky i morálne chtiac-nechtiac podporujú zabíjanie (aj či v prvom rade) nevinných civilných obyvateľov.

Čiernobiela interpretácia reality, v danom prípade vojny medzi Izraelom a Palestínou (čo mimochodom, už nie je presné, lebo túto vojnu dnes vedie takmer výlučne len Izrael). V duchu západnej propagandy, ktorej je značne poplatná i RTVS, jedni sú v tejto teroristi a druhí…, no, nie sú teroristi, jedni sú stále nebezpeční – druhí sa iba bránia (ale pozor! Aby nedošlo k omylu – tí, ktorí sa stále iba bránia sú Izraelčania), jedni sú barbari a fanatici – druhí sú stelesnením západnej civilizácie a demokracie (veď, tam majú stále parlamentné voľby!) atď. a podobne. A tak nám nič nebráni, aby sme tých druhých (Izraelčanov) vítali s otvorenou náručou na piešťanskom letisku za asistencie kamier verejnoprávnej televízie alebo hrali priateľský futbalový zápas s jej reprezentantmi. To všetko len opäť dokazuje, že čiernobiele videnie je nielen povrchné, jednostranné, hlúpe, ale tiež amorálne.

Charakter informácie a či sa z nej napokon nestane dezinformácia však závisí nielen od jej obsahu, ale neraz ešte viac od jej štruktúry, usporiadania, radenia jednotlivých správ. Nie je totiž vôbec jedno, akú informáciu budú prezentovať ako prvú a čo po nej bude nasledovať. A i keď nemusí medzi nimi priama príčinná súvislosť, čitateľovi, poslucháčovi alebo divákovi sa poradím informácii vnucuje takáto súvislosť. Ak napr. moderátor v televíznych Novinách RTVS ako prvú zahlási informáciu, že palestínski teroristi vyslali na izraelské územie raketu a následne informuje, že izraelská armáda bombardovala Gazu, čím má vzniknúť dojem, že bombardovanie palestínskeho územia bolo iba odvetou za útok teroristov, hoci bombardovanie Gazy sa začalo už niekoľko dní predtým, a teda nebola medzi nimi bezprostredná kauzálna súvislosť.

Hra slov. Súčasťou manipulácie s informáciami je podivuhodná „hra“ so slovami, s pojmami. To, čo sa u jedných (Ruska) v spravodajstve RTVS otvorene nazve vojna alebo agresia, u druhých (Izraela) sa označí len za vojenskú operáciu či ešte všeobecnejším, neutrálnejším výrazom „vojnový konflikt“.  A hlavné titulky večerných Novín zase ohlasujú: „Izrael zaútočil na militantov v Gaze“. No zabíjanie Palestínčanov izraelskou armádou v Gaze či izraelskými osadníkmi (za aspoň pasívnej účasti armády) na Západnom brehu Jordánu býva bežne v správach eufemisticky nazývané „incident“, teda ako menšia nepríjemnosť.

Tu by som mohol za celým príspevkom dať pomyselnú bodku. Nedá mi však, aby som ešte neodcitoval z divadelného predstavenia Hitlerov prezident: „Hriechom nie je len to, keď človek zlo spácha, ale aj to, keď o ňom vie a nezabraňuje mu, alebo nespraví nič pre to, aby mu zabránil.“ A to je i  hlavným zmyslom tohto príspevku.

(Ivan Buraj je filozof zameriavajúci sa na sociálno-filozofickú problematiku.)

https://noveslovo.eu/komentare/manipulacia-s-informaciami-ako-forma-dezinformacii/

—

https://sk.wikipedia.org/wiki/Ivan_Buraj

https://domov.sme.sk/c/23143888/filozof-buraj-neexistuje-nic-take-ako-alternativna-pravda-je-to-loz-ktora-sa-za-pravdu-vydava.html

27. júna 2025

Vojna je najhoršia vec na svete. Je to najšialenejšie správanie, aké ľudia prejavujú. Najničivejšie. Najtraumatizujúcejšie. Najmenej udržateľné. Najmenej priaznivé pre ľudský rozkvet.

Všetky veci, ktorých sa najviac bojíme, sa stávajú normou v krajine spustošenej vojnou. Smrť. Bolesť. Utrpenie. Znásilnenie. Chaos. Neistota. Strata blízkych. Strata domovov. Strata končatín. Život v terore. Byť napadnutý. Byť poškodený mozgom. Byť tvárou v tvár nemožným voľbám. Všetky veci, ktorými sa desíme sledovaním hororov, sa stávajú realitou, z ktorej niet úniku.

Vojna vytvára nočnú moru, ktorej by sa každý rozumný človek chcel vyhnúť, okrem prípadov najväčšej núdze. A predsa nám vládnu ľudia, ktorí ju aktívne vyhľadávajú. Ktorí budú klamať a manipulovať, aby vyvolali vojny. Ktorí budú očierňovať a ohovárať každého, kto sa v mene mieru vzoprie. Ktorí budú aktívne bojovať proti každému zdravému impulzu v každom člene svojej spoločnosti, aby presadzovali svoju vojnovú agendu.

Vždy nám hovoria, že nová vojna, ktorú chcú, aby sme viedli, je o sebaobrane, alebo o oslobodení utláčaného obyvateľstva z tyranskej diktatúry, alebo o predchádzaní terorizmu, alebo o šírení slobody a demokracie. Zvyčajne nám hovoria, že je o všetkých týchto veciach.

Vždy klamú

Ale nikdy to tak nie je. Vždy klamú. Vždy. Tlačia ľudské bytosti do najhorších okolností, aké by mohli zažiť tu na zemi, len kvôli moci a zisku. Aby presadili hegemónne agendy manažérov impéria a naplnili pokladnice vojnových špekulantov. To je všetko, čo to je. Vždy, vždy, vždy.

Pošlú ich do cudzej krajiny a potom sú v pasci. Nemôžu utiecť do divočiny, pretože nevedia, ako prežiť a nemajú ako sa dostať domov. Nemôžu požiadať miestnych obyvateľov o pomoc, pretože miestni sú ich obeťami. Nemajú inú možnosť, ako buď bojovať a zabíjať ľudí, ktorí im nikdy neublížili, alebo zložiť zbrane a byť zavretí v klietke ako zvieratá.

Ak sa rozhodnú bojovať, v najlepšom prípade strávia zvyšok života s vedomím, že zabili iné ľudské bytosti, ktoré chceli žiť rovnako ako oni a mali na to rovnaké právo. A to všetko preto, že niektorí ľudia, ktorí už mali priveľa moci, chceli o niečo viac. Je to o tej najšialenejšej a najspiatočnejšej veci, akú si len viete predstaviť.

Napriek tomu nám hovoria, že je to normálne. Sme vychovávaní k presvedčeniu, že toto je jednoducho realita, v ktorej žijeme, ktorú by sme mali očakávať a akceptovať, najprv našimi rodičmi a učiteľmi, potom médiami a Hollywoodom. Vojnu agresívne normalizujú odborníci, propagandisti a politici a s nadšením ju oslavujú vo filmoch a dokumentárnych filmoch.

Tí, ktorí boli nútení alebo oklamaní bojovať v týchto šialených usporiadaniach masového násilia, sú vykresľovaní ako hrdinovia a každý, kto nesúhlasí s tým, na čo boli vyslaní, je vykresľovaný ako neúctivý a nevďačný. Tí, ktorí presadzujú mier, sú vykresľovaní ako vlastizradní čudáci, ktorí určite musia mať skrytú lojalitu voči akejkoľvek vláde, na ktorú sa impérium tentoraz snaží zamerať. Tí, ktorí naznačujú, že by mohlo existovať nejaké riešenie okrem vojny, sú odmietnutí ako infantilní snílci.

Nikdy nie je čas ukončiť vojnu, pretože ten či onen cieľ ešte nebol dosiahnutý, alebo preto, že by sa tá či tá frakcia mohla dostať k moci, ak by sa vojaci stiahli, alebo preto, že tá či tá oslabená skupina by mohla trpieť bez našej armády, ktorá by ju chránila.

Ukončenie vojny je rovnako ťažké, ako je ľahké začať vojnu. Všetky inštitúcie, ktoré sa dokonale zoradili, aby pomohli rozbehnúť vojnu, sa zrazu premenia na obrovské smolové jamy zotrvačnosti, pokiaľ ide o ukončenie konfliktu. Tvorcovia vojen hovoria, že vojna musí pokračovať z toho či onoho dôvodu, politici podporujú bojovníkov vojen, médiá podporujú politikov a človek, ktorý hovorí, že je čas ukončiť toto šialenstvo, zostane stáť tam a vyzerať, akoby bol blázon.

Ale nie sú to tí šialení. Tí, ktorí nás tlačia do vojny, sú šialení. Celý tento systém je šialený. Celá táto civilizácia.

Tí, ktorí sa bránia tlaku na vojnu, sú tí, ktorí bojujú za zdravý rozum. Sú to tí, ktorí sa snažia zvrátiť prúd šialenstva a vtiahnuť nás do zdravého sveta.

Ak si to ty, nezaváhaj. Nenechaj sa umlčať alebo zakričať vojnovými štváčmi. Máš pravdu a oni sa mýlia. Nech tvoj hlas duní sebavedomím. Nech ťa nič nezakolíše.

Blahoslavení sú tí, ktorí šíria pokoj. Nenechajte sa nikomu zviesť k pochybnostiam o tom, čo viete, že je pravda.

Caitlin Johnstone

https://skspravy.sk/komentare/vojna-je-najhorsia-vec-na-svete/

Zobuďme sa, chystajú nám smrť!

• Gabriela Rothmayerová
• 28. júna 2025

https://noveslovo.eu/eseje/zobudme-sa-chystaju-nam-smrt/

—

V týchto šialených, vraj apokalyptických časoch, už mi iné neostáva, len veriť iracionálnej myšlienke, nie všelijakým svetovým sektárskym bludom, bezcitným politikom, ich sebestredným mopslíkom.

Ja konkrétne žijem s vierou, že pútnické mesto Chatama Sofera a našu krajinu predurčenú k tranzitu medzi východom a západom nechajú jedni i druhí i všetky ostatné politické hovädá na pokoji.

Chcem veriť, že to, čo roky chátralo a nestavalo sa, tiež nebude rásť ako huby po daždi. Lebo ak to má rásť, tak len pre mier a pre pracujúcich ľudí, nie pre vojnu.

Nestrácajme elán - "kašlem na smrť – verím na život".

Howgh. (Ale iba dnes 😂)

"Zbabelec zomiera tisíckrát, vojak iba raz."

"Až raz nebude musieť zomrieť žiaden vojak, budeme si môcť prvýkrát povedať, že sme skutočne civilizovaní a kultúrni. Zatiaľ sme obyčajní barbari. " Zuna Bielovodská, komentár na FB

https://www.facebook.com/slobodaslovajegarantovanaustavou/posts/pfbid0Fhxjk7ZSMmwkTuiGVNrECEsLrA8BQzLJjBj6njRSMes79EPT39f918sn2J4jSU5Ll?comment_id=1739075787003612

2. jún 2025

Sprevádzal som skupinu fanúšikov Putina. Keď zistili, že časť Maďarov chce aj časť Slovenska, zostali ticho.

Jozef Černek

Z času na čas sprevádzam ľudí po Komárne. Vo väčšine prípadov ide o divákov Divadla Komora alebo Slovenských rebelov. Za pár rokov to už bolo viac než 190 autobusov, ktoré sme u nás privítali. Ukázali sme im naše historické skvosty, dali ochutnať miestne špeciality a na záver dňa im predviedli naše umenie.

A môžem zodpovedne povedať, že drvivá väčšina ľudí odchádza maximálne spokojná. Vlastne to potvrdzuje aj najúčinnejšia reklama, aká existuje – tá ústna. Ľudia si to medzi sebou povedia. A vracajú sa. V niekoľkých desiatkach prípadov opakovane. Rekordéri boli u nás už jedenásťkrát. Aj keď je to náročné, mimoriadne ma to baví a napĺňa. V 99 percentách prípadov je to aj pre mňa milá skúsenosť.

No raz za čas, naozaj výnimočne, sa stane, že si s návštevníkmi jednoducho „nesadneme“. Zatiaľ sa mi to stalo dvakrát – a len raz som to aj ľudsky neustál.

Politiku sa pri výkladoch snažím úplne vynechávať, okrem historických súvislostí. Ľudia prišli zažiť pekný deň, nie pokaziť si náladu politikou. Samozrejme, niekedy sa politika medzi rečou objaví. Pamätám si pani vedúcu jedného zájazdu, ktorá so smiechom poznamenala: „My sme tak pol na pol – polovica ficistky, polovica šimečkovci. Ale máme sa radi, len sa prekárame.“

A potom bol ten jeden prípad, ktorý sa stal dávnejšie, ale stále ho mám pred očami.

Zavolali mi z TIK-u, či by som mohol previesť skupinu – vraj len krátky okruh po meste a jazda vláčikom. Súhlasil som, aj keď už prvý telefonát s vedúcim zájazdu bol zvláštny. Netušil som, čo ma čaká – autobus plný nahnevaných, frustrovaných starších ľudí, ktorí mali spoločného menovateľa: Putin je ich nádej a EÚ ich nepriateľ.

Boli to ľudia, ktorí – zdá sa – prišli do Komárna nielen na výlet, ale aj na ideologickú misiu: presvedčiť sprievodcu, že len Rusko nás môže zachrániť (pred čím, to som sa nedozvedel).

Čokoľvek som povedal – napríklad, že našu pevnosť začal budovať Ferdinand I. – okamžite obrátili proti Ukrajine alebo EÚ. Výklad sa menil na zvláštny, absurdný monológ z ich strany. Keď som spomenul, že pevnosť po roku 1968 zdevastovali sovietske vojská, rozčúlili sa do bledoružova. Vraj Rusi tu len pomáhali s poľnohospodárstvom – na poliach, s traktormi, možno aj s motykami – a všetko ostatné je vraj výmysel EÚ na čele so Šimečkom. Na to som už nedokázal zareagovať.

Nasledovala jazda vláčikom cez Dunaj – do maďarskej časti Komárna. Tam ich zaujali politické plagáty s nenávistnou rétorikou voči Zelenskému a predsedníčke Európskej komisie. Chceli vedieť, o akú „úžasnú“ stranu ide, tak som im preložil oficiálne stanoviská z webu tejto strany:

• Ukrajina musí prehrať. (zavládlo všeobecné nadšenie)
• Ruské územia sa majú rozšíriť.
• Veľké Maďarsko má dostať späť územia odovzdané Trianonom.
• A samozrejme aj časť Slovenska.

...úplne stíchli. Len vedúci na mňa začal vykrikovať, že čo si to dovoľujem, že ich určite klamem. Vraj Putin by nič také nedovolil, a hlavne – že žiadna strana si také niečo nemôže dovoliť tvrdiť. Je to predsa nezákonné! Sme suverénny štát!

Odpovedal som, že som im len prečítal stanovy jednej maďarskej strany (nejakí odídenci z Jobbiku) a ujovi som ukázal aj preklad. A dodal som, že aj Ukrajina je suverénny štát, ktorý napadlo Rusko. A že je to rétorika presne tých istých ľudí, ktorí presvedčili aj ich o „veľkosti Ruska“ – lenže tu sú dovetky, ktoré sa na Slovensko už nedostali...

Potom sme boli už len ticho. Myslím, že táto skupina sa do Komárna už vracať nebude.

Je zvláštne, ako „naši“ proruskí „kamoši“ dokážu túto časť propagandy nevidieť. Rétorika týchto ľudí je rovnaká - papagájujú Pro Kremeľskú propagandu, akurát na Slovensku vynechávajú časť, ktorá by sa "národovcom" moc nepačila.

https://blog.sme.sk/cernek/spolocnost/sprevadzal-som-putinovcov-ked-zistili-ze-ich-kamosi-z-madarska-chcu-obsadit-aj-slovensko-stichli

Výkričník súčasnosti:

Ladislav Hohoš

10. máj o 12:14  · 

V pozadí fašizmu sa vždy skrýva zlyhanie revolúcie. (Podľa Waltera Benjamina)

Fasces predstavuje zväzok dvanástich brezových prútov pripútaných k sekere, verejne sa tým demonštrovala moc rímskeho prokonzula vrátane udeľovania hrdelných trestov. Definícia fašizmu je sporná celé storočie. V zásade ide o populistický režim založený na nespochybniteľnej a represívnej autorite. Pod populizmom sa rozumie široká podpora úzkej elity vládnúcich na čele s charizmatickým vodcom. Už Platón vedel, že zlyhanie demokracie vyústi do tyranie. Fašistická kritika vládnúcej politickej elity, ktorá často býva čiastočne opodstatnená, však vlastných stúpencov považuje za jediných spravodlivých a ten, kto nie je ich stúpencom, je nejakým spôsobom deprivovaný a diskriminovaný, nemá právo na vlastný názor (nálepka extrémizmu), v krajnom prípade sa mu upiera status humanity (podľudia a pod.).

Aristokrat (nielen pôvodom, ale aj zmýšľaním) Ortega y Gasset reagoval na nástup Mussoliniho: etatizmus je vyššia forma, ktorú nadobúda násilie a priama akcia, premenená na pravidlo. Fašizmus považuje za typické hnutie davového človeka. V roku 1930 vyjadril názor, že vtedajšie politické prevraty nie sú nič iné, ako politická vláda davov. Súčasná populistická revolúcia bola vyvolaná odporom k depolitizácii, pričom je poznamenaná absenciou antikapitalistickej ľavicovej alternatívy; odpor voči nespravodlivej globalizácii sa maskuje prostredníctvom nacionalizmu.

Hrozbu fašizmu nemožno ignorovať, napreduje v súvislosti s progredujúcou krízou kapitalizmu, ktorá sa manifestovala rokom 2008 a jej ďalší ešte drastickejší výbuch sa dá očakávať. Nejde len o masy marginalizovaných a prebytočných ľudí, ale aj odpor väčšiny vrátane časti strednej triedy, ktorí sú postihnutí bezohľadnou demontážou výdobytkov sociálneho štátu. Sociológ W.Robinson varuje pred nástupom fašizmu 21.storočia, nakoľko explózia sociálnej nerovnosti z hľadiska vládnúcich skupín vyžaduje organizovanú sociálnu kontrolu, aby predišli vzburám. Logika akumulácie a komodifikácie prenikla do každého aspektu sociálneho života. Ekonomická kríza vyvoláva krízu legitimizácie, ktorej musia čeliť dominantné skupiny. Neofašistické usporiadanie najagresívnejšie presadzujú tri sektory kapitálu: špekulatívny finančný kapitál, vojensko-priemyselný väzensko-bezpečnostný komplex, ťažobný a priemyselný komplex. Štát používa sofistikované donucovacie mechanizmy – od exklúzie a kriminalizácie vylúčených cez represívnu antiemigrantskú legislatívu, paramilitatný policajný dozor, mobililizáciu kultúrneho priemyslu a štátneho ideologického aparátu na dehumanizáciu obetí globálneho kapitalizmu; ideologické kampane na základe ohromnej moci kultúrnej hegemónie, ktoré majú drobným konzumom a útekom do fantázie viesť k pasivite, aby nedošlo ku kolektívnej mobilizácii a predkladaniu politických požiadaviek. Na rozdiel od fašizmu minulého storočia môže byť represia oveľa selektívnejšia a zákonná, takže masové internácie môžu nahradiť koncentračné tábory. “Fašizmus 21.storočia je projekt, ktorý nedokáže – a ani nemusí – rozlišovať medzi pravdou a lžou.”

LADISLAV HOHOŠ

Písané pre DAV 2.

https://www.facebook.com/ladislav.hohos/posts/pfbid02no1MKt9M7y7rhz8YSbwXikuzBc5jN5sNRLTvh3HBcKTyCpht3M8m1uhAJnzX6sgpl?locale=sk_SK