Najlepší
Re: Správy z Ruska
Dnes bol hlasmi poslancov z frakcií Jednotné Rusko, Liberálnodemokratická strana a SR v Štátnej dume prijatý zákon, ktorý umožňuje páchateľom závažných trestných činov, ako je znásilnenie s vraždou a znásilnenie s osobitnou krutosťou, uzavrieť zmluvu a "vykúpiť" svoju vinu účasťou v SVO.
A potom sa s týmto odpustkom vrátiť do spoločnosti.
Proti hlasovala len frakcia KPRF(Komunistická strana). Všetky ostatné frakcie podporili alebo sa zdržali hlasovania.
https://t.me/mariyaprusakova/1219?single
https://ngs.ru/text/world/2024/03/21/73359245/
Milo
Re: Správy z Ruska
Takmer 500 ruských vedcov má do novembra ukončiť svoju prácu v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN). Rozhodnutie v zásade prijali členské štáty organizácie na pozadí vstupu ruských vojsk na Ukrajinu, ale včera CERN po prvýkrát pomenoval počet vedcov, ktorí budú musieť opustiť európske laboratóriá. Ruský výskumník, ktorý spolupracoval s CERN-om, povedal, že stále nie je jasné, či on a jeho kolegovia budú môcť využívať údaje zo spoločných experimentov. Ruské ministerstvo školstva a vedy tvrdí, že zrušenie spolupráce poškodí nielen ruskú, ale aj svetovú vedu.
Európska organizácia pre jadrový výskum bude naďalej spolupracovať s ruskými vedcami pracujúcimi v inštitútoch, ktoré nemajú sídlo v Rusku, uviedol pre RIA Novosti hovorca CERN-u Arnaud Marsollier. Vyjadril sa k plánom ukončiť k 30. novembru spoluprácu s približne 500 odborníkmi s väzbami na Rusko. Zároveň neodpovedal na otázku, koľko ruských vedcov bude môcť naďalej spolupracovať s CERN-om a či sa v budúcnosti môže dohoda s ruskými inštitúciami obnoviť (a za akých podmienok). Neodpovedal ani na otázku, či po 30. novembri budú mať vedci z ruských inštitútov prístup k výsledkom vlastných experimentov uskutočnených pred vypršaním platnosti dohody.
kommersant.ru
Milo
Re: Konflikt Rusko - USA - NATO - Ukrajina
FT: Washington vyzval Kyjev, aby zastavil útoky na ruské energetické zariadenia v obave z rastu cien ropy
Spojené štáty vyzvali Ukrajinu, aby zastavila útoky na ruskú energetickú infraštruktúru, pričom varovali, že útoky by mohli vyvolať odvetné opatrenia a viesť k zvýšeniu globálnych cien ropy počas predvolebnej kampane prezidenta Joea Bidena.
Upozorňuje na to denník „Financial Times“ s odvolaním sa na informované zdroje.
Ako bolo spresnené, varovania z Washingtonu boli adresované vysokým predstaviteľom Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) a Hlavného spravodajského riaditeľstva Ministerstva obrany Ukrajiny (GUR).
⚡️Biely dom je čoraz viac frustrovaný „drzými útokmi“ ukrajinských bezpilotných lietadiel na ropné zariadenia v Rusku, uvádzajú zdroje. Washington sa tiež obáva, že Moskva by mohla podniknúť odvetné opatrenia proti energetickej infraštruktúre, na ktorú sa Západ spolieha, ako je napríklad ropovod, ktorý prepravuje ropu z Kazachstanu cez Rusko na svetový trh.
„Nepodporujeme ani nepovoľujeme útoky v Rusku,“ cituje publikácia hovorcu Národnej bezpečnostnej rady Bieleho domu.
https://www.ft.com/content/98f15b60-bc4d-4d3c-9e57-cbdde122ac0c
Re: Reklama
Veľká noc kúsok za hranicou
Zajac voľne behá a deti - síce usmiate - sú skryté v podzemí.
Nevinná veľkonočná akcia - reklamu nájdete na zastávkach MHD v Bratislave.
Na stránkach však takýto obrázok nenájdete - viď odkazy.
Zora
Re: Správy zo Slovenska
Bratislava sa stala miestom dialógu medzi Ruskom a Západom
12.03.2024
Rozhovor s nemeckým novinárom a politológom, bývalým poradcom nemeckej vlády, predsedom „Eurázijskej spoločnosti“ v Berlíne Alexandrom Rahrom.
— Alexander Glebovič, v Bratislave sa konalo rozsiahle medzinárodné sympózium „Spojené kráľovstvo – EÚ – Rusko –Blízky východ: výzvy a perspektívy“. Boli ste účastníkom a mali ste tam príspevok do diskusie. Povedzte nám o tomto sympóziu. Aké boli vaše očakávania? Boli opodstatnené?
Alexander Rahr: Sympózium zorganizoval prezident „Paneurópskeho centra pre politicko-ekonomickú analýzu a prognózy“ (PANAP), známa európska verejná osobnosť Ašot Grigorjan, a bolo veľmi, veľmi úspešné. Po prvé, mali sme podrobný rozhovor o téme, ktorá znepokojuje mnohých Európanov. Kam smeruje Európa? Európa totiž v súčasnosti zažíva nepokoje nielen v súvislosti s ukrajinskou krízou. Bolo pre mňa veľmi zaujímavé počúvať názory uznávaných a autoritatívnych odborníkov z rôznych krajín sveta. Po druhé, dôležitý bol dôkladný dialóg medzi zástupcami krajín EÚ a Ruska. Účastníci sympózia pozorne a s úctou počúvali názory svojich kolegov, aj keď sa tento názor nie vždy zhodoval s ich vlastným. Do tretice bolo dôležité vypočuť si prejavy oficiálnych predstaviteľov Slovenska, ktorí sa na podujatí zúčastnili. Ako viete, Bratislava má inú víziu súčasných kríz ako napríklad Varšava či Praha. Veľmi ma potešila úroveň podujatia a jeho výsledky.
— Druhá časť sympózia bola venovaná situácii na Kaukaze. Dá sa povedať, že vzhľadom na blízkosť Ruska existujú sily, ktoré majú záujem o prehĺbenie arménsko-azerbajdžanského konfliktu?
Alexander Rahr: Poviem, že na sympóziu v Bratislave boli väčšinou vedci, ale boli tam aj politici. Diskusia bola zmysluplná a veľmi objektívna. Bolo vyjadrené poľutovanie nad tým, že Arménsko pod súčasným vedením prerušilo prácu v rámci vojenskej únie s Ruskom. Boli vyjadrené obavy, že vonkajšie sily môžu použiť Arménsko len ako odrazový mostík v boji proti Iránu a v politike zadržiavania Ruska a Číny. Nikto z rečníkov zároveň nespochybnil niektoré výhody pre Arménsko v ekonomickom zbližovaní s Európskou úniou. Vo všeobecnosti, žiaľ, odborná komunita v Európe hovorí veľmi málo o geopolitickej situácii na Kaukaze. Samozrejme, nemohli sme sa vyhnúť diskusii o probléme ľudských práv v regióne. Bol by som veľmi rád, keby v tomto konflikte menej dbali na geopolitické záujmy a viac na rešpektovanie práv obyvateľov, ktorí tam žijú.
— V čom vidíte hlavný výsledok sympózia v Bratislave?
Alexander Rahr: Že sa uskutočnilo. Aj keď to môže znieť čudne, takéto sympóziá sa teraz dajú robiť len veľmi ťažko, politická situácia je zložitá, mnohí v Európskej únii zastávajú názor, že s ruskými predstaviteľmi je lepšie sa vôbec nerozprávať.
Myslíme si, že je to úplne nesprávne. Nechceme to a bojíme sa novej železnej opony v Európe. Na Západe sú tí, ktorí vyjadrujú určité pochopenie, pokiaľ ide o pozíciu Ruska v ukrajinskom konflikte, vystavení silnej kritike. Je zvykom ich uzavrieť a izolovať, keďže ruský pohľad je vyhlásený za ťažkú propagandu alebo jednoducho lož. Napriek tomu dúfame, že na Slovensku, v Bratislave, bude možné pokračovať v dialógu, možno aj vybudovať stálu platformu pre hľadanie mieru a diplomatických riešení ukrajinskej krízy.
— Má podľa vás takýto dialóg zmysel?
Alexander Rahr: Áno, všetkými desiatimi som za dialóg. Musíme pochopiť, že sme vo veľmi nebezpečnej kríze. Je to existenčné pre Západ, pre Rusko aj pre Ukrajinu. Celý európsky bezpečnostný systém, ktorý bol vybudovaný po skončení studenej vojny, bol vážne narušený. Západ vníma Rusko ako krajinu, ktorá zaútočila na Ukrajinu. Rusko vníma Západ ako protivníka, ktorý rozširovaním NATO ohrozuje bezpečnosť Ruska. Európska únia tvrdí, že Ukrajina by sa mala stať súčasťou Západu. V Rusku je východná Ukrajina považovaná za historické územie Veľkého Ruska.
Potrebujeme dialóg.
— Ďakujem, Alexander Glebovič, za rozhovor pre našu publikáciu.
Rozhovor uskutočnil Vladimir Karasev, medzinárodný analytik agentúry News Front
Zora
Re: Česká republika
Zákaz vstupu do lesů na spadnutí
18.3.24
V příštích letech by mohl začít platit zákaz vstupu do některých lesů. Stát se tak může na základě novely zákona o myslivosti, kterou připravuje Ministerstvo zemědělství.
Novela zákona by umožnila vyhlásit v některých lesích, bez stavebního povolení, mysliveckou oboru. Poté by vlastník mohl les oplotit a veřejnosti znepřístupnit. Tuto skutečnost již kritizují zástupci ochránců přírody.
Navrhované změny mají umožnit vlastníkům lesů, o větší rozloze než 50 hektarů, prohlásit své pozemky za myslivecké obory, postavit plot bez povinnosti získat povolení stavebního úřadu. Tím také zakázat vstup veřejnosti.
Zora
Re: Správy z Rakúska
Podle rakouského ministra zahraničí navzdory sankcím a omezením, 95% západních společností stále působí v Rusku
17.3.24
Rakúsko / Rusko:
Podle Schallenberga zůstaly rakouské společnosti v Moskvě a Kyjevě "silně angažované". "A ano, rakouské společnosti byly a jsou v Rusku také částečně přítomny, stejně jako asi 95 % všech západních společností".
Ministr to řekl v pátek na tiskovém brífinku s americkým ministrem zahraničí Antony Blinkenem ve Vídni.
Dodal, že omezení uvalená na Rusko by však měla být"plně respektována" bez výjimky.
Během konference se rakouský ministr obrátil na ruského prezidenta Vladimira Putina a vyzval ho, aby využil ruské dodávky ropy jako páku proti Západu.
V této souvislosti Schallenberg dodal, že Rakousko usiluje o to, aby se do roku 2027 stalo zcela nezávislým na ruských dodávkách energie.
Zora
Re: Správy z Rakúska
98 % rakúskeho dovozu plynu stále pochádza z Ruska, čo je historické maximum od začiatku vojny
Nedostatočná diverzifikácia viedla k tomu, že takmer všetok zemný plyn v Rakúsku pochádza len z jedného zdroja: z Ruska.
Bola to „veľká chyba s vážnymi následkami,“povedala Gewessler o zmluvách o dodávkach plynu uzavretých s Ruskom v roku 2018, ktoré platia do roku 2040. Rakúsko sa tak podľa nej dostalo do pozície závislosti, ktorú „suverénny štát nemôže akceptovať. “
Čo Gewesslera tak hnevá, sú údaje z decembra 2023: Podľa nich 98 percent všetkého dovozu plynu pochádzalo z Ruska.
„To je historické maximum od začiatku ruskej útočnej vojny proti Ukrajine. Tento vývoj dokazuje, že hráči na liberalizovanom trhu s plynom vynakladajú príliš málo úsilia na zníženie našej závislosti,“ povedal zelený minister.
Ďalším dôvodom tohto vývoja je, že podľa rakúskych novín Kurier bol v dodávateľských zmluvách OMV dohodnutý pevný nákupný záväzok (take-or-pay) . To znamená, že platba musí byť vykonaná v každom prípade, aj keď sa nenakúpi ruský plyn. V dôsledku týchto zmlúv sa využíva vyšší podiel ruského zemného plynu, pričom celková spotreba plynu klesá a objemy dovozu zostávajú rovnaké. Spotreba plynu v Rakúsku totiž klesla o štvrtinu, zo 100,3 terawatthodín v roku 2021 na 75,6 terawatthodín v roku 2023.
Gewesler chce teraz podniknúť právne kroky proti spôsobu, akým sú tieto zmluvy štruktúrované: V pondelok oznámila balík opatrení na zníženie závislosti od ruského zemného plynu, pretože vysoká úroveň tejto závislosti predstavuje pre Rakúsko „veľké ekonomické a bezpečnostné riziko“. .
„V súčasnosti vidíme jasné zlyhanie trhu. Neruského zemného plynu je dostatok, ale energetické spoločnosti ho nenakupujú. Ak trh zlyhá, štát musí zasiahnuť. Som o tom presvedčený: Nastal čas na zákonnú povinnosť diverzifikácie. A tiež apelujem na všetkých zodpovedných v parlamente – urobme teraz ďalší krok,“ povedala.
Re: Správy z Rakúska
Rakúsko / Moldavsko
Ďalšie krvilačné psisko v prezidentských sférach:
MEDZINÁRODNÝ ŠKANDÁL! Moldavský prvý pes pohrýzol rakúskeho prezidenta
17 | 11 | 2023
Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen vo štvrtok zistil, že uhryznutie psa je horšie ako jeho štekot! Prvý pes moldavskej prezidentky Maie Sanduovej totiž pohrýzol rakúskeho lídra do ruky počas jeho návštevy v Kišiňove, informuje POLITICO.
K incidentu, ktorý nakrútili médiá, došlo, keď sa Sanduová a Van der Bellen prechádzali po nádvorí prezidentského paláca v moldavskej metropole.
Sanduová priviedla svojho psa, záchranára menom Codruț, na fotenie s Van der Bellenom a slovinskou prezidentkou Natašou Pirc Musar, ktorá bola tiež prítomná na stretnutí, skôr v ten deň.
V jednom momente sa Van der Bellen natiahol, aby pohladil Codruța, ale pes sa naňho vrhol a skočil mu po pravej ruke. Sanduová sa ospravedlnila a vysvetlila, že Codruț bol nervózny. "Je tu veľa ľudí," povedala. Van der Bellena neskôr odfotili s obviazanou rukou.
Sanduová adoptovala Codruța, bývalého tuláka, začiatkom roku 2023 po tom, čo psa zrazilo auto a prišiel o nohu.
„Codruț bol súčasťou nášho tímu v predsedníctve asi 7 mesiacov po tom, čo ho našli na ulici zrazeného autom. Bohužiaľ sa nám nepodarilo zachrániť jeho labku, ale po niekoľkých mesiacoch liečby už veselo behá na 3 nohách,“ napísala na Instagram.
Na sociálnych sieťach zverejnila fotografie na turistike s trojnohým šteniatkom, čím sa z Codruța stala niečo ako online celebrita v Moldavsku.
Van der Bellen a Musar boli v Kišiňove, aby diskutovali o snahe Moldavska vstúpiť do EÚ. V júni bol krajine spolu s Ukrajinou udelený štatút kandidátskej krajiny.
„S potešením vítam dnes v Kišiňove prezidentov Van der Bellena z Rakúska a Musara zo Slovinska,“ napísala Sanduová na X. "Naše diskusie zdôraznili silnú podporu pre cestu Moldavska do EÚ, čo predstavuje významný moment na našej ceste k pristúpeniu do Európy."
Codruț nebol médiám k dispozícii na vyjadrenie.
Zora
Re: Česká republika
Pre mna nove informácie:
prislusnici armády ČR privezezeni z ukr. na vojenskom lietadle, predpokladané následky, ukr. návštevníci v ČR - uvažujú o založení pol. strany,…
???