Najlepší

Vietnamský prezident rezignoval. Země hledá už třetí hlavu státu za poslední rok

21.3.24

Po středeční rezignaci prezidenta Vo Van Thuonga bude Vietnam hledat už třetí hlavu státu za poslední rok. K rezignaci byl Vo donucen vládnoucí komunistickou stranou. Provinil se „porušením pravidel strany“, což by mohlo souviset se zatčením jeho bývalého podřízeného za korupci.

Dosud nebylo uvedeno, čím 53letý Vo vlastně pravidla porušil. Rezignoval jen pár dní poté, co policie oznámila zatčení bývalého lídra středovietnamské provincie Quang Ngai za korupci. Té se měl dopustit před deseti lety, tedy v době, kdy byl v této provincii Vo šéfem strany.

Vo se tak stal obětí protiúplatkářské kampaně „žhavé pece“ šéfa strany Nguyena Phu Tronga. Tu spustil již v roce 2016 s účelem vymýtit v zemi korupci, která je tak rozšířená, že v některých provinciích zaplatilo úplatek 90 % žadatelů o územní certifikáty. To vyplývá z loňské zprávy Rozvojového programu OSN. Tato kampaň v posledních dvou letech nabrala na intenzitě, přičemž kritici režimu říkají, že je čím dál tím více využívána k politickým účelům frakcí strany, které soupeří o moc.

Vietnamský parlament o den později jmenoval prezidentova zástupce a komunistická strana teď určí jeho plnohodnotného nástupce. Role zástupce připadla viceprezidentce Thi Anh Xuan Voové, která tutéž pozici zastávala, když v loňském roce odstoupil prezident Nguyen Xuan Phuc. Jeho nástupce Voa tehdy strana vybírala měsíc a půl. On sám byl tehdy vnímán jako Nguyenův blízký spojenec.

Předními kandidáty na prezidentství jsou podle mnoha analytiků vlivný ministr veřejné bezpečnosti To Lam a zasloužilá stranička Thi Mai Truongová. Je ovšem možné, že To má spíš zájem o pozici šéfa komunistické strany, která nabízí více pravomocí a kterou Nguyen opustí nejdéle na konci svého třetího mandátu v roce 2026. Vzhledem k Nguyenovu pokročilému věku k tomu ale může dojít mnohem dřív.

O Truongové se naopak spekulovalo, že by během posledních přetřesů ve vedení strany mohla o svou pozici přijít. To, že se tak dosud nestalo, může znamenat, že byla vyhodnocena jako „neschopná figurka“, což ve Vietnamu často bývá klíčem ke jmenování do vlivných pozic.

Změny politiku neovlivní

Nahromaděné zahraniční investice podle agentury Reuters přinášejí zemi víc než její vlastní HDP, a stabilita země je tak klíčová pro nadnárodní podniky, které v ní operují. Týká se to i Samsungu, jenž z Vietnamu vyváží polovinu svých telefonů, nebo Applu, který má v zemi klíčové dodavatele.

Právě tato stabilita, kterou zaručovala desetiletí pevné vlády komunistické strany, nyní vypadá nejistě. Analytici se ale domnívají, že změny ve vedení základní politiku země neovlivní. To by mělo zahrnovat i její „bambusovou diplomacii“, v jejímž rámci si udržuje dobré vztahy jak se Spojenými státy, tak s Čínou.

Mjanmarsko / India:

India plánuje vybudovať oplotenie po celej dĺžke hraníc s Mjanmarskom

Naí Dillí 7. februára (TASR) - India sa rozhodla postaviť plot pozdĺž svojich 1643 kilometrov dlhých hraníc s Mjanmarskom, oznámil v stredu na sociálnej sieti X indický minister vnútra Amit Šáh.

Uviedol tiež, že v záujme lepšieho dohľadu sa pozdĺž hraníc vybuduje aj hliadkovacia cesta. "Módího vláda sa zaviazala vybudovať nepreniknuteľné hranice," povedal federálny minister vnútra s odkazom na indického premiéra Naréndru Módího.

Krajina už postavila desať kilometrov dlhý plot pozdĺž hraníc v štáte Manípur, ktorý upútal pozornosť celého sveta pre prebiehajúci etnický konflikt v tomto regióne.

Šáh poskytol podrobnosti o dvoch pilotných projektoch oplotenia v indických štátoch Arunáčalpradéš a Manípur, ako aj o schválení nového 20-kilometrového plotu v Manípure. Šáh v januári oznámil zámer Indie postaviť plot i plány na prehodnotenie dohody s Mjanmarskom o režime voľného pohybu osôb.

Táto dohoda o voľnom pohybe osôb medzi oboma krajinami umožňuje ľuďom z kmeňových spoločenstiev žijúcich pozdĺž hraníc na oboch stranách cestovať do určitej vzdialenosti v rámci druhej krajiny bez víz. Módího vláda ju aktualizovala v roku 2018.

V súvislosti s návrhom nového oplotenia pozdĺž celých hraníc a prehodnotením dohody o voľnom pohybe je voľný pohyb príslušníkov kmeňových spoločenstiev ohrozený.

Rozhodnutie Indie posilniť svoje priepustné hranice prichádza v čase narastajúcej nestability v Mjanmarsku od vojenského prevratu v roku 2021 a etnického konfliktu v pohraničnom štáte Manípur, pri ktorom zahynulo už viac ako 180 ľudí.

Generálny tajomník OSN António Guterres minulý týždeň vo štvrtok vyzval mjanmarskú juntu na ukončenie násilia a na návrat k demokracii. Urobil tak na tretie výročie odo dňa, keď sa v tejto krajine chopila moci armáda.

Mjanmarsko je od prevratu z 1. februára 2021 a zosadenia líderky Aun Schan Su Ťij armádou dejiskom násilného občianskeho konfliktu, ktorý si vyžiadal už viac než 3000 mŕtvych a státisíce vysídlených.

Armáda odvtedy potláča všetky prejavy nesúhlasu a zároveň už tri roky vedie boj proti ozbrojeným povstalcom.

Mjanmarská junta zároveň odsúhlasila predĺženie výnimočného stavu o ďalších šesť mesiacov, ktorý zaviedla v deň prevratu a odvtedy ho systematicky predlžuje. Odkladá tak voľby, ktoré prisľúbila zorganizovať.

Podľa mjanmarskej ústavy z roku 2008 by mali byť voľby vyhlásené do šiestich mesiacov od zrušenia výnimočného stavu.

OSN: Mjanmarsko je najväčší producent ópia, predbehlo Afganistan

Bangkok 12. decembra (TASR) - Mjanmarsko sa v tomto roku stalo najväčším producentom ópia na svete, pričom v štatistikách predbehlo Afganistan, kde sa vláda hnutia Taliban zaviazala skoncovať s nelegálnou výrobou drog. Podľa najnovšej správy Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC), citovanej agentúrou AFP, Mjanmarsko v tomto roku vyprodukovalo približne 1080 ton ópia, z ktorého sa vyrába heroín.

V Afganistane sa po zákaze pestovania maku produkcia ópia prepadla o 95 percent na asi 330 ton. AFP doplnila, že kým v roku 2022 tvoril mak tretinu poľnohospodárskej produkcie Afganistanu a pestoval sa na ploche 233.000 hektárov, do konca tohto roka toto číslo kleslo na 10.300 hektárov.

Hovorca Talibanu Zabihulláh Mudžáhid pre agentúru AFP povedal, že pestovanie maku bolo "vykorenené", pričom vláda si uvedomuje ťažkú situáciu farmárov, ktorí sú nútení pestovať menej lukratívne plodiny.

"Teraz ho (mak) prestali pestovať, ale v budúcnosti to nemožno zaručiť, pretože ľudia čelia mnohým problémom," vyhlásil.

Po prevzatí moci v Mjanmarsku armádou v roku 2021 je tamojšia ekonomika vyčerpaná vnútorným konfliktom a nestabilitou. V správe UNODC sa uvádza, že pre motiváciu mjanmarských roľníkov pestovať viac maku zrejme zohrali významnú rolu zlý prístup na trhy a k štátnej infraštruktúre, aj stúpajúca inflácia.

UNODC odhaduje, že "opiátová ekonomika" prináša Majanmarsku jednu až 2,4 miliardy dolárov, čo je zhruba 1,7 až 4,1 percenta HDP krajiny.

V správe UNODC sa konštatuje, že pestovanie maku v Mjanmarsku sa stáva sofistikovanejšie vďaka investíciám a lepším postupom vrátane zavlažovania a hnojenia sa zvyšujú výnosy plodín. Najviac maku sa pestuje na severe Šanského štátu, kde bojuje aliancia ozbrojených jednotiek etnických menšín s vojakmi junty.

V správe OSN sa píše, že na Šanský štát pripadá približne 88 percent zo 41.300 hektárov plôch osiatych ópiovým makom v celom Mjanmarsku.

OSN tiež konštatovala, že pestovanie maku sa zintenzívnilo aj v Kačjinskom štáte na severe krajiny a v Čjinskom štáte pri hraniciach s Indiou.