Najlepší
Re: Nelegálna migrácia na Slovensku, v Čechách a blízkych krajinách
Kontroly na nemeckých hraniciach sa budú vykonávať až do odvolania
Berlín 7. novembra (TASR) - Nemecká vláda i vlády spolkových krajín budú pokračovať v hraničných kontrolách na viacerých úsekoch nemeckých štátnych hraníc až do odvolania, informuje v utorok TASR na základe správy agentúry DPA.
Nemecko v súčasnosti vykonáva kontroly na svojich hraniciach so Švajčiarskom, Českom, Poľskom a Rakúskom. "Tieto kontroly na vnútorných hraniciach budú zachované," uvádza sa v rezolúcii z konferencie krajinských predsedov vlád, ktorá bola zverejnená v Berlíne v noci na utorok.
"Dotknuté nemecké spolkové krajiny a spolková polícia pri boji s prevádzačstvom a nelegálnym prisťahovalectvom úzko spolupracujú," dodáva podľa spomenutá rezolúcia.
Po niekoľkých mesiacoch sporov sa spolková vláda v Berlíne a krajinské vlády dohodli na budúcom rozdelení výdavkov súvisiacich s utečencami, píše ďalej DPA. Spolková vláda chce vyplatiť paušálnu sumu vo výške 7500 eur na žiadateľa o azyl ročne, uviedol v noci na utorok v Berlíne na konci maratónu rokovaní nemecký kancelár Olaf Scholz.
V polovici mája už vláda v Berlíne prisľúbila spolkovým krajinám dodatočný príspevok vo výške jednej miliardy eur na aktuálny rok. Táto suma je zameraná na podporu jednotlivých spolkových krajín a zmiernenie bremena na ich miestne samosprávy, ako aj na financovanie digitalizácie imigračných úradov.
Spolkové krajiny i miestne samosprávy však požadujú flexibilnejší systém, v ktorom by boli platby založené na aktuálnych počtoch utečencov, spresňuje DPA.
Obavy týkajúce sa migrácie vzrástli v Nemecku po prudkom náraste žiadostí o azyl po tom, čo do krajiny prišiel zhruba milión ukrajinských utečencov v dôsledku ruskej vojenskej invázie, ktorá sa začala vo februári minulého roka, píše agentúra Reuters.
V prvých deviatich mesiacoch tohto roka požiadalo v Nemecku o azyl približne 230.000 ľudí, čo je viac než počas celého roka 2022.
Krajne pravicovej strane Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá je v celoštátnych prieskumoch v krajine momentálne na druhom mieste, pred všetkými troma stranami Scholzovej stredoľavicovej koalície, sa podarilo politicky profitovať z obáv týkajúcich sa migrácie.
--
Zora povedal/-a: K predĺženiu kontrol o ďalších 20 dní Faeserová povedala, že následne sa bude zvažovať ich predĺženie o tri mesiace. „O tom sa však rozhodne v závislosti od situácie," konštatovala.
Namiesto 3 mesiacov do odvolania. Som zvedavá na nasledujúce riešenia v iných krajinách.

Re: Európska únia
Evropa dovezla z Ruska „kritické“ kovy v hodnotě více než 13 miliard eur
6.11.23
Evropská unie:
Od ruské invaze na Ukrajinu v únoru 2022 přijalo 27 zemí EU 11 balíčků sankcí, které se zaměřují na suroviny včetně ropy, uhlí, oceli a dřeva. Nerostné suroviny, které EU považuje za „kritické“ suroviny – celkem 34 – však stále volně proudí z Ruska do Evropy v obrovském množství a poskytují klíčové finanční prostředky státním podnikům a firmám vlastněným oligarchy.
Zatímco někteří západní spojenci se zaměřili na ruský těžební sektor – Velká Británie nedávno zakázala ruskou měď, hliník a nikl – EU pokračuje v dovozu. Airbus a další evropské společnosti více než rok po invazi stále nakupují titan, nikl a další komodity od firem blízkých Kremlu.
Od března 2022 do července letošního roku dovezla Evropa z Ruska kritické suroviny v hodnotě 13,7 miliard eur, vyplývá z údajů Eurostatu a Společného výzkumného střediska EU. Podle interní zprávy obchodní organizace Eurometaux, kterou Investigate Europe viděl, se Evropa na začátku války spoléhala na ruské výrobce niklu (podíl činil 30 %), oxidu hlinitého (35 %) a hliníku (15 %). Na Rusko připadalo 41 % světové produkce palladia a až 25 % produkce vanadu.
„Proč nejsou kritické suroviny zakázány? Protože jsou kritické, že ano. Buďme upřímní,“ řekl na zářijové konferenci zvláštní vyslanec EU pro sankce David O’Sullivan.

Re: Česká republika
Češi zaplatí Ukrajině ještě 114 157 500 000 CZK a Slováci 2 232 000 000 EUR! Včera schválil Brusel, a naši politici ani necekli!
10.11.23
Česká republika:
Podle údajů italského ministerstva zahraničí stála EU Ukrajina:
-681 miliard EUR na dotace pro občany a firmy, aby se vyrovnali s růstem cen, hlavně energií
- 83 miliard EU na přímé finanční a válečné dotace Ukrajiny
- 186 miliard EUR přímých finančních dotací bude Ukrajina bezpodmínečně potřebovat pouze na splnění základních opatření, aby se mohla připravit na vstup do EU a k tomu nutno připočíst další ztráty v řádech stovek miliard EUR za “ztracený ruský trh” pro vývoz evropského zboží.
- suma sumárum 950 miliard EUR bez započtení ztráty vývozu do Ruska, a bez jediného dalšího dne války. Za tu sumu by nikdo v celé České republice nemusel 10 let platit žádné daně ani poplatky ani zdravotní a sociální pojištění, na Slovensku 20 let!
- nejpozoruhodnější na údajích italského ministerstva zahraničí je, že ČR má podle rozhodnutí Bruselu zaplatit v příštích letech Ukrajině 114 157 500 000 CZK, jen aby se její úředníci mohli připravit na vstup do EU!! A Slovensko 2 232 000 000 EUR! Česko platí 2.5% sumy, Slovensko 1.2% sumy, Itálie 12% sumy!

Re: Česká republika
Tak PPF (nebožtík Kellner) je napojena na trilaterální komisi.
Zřejmě je třeba předat nové noty odpovídající novým světovým reáliím.

Re: Blízky východ
Je čas na sankce proti Izraeli, míní belgická vicepremiérka
8. 11. 2023
K přijetí sankcí proti Izraeli vyzvala kvůli úderům židovského státu v Pásmu Gazy belgická vicepremiérka Petra De Sutterová. Politička za zelenou stranu Groen zároveň vznesla požadavek na vyšetření útoků na nemocnice a uprchlické tábory v palestinské enklávě, na níž Izrael útočí v odvetě za krvavé útoky teroristického hnutí Hamás ze 7. října.
„Je čas na sankce proti Izraeli. Déšť bomb je nehumánní,“ řekla podle agentury Reuters De Sutterová listu Nieuwsblad. „Je jasné, že Izrael se nestará o mezinárodní požadavky na příměří,“ dodala.
De Sutterová též řekla, že Evropská unie by měla okamžitě pozastavit svou asociační dohodu s Izraelem, která prohlubuje vzájemnou hospodářskou a politickou spolupráci.
Požaduje také, že by měl být zaveden zákaz dovozu produktů z okupovaných palestinských území. Sankce chce zavést i proti násilným osadníkům, politikům a vojákům odpovědným za válečné zločiny, kterým by měl být zakázán vstup do EU.
Zároveň řekla, že Belgie by měla navýšit finanční prostředky pro Mezinárodní trestní soud v Haagu, aby mohl řádně vyšetřovat vzdušné útoky, a zároveň přiškrtit přísun peněz pro Hamás. /hádam si teta nepletie Hamas s civilistami/

Re: Blízky východ
Do nemocnice v Gaze dorazil konvoj so zdravotníckym materiálom
Gaza 9. novembra (TASR) - Konvoj so zdravotníckym materiálom dorazil do nemocnice Šífa v pásme Gazy, uviedli v noci na štvrtok Úrad OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov (UNRWA) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
"Do tejto nemocnice prišla dodávka životne dôležitého materiálu druhýkrát od eskalácie konfliktu a začiatku totálneho obliehania pásma Gazy," uviedli spomínané organizácie. Dodali, že podmienky v tejto najväčšej nemocnici v pásme Gazy, ktorá je zároveň jedným z najstarších palestínskych zdravotníckych zariadení, sú "katastrofálne".
DPA upozornila, že pohotovosť aj nemocničné izby sú tam preplnené. Počet zranených sa neustále zvyšuje a dochádzajú lieky a anestetiká. Nemocnica Šífa je taktiež útočiskom pre mnohých obyvateľov pásma Gazy, ktorí zo svojich domovov ušli pred bojmi.
Izrael v reakcii na bezprecedentný útok palestínskeho militantného hnutia Hamas zo 7. októbra zareagoval masívnym ostreľovaním i pozemnými útokmi, ako aj zastavením dodávok paliva, elektriny či vody do pásma Gazy.
Mnoho nemocníc v Gaze muselo zastaviť alebo obmedziť svoju prevádzku z dôvodu nedostatku paliva pre generátory elektriny. Palivo je potrebné aj na prevádzkovanie čističiek odpadových vôd a na zabezpečenie dodávok vody.
--
Červený kríž žiada ochranu pre zdravotnícke zariadenia v Gaze
Ženeva 10. novembra (TASR) - Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) požaduje ochranu zdravotníckych zariadení a pracovníkov v Pásme Gazy. V piatok upozornil, že zdravotnícky systém v palestínskej enkláve sa dostal do bodu, z ktorého niet návratu.
"Ničenie ovplyvňujúce nemocnice v Gaze sa stáva neúnosným a musí sa zastaviť," uviedol šéf delegácie MVČK v Gaze William Schomburg. "Životy tisícok civilistov, pacientov a zdravotníckeho personálu sú ohrozené," dodal.
MVČK uviedol, že jeho tímy v posledných dňoch doručili dôležité zásoby do zdravotníckych zariadení v Pásme Gazy. Tamojšia situácia vážne ovplyvňuje nemocnice a záchranné služby a vyberá si daň na civilistoch, pacientoch a personále.
"Preťažené, fungujúce na dochádzajúcich zásobách a vo zvýšenej miere nebezpečné, zdravotnícky systém v Gaze dosiahol bod, z ktorého neexistuje návrat," uviedol MVČK.
/.../
Podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva v Gaze si izraelské útoky vyžiadali už viac než 11.000 obetí.
--
UNWRA: V Pásme Gazy zahynulo vyše 100 pracovníkov našej agentúry
Ženeva 10. novembra (TASR) - Šéf agentúry OSN na pomoc palestínskym utečencom (UNWRA) Philippe Lazzarini v piatok oznámil, že vo vojne v Pásme Gazy bolo zabitých vyše 100 jej pracovníkov.
"Sme zdrvení. Bolo potvrdených vyše 100 zabitých kolegov z UNRWA. Boli to rodičia, učitelia, zdravotné sestry, lekári, členovia pomocného personálu," napísal Lazzarini na sociálnej sieti X, predtým známej ako Twitter. "UNRWA smúti, Palestínčania smútia, Izraelčania smútia. Na ukončenie tejto tragédie je teraz potrebné humanitárne prímerie," dodal.
UNWRA údaje o mŕtvych potvrdila ja vo videoodkaze. Šéf OSN pre humanitárne záležitosti Martin Griffiths reagoval, že je "zdrvený touto mimoriadne tragickou správou". Na sociálnej sieti X napísal: "Títo kolegovia boli svetlami nádeje a ľudskosti. V myšlienkami sme s ich rodinami a so všetkými našimi odvážnymi kolegami z UNRWA."
--
WHO: Dvadsať z 36 nemocníc v Pásme Gazy už nefunguje
Ženeva 10. novembra (TASR) - Dvadsať z 36 nemocníc v palestínskom Pásme Gazy už nefunguje, oznámila v piatok Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Dôvodom je intenzívne bombardovanie, zničenie a nedostatok zdravotníckych potrieb.
Doteraz fungujúce nemocnice pracujú len v núdzovom režime. Chýba im dostatok dezinfekcie, anestetík a tiež elektrina. V niektorých je tiež dvakrát toľko pacientov, ako lôžok, uviedla hovorkyňa WHO Margaret Harrisová.
WHO dostala v piatok správy o intenzívnych bojoch pri nemocnici Šifá priamo v Gaze, ale nemá informácie o rozsahu škôd, dodala Harrisová.
Nemocnica Šifá má ako jediná pediatrické oddelenie, na ktorom sú pacienti na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS) alebo ktorí potrebujú dialýzu. Akékoľvek prerušenie činnosti ohrozuje život detí, dodala hovorkyňa agentúry patriacej pod OSN.
Správy o bojoch v blízkosti nemocníc zverejnili palestínske médiá a militantné hnutie Hamas, ktoré Pásmo Gazy ovláda.
Podľa riaditeľa nemocnice Šifá Muhammada abú Sálmíju "Izrael dnes cieli na nemocnicu Šifá už štvrtýkrát. Cieľom bombardovania sa stala budova kliniky pre ambulantných pacientov, kde prijímame naliehavé prípady a prepúšťame ľudí". Riaditeľ uviedol, že zabitých a zranených boli obrovské počty ľudí. Izraelská armáda tieto správy preveruje.
Izraelská armáda vo štvrtok informovala o útoku na vojenskú infraštruktúru Hamasu blízko nemocnice Šifá. Vojaci tam bojovali s desiatkam teroristov a zničili tunely a podniky na výrobu rakiet, dodala armáda.
Izraelské ozbrojené sily označili túto oblasť za jadro špionážnych a bojových akcií Hamasu.
--
OSN vyzvala Izrael, aby otvoril hraničný priechod Kerem Šalom
Ženeva 10. novembra (TASR) - Organizácia Spojených národov (OSN) v piatok vyzvala Izrael, aby otvoril hraničný priechod Kerem Šalom s Pásmom Gazy.
"Rafah je druhým najlepším riešením, tým najlepším je Kerem Šalom," uviedol Jens Laerke, hovorca Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA).
Hraničný priechod Kerem Šalom je podľa neho prispôsobený tomu, aby cezeň prechádzali kamióny, zatiaľ čo priechod Rafah na hranici Pásma Gazy s Egyptom je postavený primárne pre peších.
Okrem obáv o bezpečnosť sa tak pri presune humanitárnej pomoci na priechode Rafah opakovane vyskytujú problémy s logistikou. Naviac sa tam podľa Laerkeho náklad nedá skontrolovať, čo vedie k veľkým obchádzkam a zdržaniam.
Vo štvrtok prešlo cez Rafah do Pásma Gazy sedem sanitiek a 65 kamiónov s potravinami a zdravotníckym materiálom. Humanitárna pomoc začala cez Rafah do tejto palestínskej enklávy prúdiť 21. októbra. Odvtedy ju tam priviezlo 821 kamiónov.
Obyvatelia Pásma Gazy čelia veľkému nedostatku potravín, vody a liekov od útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra, na ktorý izraelská armáda reagovala odvetnými útokmi a blokádou tejto palestínskej enklávy. Už pred začatím vojny tam denne privážalo pomoc približne 500 kamiónov.
--
Irán: Rozšíreniu vojny medzi Izraelom a Hamasom sa nedá vyhnúť
Teherán 10. novembra (TASR) - Rozšíreniu vojny medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas sa nedá vyhnúť, vyhlásil v piatok iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján.
"Vojna proti civilistom v Pásme Gazy sa zintenzívňuje a rozšírenie vojny (medzi Izraelom a Hamasom) je už teraz nevyhnutné," povedal Abdollahján v telefonickom rozhovore s katarským ministrom zahraničných vecí šejkom Muhammadom bin Abdarrahmánom Ál Sáním. Jeho vyjadrenie zverejnili na webstránke iránskeho ministerstva.
/.../
Irán ako finančný aj vojenský podporovateľ Hamasu označil útok Hamasu za úspech, poprel však, že by sa na ňom zúčastnil. Iránsky prezident Ebráhím Raísí uviedol, že "podporu odbojových skupín považuje za povinnosť svojej krajiny". Trval však na tom, že konať musia samostatne. Teherán taktiež podporuje libanonské militantné hnutie Hizballáh, ktoré od útoku Hamasu útočilo na Izrael na jeho hraniciach s Libanonom.
Raísí sa v sobotu zúčastní na summite arabských lídrov v saudskoarabskom hlavnom meste Rijád. Predpokladá sa, že lídri na ňom budú naliehať na ukončenie izraelských útokov na Pásmo Gazy skôr, než sa násilie rozšíri do iných krajín.
Irán neuznáva štát Izrael a od islamskej revolúcie v roku 1979 považuje podporu Palestínčanov za ústredný bod svojej zahraničnej politiky.
--
Jemenskí húsíovia tvrdia, že zostrelili americký dron
Saná 8. novembra (TASR) - Jemenskí húsijskí povstalci v stredu uviedli, že pri pobreží Jemenu zostrelili americký dron. Podľa povstalcov Washington dron vyslal na podporu Izraelu, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
"Naše vzdušné sily dokázali zostreliť americký MQ-9 (Reaper), zatiaľ čo vykonával nepriateľské sledovacie a špionážne aktivity v jemenských teritoriálnych vodách v rámci americkej podpory Izraela," uviedli húsíovia vo vyhlásení.
Vysoký predstaviteľ amerického ministerstva obrany neskôr potvrdil, že jemenskí vzbúrenci "zostrelili americké vojenské bezpilotné lietadlo MQ-9 pri pobreží Jemenu".
Americká armáda bezprostredne na toto vyhlásenie nereagovala.
Húsíov podporuje Irán a sú súčasťou "osi odporu" voči Izraelu. Húsijskí povstalci sa prihlásili k viacerým dronovým a raketovým útokom od vypuknutia vojny medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas.
"Nepriateľské aktivity neodradia ozbrojené sily Jemenu od pokračovania ich vojenských operácií proti izraelským subjektom a útlaku Palestínčanov," dodali húsíovia.

Re: História a prepisovanie dejín
Nová učebnica ruskej histórie prepísaná po kritike čečenských úradov
Kontroverzia vznikla kvôli pasáži z učebnice dejepisu pre 10. ročník, ktorej autormi boli bývalý ruský minister kultúry Vladimir Medinskij a politológ Anatolij Torkunov . Jeden z odsekov na stránkach príručky hovoril o tom, že Čečenci, Inguši, Kalmykovia, Balkánci a Krymskí Tatári počas Veľkej vlasteneckej vojny spolupracovali s nacistami. V učebnici sa uvádza, že za to sa sovietska vláda rozhodla „podrobiť ich kolektívnemu trestu“ - deportáciam do východných oblastí krajiny.
Toto vysvetlenie vyvolalo nespokojnosť v Ingušsku a Čečensku. Predseda republikánskeho parlamentu Čečenska Magomed Daudov v príspevku na sociálnej sieti VKontakte prisľúbil, že sa na túto otázku pozrie v mene hlavy republiky Ramzana Kadyrova .
Daudov poznamenal, že Medinskému doručil stanovisko čečenského politika a uistil, že je pripravený „uviesť do poriadku“ pasáž z učebnice.
Podľa Bazu je teraz kapitola o deportáciách ľudí upravená, o zmenách boli okamžite informované úrady Ingušska a Čečenska. Teraz pasáž hovorí, že vysťahovanie národov bolo „tragickou stránkou“ a v „podmienkach blízkosti frontu“ boli „nerozlišujúco obvinení zo zrady“. Spravodlivosť pre deportovaných na základe nového výkladu v príručke bola neskôr obnovená v ZSSR a Ruskej federácii.

Re: Zprávy z USA
No já pořád čekám na zprávu buď o odsouhlasení zvýšení dluhu, nebo, že jim zase došli peníze. A zatím taky jakési ticho. A to to mělo poslední zvýšení stropu zachránit tak na 3 týdny maximálně.
Zřejmě nastal čas řezat - USA jsou rozváděny na několika frontách, ale žádná z nich není ta, na které by bojovat potřebovali. Ukrajina se sype, Izrael je vynucené otevření druhé podpůrné fronty, Syrská armáda se už otevřeně bije s američany v Dejr Az zour, je třeba opatrně našlapovat kolem Iránu, jinak by to nemuselo dobře skončit pro hrdou Ami flotilu, v USA se sype ekonomika a politické řízení si co nejvíce hází klacky pod nohy a snaží se druhého utopit v bahně současných problémů, ale vlastně nikdo neví jak z toho ven a zastavení podpory Izraeli je politicky nemyslitelné. Tím spíš, že by USA neměli pod kontrolou žádnou porci z Izraelského medvěda.
Ne, že by se Izrael nemohl v nějaké formě zachránit, ale to by současná Izraelská elita musela změnit svoje postoje a to je asi zase (možná až ideologicky) nemyslitelné v Izraeli.
Přirozeným cílem Izraelské operace je rovněž odřezání USA od co nejvíce zdrojů na blízkém východě.

Re: Donald J. Trump
Trump odmietol Zelenského pozvanie na Ukrajinu
Washington 7. novembra (TASR) — Bývalý šéf Bieleho domu Donald Trump odmietol pozvanie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby sa osobne prišiel oboznámiť s rozsahom ruskej invázie na Ukrajine. Informovala o tom v utorok nemecká spravodajská televízia n-tv s odvolaním sa na americké médiá.
"Rešpektujem prezidenta Zelenského, ale myslím si, že v tomto čase by nebolo vhodné ísť na Ukrajinu," napísal Trump v stanovisku pre americký konzervatívny spravodajský a mienkotvorný web Newsmax.
Ďalej uviedol, že vzťahy s Ukrajinou má teraz na starosti administratíva Joea Bidena "a ja by som nechcel vyvolať konflikt záujmov".
V polovici septembra Trump v rozhovore pre americkú televíziu NBC News tvrdil, že ak bude znovuzvolený za prezidenta USA, vojnu na Ukrajine môže ukončiť do 24 hodín. Ako by to urobil, však nekonkretizoval.
Zelenskyj v nedeľu takisto v rozhovore pre NBC News povedal, že ak Trump príde do Kyjeva, za 24 minút mu vysvetlí, "že túto vojnu nemôže zvládnuť".
Prezident Zelenskyj tiež varoval, že ak Rusko porazí Ukrajinu, zaútočí na krajiny NATO, takže do konfliktu v Európe budú zatiahnutí aj americkí vojaci. Zopakoval, že jeho krajina je závislá od americkej vojenskej pomoci, proti ktorej je Trump a mnohí opoziční republikáni.
Joe Biden naliehal na Kongres, aby schválil dodatočné výdavky vo výške 106 miliárd dolárov. Väčšina tejto sumy mala ísť na posilnenie obranyschopnosti Ukrajiny.
Snemovňa reprezentantov ovládaná republikánmi namiesto toho minulý týždeň schválila návrh zákona o poskytnutí pomoci Izraelu vo výške 14,5 miliardy dolárov.
Vláda USA oznámila 3. novembra nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v celkovej hodnote 425 miliónov dolárov. Obsahuje muníciu do systémov protivzdušnej obrany, delostrelecké granáty a protitankové zbrane v hodnote 300 miliónov dolárov a vojenskú techniku zo zásob americkej armády v hodnote 125 miliónov dolárov.
USA doteraz poskytli Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote približne 44 miliárd dolárov.

Re: Správy - Balkán
Nejdřív jsem si myslela, že jsem špatně přečetla. Cože? Kosovo chce dokumentovat zločiny Srbska? Aha... Tak hlavně, že drogy stále proudí a ten, koho by měli vyšetřovat, v klídku bohatne...
