Najlepší

Počet samovrážd v USA dosiahol v roku 2022 rekordnú výšku

Washington 29. novembra (TASR) - Počet samovrážd v Spojených štátoch dosiahol v roku 2022 rekordnú výšku, ukázali nové predbežné údaje federálnych úradov. TASR prevzala stredajšiu správu portálu americkej televízie ABC News.

V roku 2022 si v USA vzalo život odhadovaných 49.449 ľudí, čo je o tri percentá viac, než 48.183 ľudí v roku 2021. V správe zverejnenej v stredu to uviedlo Národné centrum pre zdravotnícke štatistiky (NCHS) pri americkom Centre pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC).

Miera samovrážd stúpla v roku 2022 o jedno percento na 14,3 úmrtia na 100.000 obyvateľov, a to zo 14,1 percenta na 100.000 ľudí v roku 2021. To je podľa správy najvyšší nárast od roku 1941.

Autori uviedli, že keď budú zozbierané konečné údaje za rok 2022, počet samovrážd bude zrejme ešte vyšší - budú totiž vydané aj ďalšie úmrtné listy v prípadoch, kde je zatiaľ nevyriešená príčina smrti, kde nakoniec bude stanovená ako samovražda.

"Správa obzvlášť o samovraždách môže meškať z dôvodu vyšetrovaní týkajúcich sa príčiny a okolností smrti," napísali autori.

Pri vypracovávaní správy si NCHS prezrelo registre úmrtí z roku 2022 spracované k 6. augustu 2023 a porovnalo ich s konečnými údajmi roka 2021.

Keď sa skúmajú samovraždy podľa pohlaví, ich miera u mužov bola v roku 2022 o jedno percento vyššia než v roku 2021 a na 100.000 mužov pripadalo 23,1 samovraždy - oproti 22,8 samovraždy v roku 2021. U žien bola miera samovrážd v roku 2022 o štyri percentá vyššia a pripadalo 5,9 samovraždy na 100.000 žien, v porovnaní s 5,7 samovraždy v predchádzajúci rok.

Medzi mužmi klesla miera samovrážd u tých vo veku 34 rokov a mladších, zvýšila sa u tých vo veku 35 rokov a starších. Správa zistila, že medzi ženami klesla miera samovrážd u tých vo veku 24 rokov a mladších, stúpla u tých vo veku 25 rokov a starších.

Hoci percentuálny nárast je väčší u žien, predbežný počet samovrážd u mužov v roku 2022 bol 39.255, čo je takmer štvornásobok počtu samovrážd u žien, ktorý bol 10.194.

Podľa veku miera samovrážd u ľudí vo veku do 34 rokov klesla medzi rokmi 2021 a 2022, ale zvýšila sa u ľudí vo veku 35 rokov a viac. Správa zistila, že miera je najvyššia u ľudí vo veku 75 rokov a starších a najnižšia u tých vo veku 10 až 14 rokov.

Samovraždy v 21. storočí stále pribúdajú, čo viedlo hlavného lekára USA Viveka Murthyho k tomu, že v roku 2021 vydal výzvu, aby sa vypracovala národná stratégia pre prevenciu samovrážd a poradenstvo pre duševné zdravie mládeže.

Ničivé záplavy v Keni si vyžiadali už najmenej 120 obetí na životoch

Nairobi 28. novembra (TASR) - Počet obetí na životoch, ktoré si vyžiadali rozsiahle záplavy v Keni, sa takmer zdvojnásobil na vyše 120, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

V dôsledku záplav je vysídlených vyše 89.000 domácností, ktoré sú teraz umiestnené vo viac ako 112 núdzových táboroch.

Keňa a krajiny takzvaného Afrického rohu, územia na východe tohto kontinentu, donedávna zápasili s najhorším suchom za posledné štyri desaťročia. Teraz ich trápia ničivé záplavy spojené s prírodným javom El Niňo.

Kenský prezident William Ruto v pondelok zvolal krízové zasadanie vlády v súvislosti s katastrofickou situáciou v krajine a prisľúbil, že pre postihnuté oblasti vyčlení pomoc v hodnote miliónov dolárov.

Tamojšia vláda v sobotu informovala o 70 obetiach. Prezidentská kancelária vo vyhlásení po utorkovej mimoriadnej schôdzke uviedla, že o život prišlo ďalších 76 Keňanov a vyše 35.000 domácností muselo byť vysídlených.

"Abnormálne zrážky, ktoré sú dôsledkom javu El Niňo, viedli k rozsiahlym záplavám, ktoré bohužiaľ viedli k stratám na životoch, vysídleniu rodín, prepuknutiu chorôb, zničeniu infraštruktúry a majetku, ako aj k dlhodobým výpadkom elektrickej energie v Keni a mnohých častiach regiónu východnej Afriky," píše sa vo vyhlásení.

Medzinárodná federácia Červeného kríža a Červeného polmesiaca (MFČK/ČP) a Kenský Červený kríž predtým podali mimoriadnu žiadosť o dotáciu vo výške 20 miliónov amerických dolárov na boj proti prírodnej katastrofe.

Kenskí meteorológovia od septembra upozorňovali, že počas krátkeho obdobia dažďov, očakávaného od októbra do decembra, budú dažde silnejšie než obvykle. Prezident Ruto však tieto predpovede spochybňoval a tvrdil, že k ničivým záplavám nedôjde, za čo si vyslúžil tvrdú kritiku.

--

Záplavy v Somálsku vyhnali z domovov vyše milión ľudí

Mogadišo 30. novembra (TASR) – Najmenej 101 ľudí prišlo o život v Somálsku v dôsledku silných dažďov a prívalových povodní, ktoré zároveň vyhnali z domovov už viac ako milión ľudí. Oznámil to somálsky prezident Hasan Šajch Mahmúd, informuje TASR podľa štvrtkovej správy agentúry AFP.

"Bratia, naša krajina je v kritickom stave a záplavy postihli obyvateľov na celom území," uviedol Šajch Mahmúd. Miestne úrady pre záplavy vyhlásili v novembri výnimočný stav a varovali pred šírením chorôb.

V susednej Keni v dôsledku záplav zahynulo približne 120 ľudí a viac ako 89.000 domácností je vysídlených, uviedlo ministerstvo vnútra. V Etiópii si záplavy, silné dažde a zosuvy pôdy vyžiadali ďalších 57 mŕtvych, oznámil Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA).

Somálsko, Keňu a Etiópiu od začiatku novembra sužujú neutíchajúce lejaky súvisiace s klimatickým javom El Niňo. Africký roh zároveň patrí medzi regióny najviac ohrozené klimatickou krízou. Čoraz častejšie a intenzívnejšie sa v ňom objavujú extrémne výkyvy počasia. Vlani ho napríklad zasiahlo katastrofálne sucho.

Humanitárne skupiny varujú, že situácia v oblasti Afrického rohu sa bude ešte zhoršovať.

V Litve ukradli vzácne knihy ruských klasikov. Dlho o tom nikto nevedel, zlodeji ich nahradili napodobeninami

24. 11. 2023 1

Z políc litovskej knižnice zmizli diela slávnych ruských klasikov z 19. storočia. Zlodeji ukradli 17 kníh za približne 440-tisíc eur. Zmizli diela Alexandra Puškina, a Nikolaja Gogoľa. Podobné incidenty hlásili aj z iných pobaltských štátov a Poľska.

Slávne ruské klasiky začali miznúť z políc knižnice najstaršej litovskej univerzity už v máji. Knihovníci si to všimli až neskôr. Zlodeji totiž ukradnuté knihy nahradili napodobeninami.

„Zlodeji sa na tieto knihy špecificky zamerali. Pripravili falzifikáty, čo ich muselo stáť veľa námahy. Takže sa im to muselo dobre vyplatiť. Tieto knihy zrejme patrili medzi tie najcennejšie z 19. storočia,“ priblížil zberateľ kníh Jaunius Gumbis.

Zlodeji ukradli napríklad aj jedny z prvých diel Alexandra Puškina a Nikolaja Gogoľa. „Je to hrozná správa! Verím, že vinníci budú potrestaní. Takéto veci by sa mali prísne trestať,“ vyjadril sa k situácii litovský prezident Gitanas Nauseda.

Podľa odborníkov spôsobili také škody, akoby ukradli korunovačné klenoty. Stopy vyšetrovania zrejme vedú do Ruska.

„Pravdepodobne mierili na trhy do Ruska, Bieloruska či Kazachstanu. Nevieme však to najpodstatnejšie, či to boli prvé výtlačky, či tam boli aj podpisy autorov, alebo venovania. Krádež knihy je jedna vec, ale to, čo s týmito dielami súvisí, je niekedy oveľa dôležitejšie,“ ozrejmil Gumbis.

Univerzitná knižnica v Litve nie je jedinou, ktorú si zlodeji vybrali. O krádežiach slávnych ruských autorov informovali minulý mesiac aj Poliaci. Z Varšavskej univerzity zmizlo 79 diel za približne milión eur.

Tamojší vyšetrovatelia tvrdia, že ukradnuté knihy skončili na aukcii v Moskve. Prezradiť ich mali pečiatky a katalógové čísla Varšavskej univerzity. O krádežiach ruských klasikov informovali už vlani aj knižnice v Lotyšsku a Estónsku.

Japonsko se stává novým centrem výroby čipů

22.11.2023 

TSMC zvažuje postavit třetí japonský závod na výrobu čipů s nejmodernější 3nm technologií.

Podle informací agentury Bloomberg zvažuje největší světový smluvní výrobce procesorů, společnost TSMC, výstavbu třetí továrny v Japonsku. Továrna s kódovým označením TSMC Fab-23 Phase 3 na hlavním ostrově Kjúšú má vyrábět nejmodernější čipy, které jsou v současnosti k dispozici.

Realizace tohoto plánu by byla velkou výhrou pro japonskou vládu, která chce masivními dotacemi přilákat do země zahraniční výrobce a katapultovat vlastní zaostávající polovodičový průmysl na světovou špičku. To zahrnuje také přístup k vysoce výkonným čipům pro umělou inteligenci.

Americko-čínské soupeření

Čipy jsou aktuálně velkým tématem nejen v Japonsku, ale také v USA – tam výrobci čipů čekají na federální pobídky ve výši 52 miliard dolarů, které mají americkým společnostem pomoci „vyhrát závod o 21. století“ s Čínou.

9. srpna 2022 americký prezident Joe Biden podepsal zákon o čipech a vědě, přezdívaný také zákon o čínské konkurenci. Ovšem po více než roce však nebyly na domácí výrobu čipů a pobídky pro výzkum rozděleny žádné peníze.

Čína mezitím prokázala schopnost obejít omezení Bidenovy administrativy na vývoz polovodičových technologií z USA a od jejich spojenců.

Odborníci z oboru vyjádřili frustraci nad byrokratickými a technickými překážkami, které brání rychlému rozdělování finančních prostředků, existují však také obavy, že obvyklé lhůty pro vládní opatření a otázka, kdo by měl být největším příjemcem, mohou Pekingu poskytnout časovou výhodu v jeho technologické válce s USA.

Podle Billa Drexela z washingtonského think tanku Centre for a New American Security pracují Spojené státy s „velmi nejistým časovým plánem“, protože zůstává „otevřenou otázkou“, jak dlouho bude Číně trvat, než dožene náskok v oblasti pokročilých čipů.

--

+ Čína a Južná Kórea

Soul, Tokio a Peking urýchlia prípravy na summit prezidentov

Pusan/Peking 26. novembra (TASR) — Ministri zahraničných vecí Južnej Kórey, Číny a Japonska sa v nedeľu na prvom stretnutí po štvorročnej prestávke v juhokórejskom meste Pusan zhodli na potrebe čo najskôr usporiadať dlho odkladanú schôdzku najvyšších predstaviteľov týchto troch krajín. Po skončení rokovaní to uviedol šéf juhokórejskej diplomacie Pak Čin, informovala agentúra Jonhap.

"Dohodli sme sa na urýchlení príprav summitu," povedal Pak Čin na tlačovej konferencii. Dodal, že jeho rezortní partneri súhlasili s "obnovením a normalizáciou" trojstrannej spolupráce.

Pak Čin na stretnutí so svojím čínskym náprotivkom Wang Im požiadal Peking, aby zohral "konštruktívnu úlohu" pri denuklearizácii Severnej Kórey. Nedávne vypustenie špionážneho satelitu Pchjongjangom označil za vážnu hrozbu pre bezpečnosť svojej krajiny.

Wang I podľa vyhlásenia pekinského ministerstva zahraničných vecí citovaného agentúrou AFP uviedol, že Čína "vždy hrala a bude zohrávať konštruktívnu úlohu" pri zmierňovaní napätia v regióne. Poukázal tiež na to, že trojstranná spolupráca nebola pozastavená ani počas covidovej pandémie a stále má "obrovský potenciál".

Zatiaľ posledný kórejsko-čínsko-japonský summit sa konal v decembri 2019 čínskom meste Čcheng-tu. Ďalším stretnutiam zabránila pandémia ochorenia COVID-19 a zhoršenie vzťahov medzi Soulom a Tokiom v súvislosti s otázkou odškodnenia kórejských obetí nútených prác z obdobia japonskej koloniálnej nadvlády na Kórejskom polostrove v rokoch 1910 - 1945.

Šéfovia diplomacie Južnej Kórey, Číny a Japonska sa stretli v čase, keď Peking prejavuje rastúce obavy z prehlbujúcej spolupráce Tokia a Soulu s Washingtonom v bezpečnostnej oblasti.

Ďalším impulzom je oznámenie Južnej Kórey z marca o tom, že odškodní kórejské obete japonskej okupácie bez finančnej pomoci japonských firiem.

Južná Kórea sa usilovala o usporiadanie summitu v tomto roku, ale šanca, že sa tak stane, je v tejto chvíli mizivá vzhľadom na krátkosť času, ktorý zostáva do konca roka, uviedol podľa agentúry Jonhap nemenovaný predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí.

--

Japonsko a Čína potvrdili strategické vzťahy počas stretnutia lídrov

San Francisco 17. novembra (TASR) - Čínsky prezident Si Ťin-pching a japonský premiér Fumio Kišida sa vo štvrtok zaviazali, že sa budú usilovať o bilaterálne vzťahy, ktoré budú prospešné pre obe ich krajiny. Spravili tak počas svojho prvého osobného stretnutia za uplynulý rok, informuje TASR podľa piatkovej správy agentúry Reuters.

Japonsko a Čína by sa mali sústrediť na spoločné záujmy a potvrdiť strategické vzťahy založené na spoločných výhodách a dať im nový zmysel, uviedol Si Ťin-pching sediac oproti Kišidovi. Títo dvaja lídri sa stretli vo štvrtok večer na okraj summitu Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) v americkom San Franciscu.

V spoločnom vyhlásení z roku 2008 sa Japonsko a Čína dohodli, že sa budú snažiť o "obojstranne výhodné vzťahy založené na spoločných strategických záujmoch". Takéto formulácie o spoločných vzťahoch však Peking a Tokio v posledných rokoch používali menej vzhľadom na viacero nezhôd týkajúcich sa územných sporov či obchodných vzťahov s Taiwanom, ktorý Čína vníma ako súčasť svojho územia.

Kišida vo štvrtok na tlačovej konferencii po stretnutí so Si Ťin-pchingom potvrdil spoločný záväzok oboch krajín. "Zdieľame spoločný názor, že budeme pokračovať v blízkej komunikácii na viacerých úrovniach vrátane úrovne lídrov," povedal Kišida.

Vzťahmi Japonska a Číny nedávno otriasol zákaz Pekingu na dovoz japonských morských plodov, ktorým Čína reagovala na vypúšťanie rádioaktívnej vody z poškodenej japonskej jadrovej elektrárne Fukušima. Čínsky prezident pritom Kišidovi na stretnutí povedal, že vypúšťanie vody z jadrovej elektrárne ohrozuje "zdravie celého ľudstva".

Stretnutie Kišidu so Si Ťin-pchingom sa uskutočnilo po veľmi očakávanom summite čínskeho prezidenta a šéfa Bieleho domu Joea Bidena, na ktorom sa USA a Čína, dve svetové mocnosti, dohodli na zriadení prezidentskej horúcej linky či obnovení komunikácie medzi armádami.

S Bidenom sa počas summitu v San Franciscu stretol i Kišida, ktorým s ním rokoval o spoločných výzvach Japonska a USA. Kišida pritom uviedol, že ho Biden pozval na návštevu Spojených štátov. V prípade jej uskutočnenia by išlo o prvú návštevu japonského premiéra v USA za uplynulých niekoľko rokov.

Veľká časť zeleniny skonzumovanej v Nemecku pochádzala zo zahraničia

Essen 26. novembra (TASR) - Veľká časť zeleniny skonzumovanej v Nemecku v roku 2022 pochádzala zo zahraničia, pričom prevažná väčšina bola zo Španielska a Holandska, uviedol v nedeľu Spolkový ústav pre poľnohospodárstvo a výživu (BLE).

Aký veľký podiel spotreby pripadal na import, záviselo od druhu zeleniny. Napríklad až 83 % dovozu uhoriek pochádzalo z uvedených dvoch hlavných dodávateľských krajín. Z hľadiska objemu boli najdôležitejšou dovážanou zeleninou paradajky, ktorých Nemecko v roku 2022 importovalo 655.000 ton, z toho takmer polovicu z Holandska.

"Paradajky sú v Nemecku zďaleka najobľúbenejšou zeleninou, ale len približne 13 % čerstvých plodov pochádzalo z domácej produkcie," uviedla hovorkyňa BLE. Keď sa do výpočtu zahrnú aj spracované výrobky z paradajok, domáci podiel klesne na 3,1 %.

Španielsko, ktoré sa označuje za zeleninovú záhradu Európy, je takisto kľúčovým dodávateľom papriky a šalátu. Zo štatistík vyplýva, že približne každá druhá prepravka oboch druhov zeleniny dodanej do Nemecka pochádza zo Španielska. Nemecko vlani doviezlo celkovo 410.000 ton papriky a 256.000 ton šalátu.

Správa z augusta:

Výrobce čipů TSMC se rozhodl postavit továrnu v Drážďanech

 11.8.2023  

Tchajwanská společnost TSMC chce v Drážďanech postavit továrnu na výrobu polovodičů. Investiční částka má činit více než deset miliard eur.

Továrna má být postavena společně se společnostmi Bosch, Infineon a NXP, přičemž každá z nich má získat deset procent akcií společného podniku. TSMC je největším smluvním výrobcem čipů na světě a podle toho získá 70 %, upozornil německý Spiegel.

 „Cílem je vybudovat moderní továrnu na výrobu polovodičů, která by splňovala budoucí kapacitní potřeby rychle rostoucího automobilového a průmyslového sektoru,“ uvádí se v tiskové zprávě TSMC.

Plánovaná továrna má mít měsíční výrobní kapacitu 40 000 tzv. waferů, které obsahují čipy v rozmezí 22 až 28 nanometrů a 12 až 16 nanometrů. Společný podnik s názvem ESMC (European Semiconductor Manufacturing Company) bude mít podle prohlášení přibližně 2 000 zaměstnanců. Výroba by měla být zahájena koncem roku 2027.

Také jinde v Evropě se přesun čipových firem dotuje miliardami – zatímco USA se rovněž uchylují ke štědrým dotacím, aby přivedly výrobu polovodičů zpět do země.

--

Nemecko plánuje železničný tunel,ktorý skráti cestu z Drážďan do Prahy

Drážďany 20. novembra (TASR) - Nemecko v pondelok oznámilo plány na vybudovanie približne 30 kilometrov dlhého železničného tunela popod Krušné hory na hraniciach s ČR, ktorý výrazne skráti cestu medzi Drážďanmi a Prahou.

Železničná spoločnosť Deutsche Bahn oznámila, že po vyhodnotení viacerých možností je najpravdepodobnejší tunel spájajúci mesto Heidenau v nemeckej spolkovej krajine Sasko s Ústí nad Labem na severe ČR. Tento variant tunela je zároveň najprijateľnejší pre životné prostredie a najlepším riešením z technickej i hospodárskej stránky.

Tento tunel je označovaný za medzinárodne významný železničný projekt. Súčasná trasa cez údolie rieky Labe je vyťažená a nová má preto ponúknuť alternatívu, ktorá bude odolná aj voči možným záplavám. Cesta z Drážďan do Prahy by sa tým mala skrátiť na približne jednu hodinu. V súčasnosti trvá takmer 2,5 hodiny.

Takisto sa skráti cesta z Berlína či Hamburgu do Viedne, Bratislavy i Budapešti. Táto trasa je súčasťou širšieho európskeho železničného koridoru vedúceho z nemeckých prístavov na brehoch Severného a Baltského mora do Istanbulu a Atén, pripomína DPA.

Cez východnú časť Krušných hôr majú podľa plánov viesť dva paralelné tunely pre osobnú i nákladnú dopravu. Na nemeckej strane majú rozšíriť trať medzi Heidenau a Drážďanmi, čo zahŕňa aj nové koľajnice či ďalšiu infraštruktúru.

V januári by sa podľa Deutsche Bahn mali uskutočniť rozhovory s občanmi v regióne s cieľom informovať ich o stavebných plánoch. V polovici budúceho roka by mal byť plán hotový a následne predložený nemeckému parlamentu.

S výstavbou by sa mohlo začať v roku 2032 a tunel by mali dokončiť v priebehu 12 rokov. Išlo by o najdlhší železničný tunel v Nemecku. Doteraz toto prvenstvo patrí tunelu Landrücken v spolkovej krajine Hesensko, ktorý má dĺžku takmer 10,8 kilometra.

Afrika: podpořte výzvu k reformě mezinárodní finanční architektury 

22.11.2023 

Šéf Africké unie na konferenci, na níž se sešly země G20 a africké státy, vyzval k odstranění globálních nedostatků ve finančním systému.

Iniciativu G20 Compact with Africa (Pakt s Afrikou) hostí Německo s cílem podpořit africké země v jejich hospodářském rozvoji. Dvoudenní konference v Berlíně se účastní vedoucí představitelé z více než desítky afrických zemí. Iniciativa sdružuje reformně smýšlející africké země, mezinárodní organizace a bilaterální partnery ze skupiny G20 i mimo ni s cílem koordinovat reformní programy jednotlivých zemí, podporovat příslušná politická opatření a propagovat investiční příležitosti pro soukromé investory. Je otevřena všem africkým zemím a hlavním cílem je zvýšit přitažlivost soukromých investic prostřednictvím podstatného zlepšení makroekonomického, obchodního a finančního rámce. Členskými zeměmi G20 Compact jsou Maroko, Tunisko, Egypt, Senegal, Guinea, Pobřeží slonoviny, Ghana, Togo, Benin, Burkina Faso, Rwanda, Demokratická republika Kongo a Etiopie. Předseda Africké Unie Azali Assoumani ve svém projevu v Berlíně poslal skupině G20 naléhavý vzkaz. Assoumani požádal partnery Africké unie ze skupiny, aby podpořili výzvu Afriky k reformě mezinárodní finanční architektury a ke spravedlivějšímu a inkluzivnějšímu globálnímu řízení ekonomiky.

“Je třeba říci, že současné nedostatky finančního systému jsou hlavní překážkou mobilizace mezinárodního soukromého kapitálu a financování rozvoje našich afrických ekonomik. Chtěl bych proto požádat naše partnery ze skupiny G20, aby podpořili výzvu Afriky k reformě…” Assoumani rovněž vyzval k rozšíření iniciativy na všechny africké země, “aby bylo vytvořeno silnější a inkluzivnější partnerství ve prospěch celého kontinentu a našeho kontinentu zkříženého s Evropou a dalšími kontinenty”. Potenciál iniciativy Pakt s Afrikou však podle něj může být plně využit pouze tehdy, pokud bude splněna řada úkolů. I když totiž investiční toky ze zemí G20 do přiléhajících afrických zemí překročí předpodzimní úroveň, jako tomu bylo v roce 2019, stále zdaleka nedosahují rekordní částky téměř 53 miliard dolarů dosažené ve fiskálním roce 2017/2018. Vnitřní investiční potřeby zemí zůstávají podle Assoumaniho nadále „kolosální.”

Najvyšší súd Ruska uznal medzinárodné verejné hnutie LGBT ako extrémistickú organizáciu a zakázal ho v Rusku, uvádza spravodajca Sputniku.

https://t.me/geopolitics_live/10639