Najlepší

jedno "lepšie" ako druhé:

Sionistický think-tank zveřejnil plán palestinské genocidy

Izraelský líder volá po vyhladení Gazy v štýle Drážďan či Hirošimy

31.10.23

Nórsko prišlo s vážnym obvinením: Porušil Izrael v Gaze medzinárodné právo?

Zdroj: SITA/AP

Nórsko sa domnieva, že Izrael mohol počas bombardovania pásma Gazy porušiť medzinárodné právo, uviedol v utorok nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide.

V dôsledku izraelských útokov prišli o život tisícky Palestínčanov. Izrael má podľa Eideho právo na sebaobranu, no musí zároveň dodržiavať medzinárodné humanitárne právo. Krajina podľa neho musí rozlišovať medzi vojakmi a civilistami. Vojenské útoky musia byť taktiež primerané, aby sa zabránilo civilným obetiam a poškodeniu civilnej infraštruktúry. "Domnievame sa, že došlo k prípadom, keď sa táto primeranosť a rozlišovanie plne nerešpektovali," povedal Eide na návšteve v Spojených arabských emirátoch. Izraelské veľvyslanectvo v Abú Zabí na jeho slová bezprostredne nereagovalo.

Izraelská armáda v tejto súvislosti upozorňuje, že palestínske militantné hnutie Hamas zámerne umiestňuje svoju vojenskú infraštruktúru do civilných objektov a využíva palestínskych civilistov ako ľudské štíty. Nórsky premiér Jonas Gahr Störe zároveň v Osle volal po urýchlenej pomoci civilistom v pásme Gazy a humanitárnej prestávke.

Izrael podniká útoky na pásmo Gazy v reakcii na útok Hamasu zo 7. októbra, pri ktorom na území Izraela zahynulo vyše 1400 ľudí. Nórsko útok Hamasu taktiež odsúdilo. Odvetné útoky Izraela si v pásme Gazy podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva vyžiadali už vyše 8500 obetí na životoch, z čoho polovica sú podľa miestnych orgánov deti. Izrael zároveň vyhlásil totálnu blokádu pásma Gazy, v rámci ktorej prerušil pre vyše dva milióny obyvateľov tohto palestínskeho územia dodávky potravín, vody, paliva a elektriny. V tejto palestínskej enkláve uviazlo aj približne 200 nórskych občanov.

Nórsko pôsobilo ako mediátor pri rokovaniach medzi Izraelom a Organizáciou pre oslobodenie Palestíny (OOP) v rokoch 1992 až 1993, ktoré viedli k mierovým dohodám z Osla. Odvtedy krajina pomáha koordinovať medzinárodnú pomoc pre palestínske územia.

Izraelský veľvyslanec pri OSN si na sako pripol Dávidovu hviezdu

Izraelský veľvyslanec pri OSN Gilad Erdan nosí žltú Dávidovu hviezdu s nápisom „Nikdy viac“ na počesť tých, ktorí boli zabití pri bezprecedentnom útoku Hamasu, ktorý spustil pokračujúcu vojnu, keď sa prihovára členom Bezpečnostnej rady OSN v OSN. ústredie pondelok 30. októbra 2023. Foto: TASR/AP

--

New York 31. októbra (TASR) — Izraelský veľvyslanec pri OSN Gilad Erdan spôsobil v pondelok rozruch, keď si počas mimoriadneho zasadania Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku venovaného vojne Izraela proti militantom z Hamasu v pásme Gazy pripol na chlopňu svojho saka Dávidovu hviezdu s nápisom "Nikdy viac". Rovnako sa zachovali aj jeho spolupracovníci, uviedli agentúry AFP a DPA.

"Niektorí z vás sa za posledných 80 rokov nič nenaučili. Niektorí z vás zabudli, prečo bol tento orgán zriadený," povedal Erdan, keď kritizoval BR OSN za "mlčanie" na margo bezprecedentného vpádu kománd Hamasu od južného Izraela, ktoré tam 7. októbra zavraždili vyše 1400 ľudí.

"Tak, ja vám to pripomeniem. Od tohto dňa si vždy, keď sa na mňa pozriete, spomeniete, čo znamená mlčať tvárou v tvár zlu. Rovnako ako moji starí rodičia a starí rodičia miliónov židov, odteraz budeme s mojím tímom nosiť žlté hviezdy," povedal veľvyslanec, postavil sa a jednu s nápisom "Nikdy viac" si pripevnil na sako.

Podobala sa na žlté hviezdy, ktoré nacisti nútili nosiť židov na verejnosti. On ju však bude nosiť "ako symbol hrdosti" dovtedy, kým sa BR OSN "nezobudí a neodsúdi zverstvá Hamasu" a nebude žiadať o okamžité prepustenie rukojemníkov zavlečených do pásma Gazy.

Pozemnú ofenzívu Izraela v Gaze prirovnal Erdan k vylodeniu spojencov v Normandii v roku 1944. „Je mi ľúto, že to hovorím, ale ak by táto rada existovala 6. júna 1944, intenzívne by sa diskutovalo o tom, koľko elektriny a paliva mali občania Mníchova, keď sa spojenci blížili k brehom Normandie. Táto rada by sa zamerala na diskusiu o počte obetí v radoch Nemcov a Britov. Táto rada by požadovala prímerie predtým, ako Rusi znovu dobyjú Stalingrad,“ sarkasticky reagoval veľvyslanec na obavy, že okrem tisícok civilistov už zabitých v Gaze môže zomrieť ešte viac nezúčastnených ľudí.

Hlboko rozdelený 15-členný orgán OSN za vyše tri týždne neprijal ani jeden zo štyroch návrhov rezolúcie k vojne medzi Izraelom a Hamasom. Niektoré návrhy zablokovali USA, spojenec Izraela, pretože nespomínali právo Izraela brániť sa. Návrh predložený Washingtonom, zasa vetovali Rusko a Čína, pretože jednoznačne nežiadal prímerie.

Stanovisko sa minulý piatok pokúsilo zaujať Valné zhromaždenie OSN, ktoré 120 hlasmi väčšinou prijalo nezáväznú rezolúciu požadujúcu „okamžité humanitárne prímerie“, ale nespomínajúcu Hamas. Erdan tento dokument označil za „hanebný“.

V rozprave vystúpil aj palestínsky veľvyslanec pri OSN Rijád Mansúr, citujúci najprv bývalého generálneho tajomníka OSN Daga Hammarskjölda, ktorý povedal: „OSN nebola založená preto, aby nás vzala do neba, ale aby nás zachránila pred peklom“.

Mansúr potom s odkazom na bombardovanie a ostreľovanie pásma Gazy povedal, že "Gaza je teraz peklom na zemi". Vplyvný orgán OSN vyzval, aby s Palestínčanmi zaobchádzal ako s ľudskými bytosťami. „Nie sme podľudia. Nie sme z inej planéty," zdôraznil Mansúr.

Taliansko udelilo občianstvo vážne chorému britskému dieťaťu

Rím 7. novembra (TASR) – Talianska vláda udelila občianstvo kriticky chorému britskému dieťaťu, osemmesačnej Indi Gregoriovej. Snaží sa tak zabrániť britským lekárom, aby ju postupne odpojili prístrojov, a zároveň dosiahnuť jej prevoz do Talianska, informuje TASR v utorok na základe správ agentúr Reuters a AFP.

Indi Gregoryová trpí vzácnou mitochondriálnou poruchou, ktorá spôsobuje, že jej bunky neprodukujú dostatočné množstvo energie. Nemocnica v anglickom Nottinghame tvrdí, že ďalšie pokračovanie liečby nemá zmysel.

Minulý mesiac sa s týmto hodnotením stotožnil aj britský Najvyšší súd a rozhodol, že odpojenie od prístrojov je "v najlepšom záujme dieťaťa". Okrem toho súd minulý týždeň zamietol žiadosť rodičov o prevoz dieťaťa do vatikánskej detskej nemocnice v Ríme.

Talianska vláda udelila Gregoryovej na svojom pondelňajšom mimoriadnom zasadaní talianske občianstvo. Umožnila jej tým prístup k zdravotníckej starostlivosti v Taliansku a prevoz do nemocnice Bambino Ges v Ríme. Ak by jej občianstvo udelené nebolo, bola by v pondelok odpojená od prístrojov, uviedol v pondelok na Facebooku zástupca ministra infraštruktúry a dopravy Galeazzo Bignami.

Nemenovaný zdroj z prostredia talianskej vlády pre Reuters uviedol, že rodičia dieťaťa teraz môžu požiadať talianske veľvyslanectvo o prevoz do Talianska, zároveň však dodal, že Spojené kráľovstvo nie je právne viazané žiadosti vyhovieť.

Podľa mimovládnej kresťanskej organizácie Christian Concern ponúkla talianska vláda uhradenie nákladov na liečbu v nemocnici Bambino Ges. Tlačové oddelenie nemocnice sa k správam nevyjadrilo, skupina Christian Concern však vydala vyhlásenie riaditeľa nemocnice, podľa ktorého je nemocnica pripravená prijať Gregoryovú ako pacientku.

Otec dieťaťa pripustil, že prevoz do Talianska môže byť rizikový, no napriek tomu je to lepšia možnosť ako zotrvanie v Spojenom kráľovstve, kde je jedinou alternatívou smrť.

Prípad pripomína situáciu z roku 2018, keď britská vláda odmietla povoliť prevoz takmer dvojročného Alfieho Evansa do nemocnice Bambino Ges. Evans niekoľko dní po odpojení od prístrojov zomrel.

Afganistan žiada o pomoc pre utečencov po ich návrate z Pakistanu

Islamabad 7. novembra (TASR) - Afganistan v utorok vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby poskytlo humanitárnu pomoc pre desaťtisíce ľudí, ktoré sa vrátili z Pakistanu v reakcii na opatrenia tamojších úradov.

Z Pakistanu doteraz odišlo viac ako 200.000 afganských utečencov. Pakistanská vláda oznámila, že od 1. novembra začne zatýkať Afgancov bez dokladov a nútene ich vráti do vlasti.

"Nútení navrátilci majú vážne problémy, pokiaľ ide o prístrešie, oblečenie či jedlo," uviedol námestník ministra pre utečencov a repatriáciu Muhammad Arsalah Kharoti.

Povedal to počas stretnutia s predstaviteľmi OSN a Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) v Kábule. Žiadal o poskytnutie potrebnej "účinnej" pomoci pre navrátilcov aj v súvislosti s príchodom chladnejšieho počasia.

Afganské úrady tvrdia, že všetci navrátilci dostali jedlo, čistú vodu a bezplatnú dopravu; na ich presídlenie je však potrebné urobiť oveľa viac.

Pakistanská vláda začiatkom októbra vyhlásila, že viac než 1,7 milióna Afgancov žije v Pakistane nezákonne a majú jeden mesiac na opustenie krajiny.

Počas desaťročí vojnových konfliktov v Afganistane odtiaľ do susedného Pakistanu utiekli milióny ľudí. Ďalšie státisíce tak urobili od augusta 2021, keď sa v Afganistane vrátilo k moci hnutie Taliban.

--

EANA odsudzuje útok na kanceláriu tlačovej agentúry AFP v Gaze

Paríž 7. novembra (TASR) - Európska aliancia tlačových agentúr (EANA) odsúdila minulotýždňový útok na kanceláriu francúzskej tlačovej agentúry AFP v meste Gaza. Správna rada EANA zároveň vyzvala na rešpektovanie a ochranu novinárov, uvádza TASR, ktorá je taktiež členom aliancie.

"Útoky na infraštruktúru masmédií vyvolávajú veľké obavy, najmä keď je umiestnenie kancelárie dobre známe a vopred ohlásené. Našťastie sa vďaka iniciatívnym opatreniam AFP podarilo vopred evakuovať všetkých zamestnancov, ktorí by sa inak nachádzali v kancelárii v meste Gaza, a nikto neutrpel zranenia," uviedol Alexandru Giboi, generálny tajomník EANA.

"Správna rada EANA podporuje výkonného riaditeľa AFP Fabricea Friesa, ktorý tento ohavný čin odsúdil," uvádza sa ďalej vo vyhlásení.

Tento incident podľa aliancie podčiarkuje dôležitosť ochrany novinárov, ktorých práca je pri poskytovaní správ do celého sveta mimoriadne dôležitá. EANA preto vyzvala všetky strany, aby novinárov rešpektovali a chránili. "Stojíme za AFP aj všetkými ostatnými médiami, ktoré čelia podobným hrozbám, a naďalej sa zasadzujeme za bezpečné prostredie pre rozvoj dôveryhodnej žurnalistiky," dodala rada aliancie.

AFP vo štvrtok informovala, že izraelský útok zasiahol a vážne poškodil jej kanceláriu v meste Gaza. Izraelská armáda zásah popiera.

EANA, ktorej členom je aj TASR, je tradičná stavovská organizácia tlačových agentúr z Európy. Jej úlohou je formulovať, koordinovať a spoločnými silami riešiť výzvy agentúrnej žurnalistickej práce v dynamicky sa meniacich trhových, legislatívnych a technologických podmienkach a v otázkach autorských práv. Pozostáva z 33 členských agentúr.

--

Výbor Červeného kríža: Humanitárny konvoj sa v Gaze dostal pod paľbu

Gaza 7. novembra (TASR) - Humanitárny konvoj so zdravotníckym materiálom sa v utorok v meste Gaza dostal pod paľbu. Oznámil to Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK). TASR prevzala správu z agentúr AFP a Reuters.

Konvoj piatich kamiónov a dvoch vozidiel Červeného kríža čelil paľbe, keď prevážal zásoby do zdravotníckych zariadení, uviedol MVČK vo vyhlásení. Poškodené sú dva kamióny a jeden zo šoférov utrpel ľahšie zranenia. Vo vyhlásení sa neuvádza, kto na konvoj strieľal.

Po incidente konvoj zmenil svoju trasu a zdravotnícky materiál dodal do nemocnice Šifá, informoval MVČK. Červený kríž následne sprevádzal šesť sanitiek s vážne zranenými pacientami k priechodu Rafah na hraniciach s Egyptom.

"Toto nie sú podmienky, za ktorých môže humanitárny personál pracovať... Zabezpečenie toho, aby sa životne dôležitá pomoc dostala do zdravotníckych zariadení, je zákonnou povinnosťou podľa medzinárodného humanitárneho práva," povedal predstaviteľ delegácie MVČK v Gaze William Schomburg.

--

A. De Croo kritizoval niektoré útoky Izraela v Gaze ako neprimerané

Brusel 7. novembra (TASR) - Belgický premiér Alexander De Croo v utorok za úplne neprimerané označil niektoré útoky izraelskej armády v pásme Gazy. Podľa agentúry AP ide o veľmi zriedkavú kritiku krokov Izraela predstaviteľom členskej krajiny EÚ v konflikte s palestínskym hnutím Hamas, informuje TASR.

Belgický premiér tvrdí, že Izrael a Hamas v prebiehajúcom konflikte na dennej báze nedodržujú medzinárodné humanitárne právo.

Lídri EÚ vytrvalo obhajujú právo Izraela brániť sa v medziach medzinárodného práva. De Croo však povedal, že Izrael túto zásadu v konflikte s Hamasom znova a znova ignoruje.

"Napríklad bombardovať utečenecký tábor na kusy, pretože by tam mohol byť vodca Hamasu, to je úplne neprimerané. Nikdy nie je prípustné, aby bolo toľko civilných obetí pri pokuse zlikvidovať jednu osobu," uviedol.

V uplynulých týždňoch bolo hlásených viacero útokov na utečenecké tábory v Gaze, ktoré si vyžiadali mnoho civilných obetí, pripomína AP.

Belgický premiér tvrdí, že Hamas je rovnako zodpovedný za porušovanie medzinárodného práva a "musí čo najrýchlejšie prepustiť nevinných rukojemníkov". "Čím skôr budú prepustení, tým dôležitejšie to môže byť na ukončenie špirály násilia," dodal.

Izrael vyhlásil, že jeho cieľom je zničiť Hamas po teroristickom útoku na svoje územie, ktorý si vyžiadal 1400 obetí. Úrady riadené Hamasom po odvetných izraelských útokoch na pásmo Gazy doteraz informovali o viac ako 10.000 mŕtvych.

--

Demonstranti v Turecku vzali útokem americkou základnu, policie nasadila slzný plyn

5.11.23

Turecká policie v neděli rozehnala slzným plynem a vodními děly propalestinskou demonstraci u americké letecké základny ve městě Incirlik na jihovýchodě země. Podle turecké televize NTV se demonstrující pokusili vtrhnout na letištní plochu.

Protestující se dožadují uzavření základny, která zde stojí od padesátých let minulého století. Podle NTV se k demonstrantům z nedaleké Adany připojili další z Istanbulu a jiných měst. Policie pro jistotu zablokovala ulice v okolí základny.

Demonstraci nedaleko základny svolala turecká humanitární organizace IHH, která se do povědomí veřejnosti dostala v roce 2010, kdy se pokusila prolomit námořní blokádu Gazy, přičemž se dostala do křížku s izraelskými silami, v důsledku čehož zemřelo 10 aktivistů.

Turecký ministr zahraničí Hakan Fidan telefonicky konzultoval situaci v Gaze se svým egyptským a jordánským protějškem. Vyměnili si zejména své názory na „ukončení útoků cílících na civilní obyvatelstvo Gazy“ a dosáhnutí okamžitého příměří.

Izrael tvrdí, že míří na členy Hamásu, nikoliv civilisty, a že Hamás používá civilisty jako lidské štíty.

--

Izraelská raketa zabila v Libanonu čtyři lidi. Hizballáh v odvetě vypálil na město u hranic

5.11.23

Při izraelském raketovém útoku byli v neděli zabiti čtyři členové rodiny libanonského novináře, kteří cestovali v automobilu. Byly mezi nimi tři děti. S odkazem na libanonská média o tom informovala agentura AFP. Radikálové z hnutí Hizballáh v odvetě vypálili několik raket na izraelské město Kirjat Šmona.

Oficiální libanonská agentura Ani uvedla, že mezi mrtvými jsou sestra novináře a zpravodaje místní rozhlasové stanice Sámira Ajúba a její tři vnoučata ve věku 14, 12 a 10 let. Za volantem seděl Ajúb který byl zraněn.

Libanon podle ministra zahraničí Abdalláha Bou Habiba shromažďuje informace k útoku a pravděpodobně v pondělí podá stížnost k OSN. Libanonský poslanec za Hizballáh Hasan Fadlalláh označil útok za „nebezpečný vývoj“, za nějž Izrael zaplatí.

O raketovém útoku Hizballáhu informovala agentura Reuters s tím, že hnutí izraelský úder označilo za „ohavný a brutální zločin“.

Izraelská armáda uvedla, že jeden její voják byl při nedělních přeshraničních útocích Hizballáhu zabit. Tvrzení obou stran konfliktu nelze nezávisle ověřit.

Podle reportéra Novinek se výbuchy ozývají i v Tel Avivu.

Mluvčí izraelské armády Daniel Hagari k izraelskému úderu na automobil neposkytl konkrétní informace. Novinářům pouze řekl, že armáda operuje na základě zpravodajských informací a důkladně prošetří každou událost, k níž v Libanonu dojde. Izrael však podle něj nepoleví v útocích na kohokoli, kdo jej ohrožuje.

--

Zmasakrovaní civilisté na silnici v Gaze? V podezření je Hamás i Izrael

3. 11. 2023

Na sociálních sítích se v pátek večer začalo rychle šířit video ukazující množství zabitých lidí v civilním oblečení ležících na vozovce pokryté troskami a krvavými skvrnami. Záběry kolují s tím, že jde o silnici Al-Rašíd, která v Pásmu Gazy lemuje pobřeží Středozemního moře. Různí uživatelé přitom z masakru viní palestinské hnutí Hamás i izraelskou armádu.

Některé účty hrozivé záběry sdílejí s tím, že jde o palestinské civilisty, které při pokusu o útěk zabili ozbrojenci Hamásu, podle jiných jde o následek izraelského útoku. Skutečné okolnosti, které pořízení videa předcházely, není možné nezávisle ověřit.

„V různých konverzacích někteří tvrdí, že video není autentické, jiní tvrdí, že bylo záměrně šířeno ministerstvem vnitra Hamásu, aby odradilo ty, kteří uvažují o přesídlení do humanitární zóny,“ napsal nejprve kanál Gaza Report na sociální síti X. Později se však začal klonit k tomu, že video je zřejmě autentické.

„Není tam žádný kráter. Zdá se, že těla byla prošpikovaná kulkami malé ráže. V této části města Gazy nejsou žádné izraelské síly a kulky z bojového vrtulníku Apache jsou velmi velké. Hamás je jediná oblastní síla,“ dodal kanál.

„Masakr. Izraelská válečná letadla bombardovala rodinu, která mířila na jih přes plážovou silnici v Gaze. Izraelská armáda vyzvala obyvatele Gazy, aby zamířili na jih a tvrdila, že by to tam pro ně bylo bezpečnější,“ napsala naopak na sociální síti X palestinská agentura Quds News Network spojovaná s Hamásem.

Albánsko dočasne prijme migrantov prichádzajúcich do Talianska

Rím 6. novembra (TASR) - Albánsko poskytne dočasné útočisko desaťtisícom migrantov zachránených v Stredozemnom mori, kým Taliansko preskúma ich žiadosti o azyl, oznámila v pondelok talianska vláda.

Dohoda s Albánskom, ktoré nie je súčasťou Európskej únie, bola oznámená po stretnutí albánskeho premiéra Ediho Ramu a talianskej premiérky Giorgii Meloniovej v Ríme. Tá vlani vyhrala voľby po prísľube zastaviť nelegálnu migráciu do Talianska.

Taliansko podľa dohody zaplatí výstavbu dvoch stredísk pre 3000 ľudí. Vzniknú v prístave Shengjin a v oblasti Gjader na severozápade Albánska a budú navrhnuté tak, aby mohli ubytovať približne 36.000 ľudí ročne. V prevádzke by mali byť na jar 2024.

Do centier nebudú posielať neplnoletých, tehotné ženy a ďalšie "zraniteľné osoby", povedala Meloniová.

Ak Taliansko odmietne žiadosti o azyl, Albánsko by migrantov deportovalo. Albánsko by tiež pre obe centrá pod talianskou jurisdikciou zabezpečilo vonkajšiu bezpečnosť.

Opozičný poslanec a líder Strany zelených Angelo Bonelli povedal, že dohoda je "očividným porušením konvencií a medzinárodného práva".

Od začiatku roka dorazilo k brehom Talianska už viac ako 145.000 ľudí v porovnaní s 88.000 ľuďmi v rovnakom období minulého roka, vyplýva z oficiálnych údajov.

--

Humanitárne organizácie znepokojila dohoda Talianska a Albánska

Miláno 7. novembra (TASR) - Viaceré humanitárne organizácie v utorok kritizovali dohodu medzi Talianskom a Albánskom, na základe ktorej táto balkánska krajina príjme tisíce žiadateľov počas spracovania ich žiadostí o azyl.

Európska komisia uviedla, že dohoda môže naraziť na problémy, ak Taliansko migrantov zachránených vo výsostných vodách EÚ pošle do nečlenskej krajiny. EK však ponecháva otvorené dvere dohode, ktorá by sa vzťahovala na migrantov z medzinárodných vôd.

Hovorkyňa EK Anitta Hipperová uviedla, že každá osoba objavená vo vodách patriacich členskej krajine EÚ má právo požiadať v nej o azyl a nemá byť presunutá do tretej krajiny.

"Sme nesmierne znepokojení, pretože osoby, zachránené týmito vojenskými loďami a privezené do stredísk v Albánsku, fakticky riskujú deportáciu," uviedla Mattia Ferrariová z charitatívnej organizácie Mediterranea Saving Humans. To môže podľa jej slov viesť k porušeniu medzinárodných pravidiel.

"Je to súčasť širšieho smerovania k externalizácii migračnej politiky," uviedla riaditeľka Inštitútu pre migračnú politiku (MPI) pre Európu Camille Le Cozová. Pripomenula, že s podobnými opatreniami neuspelo Dánsko či Británia, ktorá sa niektorých žiadateľov o azyl usilovala umiestniť do africkej Rwandy. Odvolací súd však tomu zabránil.

Dánsky parlament pred dvomi rokmi odsúhlasil založenie prijímacích stredísk v tretej krajine. Pre kritiku za oslabovanie medzinárodnej spolupráce však bola táto iniciatíva pozastavená.