Najlepší
Re: Správy zo Slovenska
… čo keď … ten hlavný problém sú nenahlásené chovy …
—
Slovensko pri prevencii proti nákaze zistilo nenahlásené chovy, povedal minister
27. marec 2025
Slovenské úrady pri opatreniach proti šíreniu slintačky a krívačky zistili nenahlásené chovy zvierat. Novinárom to povedal dnes minister pôdohospodárstva Richard Takáč. Kompenzácie sľúbil tiež drobným chovateľom. Veterinári okrem likvidácie hovädzieho dobytka v komerčných chovoch s potvrdeným výskytom vysoko nákazlivého ochorenia párnokopytníkov počítajú tiež s usmrtením vnímavých zvierat v okolí doteraz štyroch zistených ohnísk nákazy na Slovensku. Práve zabíjanie zvierat v ochrannom pásme ohnísk vyvolalo spor vo vládnej koalícii, likvidácia ale bude pokračovať. Opozičná strana Sloboda a Solidarita potom oznámila, že podá trestné oznámenie pre podozrenie z nedodržania hygienických predpisov pri prevoze utratených zvierat.
„Stretávame sa s mnohými ‚čiernymi‘ chovmi, na ktoré postupne prichádzame, a to je problém. Na základe európskej legislatívy musí byť každý chov hospodárskych zvierat – ako je hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy – riadne nahlásený. Hlavne preto, aby sme v prípade krízových situácií dokázali včas a dostatočne zareagovať,“ povedal Richard Takáč.
Slovensko v súlade s veterinárnymi pravidlami likviduje všetok hovädzí dobytok vo veľkochovoch, kde bola slintačka a krívačka potvrdená. Súčasne v trojkilometrovom okruhu od ohnísk nákazy budú usmrtené všetky zvieratá, ktoré slintačka a krívačka ohrozuje. Okrem hovädzieho dobytka ide napríklad o ošípané, ovce a kozy. Slovenský minister vnútra Matúš Šutaj Eštok po rokovaní ústredného krízového štábu povedal, že v jednom zo slovenských ohnísk nákazy, v dedine Baka, boli práce na likvidácii chovu ukončené a začali sa v inom chove.
Likvidácia vnímavých zvierat v malochovoch v okolí nákazy je podľa Takáča preventívnym opatrením proti šíreniu ochorenia. Povedal, že prísnu dezinfekciu je možné zabezpečiť len v uzavretých veľkých chovoch, nie ale v chovoch domácich. Minister zároveň sľúbil drobným chovateľom rýchle vyplatenie kompenzácií.
Usmrcovanie zvierat v okolí ohniska nákazy
Takáč povedal, že experti Európskej komisie pri návšteve Slovenska potvrdili, že uvedené usmrcovanie zvierat je nevyhnutné. Proti plošnému vybíjaniu chovov protestovali podľa denníka Denník N obyvatelia jednej z juhoslovenských obcí, kde bola slintačka a krívačka potvrdená.
Proti usmrcovaniu zvierat v ochrannom pásme ohnísk nákazy sa vyslovil napríklad župan Nitrianskeho kraja a poslanec parlamentu za menšiu vládnu stranu Hlas-sociálna demokracia (Hlas-SD) Branislav Becík. V tejto záležitosti ho podporil šéf Hlasu-SD a minister vnútra Šutaj Eštok.
Minister Takáč, ktorý je podpredsedom strany Smer-SD potom pred poslancami poľnohospodárskeho výboru Národnej rady SR v reakcii uviedol, že kvôli viacerým drobným chovateľom nemožno situáciu podceniť, keďže v slovenských regiónoch s potvrdenými ohniskami slintačky a krívačky sú ďalšie veľké chovy. V malochovoch mimo zasiahnutých chovov bolo podľa neho usmrtených celkovo 54 zvierat. Zo záveru ústredného krízového štábu potom vyplynulo, že táto likvidácia bude pokračovať.
Prevoz
Opozičná strana SaS dnes oznámila, že podá trestné oznámenie, pretože minimálne v dvoch prípadoch neboli podľa nej kontajnery s prepravovanými utratenými zvieratami hermeticky uzavreté, čo mohlo prispieť k šíreniu nákazy. Zrejme na tieto prípady poukázal tiež český agrominister Marek Výborný, ktorý ocenil české opatrenia proti nákaze a súčasne povedal, že na Slovensku podľa neho všetko nie je tak „ako by malo byť“.
Takáč povedal, že v uvedených prípadoch zrejme došlo k technickej poruche počas jazdy súprav. Povedal tiež, že na mieste nakládky sú vozidlá kontrolované a dezinfikované.
Usmrtené zvieratá Slovensko vozí okrem iného do svojej jedinej kafilérie, ktorá sa nachádza na severe krajiny a od ohnísk slintačky a krívačky je vzdialená viac ako 200 kilometrov.
Žiadne nové opatrenia proti šíreniu
Slovenská opozícia predtým tvrdila, že slovenské úrady nedostatočne reagovali už na potvrdenie nákazy v Maďarsku, odkiaľ bola slintačka a krívačka, podľa Bratislavy, zavlečená na juh Slovenska. Takáč opatrenia naopak obhajoval, ocenila ich podľa neho tiež Európska komisia.
Slovenský ústredný krízový štáb nové opatrenia proti šíreniu nákazy podľa Šutaja Eštoka neprijal. Bratislava tak naďalej uplatňuje napríklad obmedzenia v súvislosti s prepravou zvierat a s nákladnou dopravou cez slovensko-maďarské hraničné priechody, ďalej zákaz vstupu do lesov na juhu krajiny, uzavreté sú zoologické záhrady a platí povinná dezinfekcia pri vstupoch do chovov vybraných druhov hospodárskych zvierat.
Zora
Re: Správy zo Slovenska
12. mar 2025
Hranicu museli prejsť pešo. Cezhraničné autobusové spojenie obnovili po vyše dvoch dekádach
Od nových spojov majú veľké očakávania.
LUČENEC/SALGÓTARJÁN. Obyvatelia Novohradu sa po viac ako dvadsiatich rokoch dočkali. Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) a Nógradská župa obnovili autobusové spojenie medzi Lučencom a maďarským Salgótarjánom aj medzi mestami Rimavská Sobota a Cered.
K novým linkám onedlho pribudne ďalšia, ktorá prepojí Lučenec s Budapešťou.
„Napriek tomu, že od roku 2004 prakticky hranica s Maďarskom neexistuje, tak sa pre ekonomické a ľudské vzťahy či cestovný ruch spravilo veľmi málo. Doprava je základ zlepšenia tejto situácie, preto spúšťame linky, ktoré dokážu rozprúdiť cezhraničnú spoluprácu a dosiahnu, aby tu žijúci ľudia nedoplácali na to, že bývajú na pohraničnom území,“ skonštatoval predseda BBSK Ondrej Lunter.
Župan zároveň verí, že po tomto kroku sa im postupne podarí obnoviť aj železničné spojenie.
Za lístok zaplatia cez tri eurá
Linky do Salgótarjánu a Ceredu začnú premávať od 15. marca. Fungovať budú v rámci Integrovaného dopravného systému (IDS) BBSK, prevádzkovať ich bude SAD Lučenec.
Autobusy budú bezbariérové a vybavené elektronickým informačným systémom pre cestujúcich, klimatizáciou, bezplatným WiFi pripojením či možnosťou nabíjania elektroniky cez USB-C zásuvky.
Spoje medzi Lučencom a Salgótarjánom budú cez pracovné dni a víkendy premávať štyrikrát denne. Medzi Rimavskou Sobotou a Ceredom trikrát v pracovných dňoch a dvakrát cez víkend.
„Ceny cestovných lístkov sú nastavené tak, aby boli dostupné pre širokú verejnosť. Napríklad cesta z Lučenca do Salgótarjánu bude pri základnom cestovnom a platbe v hotovosti stáť 3,50 eur, z Rimavskej Soboty do Ceredu 3,30 eur," konkretizoval Radoslav Vavruš, predseda predstavenstva spoločnosti Organizátor IDS BBSK.
"Cestujúci budú môcť využiť zľavy pre žiakov, študentov, dôchodcov a ďalšie skupiny či zľavu pri bezhotovostnej platbe,“ doplnil.
Hranicu prekračovali pešo
Priame autobusové spojenie medzi Lučencom a Salgótarjánom neexistovalo viac ako dve dekády. Do roku 2011 do Maďarska jazdili vlaky, no k obnove spojenia napriek snahám župy dodnes nedošlo.
Ľudia sa tak mohli nechať autobusom odviezť na hranicu, prejsť pešo do maďarskej obce Somoskőújfalu a tam nastúpiť na ďalší spoj.
„Už asi osem rokov vozíme dcéru do salgótarjánskej hudobnej umeleckej školy, kde hrá na violončelo. Doteraz sme to riešili autom, no po novom budeme môcť využívať aj autobusové spojenie. Mám viacerých známych, ktorí museli každý deň pešo prekračovať hranicu. Oni a mnohí ďalší nové spojenie určite ocenia,“ poznamenal Fiľakovčan Gábor Illés.
Predseda maďarskej župy Nógrad Nándor Skuczi prezradil, že k dvom spomenutým linkám od mája pribudne ďalšia, ktorá prepojí Lučenec a Budapešť. Autobus do maďarskej metropoly by mal stáť v Lučenci, Fiľakove a ďalších prihraničných obciach na slovenskej strane.
Primátorka Lučenca Alexandra Pivková verí, že ľudia budú nové linky do Salgótarjánu a Budapešti využívať. „Obnovené spojenie po vyše dvadsiatich rokoch je pre nás veľká vec a chcem sa za ňu v mene všetkých obyvateľov poďakovať. Ľudia, ktorí doposiaľ do Maďarska cestovali na nákupy, za športom, oddychom či kultúrou na autách dostanú novú možnosť. Verím tiež, že spojenie prospeje aj k rozvoju cezhraničnej spolupráce s partnerskými mestami,“ poznamenala.
Podpora cestovného ruchu
Pozitívne ohlasy očakáva aj starosta prihraničnej obce Šiatorská Bukovinka Peter Badinka.
„Vieme napríklad o jednom chlapcovi, ktorého museli voziť autom do Somoskőújfalu, kde nastúpil na autobus do Salgótarjánu. Obyvatelia Šiatorskej Bukovinky tam tiež radi chodia napríklad na obľúbené trhy a teraz sa budú môcť pohodlne prepraviť. Je to veľmi dobrá správa,“ povedal Badinka.
Primátor Fiľakova Attila Agócs povedal, že novinku ocenia tí, ktorí cestujú na nákupy, do škôl i za prácou. Zdôraznil, že sa tým môže zlepšiť aj cestovný ruch na oboch stranách.
„Je neporovnateľné, čo náš región dokázal v cestovnom ruchu ponúknuť pred vyše dvadsiatimi rokmi a čo dokáže ponúknuť dnes. Stačí prejsť hranicu a dostanete sa do Divína, Haliče, Lučenca, Fiľakova či na Šomošku, kde môžete vidieť množstvo obnovených pamiatok. To isté platí aj z opačnej strany. Dostali sme ďalší nástroj na rozvoj cestovného ruchu,“ vyhlásil Agócs.
Zora
Re: Správy zo Slovenska
24.3.2025
FOTO: Neuveríte aká svetová osobnosť navštívila Trenčiansky hrad, na Považí sa objavil populárny ornitológ Nigel Marven
Návšteva, na akú sa nezabúda. Trenčiansky hrad navštívil včera svetoznámy a uznávaný prírodovedný dokumentarista a producent Nigel Marven. Slováci ho poznajú najmä z úspešnej série Prechádzky s dinosaurami, Divoká príroda s Nigelom Marvenom, či z prírodovedných dokumentov, ktoré vysielali televízie po celom svete.
Marven je populárny britský televízny producent, autor a ornitológ. Patrí k známym ochrancom prírody. Včera 23. marca sa nečakane objavil v spoločnosti Lovca hradov v priestoroch Trenčianskeho hradu, ktorý sa o vzácny moment podelil na svojom profile.
„V nedeľu sme na Trenčianskom hrade privítali vzácnu návštevu svetového formátu. Populárny britský producent a dokumentarista Nigel MARVEN prišiel stráviť nedeľné popoludnie práve na náš hrad. V spoločnosti Lovec Hradov a nášho sprievodcu si s veľkým záujmom vypočul históriu Trenčianskeho hradu a nevynechal ani panoramatické výhľady do krajiny z Matúšovej veže,“ pýši sa vedenie hradu so vzácnym hosťom na sociálnej sieti.
Nigel Marven pracoval 12 rokov po boku Sira Davida Attenborougha a natočil viac ako 150 dokumentárnych filmov. Venuje sa tvorbe vedeckých, dobrodružných a prírodopisných dokumentov. Nedávno dokonca natočil dokument aj o slovenskej prírode, v ktorom predstavuje rôzne druhy zvierat a krásy Slovenska - Divoká príroda Slovenska.
Zora
Re: Správy zo Slovenska
11. 3. 2025
Každý, kto raz navštívil Trenčín ho videl a mnohí sa s ním aj odfotili. Ikonické delo z Trenčianskeho hradu, ktoré tu bolo dlhých 60 rokov, putuje preč. Na hrade by malo zostať najneskôr do konca apríla. Prečo delo odvezú a kam?
Impozantný rakúsko-uhorský pevnostný 12 centimetrový kanón, vzor 1880, bol na hrade na dolnom nádvorí nad Delovou baštou, kúsok od studne lásky inštalovaný 3. augusta 1965. Teda pred takmer 60. rokmi.
Ikona z hradu onedlho zmizne, sťahovať ho bude vrtuľník po častiach.
—
Stal sa neodmysliteľnou súčasťou stálej expozície. "Pre mnohých návštevníkov bolo delo symbolom sily, odolnosti a predovšetkým ikonickou spomienkou na hrad, pri ktorom si počas necelých 60 rokov vytvorili množstvo nezabudnuteľných fotografií," povedal riaditeľ Trenčianskeho múzea v Trenčíne, ktoré má v správe Trenčiansky hrad, Peter Martinisko.
Delo vyvinuli koncom 70. rokov 19. storočia vo viedenskom Arsenale ako modernizáciu 12 centimetrového pevnostného kanóna vzor 1861. V roku 1880 putovalo do výzbroje rakúsko-uhorskej armády a od roku 1881 ho používali až do konca prvej svetovej vojny.
Kanón bol určený na obranu pevností, ale dostal sa aj do výzbroje poľného delostrelectva, keďže mal nízku hmotnosť a dostrel až do 8 kilometrov.
Hlaveň je dlhá 3,2 metra a váži 1704 kilogramov. Vyrobili ju z oceľového bronzu, ktorý mal vynikajúce mechanické vlastnosti. Tento materiál vyvinul rakúsky generál Franz von Uchatius, ktorý sa zaslúžil o jeho preradenie pri výrobe delových hlavní.
—
Na Trenčianskom hrade bolo delo bezmála 60 rokov a takmer každý Trenčan má doma fotografiu, ako sedí na jeho hlavni. Prečo teda po takej dlhej dobe hrad opúšťa?
"Kanón bol prijatý v roku 1994 do zbierok Vojenského historického múzea, pričom v tom čase už bol umiestnený na Trenčianskom hrade. V súčasnosti sa presúva do Vojenského historického múzea vo Svidníku, kde by mal byť umiestnený v interiéri komplexu veže - rozhľadne na Dukle," upresnil P. Martinisko.
Trenčiansky hrad príde o svoje ikonické delo.
—
Tento krok je podľa neho súčasťou snahy o ochranu a správne umiestnenie historických artefaktov, ktoré si zaslúžia špecifické prostredie pre ich prezentáciu a dlhodobú ochranu.
Aj keď delo z hradu odchádza, v spomienkach ľudí zostane navždy. "Pre mnohých bolo a bude stále spomienkou na hrad, vojenskú históriu a symbolom odolnosti. Na Trenčianskom hrade sa nachádzalo nielen ako historický exponát, ale aj ako dôležitá súčasť výstavnej koncepcie hradu," doplnil Martinisko.
Delo umiestnili na dolné nádvorie Trenčianskeho hradu 3. augusta 1965.
—
Delo by malo zostať na Trenčianskom hrade už len pár dní, odvezú ho najneskôr koncom apríla tohto roku a to vrtuľníkom, rozobraté na viacero častí. "Ale môže to byť aj oveľa skôr, v závislosti na vyriešení jeho prepravy z hradu Vojenským historickým múzeom," uzavrel Martinisko.
"Odchádza delo z Trenčianskeho hradu Uznávam, že to vnímam trochu emotívne - bije sa vo mne právnik a múzejník. Vlastník, Vojenský historický ústav má právo si ho podľa zmluvy vziať späť, keďže ho plánuje použiť vo svojej novej expozícií vo Svidníku," povedal historik Trenčianskeho múzea Tomáš Michalík.
Ten netají, že mu je to ľúto a na sociálnu sieť pridal aj fotografiu z roku 1988, kedy sedí s kamarátmi na dele. "Ale - Trenčania - nie je to škoda? Delo bolo súčasťou hradu od 1965. Foto z 1988, ja som ten blondiačik na ňom. Uznávam, nie je to úplne museum-friendly fotka, ten kontakt so zbierkovým predmetom je... dosť bezprostredný. Kto sa s delom chce rozlúčiť, má ešte pár dní, najviac týždňov," uzavrel Michalík.
Zora
Re: Správy zo Slovenska
5. mar 2025
Spišský dejepisný spolok nesúhlasí s uznaním Goralov za národnostnú menšinu
LEVOČA. Spišský dejepisný spolok nesúhlasí s uznaním Goralov za národnostnú menšinu.
Organizácia už od roku 1883 združuje profesionálnych historikov, archivárov, archeológov, etnografov a milovníkov poznania regionálnej kultúry a histórie Spiša.
Jej predseda Vladimír Olejník uviedol, že pri svojom nesúhlasnom stanovisku sa opierajú o odborné historické, jazykové i geopolitické argumenty.
„Uznávame, že niektorí ľudia môžu mať istú regionálnu identitu, ako Gorali, Spišiaci, Liptáci, Záhoráci a podobne, čo však nemá nič spoločné s etnicitou. Rukami nám prešli tisícky dokumentov a ani v jednom z nich sa nespomínajú Gorali ako národ, ktorý sa tu usadil," upozornil Olejník. Regionálnych kultúr a nárečí je podľa spolku na Slovensku množstvo a vyhlasovať ich za samostatné národy je „vedeckou absurditou".
„Udialo sa to v dejinách iba raz, počas druhej svetovej vojny, keď predstavitelia nacistického Nemecka vyhlásili Goralov v pripojenej časti Poľska za potomkov 'čistej rasy' nemeckého kmeňa Gótov. Akcia vošla do dejín pod názvom Goralenvolk a je dodnes považovaná za symbol zrady a kolaborácie," vysvetlil Olejník.
Zdôraznil, že Gorali na území dnešného Slovenska, ako aj v častiach Spiša a Oravy pripojených k Poľsku, nikdy v dejinách nevystupovali ako etnický element a na rozdiel od iných národov v Uhorsku ani nedeklarovali svoju vlastnú národnú identitu.
Aj počas posledného sčítania obyvateľstva v roku 2021 len malá časť označila popri slovenskej národnosti regionálnu goralskú identitu.
Pre uznanie Goralov za národnostnú menšinu nie je podľa spolku splnené ani ďalšie kritérium, a to rozpoznateľný špecifický jazyk, kodifikovaný alebo používaný v písomnej podobe. „Inak ostáva v stave lokálneho dialektu, ktorých je v prípade goralských nárečí viac ako 80," skonštatoval Olejník.
Dodal, že v minulosti snaha o národnostné odlíšenie tohto obyvateľstva viedla k narušeniu integrity území Spiša, Oravy a Kysúc a k pripojeniu 27 spišských a oravských obcí a ďalších území k Poľsku v rokoch 1920 a 1938.
Kritika pritom zaznieva aj spoza poľských hraníc. Poľskí Gorali v reakcii na rozhodnutie slovenskej vlády uznať Goralov za národnostnú menšinu odpovedajú, že nie sú samostatným národom a neplánujú sa registrovať ako národnostná menšina.
„Usilujeme sa o zachovanie nášho kultúrneho dedičstva, ale rozhodne nie sme národnostná menšina," uviedol nedávno v poľskej televízii predseda Združenia Podhalie Julian Kowalczyk.
—
pripomienka:
—
Takže, čo sa tu pečie napriek jasným argumentom?
Zora
Re: Česká republika
Praha 31. októbra (TASR) - Český premiér Petr Fiala vo štvrtok zopakoval, že Česko by podľa neho malo presunúť svoje veľvyslanectvo v Izraeli do Jeruzalema, ale podotkol, že dôležité je načasovanie tohto kroku. Malo by sa to tiež stať v spolupráci s ďalšími európskymi štátmi, čo podľa Fialu nie je vylúčené. Povedal to v Poslaneckej snemovni počas štvrtkových interpelácií, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
"Ja patrím k tým, ktorí si myslia, že by sme taký krok mali urobiť. Len je dôležité načasovanie a kontext," povedal Fiala s tým, že v tejto chvíli majú v Jeruzaleme ambasádu len Spojené štáty, Kosovo, Honduras, Guatemala a Papua Nová Guinea. "Je to situácia, na ktorej by nám, samozrejme, nemuselo záležať, ale v tom medzinárodnom kontexte to skrátka jedno nie je," zdôraznil.
Samotný presun ambasády z technického a administratívneho hľadiska nie je podľa neho zložitý. Podľa zákona by o tom rozhodoval minister zahraničných vecí po tom, ako by informoval vládu. "Technicky je to pomerne jednoduché, ale nie je to úplne jednoduché politicky. A nezdá sa, že by v situácii, v ktorej sa teraz Izrael nachádza, mal taký krok v tejto chvíli prioritu," priblížil Fiala.
Dodal, že Česko by ambasádu malo presunúť v spolupráci s ďalšími európskymi štátmi. "A to nie je vylúčené, ale vyžaduje si to určité načasovanie. Potom by ten krok mal efekt, ktorý si od toho všetci sľubujeme a aj v medzinárodnom prostredí by mal väčšiu váhu a bol by skutočnou pomocou. Takže niekam tam smerujeme a v nejakej takej fáze sme," povedal český premiér s tým, že tieto jeho slová sú nad rámec toho, čo by mal diplomaticky hovoriť. Konflikt na Blízkom východe celú vec podľa jeho slov spomaľuje.
O vhodnosti presunúť české veľvyslanectvo z Tel Avivu do Jeruzalema hovoril v minulosti opakovane aj český exprezident Miloš Zeman.
Súvislosti:
Zora