Naozaj analyzujeme, čo sa deje v globálnej politike. Globálna politika sa zaoberá cieľmi pre ľudstvo. Vychádzame z toho, že globálna politika nie je sociálnym prvkom, ale plne riadeným procesom. To znamená, že sú stanovené určité ciele. A ak chápeme objektívne zákonitosti, ktoré riadia život ľudstva, život ľudí, môžeme v globálnej politike veľa pochopiť - aké ciele sa stanovujú, ako sa realizujú. A v tomto ohľade pôsobíme naozaj ako prediktor. Alebo oznamovateľ tých cieľov, o ktorých svet v zákulisí mlčí. Ale je tu aj druhá strana otázky. Množstvo ľudí žije dnes len záujmami troch skupín: Skupina s hedonistickým záujmami - ako získať potešenie a nedostať sa do problémov, skupina so záujmami rodinno-existenčnými a skupina s finančnými záujmami, finančne-profesionálnymi, so záujmom ako systematicky financovať uspokojenie záujmov prvých dvoch skupín. Keď sú záujmy ľudí obmedzené len na tieto skupiny, potom sú títo ľudia apolitický a vo vzťahu k tomu, čo sa deje v globálnej politike, a niekedy aj vo vzťahu k tomu, čo sa deje vnútri štátov, len trávou na bojisku. Niektorí môžu na bojisku zhorieť, niektorí sa o to, čo rastie na bojisku nezaujímajú, pretože sú zaneprázdnení bojom s inými politickými subjektami. Ale aj tak, vybrať si svoj osud ako tráva na poli je... Je to voľba každého z nás. Podľa toho sa aj situácia, kým je väčšina ľudí trávou na bojisku, vyvíja tak ako sa vyvíja. Ak sa ľudia chcú Božími zástupcami na zemi, musia sa osobnostne rozvíjať. Musia si vytvoriť vedomosti, musia si ich osvojiť, musia sa naučiť, ako ich používať, a potom už situácia nebude nezvratná. Zmení smer svojho toku a všetko bude v poriadku v tom zmysle, že zmiznú vnútorné sociálne konflikty. Civilizácia bude žiť v harmónii s biosférou, v súlade s Bohom. Ale aby sa to stalo, je potrebné, aby sa ľudia sami chceli zmeniť, pretože ani my, ani nikto iný to za nich nemôže urobiť. Informácie, ktoré prinášame, by mali podnietiť časť obyvateľov planéty, aby sa zamysleli nad perspektívou pre seba, svoje deti a vnúčatá a prejavili svoju politickú vôľu tak, aby globálna politika dostala iný charakter. Začnime s ruskými masmédiami. Slovensko spomínajú len veľmi zriedka. Hlavnými štátmi, ktoré sa v správach spomínajú, sú v Európe Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia, a Spojené štáty, Čína, Japonsko mimo Európy. Slovensko sa spomína len veľmi zriedkavo. A pokiaľ ide o to, kto a ako sa spomína, vláda, úradníci, médiá, hovorí sa najmä o slovenských štátnych orgánoch, ktoré majú protiruský postoj. Posledným počinom bolo odovzdanie tankov T-72 Ukrajine výmenou za nemecké Leopardy. Je jasné, že v Rusku to nemôže byť uspokojivé ani na úrovni vlády, ani na úrovni národa. Na úrovni ľudí sú vzťahy k Slovensku rôznorodé. Prvá skupina - nie všetci z nich si spomenú, že takáto krajina existuje. Jednoducho sa v škole nenaučili dobre zemepis a už zabudli, čo to bolo. Okrem toho, keď mnohí ľudia boli v škole, existovalo Československo a Slovensko bolo súčasťou spoločného československého štátu. O tom, že Československo sa rozpadlo a Slovensko existuje ako samostatný štát mnohí ruskí občania nevedia. Avšak práve na úrovni národa sme vždy mali postoj k ľuďom iných národností takýto: Nikdy nás nezaujímalo, odkiaľ človek pochádza, z akého národa je. Najdôležitejšie je, aby bol človek dobrý. Dobrý človek v zmysle, ako sa na neho môžete spoľahnúť pri spoločných aktivitách, t. j. že môžete mu dôverovať. Nebude klamať. Nemusíte ho do ničoho nútiť. Čo urobí, urobí dobre a netreba to kontrolovať. Ak niečo nemôže urobiť, povie to sám, bez toho aby čakal, kým z toho vzniknú problémy. Toto sú etické princípy a sú charakteristické pre celú mnohonárodnostnú populáciu Ruska. Prinajmenšom pre tých ľudí, ktorí poctivo pracujú. Preto hovoriť, že títo ľudia budú mať k Slovákom alebo ku komukoľvek inému zlý vzťah jednoduco nedáva zmysel. Nie je to v súlade s tradíciami Ruska ako mnohonárodného štátu. Ak by existovali iné tradície, iný prístup k ľuďom, Rusko by sa už dávno rozpadlo a nerozširovalo by svoje územie tak, ako sa to stalo v priebehu posledných storočí. A ak sa pozrieme na to, čo sa stalo v rámci hraníc Ruska, všetky národy, ktoré boli pripojené k Rusku, prežili, zachovali si svoju identitu, čo sa nedá povedať o integračných procesoch v Európe, kde sa mnohé národy jednoducho vytratili do historickej neexistencie. O histórii Slovenska toho veľa neviem, takže ťažko môžem povedať, akú misiu mu svetové zákulisie pridelilo. Môže ísť jednoducho len o usporiadanie územi okolo niektorých silových miest a možno aj o uchovanie niektorých relikvií v horách, o ktorých svet v zákulisí vie, ale nepovaůje za potrebné sa s nimi podeliť. Vzhľadom na malé územie a malý počet obyvateľov nemá svetové zákulisie dôvod klásť Slovensku vážne vojensko-ekonomické úlohy, pretože to nie je krajina, ktorá by bola schopná riešiť takéto problémy už len pre svoj malý počet obyvateľov. Aké sú vyhliadky závisí najmä od samotných ľudí. Pretože ak hovoríme o tom, čo sa deje v Európe, svet v zákulisí rieši problém likvidácie liberálnej trhovej ekonomiky, respektíve stimuluje zánik všetkých pôvodných obyvateľov Európy, ktorí sú nositeľmi kultúry, ktorá dala vzniknúť liberálnej trhovej ekonomike. Nahrádza pôvodné obyvateľstvo európskych štátov obyvateľstvom, ktoré prináša inú kultúru a nechce sa integrovať do európskej kultúry. Myslím si, že tento proces postihne nielen Francúzsko, Nemecko, ale aj ostatné európske štáty, vrátane Slovenska a Česka. Takže všeobecná európska politika prijímania migrantov sa bude musieť zrušiť, pretože je to vedenie vojny inými spôsobmi. Bude treba čo najintenzívne riešiť demografický problém, t. j. začať rodiť deti a vychovávať ich tak, aby boli kultúrne samostatné. Pretože v dejinách sa veľa neodvíja od počtu obyvateľov tej-ktorej krajiny, ale od kvality kultúrnej sebestačnosti obyvateľstva. A kultúrna sebestačnosť obyvateľstva je vždy výhodou oproti susedom. Vedomosti a zručnosti, ich využívanie. Tieto perspektívy sú otvorené pred každým národom bez ohľadu na jeho veľkosť. No a to, že mravnostné etické štandardy Slovákov a Rusov sú si blízke, je fakt, ktorý je dávno známy. Je to tiež dobrým základom pre to, aby po nejakom čase, keď sa vytvoria iné vlády, začali naše národy spolupracovať na iných princípoch, v inej kvalite, a to by zabezpečilo rozvoj každého z nich. Pri všetkom, čo sa týka covidu, je reakcia Ruska nesuverénna. Rusko nemá úplnú suverenitu, rovnako ak nemá plnú suverenitu v súčasnosti žiaden štát na svete, vrátane Spojených štátov. Pod plnou suverenitou sa rozumie dostupnosť koncepcie globalizácie ktorá by zodpovedala objektívnym zákonnostiam ktorým je podriadený život ľudí a na tomto základe bude mať podporu zhora. To, čo sa rozumie pod suverenitou aktuálne je vyjadrené príslovím čo sa babe zachcelo, to sa babe prisnilo. Ale to je to isté - čo sa babe prisnilo - to neznamená znalosť zákonitostí a súladu politiky s nimi. Je to jednoduché. Našou silou nech je zákon spravodlivosti. staroprávnou zásadou. Preto nebola reakcia Ruska na Covid suverénna, bola riadená zvonka. Vo všebecnosti neviedla k ničomu dobrému. Len k obohateniu skupiny osôb z prostredia farmaceutického biznisu. Netreba preceňovať úlohu Klausa Schwaba. Klaus Schwab nie je viac ako tlmočníkom a ničím viac. Je to dobre vycvičený papagáj, ktorý je financovaný aby sa zdal byť takou významnou politickou postavou. Preto všetko, čo hovorí, to nie sú záležitosti technológie. Technológie sú sami osebe neutrálne. Ide o koncepciu organizácie života spoločnosti v rámci ktorej sa tá či oná technológia využíva. Koncepcia, v rámci ktorej konajú orgány Ruska a európskych štátov je nariadená. Pretože táto koncepcia je koncipovaná na vybudovanie dokonalého systému na ovládanie otrokov. Kde si otrok myslí, že je slobodný, je so všetkým spokojný a pri tom sa podieľa na uskutočnení záujmov svojich otrokárov. Toto je smer, ktorým sa politika uberá rovnako v európskych štatoch ako i v Rusku a ako sa vyvíja. V prvom rade to nie je ochranná známka, ale pseudonym. Pseudonym autorského kolektívu VP ZSSR je skutočne zaregistrovaný na moje meno. Tí, ktorí si myslia, že to mohlo byť jednostranné rozhodnutie, sa mýlia. Ide o kolektívne rozhodnutie, a znak pseudonym je zaregistrovaný na mňa, pretože ja som v súčasnosti verejným zástupcom kolektívu ľudí ktorý kedysi prijal pre svoju činnosť práve pseudonym Vnútorný prediktor ZSSR. Čo bolo podnetom? Podnetom na tento krok bola činnosť FKT Altai a osobne Valerija Viktoroviča Pjakina. V našom chápaní je podlosťou šíriť svoju mienku v mene ľudí, ktorí s touto mienkou nesúhlasia. Je hanebné ohovárať týchto ľudí a šíriiť o nich a ich aktivitách vedome nepravdivé informácie. O tom, že tieto obvinenia na adresu FKT Altai a V.V. Pjakina sú podložené, sa môže presvedčiť každý, kto sa oboznámi s materiálmi z roku 2020 o činnosti FKT Altai. Keďže je činnosť FKT Altai a Pjakina osobne zameraná na to, aby vytesnila mimo spoločnosti materiály Koncepcie spoločnej bezpečnosti v zmysle, ako boli vytvorené Vnútorným prediktorom ZSSR, ako odpoveď sme sa potrebovali od FKT Altai a od Pjakina osobne ohraničiť. Toto ohraničenie sa je mnohoúrovňový proces. Časť tohoto procesu má čisto právny charakter. Registrácia sa uskutočnila online na webovej stránke v ruskom jazyku nájdenej Yandexom. To, že stránka je vo vlastníctve ruskej pobočky nejakej anglickej spoločnosti, no, to by malo byť vnímané ako výsledok noosférneho riadenia. Z nášho pohľadu to nie je niečo chybné nesprávne, pretože Koncepcia spoločnej bezpečnosti je fenoménom globálneho významu a jurisdikcia Veľkej Británie je uznávaná na medzinárodnej scéne. Nie je tu teda nič zlé. A keďže jurisdikcia Ruskej federácie, vzhľadom na to, že jej ústava bola diktovaná americkými poradcami a ich perifériou, jej zákonodarstvo nie je suverénne, pretože neposkytuje úplnú funkciu riadenia, to nebolo by to správnym krokom. Koncepcia spoločnej bezpečnosti je globálnym fenoménom, a preto je potrebné i spoločný kolektívny pseudonym zaregistrovať tak, aby bola táto právna registrácia uznaná i v iných štátoch. Išlo o to, že prvým učiteľom by mal byť psychológ-fyziológ, ktorí v správaní dieťaťa, v jeho pohyboch vidí narušenia psychiky a môže pomôcť pri ich náprave, pomôže naučiť dieťa vytvoriť si také nastavenie, ktorá mu umožní efektívne sa učiť. Otázka znela, či máme tieto znalosti a zručnosti. Viete, my nemôžeme vyškoliť všetkých pedagógov, hoci poznáme ľudí, ktorí to dokážu. Je pre nás dôležité na tento problém poukázať, aby ľudia, ktorým záleží na čo školy robia s deťmi, premýšľali o tom a prevzali iniciatívu, zamerané na zlepšenie školy. Preto vo všeobecnosti, ani VP ZSSR ani nikto z jeho členov nemôže nahradiť systém odbornej prípravy pedagogických pracovníkov a riadiť organizáciu vzdelávacieho systému. To je úloha spoločnosti. Môžeme len poukázať na problémy a na ich riešenia. Ľudia však musia sami zmeniť kultúru spoločnosti, pretože inak očakávať zázraky netreba. Boh neurobí za ľudí to, čo ľudia môžu urobiť sami. Viete, my nemáme rozpočet ani právomoci tajnej služby alebo štatnej akadémie vied. My proaktívne píšeme v ruštine to, čo si myslíme že je potrebné. Preklady do iných jazykov sa tiež robia proaktívne tými, ktorí si myslia, že to môžu. Ak má niekto záujem o preklady VP ZSSR do angličtiny, myslím, že je správnejšie obracať sa nie na nás, ale na CIA. CIA sleduje mnohé procesy v Rusku a ak si nevšimli činnosť VP ZSSR a materiály Koncepcie spoločnej bezpečnosti, tak potom berú doláre za nič. Takže otázky k prekladom do angličtiny treba adresovať do Langley.