Najlepší
Re: Eutanásie aneb jak doporučit sebevraždu
K tématu eutanázie mám vlastní "netový zážitek" zpřed mnoha let, kdy ještě na Seznamu existovaly blogy s diskusemi. Někdo tam dal úvahu nad tenkrát novým a neobvyklým tématem - eutanázie. A já si "dovolila" napsat svůj názor. No.... tenkrát jsem ještě nebyla "diskusně otřískaná" a tak jsem si doma pobrečela - s tím, jak je možné, že lidi s takovým myšlením existují (jsem důvěřivá naivka nejspíš celoživotně).
V tom názoru jsem hlavně upozornila na možnost zneužití a také společenský dopad = že u lidí vznikne dojem, že brát někomu život je vlastně normální a dokonce humánní. Což - podle mého - zcela určitě není. Dokonce i člověk, který o takový "výkon" požádá sám, to nemusí dělat ze svého svobodného rozhodnutí, ale může být k tomu zmanipulován, dotlačen. A nemusí jít jen o starého člověka.
Na mou hlavu se sneslo, že jsem nelidská a bezcitná kreatura, protože nechám raději lidi v bolesti a utrpení. 6e ona - má největší oponentka - si zažila odcházení příbuzné s rakovinou - a už se nemohla ani podívat na takové utrpení. Oponovala jsem, že to tak viděla ona = ona tak prožívala stav té příbuzné a ona jí přála smrt. Věděla ale s jistotou, že si to tak přeje i ona postižená?
Eutanázie je podle mého dalším krokem k prolomení další lidské etické normy = zabíjet je normální a humánní. Podle mého příprava na "společenskou normu", kdy se budou nějak nepohodlní, zbyteční či "ekonomicky nevýnosní" lidé prostě usmrcovat. Prostě - lidé budou degradovaní na "spotřební materiál" a také se tak s nimi bude zacházet. Možná s tím souvisí i stále se opakující nenávistná kampaň a štvaní proti důchodcům.
Ostatně - s domácími mazlíky už dneska jednáme právě tak a málokdo se pozastaví nad tím, že stáří není důvodem k násilné "likvidaci".
Lin
Re: Blízky východ
Už v nedeľu poobede som si prečítal vyjadrenie Iránu v zmysle, že útokom považuje vec za vybavenú, ukončenú.
Čiže klasická hra na zlého a dobrého, alebo toho, čo je pri moci a opozíCIA voči nemu.
Ale som rád, že z tejto strany nehrozí vojenský konflikt, alebo zvyšovanie napätia.
graul
Re: Blízky východ
IRÁN NEPLÁNUJE POKRAČOVAŤ V ÚTOKOCH NA IZRAEL
14.04.2024
Iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján povedal, že jeho krajina nemá v úmysle pokračovať vo vojenskej operácii proti Izraelu. „V tomto okamihu Iránska islamská republika nemá v úmysle pokračovať v obranných operáciách,“ napísal minister na mikroblogovacej sieti X. „Ale ak to bude potrebné, nebude váhať chrániť svoje legitímne záujmy pred akoukoľvek novou agresiou," dodal šéf iránskej diplomacie.
Abdollahján označil útok na Izrael za „využitie práva na legitímnu obranu“ a uviedol, že to ukazuje zodpovedný prístup Iránu k „regionálnemu a medzinárodnému mieru a bezpečnosti“.
--
Arabští komentátoři na sociálních sítích:
Útok Íránu drony na Izrael byl naplánován a dohodnut Íránem, Izraelem a USA
15.4.2024
Přímý útok Íránu na Izrael ze 14. dubna 2024, který zahrnoval odpálení stovek bezpilotních letounů a desítek řízených střel a balistických raket, vyvolal na sociálních sítích v arabském světě řadu reakcí. Novináři a komentátoři, zejména v Perském zálivu, tvrdili, že útok byl předem dohodnutý mezi Íránem, Izraelem a USA, a jako důkaz uváděli minimální škody a oběti, které byly navzdory rozsahu útoku způsobeny. Autoři se Íránu vysmívali a označovali jeho útok za „show“ a „frašku“, která si má zachovat tvář.
Následuje ukázka těchto příspěvků:
Saúdští spisovatelé: Saúdská Arábie: „Šlo o „frašku“, „podvod“ a „bouři ve sklenici vody“
Saúdský výzkumný pracovník a bezpečnostní konzultant Mohamad Al-Hadla, který je rovněž sloupkařem saúdského deníku Al-Džazíra, na svém účtu X napsal: „Představení skončilo, když Írán prohlásil, že jeho reakce skončila po [odpálení] těchto hloupých dronů a raket, které nikdy nedoletěly k Izraeli a nebyly ničím jiným než předem dohodnutou fraškou, jejímž cílem bylo zachovat perskou čest, kterou Izrael denně pošlapává. [Írán] není schopen se [Izraeli] přímo postavit, protože je příliš zbabělý na to, aby proti Izraeli operoval bez [předchozí] vzájemné dohody. Jeho síla existuje pouze proto, aby se předváděl před Araby...“[1].
Saúdský novinář Saleh Al-Fahid napsal: „Íránská 'plánovaná a dohodnutá' odpověď skončila. Izrael začal sklízet plody tohoto útoku: USA se sjednocují kolem Izraele, vojensky a politicky jej podporují a hluboce se zasazují o jeho bezpečnost. Stalo se tak poté, co americká administrativa a evropské metropole zaujaly vůči izraelské vládě tvrdý postoj a pohrozily, že jí přestanou dodávat útočné zbraně.“[2]
Chálid al Saúd, saúdský akademik, napsal: „Opona nad fraškovitou válkou mezi Íránem a Izraelem se zatáhla. Je to velmi zábavné představení, které by se mělo stát dětskou hrou.“
Saúdský novinář Fahd Deepaji se v sérii příspěvků vysmíval íránské reakci. Jeden z příspěvků zněl takto: „Všichni jsme si mysleli, že je to pravda: V dalším příspěvku se objevilo: „Írán oznámil, že útok skončil dříve, než začal,“ a v dalším se objevilo: „[Byla to] bouře ve sklenici vody. To znamená: nějaké obtěžování a křik [ze strany Íránu], které nemělo za následek žádné oběti ani škody.“ Deepaji také zveřejnil obrázek s popiskem „Realita“, na němž sedí muži v turbanech s muži v kipách, obklopeni různými démonickými postavami, na pozadí kombinované íránsko-izraelské vlajky, což naznačuje spolupráci mezi Izraelem a Íránem[3].
Saúdský spisovatel Dr. Muhammad Al-Quaiz napsal: „Íránská veselá reakce proti Izraeli není ničím jiným než ohňostrojem a její [jediné] oběti byly v Jordánsku. Hora porodila myš. Mělo by to vyvolat znepokojení, ale Netanjahu se vůbec neznepokojil...“.
V dalším příspěvku napsal: „Íránská odveta, která zahrnovala drony a rakety... jak bylo dohodnuto mezi Íránem, Amerikou a Izraelem, skončila zraněním izraelské dívky a smrtí tří Jordánců. Pod touto zradou je [podepsáno] několik jmen, především jména osy odporu a jejích zbraní v Iráku, Sýrii, Libanonu a Jemenu.“[4]
Ahmad Al-Fifi, vysoce postavený důstojník saúdské armády ve výslužbě, napsal: „Obecně mají manévry s ostrou střelbou 5% míru zásahu proti majetku a lidem. Včerejší ničivá válka, do které se zapojilo velké množství raket a bezpilotních letounů, však byla bezprecedentní. Ztráty a škody na majetku byly 0 % – [zatímco] v Gaze bylo při letecké pomoci zabito dítě...“[5].
Kuvajtští spisovatelé: Íránská show s vědomím Ameriky
Podobná kritika zazněla i od kuvajtských spisovatelů. Ahmad al-Džaralláh, redaktor kuvajtského deníku Al-Siyassa, napsal na X: „Všechny íránské rakety a bezpilotní letouny a všechny rakety Satanovy strany [tj. hnutí Hizballáh, což doslova znamená 'Boží strana'], které byly oslavovány a vypouštěny na Izrael, byly [vypouštěny] s jeho vědomím a s vědomím USA a všechny dopadly mimo území Izraele, na arabskou půdu...“. Škoda, že rakety vypálené Íránem a jeho zmocněnci v arabských hlavních městech, která okupuje, nezasáhly ani kurník v Izraeli.“[6].
Kuvajtský internetový influencer Meshal Al-Nami napsal na svůj účet X 13. dubna ve 23:30, tedy několik hodin předtím, než rakety a drony dorazily do Izraele: „Íránský útok proti Izraeli je směšný. Írán vypustil bezpilotní letouny a poté [okamžitě] oznámil, že tak učinil, aby je Izrael mohl zachytit, protože by jim trvalo osm hodin, než by do Izraele dorazily.“ Al-Nami k příspěvku přidal smějící se emoji[7].
V pozdějším příspěvku, přibližně hodinu předtím, než bezpilotní letouny dorazily do Izraele, Al-Nami napsal: „Izrael oznámil, že se připravuje na íránský úder přibližně hodinu před jeho zahájením, a uvedl, že v 1:00 ráno uzavře svůj vzdušný prostor. To znamená, že Izrael ví, kdy začala přehlídka íránského útoku [a] kdy rakety a bezpilotní letouny dosáhnou jeho území.“[8].
Ve 2:00 ráno, kdy bezpilotní letouny a rakety dosáhly Izraele, Al-Nami napsal: „To je vše, íránská show skončila, jděte spát...“[9].
Alžírský novinář: „Íránský režim se snaží o to, aby se mu podařilo dostat se na svobodu: Od kdy se nepříteli předem oznamuje čas a cíle útoku? A jak je možné, že nebyla zabita ani kočka nebo toulavý pes?
Alžírský novinář Anwar Malek, který žije ve Francii, v sérii příspěvků na svém účtu X napsal, že íránský útok byl koordinován s USA a Izraelem. Napsal: „Kdo věří, že ajatolláhové [z Íránu] jsou nepřátelští vůči nepřátelům Arabů [jako je Izrael] a podporují jejich spravedlivé věci [jako je palestinská věc], že budou riskovat vedení války, aby [odstranili] útlak nějakého Araba, nebo že jim záleží na bezpečnosti sunnitských zemí a jsou ochotni zajistit jejich stabilitu – potřebuje navštívit psychiatra kvůli svým bludům...“[10].
V jiném příspěvku napsal: „To, co se odehrálo mezi Tel Avivem a Teheránem, nebylo nic jiného než šarvátka dvou spojenců pod patronací většího spojence, kterým jsou USA, s cílem zesměšnit důvěřivé staré Araby, jejichž bratři jsou vyhlazováni v Palestině, Sýrii, Iráku a v Libanonu kvůli destruktivnímu plánu [íránských] ajatolláhů...
„Proč Írán nepoužil balistické rakety dlouhého doletu, které [islámské] revoluční gardy [tvrdí, že] vlastní a o nichž tvrdí, že jsou schopny zdemolovat hlubiny Tel Avivu, stejně jako Izrael zdemoloval [íránský] konzulát v srdci Damašku a zavraždil nejdůležitějšího generála sil Al-Kods? ... Vážně, co je to za reakci, když celý svět předem znal čas [útoku], typ použitých zbraní, trasu bezpilotních letounů a jejich cíle, a když už několik hodin před zahájením [útoku] o něm byly na [televizních] obrazovkách nejnovější zprávy? Ach, vy důvěřivci, probuďte se, jste jen pěšáci ve velkém divadle...“[11].
Malek se také pozastavil nad tím, jak je možné, že „Írán zaútočil na Izrael 185 bezpilotními letouny, 36 řízenými střelami a 110 raketami země-země, a přesto byly všechny zachyceny a nebyla [zabita] ani jedna zatoulaná kočka nebo pes...“. „[12] Na adresu zpráv, že Írán předem informoval Izrael o odpálení raket a o zamýšlených cílech, Malek napsal: „Panebože, stalo se někdy na světě, že by entita, která chce zaútočit na svého nepřítele... předem informovala jeho i celý svět o tom, jaké budou cíle? !!!!!“[13].
Palestinský novinář: Íránská reakce byla součástí dohody
Palestinský novinář Ayman Khaled napsal: „Dohoda byla uzavřena.... Írán byl do odpovědi na letecký útok na [svůj] konzulát [v Damašku] zatažen jako součást dohody: Útok bezpilotními letouny jako první, aby izraelská veřejnost mohla přijmout veškerá opatření, [a pak] zaútočit na prázdné oblasti v Negevu.“[14].
Odkazy
- Twitter.com/drmohanadalhdla, April 14, 2024.
- Twitter.comsalehfahid. April 14, 2024.
- Twitter.com/fahddeepaji1, April 14, 2024.1
- Twitter.com/ALQUAiZ, April 14, 2024.1
- Twitter.com Ahmedmalfifi, April 14, 2024
- Twitter.com/Ahmadaljaralah, April 14, 2024.
- Twitter.com/Meshal_Alnami, April 13, 2024.
- Twitter.com/Meshal_Alnami, April 14, 2024.
- Twitter.com/Meshal_Alnami, April 14, 2024.
- Twitter.com/anwarmalek, April 14, 2024.
- Twitter.com/anwarmalek, April 14, 2024.
- Twitter.com/anwarmalek, April 14, 2024.
- Twitter.com/anwarmalek, April 14, 2024.
- Twitter.com/aypress, April 14, 2024.
Arab Commentators On Social Media: Iran's Drone Attack On Israel Was Planned And Agreed-Upon By Iran, Israel, And The U.S. vyšel 14.4.2024 na memri.org
Zora
Re: Blízky východ
Iránsky minister slávnostne otvoril nový konzulát v Damasku
Príslušníci záchranných zložiek zasahujú po leteckom útoku v Damasku v pondelok 1. apríla 2024. Osem ľudí zahynulo v pondelok pri výbuchu, ktorý zasiahol budovu susediacu s iránskym veľvyslanectvom v sýrskej metropole Damask. Podľa iránskych médií išlo o izraelský útok, pri ktorom zahynul generál iránskych Revolučných gárd. TASR o tom píše s odvolaním sa na agentúry DPA a AFP. Izraelská armáda opakovanie útočí na ciele v susednej Sýrii, aby zabránila Iránu a ozbrojeným skupinám spojeným s Teheránom, ako je libanonský Hizballáh, v rozšírení svojho vplyvu v tejto krajine. Od začiatku vojny v Pásme Gazy pred takmer pol rokom sa tieto údery zintenzívnili. Foto: TASR/AP
--
Damask 8. apríla (TASR) - Iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján v pondelok slávnostne otvoril nový konzulát svojej krajiny v Damasku. Urobil tak týždeň po útoku na pôvodný konzulát, z ktorého Irán obviňuje Izrael.
Iránskeho ministra zahraničných vecí sprevádzal jeho sýrsky partner Fajsal Mikdád, uviedla štátna tlačová agentúra SANA. Nový konzulát sa nachádza v luxusnej štvrti, kde sídlia aj ďalšie zahraničné veľvyslanectvá a úrady OSN, neďaleko od priestorov zničených pri útoku, informovala AFP.
Amír Abdollahján sa má stretnúť aj s prezidentom Bašárom Asadom a sýrske provládne noviny Al-Watan uviedli, že jeho rozhovory v Damasku budú "zamerané najmä" na dôsledky minulotýždňového útoku.
Teherán je kľúčový spojenec Damasku a prisľúbil pomstu za letecký útok na svoj konzulát. Minulý pondelok pri ňom zahynulo sedem členov iránskych elitných Revolučných gárd vrátane dvoch generálov. Sýria i Irán obviňujú z útoku Izrael, ale ten sa k incidentu nevyjadril.
Iránsky minister zahraničných vecí začal v nedeľu regionálne turné v Ománe, ktorý je dlhoročným sprostredkovateľom medzi Teheránom a Západom. Ománsky minister zahraničných vecí vyzval na zníženie napätia v regióne.
--
Írán zaútočil na Izrael
14.4.24
Írán:
Írán v sobotu večer vyslal na Izrael stovky dronů, střel s plochou dráhou letu a zřejmě i balistické rakety. Íránské revoluční gardy vydaly prohlášení, které potvrzuje útok.
Je odpovědí na izraelský útok na konzulát v Damašku z 1. dubna. Je to poprvé v historii, kdy útočí Írán na Izrael přímo ze svého území. Podle íránského zastoupení při OSN je tímto věc uzavřená. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu řekl, že jakýkoliv útok nezůstane bez odvety.
V neděli se na žádost Izraele sejde Rada bezpečnosti OSN k mimořádnému zasedání, píše server Ha'aretz. Izraelský velvyslanec při OSN Gilad Erdan v žádosti vyzval členy RB, aby na schůzce okamžitě a jednohlasně odsoudili Írán a označily jeho revoluční gardy za teroristickou organizaci.
Vzhledem k tomu, že členem RB OSN je Rusko, které s Íránem úzce spolupracuje a o útoku zřejmě předem vědělo, je přijetí takové rezoluce nepravděpodobné.
Zora
Re: Zaujímavé odkazy
Ľubomír Ferko:
O ukradnutej dúhe, kultúre a Slovensku
Musím na úvod zdôrazniť, že som bol celý život striktne apolitický, v politike som sa nikdy neangažoval a nebol som členom nijakej politickej strany či hnutia – a takým som zostal až do dnešných dní napriek tomu, že som dostával rôzne ponuky. K tomuto článku ma vyprovokovalo až to, čo sa deje v spoločnosti a najmä oblasti „kultúry“.
Sledujem, ako sa skupina politických aktivistov a ich sympatizantov, ktorí nikdy v kultúre nič neznamenali, nič s ňou nemali a nemajú spoločné, vybrala do ulíc šíriť nekultúru, zlobu a nenávisť. To už veru nemožno tolerovať, že vám niekto ukradne vašu identitu a vydáva sa za vás!
O dúhe
Najprv nám ukradli dúhu, symbol čistoty a krásy, ktorý stvorila príroda a už ako deti sme sa vždy tešili a obdivovali jej krásne farby a dokonalý tvar. Keď dúhu spomeniete dnes, každý si predstaví sexuálnych deviantov a ich agresívne, vulgárne správanie, pretŕčanie sa po uliciach, kde otravujú a pohoršujú normálnych ľudí. Ja som na reprezentantov tejto údajne vraj až 4 %-ej menšiny narazil po prvý raz koncom 70, rokov v Kolíne nad Rýnom, kde som bol na postgraduálnom štúdiu. Vtedy mi pomáhal vzdialený príbuzný, ktorý, ako sa ukázalo neskôr, bol homosexuál. No bol to aj vzdelaný a distingvovaný človek, pracoval ako redaktor rozhlasu a svojou menšinovou orientáciou nikoho neobťažoval. Bol jednoducho diskrétny a gustiózny. V jeho spoločnosti som sa cítil bezpečne, lebo to nikdy nepropagoval a naopak, chránil ma, keď sme sa ocitli v ich spoločnosti na večierku či v niektorom kolínskom bare. Napriek tomu mám na to celé pekné spomienky, a preto ma udivuje tá primitívna vulgárnosť a agresivita, akou sa títo ľudia prezentujú dnes. Oni znevažujú prínos a dielo svojich predchodcov, ktorí spoločnosť dokázali pozitívne ovplyvniť. Spomeniem len napríklad svetoznámeho herca Jeana Maraisa, spisovateľa Oscara Wilda, básnika a režiséra Jeana Cocteaua a aj jeho vtedy mladučkého slovenského priateľa, „pútnika mesačnou nocou“, ako sa sám nazýval, Thea Florina, spisovateľa z Dolného Kubína. No dnes sa cítim ich nasledovníkmi ohrozený. Špinia a pľujú na pamiatku a dielo nielen svojich talentovaných a vzdelaných predchodcov, ale aj na nás.
O kultúre
Niečo podobné sa deje aj v kultúre, keď ľudia, o ktorých som v reálnom živote nikdy nepočul, hoci sa považujem za kultúrne rozhľadeného, sa vydávajú za nositeľov kultúry. Tobôž som sa nestretol s ich dielom alebo nejakou činnosťou v oblasti kultúry. Svoju nekompetentnosť suplujú agresivitou. Propagujú ich viaceré komerčné médiá a aj takzvané verejnoprávne, ktoré takými už dávno prestali byť, lebo namiesto plurality reprezentujú len jeden názor.
Vykrikujú po uliciach a šíria svoje vulgárne odkazy verejnosti a aj pri každej príležitosti ich vnucujú na internete. Dokonca nimi oblepili aj vstupnú bránu na Ministerstve kultúry SR. Pochybujem, že sa inšpirovali Martinom Lutherom, ktorý pribil v roku 1517 na bránu Wittenberskej katedrály listiny so svojimi 95 tézami. Tým spustil vlnu reformácie v kresťanskej cirkvi za očistu, striedmosť a mravnosť. Dnes aktivisti a doslova kultúrne nuly z VŠVU (česť výnimkám, lebo sú tam aj seriózni výtvarníci a pedagógovia), vedú svoje pomýlené naivné a dezorientované ovečky pred budovu ministerstva a zanechávajú tam svoje propagandistické výplody. Načo nám je Slovensko, jeho kultúra nech zhynie! A to nie je po prvý raz. Už v septembri minulého roka sa zviditeľnili protestom proti umiestneniu súsošia Cyrila a Metoda od A. Gábrika v hradnom areáli. Je to neuveriteľné, kam až siaha ľudská hlúposť a je desivé, že takéto osoby „školia“ náš umelecký dorast. Aká budúcnosť čaká slovenskú kultúru a výtvarné umenie pod militantnou čižmou primitívneho pomýleného protikultúrneho aktivizmu? Vidím to aj v oblasti, ktorú najviac sledujem, teda umeleckého skla. Slávna éra slovenského umeleckého skla sa začala pôsobením českého pedagóga a výtvarníka V. Ciglera ako istá odpoveď na politické uvoľnenie v 60. rokoch a situáciu v Prahe, kde priestor ovládal S. Libenský. Štafetu neskôr úspešne prevzal A. Žačko. Do studenej a len dekoratívnej optiky priniesol prvky sochárskeho rozmýšľania, čo zodpovedalo vtedajším nastupujúcim trendom. Uvedení pedagógovia VŠVU vychovali celú generáciu úspešných a vo svete uznávaných nasledovníkov. Túto pozitívnu vlnu v sklárskom umení ukončil politický prevrat v novembri 1989. Do čela výuky sklárskeho umenia sa dostal stredoškolský pedagóg, ktorý na SUPŠ vyučoval kamenosochárstvo. To by ani tak nevadilo, ale on aj napriek vysokoškolským nárokom stále zostal len stredoškolským učiteľom. A v tomto trende to pokračuje aj po jeho odchode. Namiesto uznávaných umelcov sú tam naopak výtvarníci, ktorí sa vo výtvarnej praxi neuplatnili, a tak sa zahalili do pedagogických titulov, aby sa udržali nad vodou vďaka pravidelnému príjmu, lebo zo svojej tvorby by len ťažko vyžili. Česi majú príslovie: Kdo to umí, ten to dělá, kdo to neumí, ten to učí. Následkom je, že expanzia slovenského umeleckého skla doma a v zahraničí sa úplne vytratila a v posledných troch desaťročiach sa na scénu dostalo len niekoľko individuálne nadaných jedincov, v ktorých bol talent zrejme tak silne zakódovaný od prírody, že štúdium na VŠVU ich nedokázalo zlomiť, dezorientovať a pokaziť. Kde sú tie časy, keď na VŠVU vyučovali ozajstné verejnosti známe osobnosti a cenení výtvarníci ako V. Hložník, A. Brunovský, J. Kostka, J. Mudroch a mnohí iní, ktorí za dekády renesancie umenia po druhej svetovej vojne postavili na nohy celú modernú umeleckú scénu a vychovali generácie cenených umelcov! O ich anonymných nasledovníkoch, ktorí priamo nadväzujú na zväzáckych aktivistov zo začiatku 50. rokov a znova sa viac prejavujú skôr ako agresívni politickí štváči než ako výtvarníci, už zväčša nevieme nič. O oblasti ich umeleckej tvorby nechyrujeme, nevideli sme ich diela a zviditeľňujú sa skôr protestami proti svojim úspešnejším kolegom a ich verejným realizáciám.
Súsošie Cyrila a Metoda
Výborným príkladom je súsošie Cyrila a Metoda na Bratislavskom hrade. To sa niekomu môže páčiť, oslovovať ho či vzbudzovať pocit hrdosti na naše dejiny, inému zas nie. No pánboh zaplať, že sa také niečo udialo. Sochárskych realizácií vo verejnom priestore je ako šafranu. Veď samotný vtedajší predseda parlamentu /Boris Kollár/, ktorý súsošie oficiálne odhaľoval, bol bizarná postavička. Aj napriek tomu, že ťažisko jeho činnosti bolo niekde celkom inde, ukázalo sa, že mal zdravé pronárodné jadro, keď podporil takúto všeobecne prospešnú realizáciu. Podobné ohlasy vyvolala pred časom aj jazdecká socha Svätopluka, ktorá svojím spôsobom nadväzuje na jazdecký pomník Márie Terézie na korunovačnom vŕšku, zničený po prvej svetovej vojne. Môžeme viesť polemiky o tom, či známy slovenský sochár J. Kulich dobre zvládol dosť komplikovanú problematiku jazdeckej sochy, o ktorej riešenie sa viac či menej úspešne pokúšali sochári od nepamäti. No je určite pozitívne, že takýto symbol slovenskej štátnosti je na takom exponovanom mieste pred vstupom na Bratislavský hrad. Keď som bol naposledy na hrade, prišla tam skupina japonských turistov a fotili sa práve pred uvedenou sochou. Veď väčšinu artefaktov, ktoré pôvodne zdobili areál hradu, stihli odviezť do Viedne ešte Habsburgovci.
Socha Svätopluka
Je zarážajúce, že pri každej takejto udalosti sa zjaví tá istá skupina kriklúňov, zameraných na to, aby špinili do vlastného hniezda, čo, mimochodom, nerobia ani zvieratká. Do dokonalosti to priviedli niektorí naši reprezentanti v európskom parlamente. Takéto sebazničujúce elementy spoločnosti boli donedávna absolútne cudzie našim českým bratom; o nacionalizme našich južných susedov nehovoriac. To vysvetľuje historický fakt, že my sme ľahkovážne stratili svoju štátnosť a oni nie. Darilo sa im ju zachovať a vďaka tomu úspešne miešať karty na politickej mape Európy počas uplynulého tisícročia a Maďarom sa to darí až do súčasnosti.
Ozajstní umelci tvoria vo svojich ateliéroch či príbytkoch a nemajú čas chodiť po námestiach a vykrikovať. Spravidla sú to introverti, ktorí obľubujú samotu a pokoj, aby mohli tvoriť svoje diela a len občas, pri príležitosti zverejnenia, premiéry či výstavy sa zjavia na verejnosti. Vždy to boli voľnomyšlienkári, nositelia pokroku a často aj pozitívnych spoločenských zmien. To sa traduje už od antiky, keď boli tvorcovia kultúry a vzdelanosti najváženejšou spoločenskou triedou a priamo ovplyvňovali a vychovávali najmocnejších politikov. Najlepším príkladom je Alexander Veľký, ktorého učil a formoval filozof Aristoteles. Preto ich dielo a prínos do vývoja spoločnosti zostal základným kameňom, trvalým a pevným až do dnešných dní. Škoda len, že v súčasnosti sa od tejto praxe ustúpilo.
O Slovensku
Rovnako sa začali množiť prípady krádeže názvu Slovensko. Zlodejmi, ktorí si ho privlastňujú, sú práve tí, ktorých činnosť je zameraná proti tomuto mladému štátu už od jeho vzniku. Pamätáme si, ako a kto hlasoval v parlamente proti vzniku Slovenska. Následne zlikvidovali pluralitu hlavných médií (tak ako to v robia brutálne ich „liberálni“ súkmeňovci momentálne v poľských verejnoprávnych médiách), keď internovali proslovensky orientovaných redaktorov na jednom z poschodí budovy verejnoprávnej televízie v Mlynskej doline. To bol koniec verejnoprávnosti, teda plurality názorov v STV. Postupne sa krok za krokom salámovou metódou zmocňovali vlády nad mladou republikou podľa hesla „Keď sme nezabránili jej vzniku, tak ju aspoň ovládneme“. Toto úsilie zavŕšili zvrhnutím Mečiarovej vlády a nastolením prvej vlády, reprezentujúcej záujmy ich zahraničných „sponzorov“. To sa im podarilo doviesť do perfekcie. Najprv odovzdali všetok kľúčový priemysel svojim chlebodarcom a na čelo štátu dali postupne celú plejádu vydierateľných prezidentov s pochybnou minulosťou. Tí začali, okrem inej záškodníckej činnosti každoročne odmeňovať exponentov protislovenských aktivít podľa zásluh: čím viac si pošpinil svoju vlasť, tým vyššie štátne vyznamenanie dostaneš. Samozrejme, s výnimkou Ivana Gašparoviča, ktorý sa ako jediný prezident nespreneveril svojmu poslaniu. Dnes je už situácia tak ďaleko, že normálny človek sa musí obávať, len aby preboha nedostal od súčasnej prezidentky štátne vyznamenanie, lebo normálni ľudia ho automaticky zaradia medzi protislovenské živly. Krádeže názvu Slovensko pokračujú aj v politických stranách na rovnakom princípe. Typickou ukážkou je nechválne známa politická strana OĽaNO, ktorej sa podarilo v rekordnom čase destabilizovať a neuveriteľne zadlžiť to Slovensko, do ktorého názvu sa teraz halí. Čudujem sa, že takéto zneužívanie názvu štátu je vôbec možné a beztrestné. Tí, ktorí najviac bojujú proti samostatnému a zvrchovanému štátu, proti tradičnému spoločenskému poriadku, a naopak, za implementáciu sexuálnych tém (za hranicou normálnosti) do školstva, do každodenného života a za odstránenie akejkoľvek plurality v médiách, usilujú o krádež vlastníctva celého štátu v priamom prenose. To všetko v duchu neostalinistických fantazmagórií, šírených ich ideovými lídrami ako napríklad Klaus Schwab a tvrdia, že dokonalé šťastie dosiahneme, až keď nás vyvolená skupina zahraničných superboháčov zbaví všetkého majetku a začne absolútne ovládať. Sľubovanie svetlých zajtrajškov už dôverne poznáme z minulosti… Popri takejto strašnej demagógii sa musí červenať aj vizionár G. Orwell a J. V. Stalin so svojou diktatúrou vyzerá ako diletant. Môj otec, inak veľmi vzdelaný, rozhľadený spisovateľ a polyhistor, si celý život myslel, že hlavným problémom bývalých socialistických štátov bol fakt, že komunistický systém bol k nám importovaný z Ruska a že nevznikol vo Francúzsku. Situácia dnes však ukazuje, že sa mýlil. Najnovšia vlna už premenovaného totalitarizmu, šírená zo západu Európy, v ničom nezaostáva za najtvrdšími prejavmi kolektivizmu v kombinácii s totálnou kontrolou. Zdá sa, že západoeurópski občania sami ani netušia a nevedia, do čoho sú manipulovaní. Takúto historickú skúsenosť má z obdobia fašizmu len Nemecko a jeho vtedajšie satelity, ostatní to poznajú len sprostredkovane a nemajú bezprostrednú skúsenosť s tým, čo im hrozí. Že by historická pamäť bola taká krátka? Končím klasickým zvolaním: Panebože, zastav ich, veď oni nevedia, čo činia!
P.S. Mimochodom, aj ja som svojím dielom zanechal odkaz na budove Ministerstva kultúry SR. Ale na mojej úrovni, nie ako aktivisti z VŠVU. Hneď vedľa hlavného schodiska mám umiestnenú pamätnú tabuľu z kararského mramoru, venovanú pamiatke architekta a staviteľa významných múzeí M. M. Harminca, tvorcu dnešného sídla MK SR.
Snímky: Autor
Ďalšie články: Ľubomír Ferko
--
o autorovi:
jeho otec:
strýko:
bratranci:
Zora
Re: Eutanásie aneb jak doporučit sebevraždu
Stačilo 23 rokov a už je eutanázia aj pre 28 ročnú fyzicky zdravú ženu. Ja si dobre pamätám aké tirády boli okolo toho, ako sa zíde konzílium doktorov, ako dlho budú posudzovať, či je naozaj dotyčný nevyliečiteľne chorý, či sa ešte dá udržiavať pri živote... stačila jedna generácia a môže sa porúčať mladá žena... a ešte k tomu sa bojí smrti...
Liberalizmus je horší ako mor. Mor kosil pár týždňov a bolo vybavené. Život sa vrátil do predošlých koľají. Toto je plazivé, dlho sa nič nedeje, ale potom následky udrú tvrdo.
graul
Ako sa rekonštruuje história
Rekonštrukcia:
1. uvádzať, uviesť do pôv. stavu, pôv. podoby, obnovovať, obnoviť: r. historické stavby; r. udalosť
2. prestavovať, prestavať (význ. 1): r. most, trať električky
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Trnava, Víťazstvo, Námestie SNP
Pôvodný stav:
--
Nový stav:
Vidíte pôvodný nápis? Mal by byť vľavo - priamo pod vlajkou EÚ.
Čakala som, či sa chyba napraví - nič sa neudialo.
--
Pamätník oslobodenia v Trnave sa vrátil obnovený na Námestie SNP
Na snímke bronzové súsošie Víťazstvo, ktoré vracajú po zhruba ôsmich mesiacoch reštaurátorskej obnovy na Námestie SNP v Trnave v utorok 26. septembra 2023. Súsošie pripomína oslobodenie mesta v 2. svetovej vojne. Foto: TASR - Lukáš Grinaj
--
Trnava 26. septembra (TASR) - Po zhruba ôsmich mesiacoch reštaurátorskej obnovy sa vrátilo v Trnave na Námestie SNP bronzové súsošie Víťazstvo, ktoré pripomína oslobodenie mesta v 2. svetovej vojne. Reštaurovanie pamätníka je súčasťou rozsiahlej modernizácie lokality v centre mesta. Podľa zámeru radnice dostáva pôvodnú podobu z 30-tych rokov minulého storočia, práce by mali byť ukončené do konca roka.
Reštaurovania diela sochára Ladislava Snopka z roku 1959 sa ujal akademický sochár Pavol Čambál. Podľa neho bolo v relatívne dobrom stave a nutné bolo prevažne odstraňovanie nánosov nečistôt, nasledovalo patinovanie a konzervačná úprava povrchu. Socha s dvoma postavami v mierne nadživotnej veľkosti je vysoká 3,6 metra a dutá. Má hmotnosť podľa Čambála asi 1,5 tony. "Po novom má iné ukotvenie ako bolo pôvodné, ktoré nám pri skladaní diela narobilo problémy," povedal pre TASR. Víťazstvo stojí na vyvýšenom podstavci. V terajšej situácii už nie je dominantou námestia, ale súčasťou osi, na ktorej v krátkej vzdialenosti od seba budú Pomník nespravodlivo stíhaným, Víťazstvo, zreštaurovaná fontána v parku, kópie dvoch barokových sôch z pôvodného mosta a socha Milana Rastislava Štefánika. Obnovené súsošie zároveň nie je situované smerom na Hlavnú ulicu, ale pootočené v smere na park. Predtým stál na danom mieste Štefánikov pamätník.
Opätovné inštalovanie v utorok trvalo od ranných hodín. V opačnom slede ako pri snímaní ho zavesené postavil na miesto autožeriav. "Pilón je rovnakej výšky, ale v novej situácii pôsobí dojmom, že je nižší," povedal Čambál. Pilón zároveň dostane nové žulové obloženie. Súsošie stojí na umelom prekrytí toku Trnávka, ktoré má viac ako sto rokov, bolo vo veľmi zlom technickom stave a v uplynulých mesiacoch na ňom robili náročné stavebné práce. Práve jeho doterajší stav a zistené nakláňanie pamätníka bol jedným z dôvodov, prečo mesto uvažovalo pri obnove námestia o premiestnení Víťazstva na iné miesto v Trnave. Vyvolalo to však búrlivú reakciu časti trnavskej verejnosti a zástupcov Zväzu protifašistických bojovníkov. Zainteresovala sa aj ambasáda Ruskej federácie na Slovensku. Podľa zákona o vojnových hroboch, ktorý sa dotýka aj pietnych miest, pripomínajúcich vojnové udalosti, nie je možné zrušiť, prestavať ani presunúť hroby či pamätníky bez písomného súhlasu Ministerstva vnútra SR. Zároveň sa naň vzťahuje bilaterálna rusko-slovenská dohoda o vojnových hroboch.
https://www.teraz.sk/regiony/trnava-pamatnik-oslobodenia-sa-vrat/743194-clanok.html
https://www.trnava.sk/sk/aktualita/obnova-namestia-snp-je-hotova
--
Zdroje fotografií pôvodného stavu:
--
Ak viete o podobných pofidérnych rekonštrukciách, smelo ich zverejnite.
Zora
Re: Správy - Balkán
Srbskí baníci bojujú proti čínskej expanzii
Čínska spoločnosť Zijin, ktorá pred piatimi rokmi prevzala srbskú štátnu baňu, nedávno vykázala najvyšší zisk zo všetkých spoločností pôsobiacich v krajine.
Miestni obyvatelia priznávajú, že ich spoločnosť Zijin zamestnala, ale netaja sa rozpakmi či otvoreným hnevom nad nedostatkom alternatív. "Neradi pre nich pracujeme," hovoria.
"Každý deň dochádza k výbuchom. Vypúšťajú do vzduchu celú Mendelejevovu tabuľku!" V regióne sa opakovane konali protesty kvôli otravám olovom, arzénom a ortuťou, pričom množstvo oxidu siričitého 15-krát prekračuje povolený limit.
Protestujúci prirovnávali štrajky proti čínskej spoločnosti k "boju proti kolonializmu" v Kongu. "Nie sme proti žiadnemu priemyslu alebo národu, ale sme proti čínskej spoločnosti, ktorá sem prišla, aby nás vykorisťovala," hovorí jeden z dedinčanov
Srbské orgány sa do rokovaní nezapájajú, pričom čínskej spoločnosti umožňujú vyvíjať nátlak na jednotlivých dedinčanov, aby sa vzdali svojej pôdy bez primeranej kompenzácie.
Milo
Re: Kolotoče, cirkus, rínek ... Inovatívne i zastaralé štreky k prezidentskému fleku
Ten komentátor na hlavných správach je mimo. To nebol súboj na prvej priorite riadenia. Zatiaľ nikto neponúkol ukončenie pyramídovej hierarchie - davoelitárnej spoločnosti.
Stále je to o tom istom. Dokonca ani len zamyslenie o tom, že kapitalizmus a súkromné vlastníctvo strategických odvetví je zlé, sa nezačalo.
graul