Najlepší
Re: Nelegálna migrácia na Slovensku, v Čechách a blízkych krajinách
23.8.23
Maďarsko prepustilo viac než 1400 uväznených prevádzačov
Maďarsko prepustilo z väzenia viac než 1400 osôb usvedčených z prevádzačstva. Oznámili to v stredu maďarské úrady. Európska Komisia už voči postupu Budapešti začala právne konanie.
"Prepustili sme 1468 zadržiavaných cudzej štátnej príslušnosti, ktorí boli usvedčení z pašovania ľudí," uviedlo Celoštátne veliteľstvo ústavu na výkon trestu odňatia slobody (BvOP) v e-maile pre AFP.
"Maďarsko muselo prijať toto rozhodnutie o prevádzačoch, pretože Brusel neprispieva k výdavkom na ochranu hraníc," uviedol štátny tajomník ministerstva vnútra Bence Rétvári. Dodal, že Brusel Maďarsko trestá, keď sú väznice tejto krajiny preplnené.
Vláda premiéra Viktora Orbána v apríli rozhodla, že uväznených prevádzačov prepustí, a dala im tri dni, aby opustili krajinu. Maďarsko vtedy uviedlo, že v jeho preplnených väzniciach je 2600 ľudí zo 73 rôznych krajín, čo predstavuje 13 percent väzenskej populácie a zaťažuje to daňových poplatníkov.
Orbán zastáva rázny antiimigračný postoj a obviňuje Brusel s presadzovania zákonov, ktoré migráciu podporujú, píše AFP.
EK minulý mesiac poslala Budapešti prvý list s príslušnou výzvou. Komisia sa domnieva, že Maďarsko porušilo viaceré smernice EÚ. Skrátené sankcie pre osoby odsúdené za trestný čin prevádzačstva nie sú podľa eurokomisie účinné ani odstrašujúce a nezohľadňujú okolnosti predmetných prípadov.
EK tiež tvrdí, že nebol zriadený systém na odsledovanie toho, či si títo pašeráci odpykajú zvyšok svojho trestu vo svojich domácich krajinách. Maďarsko dostalo dva mesiace na poskytnutie vysvetlenia, ako mieni riešiť obavy Bruselu. V opačnom prípade môže EK podniknúť ďalšie kroky.

Re: Nelegálna migrácia na Slovensku, v Čechách a blízkych krajinách
Tlačová beseda predstaviteľov strany SMER - SSD na tému: Progresívna vláda Zuzany Čaputovej pozýva na Slovensko všetkých nelegálnych migrantov, spôsobuje humanitárnu katastrofu a vystavuje Slovensko obrovskej migračnej kríze
Re: Správy zo Slovenska
bude to 1 z možných dôvodov.
Ťažko povedať, či tam ide za odmenu alebo za trest, raz tak už išiel z ČR do Ruska.
Faktom je, že je naklonený šetriacim opatreniam, vie "škrtiť " aj na nepochopiteľných miestach. Čínska povaha mu vari nebude cudzia.
--
V kontexte článku je Orbán veľmi hlúpy:
"Našou piatou šancou je využiť technologické zmeny. Ak sme dostatočne rýchli, vždy môžeme vyhrať v technologických posunoch. Tu je príklad elektromobilov. V Maďarsku robíme obrovské investície do batérií a v priebehu niekoľkých sekúnd budeme tretím najväčším svetovým výrobcom batérií, nie v percentách, ale v absolútnom vyjadrení, a piatym najväčším exportérom na svete. Takže sú tu medzery, do ktorých môžeme vstúpiť."
Jedine, že by ho malo zachrániť to, čo odbil 1 vetou:
"Práve teraz robíme náš veľký vojenský priemyselný rozvoj a rozvoj armády."
https://ksbforum.info/discussion/comment/8932/#Comment_8932
https://ksbforum.info/discussion/595/zbrojarstvo-o-vyrobe-a-predaji-zbrani

Re: Blízky východ
2.9.23
Irak a Irán začínajú výstavbu prvej cezhraničnej železničnej trate
Zástupcovia Iraku a Iránu v sobotu položili symbolický základný kameň stavby prvej železničnej trate, ktorá má spojiť územia týchto dvoch štátov.
Trať prepojí prístavné mesto Basra na juhu Iraku s rozsiahlou železničnou sieťou Iránu, uviedol pre agentúru AFP nemenovaný predstaviteľ ministerstva dopravy. Odhaduje sa, že výstavba bude trvať 18 až 24 mesiacov.
Na položení základného kameňa stavby sa zúčastnili iracký premiér Muhammad Šijá Súdání a iránsky viceprezident Mohammad Mochber. Polovica z 32 kilometrov plánovanej železničnej trate bude na iránskej strane hranice, uviedla oficiálna tlačová agentúra IRNA.
Súdání sa Teheránu poďakoval za plánované odmínovacie operácie na hraniciach, ktorými sa uvoľní cesta pre železničnú trať, a za železničný most cez vodnú cestu Šatt al-Arab, ktorá je sútokom riek Tigris a Eufrat a ústi do Perzského zálivu.
Za jeden z cieľov projektu Súdání označil prepravu cestujúcich z Iránskej islamskej republiky a stredoázijských krajín do posvätných miest šiitského islamu v Iraku. Poznamenal, že o projekte sa rokovalo roky, kým sa v roku 2021 dosiahla dohoda.
Irak a Irán viedli v 80. rokoch osemročnú vojnu po tom, ako iracký diktátor Saddám Husajn napadol svojho suseda Irán, kde sa v roku 1979 odohrala islamská revolúcia.
Vojnou zničený a na ropu bohatý Irak sužuje rozsiahla korupcia a jeho infraštruktúra vrátane zastaraných diaľnic a železníc je v dezolátnom stave.
Súdáního vláda pracuje na vytváraní čoraz väčšieho počtu regionálnych partnerstiev: v máji tak Bagdad predstavil projekt výstavby cesty a železnice v dĺžke 1200 kilometrov od severnej hranice Iraku s Tureckom po Perzský záliv na juhu.

Re: Správy z Číny
27.7.23
‚Výstraha pro ostatní a nástroj strachu.‘ Sinolog vysvětluje tiché odstranění čínského ministra
Čínský ministr zahraničí Čchin Kang se už měsíc neobjevil na veřejnosti a zmeškal několik schůzek s vrcholnými světovými státníky. Na ministerském postu ho v tichosti vystřídal jeho předchůdce a nyní nadřízený nejvyšší diplomat Wang I a režim začal mazat jakékoliv zmínky o jeho působení. „Jasně to indikuje, že jeho zmizení a odstranění z pozice ministra zahraničí mělo politický důvod,“ říká v rozhovoru pro iROZHLAS.cz sinolog Tobiáš Lipold.

Re: Správy z Afriky
Victoria Nulandová, šokovaná prevratom v Nigeri, vyzerala počas turné po Afrike „zúfalo“.
The Grayzone,ANYA PARAMPIL·29. AUGUSTA 2023
Skúsený juhoafrický úradník popísal schôdzku s nepripravenou a „zúfalou“ úradujúcou námestníčkou ministra zahraničia Victoriou Nulandovou, ktorá prosila o miestnu pomoc pri odvrátení populárneho prevratu v Nigeri. Nedávna konferencia BRICS môže Nulandovú ešte viac znepokojiť.
Keď úradujúca námestníčka ministra zahraničných vecí USA Victoria Nulandová 29. júla cestovala do Južnej Afriky, predčila ju jej povesť priameho nástroja hegemónnych záujmov Washingtonu.
Podľa skúseného juhoafrického predstaviteľa, ktorý sa zúčastnil stretnutí s vysokou americkou diplomatkou v Pretórii, však Nulandová a jej tím preukázateľne neboli pripravení popasovať sa s nedávnym vývojom na africkom kontinente – najmä s vojenským prevratom, ktorý odstránil prozápadnú vládu Nigeru len niekoľko hodín pred spustením jej viaczastávkového turné po regióne.
"Za viac ako 20 rokov práce s Američanmi som ich nikdy nevidel takých zúfalých," povedal predstaviteľ pre The Grayzone pod podmienkou anonymity.
Pretória si bola dobre vedomá jastrabej povesti Nulandovej, ale keď prišla do Pretórie, úradník ju opísal ako „úplne zaskočenú“ vetrom zmien, ktoré zachvátili región. Júlový puč, pri ktorom sa v Nigeri dostala k moci populárna vojenská junta, nasledoval po vojenských prevratoch v Mali a Burkine Faso, ktoré boli podobne inšpirované masovými antikoloniálnymi náladami.
Hoci Washington doteraz odmietal charakterizovať vývoj v nigérijskom hlavnom meste Niamey ako prevrat, juhoafrický zdroj potvrdil, že Nulandová požiadala Juhoafrickú republiku o pomoc pri reakcii na regionálne konflikty, a to aj v Nigeri, kde zdôraznila, že Washington má nielen značné finančné investície, ale udržuje aj 1 000 vlastných vojakov. Pre Nulandovú bolo zistenie, že vyjednávala z pozície slabosti, pravdepodobne hrubým prebudením.
Celý článok na:
zapredanec/ka
Re: Správy z Ukrajiny
31.8.23
Na východe Ukrajiny zahynul britský občan, bojoval po boku Ukrajincov
Na východe Ukrajiny zahynul Brit, ktorý bojoval po boku ukrajinskej armády. Oznámila to vo štvrtok jeho rodina, informuje TASR podľa správ agentúry DPA a britského denníka The Guardian.
Smrť britského občana na Ukrajine potvrdilo aj ministerstvo zahraničných vecí v Londýne. Samuel Newey (22) z mesta Solihull neďaleko Birminghamu zahynul v stredu pri boji, napísal v príspevku na sociálnej sieti jeho brat Daniel Newey.
"Mal práve 21 rokov, keď sa rozhodol odcestovať na Ukrajinu, aby sa postavil proti ruskému imperializmu," uviedol. Dodal, že na svojho "malého brata" je hrdý. "Si výnimočný muž, dobrý vojak a jeden z najstatočnejších ľudí, akých som kedy mal tú česť poznať," napísal. Zároveň zverejnil fotografiu svojho brata v ukrajinskej vojenskej uniforme.
Samuel Newey odcestoval na Ukrajinu ako člen zahraničnej dobrovoľníckej bojovej jednotky známej ako Dark Angels. V roku 2020 spolu so svojím otcom Paulom čelil v Británii obvineniam z teroristických trestných činov za to, že v roku 2019 pomáhali Danielovi Neweymu pri ceste do Sýrie bojovať po boku kurdských milícii Oddiely ľudovej sebaobrany (YPG) proti Islamskému štátu, píše The Guardian. Obvinenia britská prokuratúra po preskúmaní stiahla.
--
"Solihull je jednou z nejbohatších oblastí mimo oblast Londýna.[3] V listopadu 2013 časopis uSwitch označil Solihull jako „nejlepší místo pro život“ ve Spojeném království, když se město umístilo v indexu kvality života na prvním místě.[4][5] Obyvatelé distriktu Solihull včetně těch narozených přímo ve městě jsou označovány jako Silhillians (původ slova je neznámý). Mottem města Solihull je Urbs in Rure neboli přeloženo z latiny, město v zemi." /mesto na vidieku/
"Solihull je také sídlem známé automobilky Land Rover"

Re: Správy z Číny
30.8.23
Nová mapa Číny a ohlasy susedov:
India a Malajzia protestujú proti územným nárokom Číny v novej mape
India a Malajzia vyjadrili nesúhlas s novou čínskou mapou, na ktorej si Peking robí nároky na indické územie a malajské výsostné vody neďaleko ostrova Borneo.
Čína zverejnila mapu v pondelok, India v utorok podala proti nej diplomatickou cestou protest. Na mape je indický štát Arunáčalpradéš a náhorná plošina Doklam v Himalájach súčasťou Číny.
"Odmietame tieto nároky, pretože nemajú žiadne opodstatnenie. Takéto kroky čínskej strany len komplikujú vyriešenie záležitosti na hraniciach," uviedol hovorca indickej diplomacie. Indický minister zahraničných vecí Subrahmanjam Džajšankar nároky Číny odmietol v utorkovom televíznom rozhovore.
Aj malajské ministerstvo zahraničných vecí v stredu jednostranné nároky Číny odmietlo. Presadzuje vyriešenie sporu nenásilným a rozumným spôsobom prostredníctvom dialógu a rokovaní.
V indickom Naí Dillí bude 9. až 10. septembra summit krajín skupiny G20, na ktorom by sa mal zúčastniť aj čínsky prezident Si Ťin-pching. Počas summitu BRICS indický premiér Naréndra Módí a Si viedli vo štvrtok 24. augusta rozhovory s cieľom zmierniť napätie pre sporné hranice. Indická diplomacia vtedy uviedla, že obaja lídri sa dohodli na zmiernení napätia.
Čína a India má 3500 kilometrov a na mnohých miestach doteraz nebola riadne vymedzená. Peking si robí nároky aj na severovýchodný indický štát Arunáčalpradéš, ktorý považuje za súčasť Tibetu. V roku 1962 vypukla medzi Čínou a Indiou pohraničná vojna.
V júni 2020 konflikt vypukol aj v kašmírskom regióne Ladákh. Každá z krajín odvtedy do tejto pohraničnej oblasti vyslala tisíce vojakov, ale situáciu sa nepodarilo vyriešiť ani po 19 kolách rozhovorov.
--
Tohle všechno je Čína. Peking si na oficiální mapě přivlastnil i části Ruska a Indie
Sousedé Číny se nestačí divit, co všechno zahrnula jako součást svého území na nové oficiální mapě, kterou zveřejnily tamní úřady. Peking si mimo jiné na úkor Ruska „přivlastnil“ polovinu Velkého Ussurijského ostrova, Dillí pak protestovalo kvůli připojení sporné náhorní planiny Aksai Čin a indického svazového státu Arunáčalpradéš.
Čínské ministerstvo přírodních zdrojů novou „standardní mapu“ zveřejnilo v pondělí s tím, že má jít o oficiální podklad pro úřady i veřejnost. Reakce z ciziny na sebe nenechaly dlouho čekat.
„Velký Ussurijský ostrov byl sporným územím mezi Ruskem a Čínou sto let. V roce 2008 obě země uzavřely smlouvu o rozdělení ostrova, ale nová mapa Číny to nezohledňuje,“ napsal například ruský zpravodajský web RBK. Tuto změnu zaznamenal i Kommersant a další média v zemi. Ruské, respektive sovětské jednotky jsou na ostrově přítomné od roku 1929.
Oficiálně Moskva na čínskou mapu zatím nereagovala, před avizovanou říjnovou cestou šéfa Kremlu Vladimira Putina do Pekingu jde ale o citlivé načasování.
Patrně nejsilnější reakci vyvolala čínská mapa v Indii. „Odmítáme tyto neopodstatněné nároky,“ citovala mluvčího indické diplomacie Árindama Bagčího stanice BBC. Dodal přitom, že kroky Pekingu „jen komplikují vyřešení otázky hranic“.
Za absurdní označil čínské nároky i indický ministr zahraničí Subrahmanjam Džajšankar. „Čína už v minulosti publikovala mapy, kde si nárokují území, která nejsou jejich, ale patří jiným zemím. Je to jejich starý zvyk,“ řekl šéf resortu televizi NDTV.
Indický protest přitom přichází jen několik dní poté, co se premiér Nárendra Módí a čínský prezident Si Ťin-pching na summitu skupiny BRICS v Jižní Africe dohodli na „intenzivnějším úsilí o urychlené stažení a deeskalaci“ podél sporné hranice.
Jihočínské moře i Tchaj-wan
Zdrojem napětí mezi oběma zeměmi je sporná, 3 440 km dlouhá hranice podél Himálaje, která je i kvůli složitému terénu špatně vymezená. V minulosti v oblasti opakovaně docházelo i ke střetům mezi indickými a čínskými jednotkami.
Čína považuje celý indický stát Arunáčalpradéš za své území a nazývá jej „Jižní Tibet“, přičemž Indie si nárokuje náhorní plošinu Aksai Čin v Himalájích, kterou ovládá Čína.
Vzhledem k výše uvedenému nepřekvapí, že Čína si v mapě přivlastnila také území v Jihočínském moři, proti jejichž nárokování Pekingem už dříve protestoval Vietnam, Filipíny, Malajsie a další země regionu. Jako čínský je pak samozřejmě uveden také Tchaj-wan, který jako samostatný stát neuznává ani OSN, ale jehož vláda funguje nezávisle na Pekingu už od roku 1949.
