Najlepší
Re: Blízky východ
Ženeva 26. júla (TASR) - Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pošle v najbližších týždňoch do Pásma Gazy viac ako milión vakcín proti detskej obrne, uviedol v piatok generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. Cieľom je zabrániť nákaze detí.
WHO týmto opatrením reaguje na výsledky laboratórnych testov odpadových vôd v Pásme Gazy, ktoré odhalili prítomnosť vírusu v šiestich zo siedmich skúmaných vzoriek. Doposiaľ sa však žiadne prípady detskej obrny nepotvrdili.
"Hoci zatiaľ neboli zaznamenané žiadne prípady detskej obrny, bez okamžitých opatrení je len otázkou času, kedy sa (vírus) dostane k tisícom detí, ktoré zostali nechránené," napísal Ghebreyesus pre britský denník The Guardian.
Šéf WHO taktiež uviedol, že medzi najviac ohrozenou skupinou sú deti do piatich rokov života. Zdôraznil však, že v prípade Gazy sú to najmä deti do dvoch rokov, keďže konflikt medzi Izraelom a Hamasom mnohým novorodencom zamedzil prístup k očkovaniu. Miera zaočkovania preto klesla z 99 percent na 86 percent.
"Opakovane pozorujeme, že detskej obrne sa darí na miestach postihnutých konfliktom a nestabilitou," pripomína Ghebreyesus. V stanovisku upozornil na vypuknutie lokálnych epidémií v Sýrii a Somálsku.
Na vzniknutú situáciu reagovala aj izraelská armáda, ktorá minulú nedeľu uviedla, že svojim vojakom slúžiacim v Gaze začne podávať vakcíny proti obrne. Hovorca OSN v Ženeve Rolando Gómez v utorok pripomenul, že Izrael má "ako okupačná mocnosť zodpovednosť za to, aby sa pomoc dostala k tým, ktorí ju v Gaze potrebujú, a aby vytvoril prostredie umožňujúce pôsobenie OSN a jej partnerov."
Vírus detskej obrny je vysoko nákazlivý. Postihuje nervový systém a môže spôsobiť paralýzu. Vďaka masovej očkovacej kampani klesol celosvetový výskyt detskej obrny od roku 1988 o 99 percent. WHO sa v súčasnosti usiluje o úplné vyhladenie tohto patogénu - podobne ako pri víruse pravých kiahní.
OSN taktiež minulý týždeň informovala o rastúcich prípadoch žltačky typu A, červienky a gastroenteritídy. Príčinou sú najmä zhoršujúce sa hygienické podmienky v Pásme Gazy.
Zora
Re: Správy z Ruska
V Rusku zadržali pre korupciu bývalého námestníka ministra obrany
Moskva 26. júla (TASR) - V Rusku zadržali pre podozrenia z korupcie bývalého námestníka ministra obrany Dmitrija Bulgakova, oznámila v piatok Federálna bezpečnostná služba (FSB).
Bulgakov (69) bol námestníkom ruského ministra obrany od roku 2008 do septembra 2022. Ako námestník zodpovedal za materiálno-technické zabezpečenie ruských ozbrojených síl. Bulgakov je nositeľom viacerých ocenení vrátane najvyššieho vyznamenania Hrdina Ruska.
V Rusku v uplynulých mesiacoch obvinili z korupcie a zadržali viacero vysokopostavených predstaviteľov obrany. Ruské úrady spustili zásah proti korupcii na vysokej úrovni koncom apríla, keď zadržali námestníka ministra obrany Timura Ivanova, blízkeho spojenca bývalého šéfa ruského rezortu obrany Sergeja Šojgua. Odvtedy bolo zadržaných už najmenej päť predstaviteľov armády alebo ministerstva obrany.
Kremeľ predchádzajúce zatýkanie predstaviteľov rezortu obrany podľa Reuters zľahčoval s tým, že podobné protikorupčné akcie sa uskutočnili aj v iných rezortoch.
Ruský prezident Vladimir Putin však v máji po svojej inaugurácii prekvapivo odvolal Šojgua, ktorý ministerstvo obrany viedol od roku 2012, a na jeho miesto vymenoval ekonóma bez vojenských skúseností a bývalého vicepremiéra Andreja Belousova. Tento krok bol všeobecne vnímaný ako snaha o zefektívnenie výdavkov na obranu a očistenie rezortu obrany z korupcie.
—
Po páde z okna svojho bytu zomrela ruská popredná ekonómka
Moskva 25. júla (TASR) - Významná ruská ekonómka Valentina Bondarenková zomrela po páde z okna svojho moskovského bytu, uvádzajú médiá.
Podľa finančných novín Vedomosti 82-ročná Bondarenková pravdepodobne zomrela v pondelok, pričom úrady údajne nenašli žiadne dôkazy o násilnom zápase alebo kriminálnom motíve.
Bondarenková bola uznávaná za svoju dlhoročnú kariéru v Ekonomickom inštitúte Ruskej akadémie vied (IE RAN), ako aj za vedenie Medzinárodnej nadácie N. D. Kondratieva. Chválili ju tiež za dlhodobé prognózy hospodárskeho rozvoja krajiny.
Médiá informovali, že Bondarenková trpela chronickou chorobou, ale príčiny jej pádu sú stále nejasné.
Nie je však jedinou významnou ruskou osobnosťou, ktorá v ostatných rokoch zomrela pri nezvyčajnej nehode alebo za záhadných okolností, pripomína DPA.
V jednom prípade, po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022, zomrel šéf ruskej ropnej spoločnosti Lukoil Ravil Maganov po páde z okna moskovskej nemocnice.
/záhadných úmrtí bolo viac/
—
Buste Stalina v ruskom meste Zvenigorod odbili hlavu kladivom
Moskva 21. júla (TASR) - Polícia v meste Zvenigorod v metropolitnej oblasti Moskvy zadržala muža, ktorý ťažkým tupým kladivom odbil hlavu z busty sovietskeho diktátora Josifa Stalina. Informovali o tom v nedeľu ruské médiá, podľa ktorých sa polícia zatiaľ k incidentu nevyjadrila. Nezverejnila ani totožnosť páchateľa.
Muž údajne mlatom poškodil aj bustu zakladateľa Sovietskeho zväzu Vladimira Lenina. Páchateľ z miesta činu ušiel a polícia po ňom pátrala, informovali miestne médiá, na ktoré sa odvolala agentúra AFP.
Stalinova busta bola vo Zvenigorode odhalená vlani v lete bez povolenia úradov. Napriek protestom miestnych aktivistov mestské úrady odmietajú sochu odstrániť. Bez povolenia bola osadená aj Leninova busta.
Stalin, ktorý vládol Sovietskemu zväzu od roku 1924 až do svojej smrti v roku 1953, sa stal symbolom totalitného režimu s miliónmi ľudí väznených v pracovných táboroch alebo popravených. Kým časť ruskej verejnosti ho oslavuje za to, že ZSSR doviedol k víťazstvu v druhej svetovej vojne, iní ho nenávidia za prenasledovanie odporcov sovietskej moci a jej brutálne praktiky.
Väčšina Stalinových pamätníkov v bývalom Sovietskom zväze bola po jeho smrti odstránená, ale od nástupu prezidenta Vladimira Putina k moci stúpol počet ľudí, ktorí sa k tomuto vodcovi stavajú pozitívne.
Vlani v októbri ruské nezávislé médiá zverejnili informáciu, že v Rusku bolo v nedávnej minulosti postavených viac ako 100 pamätníkov tohto sovietskeho diktátora, pričom väčšina z nich za Putinovej éry. Tempo výstavby stalinistických pamätníkov sa od anexie Krymu v roku 2014 zdvojnásobilo.
—
Obyvatelia ruského Krasnodaru protestovali proti výpadkom elektriny
Moskva 20. júla (TASR) - Obyvatelia juhoruského mesta Krasnodar usporiadali v sobotu zhromaždenie na protest proti výpadkom v dodávkach elektriny. Jedno z videí zverejnených v aplikácii Telegram na kanáli Baza zachytáva policajtov, ako počas sobotňajšieho protestu zadržali najmenej dvoch ľudí.
Ako pripomenula agentúra Reuters, od začiatku vojny, ktorú Rusko vo februári 2022 rozpútalo voči Ukrajine, ruské úrady potláčajú všetky formy nesúhlasu s rozhodnutiami Kremľa či úradov nižšieho stupňa. Verejné protesty sú v Rusku veľmi zriedkavé, riziko zadržania a následného stíhania je totiž veľmi veľké.
Gubernátor Krasnodarského kraja Veniamin Kondratiev odôvodnil výpadky dodávok elektriny extrémnymi horúčavami, ktoré v posledných dňoch zasiahli juh európskej časti Ruskej federácie.
"V Krasnodarskom kraji panujú abnormálne horúčavy už týždeň. Zaťaženie energetického systému je kolosálne. Viem a chápem rozhorčenie obyvateľov v dôsledku energetických výpadkov," napísal Kondratiev v statuse zverejnenom na platforme Telegram.
Uviedol, že energetické kapacity v súčasnosti nepostačujú na pokrytie dopytu po elektrine.
Nezvyčajné horúčavy spôsobili masové výpadky v dodávkach elektrickej energie vo viacerých regiónoch a začiatkom tohto týždňa viedli k odstaveniu jedného zo štyroch blokov jadrovej elektrárne v Rostove na Done, ktorá je najväčšou v danom regióne. Medzičasom však bol blok opäť uvedený do prevádzky, doplnil Reuters.
Zora
Re: Konflikt Rusko - USA - NATO - Ukrajina
Ruská fregata triedy Admirál Gorškov zakotvila v Alžírsku
Alžír 26. júla (TASR) - Ruská fregata triedy Admirál Gorškov vyzbrojená hypersonickými raketami zakotvila v piatok v alžírskom prístave Oran v rámci plnenia služobných úkonov.
Loď vybavená okrem iného hypersonickými raketami Zirkón bola na zaoceánskej plavbe, keď preplávala Atlantik, zakotvila na Kube a vo Venezuele, a teraz sa vracia späť.
V Alžírsku loď pobudne niekoľko dní, informovalo ruské námorníctvo. Posádka sa vraj zúčastní na rôznych protokolárnych podujatiach, doplní zásoby potravín a vody, navštívi miestne atrakcie a odpočinie si.
Cieľom plavby je podľa vyjadrenia námorníctva demonštrovať prítomnosť námorných síl v "operačne dôležitých oblastiach vzdialenej oceánskej zóny".
Moskva a Alžír majú blízke vzťahy ešte z čias Sovietskeho zväzu a udržiavajú obranné a vojenské väzby aj počas ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu.
Zora
Re: Správy zo severu a Pobaltia
Helsinki podozrievajú ruskú loď zo vstupu do fínskych vôd
Helsinki 26. júla (TASR) - Fínsko má podozrenie, že ruská loď v piatok neoprávnene vplávala do jeho vôd. Oznámilo to fínske ministerstvo obrany, píše TASR na základe správy Reuters.
"Pohraničná stráž incident vyšetruje a poskytne ďalšie informácie, akonáhle vyšetrovanie pokročí," uviedol fínsky rezort obrany. Dodal, že k incidentu došlo vo Fínskom zálive. Ministerstvo nespresnilo, či išlo o vojenskú alebo civilnú loď.
Vzťahy medzi Moskvou a Helsinkami sú napäté od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 a následného vstupu Fínska do Severoatlantickej aliancie v apríli 2023. Helsinki v júni informovali, že štyri ruské vojenské lietadlá 10. júna narušili fínsky vzdušný priestor, pripomína Reuters.
—
Lotyšsko zakáže vstup bieloruským autám
Riga 15. júla (TASR) - V Lotyšsku začne od utorka platiť zákaz vstupu osobných vozidiel s bieloruskými poznávacími značkami, ktoré prichádzajú z Bieloruska alebo Ruska. S odvolaním sa na lotyšský daňový úrad o tom v pondelok informovala agentúra Reuters.
Opatrenie je súčasťou nového balíka sankcií prijatého Európskou úniou, na základe ktorého sa podľa lotyšského úradu "do značnej miery prispôsobili sankcie uvalené na Bielorusko sankciám uvaleným na Rusko".
Členské štáty EÚ hraničiace s Ruskom - Poľsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Fínsko - ako aj Nórsko zakázali vstup vozidlám s ruskými evidenčnými číslami ešte vlani. Tento zákaz bol taktiež súčasťou sankčných opatrení uvalených na Rusko za jeho agresiu proti Ukrajine.
Pobaltské krajiny ešte v septembri 2022 zakázali vstup ruským turistom. Lotyšsko tento zákaz predĺžilo až do marca 2025 s odvolaním sa na ruskú inváziu.
—
Deväť krajín z oblasti Baltského mora chce zaobstarať námorné míny
Washington 9. júla (TASR) — Nemecko a osem ďalších krajín v oblasti Baltského mora uvažuje o spoločnom zaobstaraní námorných mín, keďže Rusko sa v tomto regióne správa čoraz asertívnejšie. Pred summitom NATO, ktorý sa v utorok začne vo Washingtone, to novinárom povedal nemecký minister obrany Boris Pistorius.
"Len nedávno sme videli, ako sa Rusko snaží rozšíriť svoje výsostné vody pri Kaliningrade. Je jasné, že niečo takéto nedovolíme," uviedol Pistorius. Dodal, že na tento účel treba mať k dispozícii prostriedky na odstrašenie a jedným z nich sú námorné míny.
Pistorius narážal na udalosť z mája, keď Estónsko obvinilo ruskú pohraničnú stráž z odstránenia navigačných bójí z estónskej strany pohraničnej rieky Narva.
Okrem Nemecka sa na spoločnom zaobstaraní námorných mín chcú podieľať Dánsko, Estónsko, Fínsko, Nórsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Švédsko.
Podľa Pistoriusa bude mať spoločný postup mnoho výhod, pretože zníži náklady a umožní zdieľanú logistiku a údržbu.
"Ušetríme peniaze a je to efektívnejšie. A navyše prispejeme k plneniu cieľov NATO v oblasti bojovej munície a znížime úroveň fragmentácie našich európskych zbraňových systémov," uviedol nemecký minister.
Baltské more je jednou z najrušnejších námorných ciest na svete. Prístup doň je možný len cez tri úžiny. Rusko má značné vojenské kapacity v Petrohrade a Kaliningrade a v prípade konfliktu by boli podľa NATO ohrozené lodné trasy a podmorské káble.
Ak by došlo k uzavretiu niektorého z prielivov, vážne by bola zasiahnutá námorná nákladná doprava do Švédska a Fínska a pobaltské štáty by od nej boli odrezané úplne. Námorné míny sa môžu použiť na ochranu prístavov alebo blokovanie námorných trás.
—
Nórsko začalo vytvárať núdzové zásoby obilia
Oslo 25. júna (TASR) - Nórska vláda v utorok podpísala dohodu o začatí vytvárania zásob obilia. Pandémia ochorenia COVID-19, vojna v Európe a klimatická zmena totiž ukázali, že je to potrebné.
Nórsky minister poľnohospodárstva a potravinárstva Geir Pollestad podpísal so štyrmi súkromnými firmami dohodu o uskladnení 30.000 ton obilia. Pšenicu, ktorá bude patriť nórskej vláde, budú spoločnosti skladovať v zariadeniach po celej krajine.
Vytváranie pohotovostných zásob obilia znamená, že krajina bude pripravená aj na nečakané a "nepredstaviteľné" udalosti, uviedlo ministerstvo.
Nórsko v ďalších rokoch podpíše ďalšie zmluvy o vytvorení zásob. Cieľom je mať do konca desaťročia v zásobe približne 82.500 ton obilia, "aby sme potom mali dostatok obilia na trojmesačnú spotrebu obyvateľov Nórska v krízovej situácii, ktorá môže nastať", uviedol Pollestad pre nórsku štátnu televíziu a rozhlas NRK.
Nórsko malo zásoby obilia už v 50. rokoch 20. storočia, ale v roku 2003 svoje sklady zatvorilo. Vtedy sa totiž rozhodlo, že už nie sú potrebné.
Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 však Nórsko zriadilo komisiu na vyhodnotenie silných a slabých stránok svojich systémov núdzovej pripravenosti, ktorá odporučila vytvorenie zásob obilia.
Zora
Re: Správy z Ukrajiny
Kyjev 25. júla (TASR) - Ukrajinská polícia zadržala vo štvrtok v meste Dnipro 18-ročného mladíka podozrivého z minulotýždňovej vraždy bývalej ukrajinskej nacionalisticky orientovanej poslankyne a jazykovedkyne Iryny Farionovej. Na platforme Telegram to oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje TASR podľa agentúr Reuters a AFP.
Šesťdesiatročnú Farionovú, známu protiruskou rétorikou a kontroverznými kampaňami na ochranu ukrajinského jazyka, postrelili minulý piatok pred jej domom v západoukrajinskom Ľvove do hlavy. Denník Ukrajinska pravda uviedol, že sa tak stalo, keď čakala na taxík, aby sa odviezla na večeru k svojej dcére. Previezli ju do nemocnice, zraneniam však podľahla ešte v ten istý deň.
"Zadržaný bol 18-ročný chlapec," uviedol Zelenskyj na Telegrame s tým, že v prípade prebieha ďalšie vyšetrovanie. S vývojom situácie ho podľa jeho slov oboznámil minister vnútra Ihor Klymenko.
Podozrivého zadržali v jeho rodnom Dnipre na východe Ukrajiny. V rámci prípravy na vraždu si podľa Klymenka prenajal v Ľvove prinajmenšom tri byty.
"Vyšetrovanie sa momentálne prikláňa k tomu, že strelec je jediným páchateľom," uviedol Klymenko taktiež na Telegrame. Dodal, že zaistené dôkazy sú dostatočné na to, aby sa dalo konštatovať, že strelcom je práve zadržaný mladík. Zároveň však naznačil, že na plánovaní vraždy sa mohli podieľať aj ďalšie osoby.
Ako motívy sa podľa jeho slov momentálne preverujú Farionovej politická a verejná činnosť, ako aj osobná nevraživosť, ktorú voči nej mohol páchateľ pociťovať.
Farionová bola v rokoch 2012 - 2014 poslankyňou parlamentu za krajne pravicovú stranu Sloboda. Známou sa stala najmä vďaka svojej ostrej rétorike zameranej na kritiku rusky hovoriacich Ukrajincov, pre ktorých v krajine nevidela miesto. Medzi nich svojho času zaradila napríklad aj prezidenta Zelenského. Súčasnú svetovú rekordérku v skoku do výšky Jaroslavu Mahučichovú, ktorá sa na olympiáde v Tokiu v roku 2021 nechala odfotografovať so svojou ruskou súperkou, nazvala "biologickým odpadom".
Vlani v novembri sa Farionová oborila na rusky hovoriacich ukrajinských vojakov, a to najmä príslušníkov pluku Azov, ktorých nazvala "dobytkom", čím v krajine vyvolala pobúrenie. Ukrajinských vojakov vo všeobecnosti kritizovala, ak hovorili po rusky.
Práve pre takéto výroky ju vlani prepustili z ľvovského Inštitútu humanitných a spoločenských vied, v ktorom pracovala ako profesorka ukrajinského jazyka. Súd však neskôr nariadil, aby ju do inštitúcie znova prijali.
Farionová viedla aj online kurzy ukrajinčiny, pôsobila tiež ako blogerka a často sa objavovala v televízii. Pochovali ju v pondelok v Ľvove. Rozlúčiť sa s ňou prišli tisíce jej prívržencov. Kvety kládli aj na miesto, kde ju zastrelili.
Zora
Re: Nová vláda SR
Malina povedal/-a: 550 mil EUR bez DPH… pred 2020 stala nemocnica 50 mil EUR, a ze by inflacia bola az 11 nasobna…
50 mil EUR na okresnú nemocnicu bolo podľa mňa iba marketingové číslo smerákov v opozícii, aby prešľapy vtedajšej koalície vyzerali horšie. V prešovskej nemocnici bol naposledy otvorený internistický monoblok v 2013-tom, náklady čosi vyše 30 mil EUR aj s vybavením, 195 lôžok. Viď napr. tu:
Pri porovnaní so stavbou rodinného domu, už toto mi v aktuálnych cenách vychádza cez 70 mil EUR, nieto ešte komplexná nemocnica so všetkými oddeleniami.
Hlavou mi vŕta niečo iné. Toto, čo chcú teraz stavať, je veľké takmer ako celá dnešná prešovská nemocnica. Podľa stránky samotnej nemocnice, dnes má cca 2500 zamestnancov na čosi vyše 1200 lôžok. Pribudnúť má ďalších 900, núdzovo až 1300 nových lôžok. Nie žeby tá kapacita nechýbala, ale... Pokiaľ je presun takejto obrovskej nemocnice pod vojsko iba krytím na Bohu milšie míňanie peňazí z vojenského rozpočtu (lebo tlak na minimálne 2% HDP) tak OK. Lebo inak sa mi natíska otázka - na kieho oného nám je na Slovensku vojenská nemocnica s 2500 lôžkami? Celá naša armáda má nejakých 20000 tabuľkových miest, aj to si nie som istý, nakoľko je ten stav naplnený. A ešte sa idú ponáhľať s výstavbou…
jozi
Re: Správy - Balkán
Chorvátsky premiér kritizuje primátora Dubrovníka za ustašovský pokrik
Záhreb 22. júla (TASR) - Chorvátsky premiér Andrej Plenkovič v pondelok kritizoval primátora mesta Dubrovník, ktorý na verejnosti vyslovil slogan ultranacionalistického režimu ustašovcov z druhej svetovej vojny.
Mato Frankovič, člen Plenkovičovho Chorvátskeho demokratického spoločenstva (HDZ), v nedeľu v meste Imotski pri príležitosti otvorenia pamätného parku veteránov vojny za nezávislosť Chorvátska v 90. rokoch minulého roka zakončil svoj prejav slovami "Za dom spremni!" (Za vlasť, pripravený!).
Tento slogan sa považuje za chorvátsky ekvivalent starej nemeckej frázy "Seig Heil" (Sláva víťazstvu), ktorá sa používala počas nacistického režimu ako všeobecný pozdrav.
/pozn.: správne Sieg Heil
/
Frankovič v reakcii na ostrú kritiku zo strany opozície argumentoval, že ustašovský slogan nepoužil "v kontexte druhej svetovej vojny", ale vojny za nezávislosť Chorvátska od Juhoslávie v rokoch 1991 - 1995. Vtedy sa k pokriku hlásili chorvátske polovojenské jednotky HOS.
Premiér Plenkovič to v pondelok označil za politicky neprijateľné. Podľa neho HDZ ani vláda neukončujú svoje prejavy týmto sloganom. Dodal, že o vyvodení dôsledkov voči primátorovi Dubrovníka rozhodnú úrady.
Pronacistický režim ustašovcov v súlade so svojimi rasovými zákonmi perzekvoval a zavraždil stovky tisíc etnických Srbov, Židov, Rómov i niektorých Chorvátov.
AFP píše, že v Chorvátsku v uplynulých rokoch narastá miera tolerancie pre toto obdobie histórie a kritici obviňujú úrady, že používanie symbolov ustašovcov netrestajú.
Hoci bol Nezávislý štát Chorvátsko počas druhej svetovej vojny fakticky pod kontrolou nacistického Nemecka, sympatizanti s vtedajším režimom v súčasnosti vnímajú ustašovcov ako de facto zakladateľov aj dnešného štátu.
Zora
Re: Správy z Ukrajiny
Na Ukrajine zastrelili bývalú poslankyňu nacionalistickej strany
Kyjev 20. júla (TASR) - Neznámy páchateľ v piatok zastrelil nacionalistickú političku, bývalú poslankyňu ukrajinského parlamentu Irynu Farionovú (60), ktorá bola známa svojimi hlučnými kampaňami na obranu ukrajinského jazyka.
Polícia pokračovala v noci v rozsiahlom pátraní po mužovi, ktorý na ňu vystrelil na ulici v západoukrajinskom meste Ľvov.
Gubernátor Ľvovskej oblasti Maksym Kozyckyj na sociálnej sieti Telegram napísal, že Farionová zomrela po prevoze do nemocnice.
Ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko uviedol, že vyšetrovatelia spájajú streľbu buď s Farionovej politickou činnosťou, alebo s osobným motívom. Polícia a ukrajinská bezpečnostná služba SBU po útočníkovi intenzívne pátrajú, napísal na sociálnej sieti.
Prezident Volodymyr Zelenský násilný čin odsúdil a dodal, že je pravidelne informovaný o výsledkoch pátrania po páchateľovi.
Lingvistka Farionová sa v roku 2005 stala členkou nacionalistickej strany Sloboda a v roku 2012 bola zvolená do parlamentu, no v ďalších pokusoch o získanie kresla už neuspela. Do povedomia sa dostala vďaka častým kampaniam na propagáciu ukrajinského jazyka a diskreditácii verejných činiteľov, ktorí hovorili po rusky.
V roku 2018, keď Ukrajina bojovala s Ruskom financovanými separatistami, ktorí sa zmocnili jej územia na východe, vyzývala ľudí, aby "udreli každého rusky hovoriaceho človeka do čeľuste".
V prvých mesiacoch po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 Farionová verejne odsudzovala rusky hovoriacich bojovníkov pluku Azov, ktorí tri mesiace bránili prístavné mesto Mariupol.
Hoci je ukrajinčina jediným štátnym jazykom Ukrajiny, pre mnohých jej obyvateľov je stále prvým jazykom ruština, čo je dedičstvom z čias sovietskej nadvlády, keď bola ukrajinčina pod oficiálnym tlakom.
—
Zora
Re: Zprávy z Izraele
Ultraortodoxní židia pri proteste v Izraeli napadli políciu
Izraelská jazdná polícia rozháňa ultraortodoxných Židov, ktorí blokujú diaľnicu počas protestu proti náboru do armády v Bnei Brak pri Tel Avive v Izraeli. Foto: TASR
Tel Aviv 17. júla (TASR) - Ultraortodoxní židia sa v utorok dostali do potýčok s políciou počas demonštrácie neďaleko Tel Avivu. Protest sa uskutočnil krátko po oznámení izraelskej armády, že v priebehu nasledujúcich dní začne vydávať povolávacie rozkazy pre mužov z tejto konzervatívnej komunity.
Izraelská armáda uviedla, že v nedeľu začne vydávať prvé povolávacie rozkazy, čím sa začne náborový proces. Nespresnila však, koľko ľudí bude povolaných, ani kedy sa ich služba začne.
Demonštranti v ultraortodoxnom meste Bnej Brak reagovali na oznam o vydávaní povolávacích rozkazov zablokovaním cesty a napadnutím polície. Podľa jej hovorcu nazývali prítomných policajtov "nacistami".
Minulý týždeň jeden z popredných ultraortodoxných rabínov Dov Lando vyzval študentov náboženských seminárov, aby ignorovali predvolania a tvrdil, že ide o vojnu proti nábožensky založeným židom.
Izraelský najvyšší súd v júni jednohlasne rozhodol, že vláda musí do armády povolať členov komunity Charedim - príslušníkov vôbec najkonzervatívnejšej vetvy judaizmu, ktorí mali až do minulého roka výnimku z inak povinnej vojenskej služby.
Toto pravidlo sa uplatňovalo od začiatku vzniku židovského štátu a izraelská vláda vlani v júni armáde nariadila, aby nezačala s odvodmi ultraortodoxných židov. Najvyšší súd toto nariadenie označil za nezákonné vzhľadom na to, že už neexistuje právny rámec, ktorý by umožňoval pokračovať v desaťročia trvajúcej praxi udeľovania všeobecných výnimiek.
Výnimky pre ultraortodoxnú komunitu dlhodobo vyvolávali rozhorčenie v radoch svetskej verejnosti v Izraeli, ktoré sa väčšmi prehĺbilo počas vojny v Pásme Gazy, keď armáda povolala desaťtisíce vojakov.
—
Izrael ponúka vojakom na misii v Pásme Gazy očkovanie proti obrne
Jeruzalem 21. júla (TASR) - Izraelská armáda v nedeľu začala svojich vojakov v palestínskom Pásme Gazy očkovať proti detskej obrne. Táto očkovacia kampaň sa začala po tom, ako bol vírus obrny detegovaný v kanalizačnom systéme palestínskej enklávy, informovali izraelské médiá, na ktoré sa vo svojej správe odvolala agentúra Reuters.
Očkovanie je dobrovoľné a určené pre vojakov regulárnej služby v Pásme Gazy i záloh, dodal denník The Times of Israel (TOI).
Hovorca Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Christian Lindmeier v piatok uviedol, že poliovírus typu 2 bol detegovaný na šiestich miestach kanalizácie v Pásme Gazy. Dodal súčasne, že na symptómy súvisiace s detskou obrnou sa doteraz nikto neliečil. Lindmeier napriek tomu označil daný nález za "mimoriadne znepokojujúci".
Izraelský denník Haarec napísal, že vedenie izraelskej armády má vzhľadom na hygienickú situáciu v Pásme Gazy obavy z možnosti prepuknutia epidémie detskej obrny.
Po deviatich mesiacoch vojny v enkláve - podľa WHO - funguje totiž menej ako polovica nemocníc v Gaze.
"Decimácia zdravotného systému, nedostatočná bezpečnosť, obštrukcie v prístupe k starostlivosti, neustále presídľovanie obyvateľstva, nedostatok zdravotníckeho materiálu, nízka kvalita vody a oslabená hygiena zvyšujú riziko chorôb, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, vrátane detskej obrny," napísal v statuse na sieti X generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.
Detská obrna je infekčná choroba vyvolávaná poliovírusom. Prejavy tejto infekcie môžu byť rôzne: nemusí sa prejaviť vôbec, alebo môže viesť k paralýze alebo až k úmrtiu.
Približne u 70 percent osôb infikovaných poliovírusom sa neprejavia žiadne príznaky. U 20 percent infikovaných má infekcia len mierne príznaky - napr. ako horúčka, bolesť hlavy, vracanie a hnačka. K ochrnutiu dochádza u menej ako jedného percenta všetkých nakazených osôb a môže viesť k trvalej invalidite a úmrtiu.
Ochorenie sa začína príznakmi meningitídy, po ktorých nasleduje bolesť svalov, strata citlivosti a pohyblivosti rôznych častí tela. Po jednom až dvoch dňoch postihnutá osoba pociťuje slabosť a nastupuje paralýza. Ochrnutie sa môže prejaviť v ktorejkoľvek kombinácii končatín, aj keď postihnuté sú prevažne nohy.
—
Netanjahu: Izrael bude pre USA spojencom bez ohľadu na výsledok volieb
Jeruzalem 22. júla (TASR) - Izrael bude najsilnejším spojencom Spojených štátov na Blízkom východe bez ohľadu na výsledok novembrových prezidentských volieb v USA. Vyhlásil to v pondelok izraelský premiér Benjamin Netanjahu.
Netanjahu pred odletom do Washingtonu novinárom povedal, že počas návštevy USA sa poďakuje americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi za všetko, čo urobil pre Izrael.
Budú tiež diskutovať o prepustení rukojemníkov, ktorých militanti zadržiavajú v Pásme Gazy od vlaňajšieho októbra, či o porazení palestínskeho hnutia Hamas, priblížil Netanjahu.
Biden sa v nedeľu vzdal kandidatúry v novembrových prezidentských voľbách a v súboji s republikánskym kandidátom Donaldom Trumpom podporil svoju viceprezidentku Kamalu Harrisovú.
Izraelský premiér má schôdzku s americkým prezidentom naplánovanú na utorok, ak sa Biden stihne zotaviť z ochorenia COVID-19. Netanjahu má následne v stredu vystúpiť s prejavom v Kongrese USA.
Zora