Najlepší

G.B. Shaw povedal:

Veľmi zaujímavý výrok. A dôležitá téma - keďže proti (podľa autora výroku neexistujúcej) idiotizácii je myslené aj toto fórum. Kto nemá rád smer "proti", vyjadriť by sa to dalo aj ako "pomoc pri odstraňovaní následkov spôsobených propagandou".

Má autor pravdu? Sú všetci tí, ktorí podľahnú stáročiam overeným, dnes takmer do dokonalosti privedeným útokom na psychiku naozaj idioti? Koľko z nás si môže povedat, nikdy som nenaletel propagande? Alebo sa práve nenachádzam pod jej vplyvom? A možno aj pán Shaw niekomu naletel, keď formuloval tento výrok.

Alebo je táto vlastnosť vrodená, dedičná? Nezmeniteľná? To by mohlo byť vysvetlením, ako to G.B. myslel.

Oveľa reálnejšia bude odpoveď, že vnímavosť na nevedomé preberanie vonkajších vplyvov je individuálna a závislá od množstva faktorov. Genetických i kultúrnych. Ale bezpochyby je množstvo "zasiahnutých", u ktorých propagačné posolstvo "trafí" a zanechá dočasné alebo trvalé následky v ich mysli, úmerné jej vyslanému množstvu a kvalite.

--

Vychádzam z anglického významu slova propaganda, keďže G.B. Shaw ho použil v tomto jazyku. V slovenčine má podľa Slovníka slovenského jazyka význam: "rozširovanie myšlienok s cieľom získať prívržencov: politická, zahraničná p."., napriek tomu, že sa používa skôr v zmysle "anglickom", teda

Na odovzdávanie propagandistických posolstiev sa používa široká škála materiálov a médií, ktoré sa menili s vynájdením nových technológií, napríklad obrazov, karikatúr, plagátov, letákov, filmov, hudby (pozri aj "K Šamanovi"), rozhlasových relácií, televíznych programov a webových stránok.

--

Pre istotu dodám, že mám k propagande akéhokoľvek druhu negatívny vzťah :)

Jeden z mnohých:

ŠVAJČIARSKI FARMÁRI NA PROTEST POHODILI MŔTVE OVCE PRED BUDOVU VLÁDY

07.04.2024

Švajčiarski chovatelia oviec pred budovou regionálnej vlády v sobotu pohodili telá zvierat zabitých vlkmi a žiadali, aby štát výraznejšie zakročil proti týmto šelmám, informuje TASR podľa tlačovej agentúry AFP. Približne desiatka chovateľov prišla z oblasti Saint-Barthélemy v kantóne Vaud, pričom pred sídlo regionálnej vlády v Lausanne - na zámku Saint-Maire - položila telá 12 oviec.

"Tieto ovce boli zabité včera večer. Je skutočne načase konať," uviedol Eric Herb, člen švajčiarskeho združenia požadujúceho reguláciu veľkých dravcov. "Už nás to nebaví. Chceme, aby boli vlci zabití. Spolužitie nie je možné. Naše územie je príliš malé," doplnil Patrick Perroud, farmár a mäsiar z neďalekej obce Oulens. Protestujúci tvrdia, že vlci koncom marca zabili v tej istej oblasti 17 oviec. "Chovatelia boli doteraz milí, ale už to je príliš," uviedol Herb.

Protestujúci chcú zvýšiť tlak na ministra životného prostredia Vaudovej vlády Vassilisa Venizelosa zo Strany zelených, povedal Herb. Protest podporila i regionálna pobočka krajne pravicovej Švajčiarskej ľudovej strany (SVP), najväčšieho politického subjektu v v tejto alpskej krajine. Po tom, ako boli vlci pred viac ako 100 rokmi vyhubení, sa v uplynulých desaťročiach začali vracať do Švajčiarska a niekoľkých ďalších európskych krajín.

Od roku 2012, keď bola v krajine spozorovaná prvá svorka, sa ich počet v minulom roku zvýšil na 32, pričom bolo napočítaných približne 300 jednotlivých vlkov. Skupiny na ochranu prírody privítali tento návrat ako znak zdravšieho a rozmanitejšieho ekosystému. Chovatelia a pastieri sa však sťažujú na útoky na hospodárske zvieratá a zvyšujú požiadavky na odstrel ďalších vlkov.

Švajčiarske orgány minulý rok zmiernili pravidlá lovu chránených druhov a rozhodli sa povoliť rozsiahle preventívne odstrely v najviac postihnutých kantónoch, ale rýchle právne kroky tieto plány čiastočne zastavili. Diskusia o vlkoch sa vlani v septembri vo viacerých častiach Európy dostala do popredia politickej agendy.

Osem popredných ochranárskych skupín v otvorenom liste adresovanom Európskej komisii uviedlo, že existujú spôsoby, ako uľahčiť spolužitie ľudí a veľkých divokých zvierat, ako sú vlky. "Škody na hospodárskych zvieratách často súvisia s nedostatočným dohľadom alebo fyzickou ochranou," uviedli ochranári. Poukázali na stratégie ako "výcvik psov na ochranu stád, vzdelávanie pastierov či nástroje a technické riešenia na odstrašenie vlkov".

Graul, tvoje otázky sú úplne v poriadku.

Odhliadnuc od filmu, idem mimo témy, ale k tomu, čo sa pýtal Milo.

1275 medveďov naozaj nie je veľa.

No iba tam, kde nie sú zjazdovky, kde zver nie je neustále obťažovaná turistami, ktorí by aj pri mínus 10 najradšej vystúpili na Gerlach. Tam, kde široko-ďaleko je nepoškvrnený les.

Nie tam, kde sú aj turisti peší, ešte sú aj tí so psami, najradšej by ich mali v lese bez vôdzky - pobrali rozumu, ako sa len dalo, ďalej cyklisti vybiehajú snáď zovšadiaľ.

K tomu máme lesy pravidelne drancované, pardón, prebieha tam legálna ťažba dreva, všakáno. Stromov niet - domova pre rôzne zvery niet. Stále tie chúdence - nielen medvede - vidia človeka, stráca sa plachosť, posúvajú sa žiť tam, kde pred 30 rokmi by len omylom prebehli.

Takto sa stretáva priestor zverov a priestor ľudí a prieniky nás zrejme vyjdú draho.

Keď si spomeniem na časy okolo 1989, les bol pre mňa miestom, kde ma neohrozoval cyklista šialenou jazdou, turistov bolo pomenej, keďže ľudia aj v Bratislave a okolí mali záhradky, kde trávili víkendy, stavali sa chaty, sadilo sa. Po pár rokoch ich záhradníčenie akosi prestávalo baviť, rozpredali, čo sa dalo, stavalo sa, kde by to nikomu v živote nanapadlo. V lese na križovatkách sme nachádzali zrezané stromy s označením na vývoz do susedného Rakúska. Pribúdali cyklisti, pribúdali turisti, pribudol bordel všade, otec mnohokrát zabedákal, že mu zas zničili hubárske miesto, len lesné škôlky nepribudli, iba pamätníci vedia, kde také čosi bolo.

Zver je "vyhodená" zo svojho územia.

Spomínané diviaky v obývaných územiach sa dlhodobo neriešia a mám také podozrenie, že aj keby nejaký potentát by mal s nimi problém, asi by sa s nimi musel vysporiadať súkromne, nie je vôľa z oficiálnych miest čokoľvek riešiť vyše desaťročie.

Vidíme, ako sa rieši situácia s medveďmi. Len za posledný mesiac bolo stretov priveľa.

Ľudí máme relatívne rovnako, dokonca sme videli rebríček úmrtnosti, kde Stredná Európa vedie.

https://ksbforum.info/discussion/comment/24766/#Comment_24766

Nezabúdajme, že plány sa robia na 5, 10, 20 a viac rokov dopredu.

Občas natrafím aj na takéto komentáre:

Dan

05/04/2024 at 15:44

"Něco podobného zaznělo z úst jednoho vysoce etablovaného politika, když jsem s ním řešil v Praze na schůzce mé osobní právní záležitosti. Řekl mi doslova, že největší lékařské kapacity v Praze očekávají v tomto a příštím roce, gigantický nárust neléčitelných chorob a umrtí očkovných na covid. Řekl mi, že spoustu vysoce postavených lékařu a profesorů ví, ale mlčí. Tohle mi potvrdili i někteří lékaři. A jen má osobní zkušenost, bydlím kousek od hlavní ulice, kde je trasa záchranné služby. Nárust výjezdů houkajících sanitek je během posledních tří let o stovky procent o tom nepochybuji. Již jsem si stěžoval, že je ten neustálý řev sanitek nesnesitelný. Kamarád od hasičů, mi řekl, že je zděšen nárůstem požadavků odnosu poměrně mladých lidí, kdy musí násilně otvírat domy a snášet je buď k sanitním vozům, nebo pohřebním vozům. Osobně tohle nevidím vůbec jako důvod k nějakému bagatelizování. Navíc sám v mojí firmě poslouchám spoustu děsivých příběhů od mých zákazníků, nehledě na to, kolik z mých známých zákazníků v poslední době zemřelo."

Je tu taká možnosť, že ľudia potom nebudú potrebovať až toľko priestoru.

V súvislosti s tým, čo som napísala vyššie, zostáva len dúfať, že choré plány plánovačov nevyjdú, do 15-min miest nás nezavrú, lesy znova dorastú a ľudia dostanú rozum a vráti sa im zmysel pre mieru.