Najlepší
Re: Správy zo severu a Pobaltia
Helsinki podozrievajú ruskú loď zo vstupu do fínskych vôd
Helsinki 26. júla (TASR) - Fínsko má podozrenie, že ruská loď v piatok neoprávnene vplávala do jeho vôd. Oznámilo to fínske ministerstvo obrany, píše TASR na základe správy Reuters.
"Pohraničná stráž incident vyšetruje a poskytne ďalšie informácie, akonáhle vyšetrovanie pokročí," uviedol fínsky rezort obrany. Dodal, že k incidentu došlo vo Fínskom zálive. Ministerstvo nespresnilo, či išlo o vojenskú alebo civilnú loď.
Vzťahy medzi Moskvou a Helsinkami sú napäté od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 a následného vstupu Fínska do Severoatlantickej aliancie v apríli 2023. Helsinki v júni informovali, že štyri ruské vojenské lietadlá 10. júna narušili fínsky vzdušný priestor, pripomína Reuters.
—
Lotyšsko zakáže vstup bieloruským autám
Riga 15. júla (TASR) - V Lotyšsku začne od utorka platiť zákaz vstupu osobných vozidiel s bieloruskými poznávacími značkami, ktoré prichádzajú z Bieloruska alebo Ruska. S odvolaním sa na lotyšský daňový úrad o tom v pondelok informovala agentúra Reuters.
Opatrenie je súčasťou nového balíka sankcií prijatého Európskou úniou, na základe ktorého sa podľa lotyšského úradu "do značnej miery prispôsobili sankcie uvalené na Bielorusko sankciám uvaleným na Rusko".
Členské štáty EÚ hraničiace s Ruskom - Poľsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Fínsko - ako aj Nórsko zakázali vstup vozidlám s ruskými evidenčnými číslami ešte vlani. Tento zákaz bol taktiež súčasťou sankčných opatrení uvalených na Rusko za jeho agresiu proti Ukrajine.
Pobaltské krajiny ešte v septembri 2022 zakázali vstup ruským turistom. Lotyšsko tento zákaz predĺžilo až do marca 2025 s odvolaním sa na ruskú inváziu.
—
Deväť krajín z oblasti Baltského mora chce zaobstarať námorné míny
Washington 9. júla (TASR) — Nemecko a osem ďalších krajín v oblasti Baltského mora uvažuje o spoločnom zaobstaraní námorných mín, keďže Rusko sa v tomto regióne správa čoraz asertívnejšie. Pred summitom NATO, ktorý sa v utorok začne vo Washingtone, to novinárom povedal nemecký minister obrany Boris Pistorius.
"Len nedávno sme videli, ako sa Rusko snaží rozšíriť svoje výsostné vody pri Kaliningrade. Je jasné, že niečo takéto nedovolíme," uviedol Pistorius. Dodal, že na tento účel treba mať k dispozícii prostriedky na odstrašenie a jedným z nich sú námorné míny.
Pistorius narážal na udalosť z mája, keď Estónsko obvinilo ruskú pohraničnú stráž z odstránenia navigačných bójí z estónskej strany pohraničnej rieky Narva.
Okrem Nemecka sa na spoločnom zaobstaraní námorných mín chcú podieľať Dánsko, Estónsko, Fínsko, Nórsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Švédsko.
Podľa Pistoriusa bude mať spoločný postup mnoho výhod, pretože zníži náklady a umožní zdieľanú logistiku a údržbu.
"Ušetríme peniaze a je to efektívnejšie. A navyše prispejeme k plneniu cieľov NATO v oblasti bojovej munície a znížime úroveň fragmentácie našich európskych zbraňových systémov," uviedol nemecký minister.
Baltské more je jednou z najrušnejších námorných ciest na svete. Prístup doň je možný len cez tri úžiny. Rusko má značné vojenské kapacity v Petrohrade a Kaliningrade a v prípade konfliktu by boli podľa NATO ohrozené lodné trasy a podmorské káble.
Ak by došlo k uzavretiu niektorého z prielivov, vážne by bola zasiahnutá námorná nákladná doprava do Švédska a Fínska a pobaltské štáty by od nej boli odrezané úplne. Námorné míny sa môžu použiť na ochranu prístavov alebo blokovanie námorných trás.
—
Nórsko začalo vytvárať núdzové zásoby obilia
Oslo 25. júna (TASR) - Nórska vláda v utorok podpísala dohodu o začatí vytvárania zásob obilia. Pandémia ochorenia COVID-19, vojna v Európe a klimatická zmena totiž ukázali, že je to potrebné.
Nórsky minister poľnohospodárstva a potravinárstva Geir Pollestad podpísal so štyrmi súkromnými firmami dohodu o uskladnení 30.000 ton obilia. Pšenicu, ktorá bude patriť nórskej vláde, budú spoločnosti skladovať v zariadeniach po celej krajine.
Vytváranie pohotovostných zásob obilia znamená, že krajina bude pripravená aj na nečakané a "nepredstaviteľné" udalosti, uviedlo ministerstvo.
Nórsko v ďalších rokoch podpíše ďalšie zmluvy o vytvorení zásob. Cieľom je mať do konca desaťročia v zásobe približne 82.500 ton obilia, "aby sme potom mali dostatok obilia na trojmesačnú spotrebu obyvateľov Nórska v krízovej situácii, ktorá môže nastať", uviedol Pollestad pre nórsku štátnu televíziu a rozhlas NRK.
Nórsko malo zásoby obilia už v 50. rokoch 20. storočia, ale v roku 2003 svoje sklady zatvorilo. Vtedy sa totiž rozhodlo, že už nie sú potrebné.
Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 však Nórsko zriadilo komisiu na vyhodnotenie silných a slabých stránok svojich systémov núdzovej pripravenosti, ktorá odporučila vytvorenie zásob obilia.
Zora
Re: Správy z Ukrajiny
Kyjev 25. júla (TASR) - Ukrajinská polícia zadržala vo štvrtok v meste Dnipro 18-ročného mladíka podozrivého z minulotýždňovej vraždy bývalej ukrajinskej nacionalisticky orientovanej poslankyne a jazykovedkyne Iryny Farionovej. Na platforme Telegram to oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje TASR podľa agentúr Reuters a AFP.
Šesťdesiatročnú Farionovú, známu protiruskou rétorikou a kontroverznými kampaňami na ochranu ukrajinského jazyka, postrelili minulý piatok pred jej domom v západoukrajinskom Ľvove do hlavy. Denník Ukrajinska pravda uviedol, že sa tak stalo, keď čakala na taxík, aby sa odviezla na večeru k svojej dcére. Previezli ju do nemocnice, zraneniam však podľahla ešte v ten istý deň.
"Zadržaný bol 18-ročný chlapec," uviedol Zelenskyj na Telegrame s tým, že v prípade prebieha ďalšie vyšetrovanie. S vývojom situácie ho podľa jeho slov oboznámil minister vnútra Ihor Klymenko.
Podozrivého zadržali v jeho rodnom Dnipre na východe Ukrajiny. V rámci prípravy na vraždu si podľa Klymenka prenajal v Ľvove prinajmenšom tri byty.
"Vyšetrovanie sa momentálne prikláňa k tomu, že strelec je jediným páchateľom," uviedol Klymenko taktiež na Telegrame. Dodal, že zaistené dôkazy sú dostatočné na to, aby sa dalo konštatovať, že strelcom je práve zadržaný mladík. Zároveň však naznačil, že na plánovaní vraždy sa mohli podieľať aj ďalšie osoby.
Ako motívy sa podľa jeho slov momentálne preverujú Farionovej politická a verejná činnosť, ako aj osobná nevraživosť, ktorú voči nej mohol páchateľ pociťovať.
Farionová bola v rokoch 2012 - 2014 poslankyňou parlamentu za krajne pravicovú stranu Sloboda. Známou sa stala najmä vďaka svojej ostrej rétorike zameranej na kritiku rusky hovoriacich Ukrajincov, pre ktorých v krajine nevidela miesto. Medzi nich svojho času zaradila napríklad aj prezidenta Zelenského. Súčasnú svetovú rekordérku v skoku do výšky Jaroslavu Mahučichovú, ktorá sa na olympiáde v Tokiu v roku 2021 nechala odfotografovať so svojou ruskou súperkou, nazvala "biologickým odpadom".
Vlani v novembri sa Farionová oborila na rusky hovoriacich ukrajinských vojakov, a to najmä príslušníkov pluku Azov, ktorých nazvala "dobytkom", čím v krajine vyvolala pobúrenie. Ukrajinských vojakov vo všeobecnosti kritizovala, ak hovorili po rusky.
Práve pre takéto výroky ju vlani prepustili z ľvovského Inštitútu humanitných a spoločenských vied, v ktorom pracovala ako profesorka ukrajinského jazyka. Súd však neskôr nariadil, aby ju do inštitúcie znova prijali.
Farionová viedla aj online kurzy ukrajinčiny, pôsobila tiež ako blogerka a často sa objavovala v televízii. Pochovali ju v pondelok v Ľvove. Rozlúčiť sa s ňou prišli tisíce jej prívržencov. Kvety kládli aj na miesto, kde ju zastrelili.
Zora
Re: Nová vláda SR
Malina povedal/-a: 550 mil EUR bez DPH… pred 2020 stala nemocnica 50 mil EUR, a ze by inflacia bola az 11 nasobna…
50 mil EUR na okresnú nemocnicu bolo podľa mňa iba marketingové číslo smerákov v opozícii, aby prešľapy vtedajšej koalície vyzerali horšie. V prešovskej nemocnici bol naposledy otvorený internistický monoblok v 2013-tom, náklady čosi vyše 30 mil EUR aj s vybavením, 195 lôžok. Viď napr. tu:
Pri porovnaní so stavbou rodinného domu, už toto mi v aktuálnych cenách vychádza cez 70 mil EUR, nieto ešte komplexná nemocnica so všetkými oddeleniami.
Hlavou mi vŕta niečo iné. Toto, čo chcú teraz stavať, je veľké takmer ako celá dnešná prešovská nemocnica. Podľa stránky samotnej nemocnice, dnes má cca 2500 zamestnancov na čosi vyše 1200 lôžok. Pribudnúť má ďalších 900, núdzovo až 1300 nových lôžok. Nie žeby tá kapacita nechýbala, ale... Pokiaľ je presun takejto obrovskej nemocnice pod vojsko iba krytím na Bohu milšie míňanie peňazí z vojenského rozpočtu (lebo tlak na minimálne 2% HDP) tak OK. Lebo inak sa mi natíska otázka - na kieho oného nám je na Slovensku vojenská nemocnica s 2500 lôžkami? Celá naša armáda má nejakých 20000 tabuľkových miest, aj to si nie som istý, nakoľko je ten stav naplnený. A ešte sa idú ponáhľať s výstavbou…
jozi
Re: Správy - Balkán
Chorvátsky premiér kritizuje primátora Dubrovníka za ustašovský pokrik
Záhreb 22. júla (TASR) - Chorvátsky premiér Andrej Plenkovič v pondelok kritizoval primátora mesta Dubrovník, ktorý na verejnosti vyslovil slogan ultranacionalistického režimu ustašovcov z druhej svetovej vojny.
Mato Frankovič, člen Plenkovičovho Chorvátskeho demokratického spoločenstva (HDZ), v nedeľu v meste Imotski pri príležitosti otvorenia pamätného parku veteránov vojny za nezávislosť Chorvátska v 90. rokoch minulého roka zakončil svoj prejav slovami "Za dom spremni!" (Za vlasť, pripravený!).
Tento slogan sa považuje za chorvátsky ekvivalent starej nemeckej frázy "Seig Heil" (Sláva víťazstvu), ktorá sa používala počas nacistického režimu ako všeobecný pozdrav.
/pozn.: správne Sieg Heil
/
Frankovič v reakcii na ostrú kritiku zo strany opozície argumentoval, že ustašovský slogan nepoužil "v kontexte druhej svetovej vojny", ale vojny za nezávislosť Chorvátska od Juhoslávie v rokoch 1991 - 1995. Vtedy sa k pokriku hlásili chorvátske polovojenské jednotky HOS.
Premiér Plenkovič to v pondelok označil za politicky neprijateľné. Podľa neho HDZ ani vláda neukončujú svoje prejavy týmto sloganom. Dodal, že o vyvodení dôsledkov voči primátorovi Dubrovníka rozhodnú úrady.
Pronacistický režim ustašovcov v súlade so svojimi rasovými zákonmi perzekvoval a zavraždil stovky tisíc etnických Srbov, Židov, Rómov i niektorých Chorvátov.
AFP píše, že v Chorvátsku v uplynulých rokoch narastá miera tolerancie pre toto obdobie histórie a kritici obviňujú úrady, že používanie symbolov ustašovcov netrestajú.
Hoci bol Nezávislý štát Chorvátsko počas druhej svetovej vojny fakticky pod kontrolou nacistického Nemecka, sympatizanti s vtedajším režimom v súčasnosti vnímajú ustašovcov ako de facto zakladateľov aj dnešného štátu.
Zora
Re: Správy z Ukrajiny
Na Ukrajine zastrelili bývalú poslankyňu nacionalistickej strany
Kyjev 20. júla (TASR) - Neznámy páchateľ v piatok zastrelil nacionalistickú političku, bývalú poslankyňu ukrajinského parlamentu Irynu Farionovú (60), ktorá bola známa svojimi hlučnými kampaňami na obranu ukrajinského jazyka.
Polícia pokračovala v noci v rozsiahlom pátraní po mužovi, ktorý na ňu vystrelil na ulici v západoukrajinskom meste Ľvov.
Gubernátor Ľvovskej oblasti Maksym Kozyckyj na sociálnej sieti Telegram napísal, že Farionová zomrela po prevoze do nemocnice.
Ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko uviedol, že vyšetrovatelia spájajú streľbu buď s Farionovej politickou činnosťou, alebo s osobným motívom. Polícia a ukrajinská bezpečnostná služba SBU po útočníkovi intenzívne pátrajú, napísal na sociálnej sieti.
Prezident Volodymyr Zelenský násilný čin odsúdil a dodal, že je pravidelne informovaný o výsledkoch pátrania po páchateľovi.
Lingvistka Farionová sa v roku 2005 stala členkou nacionalistickej strany Sloboda a v roku 2012 bola zvolená do parlamentu, no v ďalších pokusoch o získanie kresla už neuspela. Do povedomia sa dostala vďaka častým kampaniam na propagáciu ukrajinského jazyka a diskreditácii verejných činiteľov, ktorí hovorili po rusky.
V roku 2018, keď Ukrajina bojovala s Ruskom financovanými separatistami, ktorí sa zmocnili jej územia na východe, vyzývala ľudí, aby "udreli každého rusky hovoriaceho človeka do čeľuste".
V prvých mesiacoch po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 Farionová verejne odsudzovala rusky hovoriacich bojovníkov pluku Azov, ktorí tri mesiace bránili prístavné mesto Mariupol.
Hoci je ukrajinčina jediným štátnym jazykom Ukrajiny, pre mnohých jej obyvateľov je stále prvým jazykom ruština, čo je dedičstvom z čias sovietskej nadvlády, keď bola ukrajinčina pod oficiálnym tlakom.
—
Zora
Re: Zprávy z Izraele
Ultraortodoxní židia pri proteste v Izraeli napadli políciu
Izraelská jazdná polícia rozháňa ultraortodoxných Židov, ktorí blokujú diaľnicu počas protestu proti náboru do armády v Bnei Brak pri Tel Avive v Izraeli. Foto: TASR
Tel Aviv 17. júla (TASR) - Ultraortodoxní židia sa v utorok dostali do potýčok s políciou počas demonštrácie neďaleko Tel Avivu. Protest sa uskutočnil krátko po oznámení izraelskej armády, že v priebehu nasledujúcich dní začne vydávať povolávacie rozkazy pre mužov z tejto konzervatívnej komunity.
Izraelská armáda uviedla, že v nedeľu začne vydávať prvé povolávacie rozkazy, čím sa začne náborový proces. Nespresnila však, koľko ľudí bude povolaných, ani kedy sa ich služba začne.
Demonštranti v ultraortodoxnom meste Bnej Brak reagovali na oznam o vydávaní povolávacích rozkazov zablokovaním cesty a napadnutím polície. Podľa jej hovorcu nazývali prítomných policajtov "nacistami".
Minulý týždeň jeden z popredných ultraortodoxných rabínov Dov Lando vyzval študentov náboženských seminárov, aby ignorovali predvolania a tvrdil, že ide o vojnu proti nábožensky založeným židom.
Izraelský najvyšší súd v júni jednohlasne rozhodol, že vláda musí do armády povolať členov komunity Charedim - príslušníkov vôbec najkonzervatívnejšej vetvy judaizmu, ktorí mali až do minulého roka výnimku z inak povinnej vojenskej služby.
Toto pravidlo sa uplatňovalo od začiatku vzniku židovského štátu a izraelská vláda vlani v júni armáde nariadila, aby nezačala s odvodmi ultraortodoxných židov. Najvyšší súd toto nariadenie označil za nezákonné vzhľadom na to, že už neexistuje právny rámec, ktorý by umožňoval pokračovať v desaťročia trvajúcej praxi udeľovania všeobecných výnimiek.
Výnimky pre ultraortodoxnú komunitu dlhodobo vyvolávali rozhorčenie v radoch svetskej verejnosti v Izraeli, ktoré sa väčšmi prehĺbilo počas vojny v Pásme Gazy, keď armáda povolala desaťtisíce vojakov.
—
Izrael ponúka vojakom na misii v Pásme Gazy očkovanie proti obrne
Jeruzalem 21. júla (TASR) - Izraelská armáda v nedeľu začala svojich vojakov v palestínskom Pásme Gazy očkovať proti detskej obrne. Táto očkovacia kampaň sa začala po tom, ako bol vírus obrny detegovaný v kanalizačnom systéme palestínskej enklávy, informovali izraelské médiá, na ktoré sa vo svojej správe odvolala agentúra Reuters.
Očkovanie je dobrovoľné a určené pre vojakov regulárnej služby v Pásme Gazy i záloh, dodal denník The Times of Israel (TOI).
Hovorca Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Christian Lindmeier v piatok uviedol, že poliovírus typu 2 bol detegovaný na šiestich miestach kanalizácie v Pásme Gazy. Dodal súčasne, že na symptómy súvisiace s detskou obrnou sa doteraz nikto neliečil. Lindmeier napriek tomu označil daný nález za "mimoriadne znepokojujúci".
Izraelský denník Haarec napísal, že vedenie izraelskej armády má vzhľadom na hygienickú situáciu v Pásme Gazy obavy z možnosti prepuknutia epidémie detskej obrny.
Po deviatich mesiacoch vojny v enkláve - podľa WHO - funguje totiž menej ako polovica nemocníc v Gaze.
"Decimácia zdravotného systému, nedostatočná bezpečnosť, obštrukcie v prístupe k starostlivosti, neustále presídľovanie obyvateľstva, nedostatok zdravotníckeho materiálu, nízka kvalita vody a oslabená hygiena zvyšujú riziko chorôb, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, vrátane detskej obrny," napísal v statuse na sieti X generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.
Detská obrna je infekčná choroba vyvolávaná poliovírusom. Prejavy tejto infekcie môžu byť rôzne: nemusí sa prejaviť vôbec, alebo môže viesť k paralýze alebo až k úmrtiu.
Približne u 70 percent osôb infikovaných poliovírusom sa neprejavia žiadne príznaky. U 20 percent infikovaných má infekcia len mierne príznaky - napr. ako horúčka, bolesť hlavy, vracanie a hnačka. K ochrnutiu dochádza u menej ako jedného percenta všetkých nakazených osôb a môže viesť k trvalej invalidite a úmrtiu.
Ochorenie sa začína príznakmi meningitídy, po ktorých nasleduje bolesť svalov, strata citlivosti a pohyblivosti rôznych častí tela. Po jednom až dvoch dňoch postihnutá osoba pociťuje slabosť a nastupuje paralýza. Ochrnutie sa môže prejaviť v ktorejkoľvek kombinácii končatín, aj keď postihnuté sú prevažne nohy.
—
Netanjahu: Izrael bude pre USA spojencom bez ohľadu na výsledok volieb
Jeruzalem 22. júla (TASR) - Izrael bude najsilnejším spojencom Spojených štátov na Blízkom východe bez ohľadu na výsledok novembrových prezidentských volieb v USA. Vyhlásil to v pondelok izraelský premiér Benjamin Netanjahu.
Netanjahu pred odletom do Washingtonu novinárom povedal, že počas návštevy USA sa poďakuje americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi za všetko, čo urobil pre Izrael.
Budú tiež diskutovať o prepustení rukojemníkov, ktorých militanti zadržiavajú v Pásme Gazy od vlaňajšieho októbra, či o porazení palestínskeho hnutia Hamas, priblížil Netanjahu.
Biden sa v nedeľu vzdal kandidatúry v novembrových prezidentských voľbách a v súboji s republikánskym kandidátom Donaldom Trumpom podporil svoju viceprezidentku Kamalu Harrisovú.
Izraelský premiér má schôdzku s americkým prezidentom naplánovanú na utorok, ak sa Biden stihne zotaviť z ochorenia COVID-19. Netanjahu má následne v stredu vystúpiť s prejavom v Kongrese USA.
Zora
Re: Blízky východ
OSN: V Pásme Gazy sa šíri anarchia, obyvatelia bojujú o prežitie
Palestínčania vysídlení izraelskou pozemnou ofenzívou v pásme Gazy kráčajú v provizórnom stanovom tábore v Rafahu v utorok 23. januára 2024. Foto: TASR/AP
Ženeva 20. júla (TASR) - Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) v piatok upozornil, že v Pásme Gazy sa šíri "anarchia" v podobe nekontrolovaného rabovania, zabíjania a streľby, keďže tamojšie obyvateľstvo čelí akútnej humanitárnej kríze.
Šéf kancelárie OHCHR pre Gazu a Západný breh Jordánu Ajith Sunghay uviedol, že zabíjanie a rabovanie je spojené s "rozložením miestnych kapacít na udržiavanie verejného poriadku a bezpečnosti v Gaze Izraelom".
"Náš úrad zdokumentoval údajné nezákonné zabíjanie miestnych policajtov a humanitárnych pracovníkov, ako aj obmedzovanie zásob nevyhnutných na prežitie civilnej populácie. Šíri sa anarchia," dodal Sunghay, ktorý sa z Gazy vrátil vo štvrtok.
Hovorca OHCHR Jeremy Laurence dodal, že podmienky v Gaze "viedli k plne predvídateľnému odhaleniu štruktúry spoločnosti v Gaze, postavili ľudí proti sebe v boji o prežitie a rozdelili komunity", cituje Reuters.
"Dochádza k rabovaniu, spravodlivosť berie do rúk dav, dochádza k vydieraniu, rodinným sporom, náhodným streľbám, bojom o priestor a zdroje," dodal Laurence.
Konflikt v Gaze sa začal útokom teroristických kománd napojených na palestínske radikálne hnutie Hamas, ktoré 7. októbra 2023 vrthli do južného Izraela, pričom tam zabili približne 1200 ľudí – väčšinou civilistov – a asi 250 uniesli do Pásma Gazy ako rukojemníkov.
Dôsledkom tohto útoku bola ofenzíva izraelskej armády, ktorá si doteraz v Pásme Gazy vyžiadala životy viac než 38.800 ľudí. Ide o bilanciu ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy, ktoré v nej nerozlišuje medzi ozbrojencami a civilistami.
—
Izrael útočil na muničný sklad Hizballáhu v Libanone, uviedli zdroje
Bejrút 21. júla (TASR) - Izrael v sobotu neskoro večer zaútočil na sklad munície na juhu Libanonu patriaci libanonskému militantnému hnutiu Hizballáh. TASR informuje podľa agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na tri zdroje z prostredia bezpečnostných služieb.
Izrael útočil na libanonské mesto Adlun, ktoré sa nachádza približne 40 kilometrov severne od hraníc s Izraelom. Svedkovia v oblastiach na juhu Libanonu hlásili výbuchy. Najmenej štyria civilisti v Adlune utrpeli zranenia, píše Reuters s odvolaním sa na zdroje z prostredia bezpečnostných služieb a zdravotníctva.
—
Izraelský útok na jemenský prístav si vyžiadal najmenej 80 zranených
Hudajdá 20. júla (TASR) - Pri izraelských náletoch, ktoré v sobotu zasiahli jemenské prístavné mesto Hudajdá, bolo zranených najmenej 80 ľudí. Podľa agentúry AFP o tom informoval rezort zdravotníctva vedený Iránom podporovanými jemenskými povstalcami - húsíami.
Nálety, ktoré mali za následok rozsiahly požiar v oblasti prístavu, si vyžiadali "80 zranených, väčšina z nich s ťažkými popáleninami", uviedlo povstalecké ministerstvo vo vyhlásení, ktoré zverejnili húsíjské médiá. Nateraz nie sú informácie o žiadnych obetiach na životoch.
Jemenské a saudskoarabské médiá pôvodne tvrdili, že za sobotňajšími útokmi na prístav Hudajdá stáli americké a britské sily. Neskôr sa však k tejto vojenskej operácii prihlásila izraelská armáda, podľa ktorej išlo o odvetu za útoky na Izrael v posledných mesiacoch.
Húsíovia krátko po tomto útoku Izrael varovali, že bude nasledovať ďalšia eskalácia a že Izrael za úder na jemenské prístavné mesto "zaplatí".
"Sionistická entita zaplatí za útoky na civilné zariadenia a my budeme na eskaláciu odpovedať eskaláciou," uviedol člen politbyra húsíov Muhammad Buchajtí v statuse na sociálnych sieťach citovanom agentúrou AFP.
—
Izraelská armáda bombardovala utečenecké tábory, hlásia desiatky obetí
Gaza 18. júla (TASR) - Najmenej 21 ľudí zahynulo vo štvrtok počas útokov izraelskej armády v Pásme Gazy. Armáda bombardovala historické utečenecké tábory v strednej časti palestínskej enklávy, zasiahla mesto Gaza a tankami prenikla hlbšie do Rafahu.
V utečeneckých táboroch Burajdž a Nusajrát a v meste Dajr al-Balah zahynulo 16 ľudí, uviedli zdravotníci. V meste Gaza na severe pásma podľa nich zahynulo pri dvoch samostatných útokoch päť Palestínčanov.
Izraelská armáda vo vyhlásení informovala, že počas útokov zneškodnila v Gaze dvoch vysokopostavených veliteľov militantnej skupiny Islamský džihád. Jeden z nich bol podľa armády súčasťou útokov na Izrael zo 7. októbra minulého roka, ktoré odštartovali vojnu v Pásme Gazy.
Islamský džihád vo štvrtok uviedol, že vystrelil rakety na dve obce v južnom Izraeli, a hnutie Hamas zasa oznámilo, že na izraelské jednotky vypálilo mínometné granáty.
Poľná nemocnica v Rafahu s kapacitou 60 lôžok je na pokraji možností, zdôraznil vo štvrtok Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK). Boje podľa neho už "vyčerpali kapacity všetkých zdravotných zariadení v južnej Gaze".
—
Príjmy Suezského prieplavu klesli v minulom roku takmer o štvrtinu
Káhira 20. júla (TASR) - Suezský prieplav zaznamenal za minulý obchodný rok 2023/2024 pokles príjmov takmer o štvrtinu. To je výrazný obrat oproti predchádzajúcemu obchodnému roku, za ktorý vykázal rekordný objem príjmov. Dôvodom sú útoky jemenských povstalcov na obchodné lode v Červenom mori, ktoré prinútili viaceré lodiarske spoločnosti presunúť svoje plavidlá na alternatívne trasy.
Šéf Úradu pre správu Suezského prieplavu (SCA) Usáma Rabí koncom týždňa uviedol, že príjmy z prevádzky prieplavu dosiahli za obchodný rok 2023/2024, ktorý sa skončil 30. júna, 7,2 miliardy USD (6,61 miliardy eur). To je o 23,4 % menej než za obchodný rok 2022/2023. Za ten príjmy dosiahli 9,4 miliardy USD, čo bolo historické maximum.
Rekord za rok 2022/2023 vykázal Suezský prieplav aj z pohľadu počtu lodí, ktoré túto lodnú trasu využili. V danom obchodnom roku prešlo cez prieplav 25.911 plavidiel, najviac v histórii SCA. Za prudkým rastom záujmu o túto trasu bola vojna na Ukrajine, ale aj pokračujúci rozvoj prieplavu.
Naopak, konflikt medzi Izraelom a Palestínčanmi, ktorý vypukol po útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael 7. októbra minulého roka, sa negatívne odrazil na výsledkoch Suezského prieplavu. Izrael odpovedal na útok Hamasu odvetnými útokmi, ktoré si do dnešných dní vyžiadali na strane Palestínčanov viac než 38.800 obetí, na čo zasa reagovali jemenskí povstalci, húsíovia. Tí v rámci podpory Palestínčanov začali od novembra útočiť na obchodné lode v Červenom mori, ktoré so Stredozemným morom spája práve Suezský prieplav.
Niektoré lodiarske firmy presunuli svoje plavidlá na dlhšiu, ale bezpečnejšiu trasu okolo Mysu Dobrej nádeje na juhu Afriky. To sa odrazilo na počte lodí využívajúcich Suezský prieplav. Rabí uviedol, že za obchodný rok 2023/2024 prešlo cez prieplav, ktorý je pre Egypt jedným z hlavných zdrojov devíz, 20.148 plavidiel, o vyše 5760 menej než za predchádzajúci obchodný rok.
(1 EUR = 1,089 USD)
Zora
Re: Donald J. Trump
Trump vyhlásil, že mal v piatok veľmi dobrý telefonát so Zelenským
Washington 20. júla (TASR) - Republikánsky kandidát na post prezidenta USA Donald Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social uviedol, že mal v piatok "veľmi dobrý telefonický rozhovor" s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Trump vo svojom príspevku vyhlásil, že ak 5. novembra vyhrá voľby, skončí vojnu na Ukrajine ešte skôr, ako sa v januári ujme prezidentského úradu.
Trump na svojej platforme ďalej napísal, že ako prezident "prinesie svetu mier a ukončí vojnu, ktorá stála už toľko životov".
"Obe strany sa budú môcť stretnúť a vyrokovať dohodu, ktorá ukončí násilie a vydláždi cestu k prosperite," skonštatoval exprezident.
Hoci predložil niekoľko konkrétnych politických návrhov, v minuloročnom rozhovore pre agentúru Reuters Trump vyhlásil, že Ukrajina sa možno bude musieť vzdať určitého územia, aby dosiahla mierovú dohodu.
Trump uviedol, že Zelenský mu počas telefonátu zablahoželal k tomu, že sa stal oficiálnym prezidentským kandidátom republikánov a odsúdil pokus o atentát, ktorého terčom sa exprezident stal minulú sobotu.
Zora
Re: Správy z Grécka
Atény 21. júla (TASR) - Príslušník gréckej pohraničnej stráže utrpel v sobotu zranenia pri streľbe z tureckej strany hranice. Stalo sa tak počas operácie, cieľom ktorej bolo zabrániť ilegálnym migrantom z Turecka dostať sa na grécke územie. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Polícia uviedla, že incident sa stal neďaleko obce Sufli na severovýchode Grécka. Na hliadkujúceho 57-ročného pohraničníka strieľali neznáme osoby z tureckej strany hraníc. Muža previezli do nemocnice, kde podstúpil operáciu.
Migranti hranice medzi Tureckom a Gréckom často využívajú na to, aby sa dostali do Grécka, členskej krajiny Európskej únie.
Robia tak najmä v letných mesiacoch, keď je nízka hladina pohraničnej rieky Marica (po grécky Evros, po turecky Merič). Grécko pozdĺž rieky v súčasnosti predlžuje plot, aby zabránilo vstupu nelegálnych migrantov na svoje územie.
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov eviduje, že od začiatku roka do polovice júla využilo túto trasu z Turecka do Grécka 3168 ľudí.
—
Soufli ( řecky : Σουφλί , romanizováno : Souflí ) je město v regionální jednotce Evros v Řecku, známé hedvábným průmyslem, který zde vzkvétal v 19. století. Město stojí na východním svahu dvojitého kopce proroka Eliáše, jednoho z nejvýchodnějších výběžků pohoří Rodopy .
sufli - fúkať /rum./ , soufl - dych /hait. kreol./
Tiež Sofis, Sofulu, Suflion.
—
Marica / Evros / Merič
V roce 1371 byla řeka místem bitvy u Maritsy , známé také jako bitva u Černomenu, osmanské vítězství nad srbskými vládci Vukašinem Mrnjavčevićem a Jovanem Uglješou , kteří v bitvě zemřeli.
Po roce 1923 získala řeka politický význam jako moderní hranice mezi Řeckem a Tureckem . To bylo dále podpořeno vstupem Řecka do Evropské unie v roce 1981 (a poté do Schengenského prostoru ), čímž byla řeka označena jako vnější hranice EU.
Místní název Evros poprvé použili staří Řekové k označení své nejsevernější provincie, která dnes nese stejné jméno. Tamní hlavní řeka – Evros (dnešní Maritsa ) – protéká úrodnými údolími Thrákie [18] , která se sama také nazývala Evropa, dříve než tento výraz znamenal kontinent. [19]
Eliáš / Ilič mal u nás v sobotu meniny.
—
pozri:
Zora