Potreba a zmysel peňazí a obchodu

Ferry

Minule som tak sedel na obede v reštaurácii. Priemerný obed. Prišla čašníčka, pekne sa usmievala. Objednal som si, zjedol a zaplatil. Pri platení sa znova usmiala, bolo na nej vidno, že je rada, že výsledok jej práce je v spoločnosti cenený.
A tak som sa zamyslel nad tranzakciou ako takou.
Tranzakcia, obchod medzi dvoma jednotlivcami to nie je len tovar , peniaze a samotný úkon výmeny ale je tam aj ďalšia zložka a to informačná - emočná. Každý človek je rád keď vidí, že jeho práca je užitočná pre spoločnosť.
Dajme tomu, že tetka bude šiť koberce a bude ich predávať cez internet. Doma strávi šitím veľa času a ohodnotenie jej práce je pár čísel na faktúre. Áno môže si za tých pár čísel potom kúpiť chleba, ale stále chýba tá emočná informačná zložka, ktorá je prítomná v reálnom fyzickom obchode. Samozrejme aj pri objednávkach cez internet môže kupujúci odoslať hodnotenie alebo komentár, ale zase je to pár slov, ktoré vôbec nemusia interpretovať reálny stav vecí. Slová = to je tak 9 % informačnej obmeny medzi dvoma jednotlivcami.
Ale keby tetka reálne predávala koberce na trhovisku. Prišli by k nej ľudia. Pozerali by si jej produkt. Skomentovali, čo sa páči, čo nie. Až by prišlo k obchodu. Kupujúci by s radosťou dal peniaze tetke, pretože koberec by sa kupjuúcemu páčil a tetka by s radosťou prijala peniaze, pretože by videla, že jej práca je potrebná a cenená v spoločnosti. Tu môžeme vidieť ten obrovský rozdiel, medzi internetovým a reálnym obchodom. Pri reálnom obchode sa pridáva ohromná informačná zložka pre obe strany. Jedna strana vyjadruje vďaku a tá druhá príma vďaku a je šťastná, z reálneho ohodnotenia práce. Tiež kupujúci je ochotný zaplatiť viac za produkt, ktorý si kupuje od človeka, ktorý produkt vytvoril, pretože do ceny sa snaží zahrnúť aj niečo viac - vďaku. Ale v takom kauflande nikto ani cent nenechá naviac, pretože každý vie, že ten zisk pôjde do vrecka milionárovi. Ďalšia podstatná vec - pri reálnom obchode sa cena viac koriguje vzhľadom na reálnu cenu veci. Nikto nekúpi predražené veci na trhovisku - nenažraný predavač musí znižiť cenu. Ale taký kaufland nezaujíma reálna cena veci, zaujíma ho len zisk a koľko sa čoho predalo.
Takže pri reálnom obchode k cene produktu sa pripočítava aj zložka nepeňažná - vďaka, užitočnosť pre spoločnosť.

Tiež tento princíp sa dá pekne pozorovať v ázijských krajinách kde šijú tony oblečenia pre západné krajiny. Okná tam musia mať na fabrikách zamrežované, pretože inak by zamestanaci konali príliš veľa samovrážd. A prečo konajú zamestanci samovraždy? Veď za ich otrockú prácu dostávajú zaplatené. Lenže tam presne chýba ten reálny kontakt človeka s človekom, kedy človek cíti, že je jeho práca potrebná v spoločnosti, vidí, že kupujúci sa teší novej sukni, košeli. A presne to chýba tým zotročovaným zamestanacom, ktorí len vidia ako výsledok ich práce odchádza do kontajnera a to je koniec. Mohli by sme povedať, že výsledok ich práce im kradne nadriadený, ktorý dostáva viac zaplatené, alebo samotná firma, ktorá hromadí kapitál. Ale to samozrejme nie je pravda, pretože tých milión úsmevov, ktoré zanechávajú kupujúci predavajúcemu sa nedá kúpiť za žiadne peniaze. Mohli by sme povedať, že tie úsmevy, vďaku prímajú predavači v západných krajinách, ale to tiež nie je pravda. Pozrite sa na predavačky v kauflande. Tie len čakajú kedy vypadnú od pokladne. Milión úsmevov za ďeň prijať nedokážu. Stávajú sa odolné voči émócii vďaky. A tiež aj kupujúci neprejavuje veľkú vďaku, za to že si mohol kúpiť jogurt z holandska, lebo vie, že len stroj ho vytvoril a najskôr je plný hnoja. Takže tí aziati sú okradaní o emočnú zložku a predavačky ju zase ani nevnímajú pretože oni ten produkt nevytvorili vlastnými rukami.

Kde je problém? Problém je, že človek vymenil svoju prácu za peniaze a tým pádom stratil spätnú väzbu s kupujúcim, so spoločnosťou a prišiel o obrovské množstvo informácií v podobe emócie šťastia, vďaky, zadosťučinenia. Potom nevie prečo by mal ďalej vykonávať prácu, ktorú koná. Azda kvôli peniazom? Alebo kvôli štatistikám? Spoločenská užitočnosť - to je najvyšší cieľ práce jednotlivca. Ak sú pre neho zablokované cesty, ktorými sa k nemu môže táto informácia dostať, tak stráca motiváciu pracovať, vykonávať prácu, pretože nevidí ovocie svojej práce.

“Ťažko si viem predstaviť, akú môže mať „osobnú slobodu“ nezamestnaný, ktorý chodí hladný a nenachádza uplatnenie svojej práce. Skutočná sloboda je iba tam, kde je zničené vykorisťovanie, kde niet utláčania jednych ľudí druhými, kde niet nezamestnanosti a žobráctva, kde sa človek netrasie kvôli tomu, že zajtra môže stratiť prácu, obydlie, chlieb. Len v takejto spoločnosti je možná skutočná, a nie len na papieri, osobná a každá iná sloboda“

http://leva-net.webnode.cz/products/je-hlupe-si-mysliet-ze-zli-netvoria-zlo-o-praci-dobe-a-dovode-smrti-j-v-stalina/

Ogar Valach

Každý potrebuje byť užitočný pre svoje okolie a pre spoločnosť. Nezamestnaní a dôchodcovia často upadajú, pretože sa cítia neužitoční a nie sú nútení udržiavať sa psychicky ani fyzicky. Nenadarmo sa hovorí, že práca šľachtí.

Sú o tom aj krásne československé seriály Tybys (1979) (dôchodcovia nezaháľajú), Žena za pultem (1977) (každodenná práca predavačiek potravín) a Třetí patro (mladý majster na učilišti).

Keď sú zabezpečené všetky základné potreby, ohodnotenie peniazmi stráca motivačný charakter. Americkí vedci zistili, že od určitej sumy výkonnosť v práci nestúpa, ale naopak klesá. Tá suma bola pred rokmi v Spojených štátoch odhadnutá na približne 7000-8000 amerických dolárov mesačne. Do tejto sumy motivácia a výkonnosť rástli, potom začali klesať. Dnes bude tá suma vyššia, ale podstata, že všetko nie je iba o peniazoch, zostala zachovaná. Preto je výkonnosť ruských vedcov vyššia ako amerických. Ruskí majú aj inú motiváciu, než len peniaze (národ, vlasť). Americkí sú individualisti.

Namiesto zvyšovania miezd nad určitú nevyhnutnú úroveň, je nutné zamerať sa na zabezpečenie všetkého potrebného na kvalitný a plnohodnotný život. Tzn. dostatok voľného času, dostatok možností na psychický a fyzický rozvoj, dôraz na skutočné hodnoty (mravnosť, česť, rodina, národ, vlasť, vzdelanie, zdravie...), nájdenie a stanovenie celospoločenských vízií a cieľov. Bez vízií a cieľov človek nerastie, ale iba blúdi.

Ferry

Kedysi v Indii do jednej dediny prišiel muž a oznámil dedinčanom, že
vykupuje opice a za každú dá 3 doláre.
Dedinčania vedeli, že v okolí je veľa opíc, a tak prestali hospodáriť na
svojej pôde a všetci išli chytať opice.
Muž naozaj kúpil stovky opíc za dohodnutú cenu. Ale počet opíc v prírode sa
brutálne znížil. Tým dedinčania poľavili v úsilí a vrátili sa k farmárčeniu.
Nato muž oznámil, že bude kupovať opice po 7 dolároch.
Toto znova vyburcovalo dedinčanov a opäť začali chytať opice. Ale počty
opíc sa zasa znížili a ľudia sa vrátili na svoje farmy.
Muž zvýšil ponuku na 10 dolárov, ale už bolo veľmi ťažké chytiť nejakú
opicu.
Muž teda oznámil, že bude kupovať opice za 50 dolárov za kus, a pretože
musí na čas odísť do mesta, bude ho zastupovať jeho asistent, ktorý bude v
jeho mene opice vykupovať.
Akonáhle muž odišiel, asistent zvolal dedinčanov a povedal: "Pozrite sa, v
týchto klietkach je 5000 opíc, ktoré môj šéf už od vás kúpil. Každá táto
opica má teraz cenu 50 dolárov. Ja vám ich predám za 30 dolárov, a až sa
šéf vráti z mesta, vy mu ich môžete predať po 50 dolároch. " Dedinčania
dali dokopy všetky úspory a opice kúpili späť.
Od tej doby už nikdy nevideli šéfa ani jeho asistenta.

Iba opíc bolo všade okolo ako na začiatku - a peniaze zmizli. Ak ste trik
pochopili - vitajte na Wall Street a v MMF!

A teraz už viete, prečo nám zlikvidovali naše ZTS, Teslu - elektrotechniku,
TRIOLA, výrobu košieľ, výrobu kobercov, oblečenia, huty a zlievarne,
cukrovary a v poľnohospodárstve chovy hovädzieho dobytka, ošípaných, hydiny
a prečo sa všade seje repka? Miznú ovocné sady, zelenina, zemiaky,
mliekarenské závody...

(skopírované z komentára na HS)

Peter MMXX

O rubli a eure.

Aký by mal byť výmenný kurz rubľa?

Biden sľúbil 200 rubľov za 1 dolár, dnes je kurz 52. Euro - 55.

Rubeľ je podporovaný skutočným tovarom a zdrojmi, vecami, bez ktorých nemôžete žiť v modernom svete. Preto sa naša národná mena posilňuje.

V prípade eura je situácia iná.

Európska únia je zvyknutá žiť v dlhoch, ktoré v mnohých európskych krajinách dosiahli kritickú veľkosť:

Grécko – 185,4 % HDP;

Taliansko – 150,56 % HDP;

Portugalsko - 121,64 % HDP;

Španielsko - 116,38 % HDP;

Francúzsko – 112,58 % HDP.

Predtým mohli bohaté krajiny Európskej únie poskytovať pomoc chudobnejším európskym susedom. Teraz majú svoje vlastné problémy. Nemecko a ďalšie severoeurópske štáty, ktoré pred 7 rokmi vytiahli Grécko z platobnej neschopnosti, dnes už pravdepodobne nepomôžu. Počas tejto doby sa ich situácia len zhoršila.

USA sa neponáhľajú pomôcť európskym krajinám. Z tejto situácie profitujú. Eurozóna, ktorá konkuruje doláru, oslabuje. Na Európu sú vnucované drahšie americké zdroje.

Všetky tieto problémy sa zhoršia. Čo by v dôsledku toho mohlo spôsobiť krízu Európskej únie - oslabenie eura a možno aj návrat k národným menám.

https://t.me/fctkobdotu/978