Pekné správy

Zora

Zaujímavosti z domova aj zo sveta, ktoré nerozčuľujú, lahodia oku, uchu, duši.

Zora

28. december 2023 

TIP na výlet: Jediný VODOPÁD v Malých Karpatoch ožil, je vysoký deväť metrov, VIDEO

Krásny vodopád vzniká len občas. Ak ho chcete vidieť v plnej paráde, teraz je ten pravý čas.

Jedinečný vodopád nájdete v Hlbočianskej doline neďaleko Smoleníc. V pohorí Malé Karpaty je jediným vodopádom. Voda v ňom tečie iba občas. V tieto dni má však bohatý prietok.

Hlbočanský vodopád je súčasťou náučného chodníka Smolenickým krasom. Jediný malokarpatský vodopád je vysoký deväť metrov. Je tiež nazývaný Padlá voda.

Prírodná rezervácia

Vodopád sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie Hlboča. „Chránené územie v strednej časti Malých Karpát na ich východnej strane západne od Smoleníc vyhlásené v roku 1981 na ochranu zachovalých lesných spoločenstiev na rôznych horninách s bohatstvom aj chránených druhov sucho- a teplomilnej flóry a fauny a krasových foriem v Hlbočianskej doline (predtým dolina Hlboča),“ stojí na webe o náučných chodníkoch.

„V tejto riečno-krasovej vrecovitej doline, miestami až vyše 100 m hlbokej, tvoria geologický podklad najmä druhohorné vápence, na ktoré sa vo vrchnej časti doliny viaže bralný reliéf a jediný malokarpatský občasný 9 m vysoký vodopád nazývaný Padlá voda. Povyše vodopádu v skalnej kaplnke Panny Márie Lurdskej zaujmú tvoriace sa zúbkovité sintre, typické aj pre výzdobu neďalekej jaskyne Driny. Rezervácia je súčasťou územia európskeho významu Biele hory a chráneného vtáčieho územia Malé Karpaty (obe kategórie sú súčasťou sústavy Natura 2000),“ uvádza sa na stránke naucnechodniky.eu.

https://trnava.dnes24.sk/tip-na-vylet-jediny-vodopad-v-malych-karpatoch-ozil-je-vysoky-devat-metrov-video-443208?fbclid=IwAR3kFOHjcUcrohQ5ukV8vAAYZzbmzUvsBIx_4-ZCUmlMj7YlI0Pa0g5Uvv8#google_vignette

Milo

Stromy, ktoré majú viac ako tisíc rokov, opäť ožívajú

Na záchranu starovekých obrov už nebola žiadna nádej. Ľudia ich prakticky vykynožili, zostali po nich len posledné vzácne stromy, ktoré majú vyše tisíc rokov. Mnoho kmeňov stromov stálo v zemi suchých a mŕtvych…

Ale stal sa skutočný zázrak! A dokonca aj vedci sú šokovaní. Bola objavená úžasná schopnosť sekvoje samoregenerovať sa zo „spiacich“ púčikov. Ekologická štúdia tímu vedcov objavila úžasnú schopnosť starých sekvojí prežiť a zotaviť sa aj po katastrofálnych lesných požiaroch.

Naozaj: vedci sú jednoducho ohromení tým, ako na sekvojách klíčia 1000-ročné púčiky! Zdalo sa, že staré sekvoje sa po silných lesných požiaroch nedokázali spamätať. Ale po niekoľkých rokoch sa na zdanlivo úplne „mŕtvych“ kmeňoch starovekých stromov objavili nové výhonky!

Sekvoje boli už predtým známe svojou odolnosťou voči lesným požiarom. Sú chránené hustou kôrou. Chráni ich obrovská výška – sto metrov. Ale po extrémnych požiaroch v roku 2020 bol názor odborníkov jasný: dokonca aj títo obri zomreli.

V roku 2023 sa však nečakane vyjasnilo, že sekvoje využívali energetické zásoby nahromadené v priebehu desaťročí a storočí, čo im umožnilo vytvárať nové výhonky. V skutočnosti sa doterajšie vedecké chápanie prežitia stromov v extrémnych podmienkach končí. Stromy nemožno považovať za jednoznačne „mŕtve“, aj keď na nich nevidíme známky života!

Ekológ a fyziológ stromov Drew Peltier a jeho tím na univerzite v Severnej Arizone zistili, že prežívajúce sekvoje mobilizovali dlhodobé zásoby energie pomocou cukrov získaných zo slnečného žiarenia o desaťročia a storočia skôr. Tieto zásoby sa posielali do púčikov, ktoré po stáročia driemali pod kôrou.

Spočiatku sa bádateľom zdalo všetko zrejmé: sekvoje obyčajne odolávajú požiarom svojou hustou kôrou a konármi zdvihnutými do výšky sto metrov, kam oheň nedosiahne. Požiar v Kalifornii v roku 2020 bol však dostatočne silný na to, aby spálil aj tie najvrchnejšie konáre, čím narušil fotosyntézu.

Ničenie prastarých lesov, ľudia jednoducho vyrúbali všetky majestátne stromy

Predstavte si rozsah prastarých lesov, ktoré boli na Zemi ešte nedávno. Teraz už také lesy nie sú.

Ale v roku 2023 sa ukázalo, že spálené stromy sa obnovujú! Pri absencii fotosyntézy sú tieto procesy podporované zásobami neštrukturálneho uhlíka. Vedci zistili, že niektoré výhonky, ktoré sa objavili, obsahovali najstarší uhlík, aký bol kedy pozorovaný. Až polovica uhlíka v výhonkoch bola získaná fotosyntézou pred viac ako 57 rokmi!

Štúdia tiež zistila, že sekvoje nevyužívajú len pomerne nedávne zásoby uhlíka zozbierané v 60. rokoch 20. storočia. Obracajú sa však aj na ešte staršie zásoby uhlíka, syntetizované pred viac ako polstoročím a pred storočím.

Ukazuje sa, že organizmy s tisícročnou životnosťou majú vlastnosti, ktoré im umožňujú prežiť zriedkavé, no katastrofické udalosti. A takéto tajné superschopnosti Starovekých stromov sa stali známymi až teraz.

Ešte raz zhrnuté vlastnosti starovekých stromov, o ktorých ľudia predtým nevedeli a ktoré boli prvýkrát opísané minulý rok 2023:

• Staroveké stromy môžu byť obnovené počas zriedkavých katastrofických udalostí, ako sú obrovské požiare.
• Pod kôrou prastarých stromov sú živé púčiky staré tisíc a viac rokov zachované v „spiacom“ stave.
• Staroveké stromy majú zásoby energie vo forme jednoduchých cukrov (fixný organický uhlík), ktoré sú uložené v rezerve na desaťročia a stáročia.
• To znamená, že teraz môžeme povedať, že Staroveké stromy už zažili katastrofy v planetárnom meradle a majú adaptívne mechanizmy na ich prežitie.

Vo všeobecnosti by sa to dalo predpokladať už od veku takýchto stromov!

Najstaršie sekvoje na svete sú:

• Staroveký strom, narodený v roku 1255 pred n.l. (3279 rokov) – Sequoiadendron giganteum v Sierra Nevada, Kalifornia, USA.
• 1209 pred n.l. (3233 rokov) – Sequoiadendron; Sierra Nevada, Kalifornia, USA.
• 1064 pred n.l. (3088 rokov) – Sequoiadendron; Sierra Nevada, Kalifornia, USA.

Uviedol som príklady troch najstarších sekvojí na svete. Ako môžete vidieť, títo pamätníci žili na Zemi viac ako tri tisícky rokov a stále uchovávajú mnohé tajomstvá, o ktorých ľudia nevedia! Nie je toto samo osebe dôvodom na bezpodmienečnú ochranu všetkých pralesov na planéte?

REFERENCIA:

Sekvoja (lat. Sequoia) je monotypický rod drevín z čeľade cyprusovité (Cupressaceae). Prirodzeným biotopom rodu je tichomorské pobrežie Severnej Ameriky. Jednotlivé exempláre sekvoje dosahujú výšku viac ako 110 m – ide o jeden z najvyšších druhov stromov na Zemi. Najvyšším stromom je sekvojovec vždyzelený (Sequoia sempervirens) s výškou 115,2 metra. Najväčší je obrovský sekvojovec (Sequoiadendron giganteum), objem – 1486,9 m³.

Najstarším stromom na planéte nie je sekvoja, ale borovica dlhoveká (Pinus longaeva) – 4700 rokov stará.

A je dosť možné, že ešte žijú Prastarí, o ktorých ani len netušíme…

https://pavel-pashkov.com/2024/03/23/sequoia/

PODPORTE PROJEKTY

Bez vašej podpory je takmer nemožné chrániť prírodu. Všetky činnosti sa vykonávajú interne! Musíme zostať nezávislí od vlády a podnikania.

 Postav sa vedľa mňa! Podporte boj za divokú prírodu darom.

CHCEM PODPOROVAŤ!