Diktatúra “osvietených”. Duch a ciele transhumanizmu.

Komentáre

  • d
    dum
    upravené 26 Feb 11:29 #2->

    rozenkruciánov, známy svojím krédom: “Človek je Boh, syn Boží, a niet iného Boha okrem človeka”..........Takéto krédo si samo sebe odporuje. Myslím že majú skôr krédo v zmysle " Poznaj sám seba ". Vrátiť človeka do stavu Adama pred pádom - na tejto snahe nie je nič negatívne. Stav Adama bol stav božieho synovstva, vedenia, poznania, duchovna, čistoty... No vyčleňuje sa tu Absolútna Entita a berie sa do úvahy len stanie sa bohočlovekom, bohom. No tak či onak len relatívnym k Absolútnemu aj keď s poznaním, vedením a schopnosťami. Tiež zastávam anti-trinitársky postoj ako Newton, no na inom, christologickom základe, najbližšie v zmysle monarchianizmu, patripassionizmu. Četveriková keďže je kresťanka sa nemôže odosobniť (samozrejme ak si súvislosti uvedomuje tak túto možnosť má a vie o tom) napr. od slepej viery kresťanov v tzv. tajomstvo trinitárskej dogmy prijatej cirkevným ekumenickým koncilom 325 rokov po Kristovi. Čo sa týka Darwinovej evolučnej teórie ktorá taktiež vylučuje pôsobenie vyšších inteligencií, už som sa k tomu vyjadroval skôr. Nereálna teória.

  • Milo
    upravené 24 Feb 07:43 #3->

    Podstatu článkov (a nielen týchto dvoch) O. Četverikovej vidím v tom, že ukazujú ako sa dlhodobo, ale aj v priebehu niekoľkých desaťročí úspešne darí "vedeckým" a "duchovným" "elitám" ovplyvňovať vedomie ľudstva nimi želaným smerom. Svetonázor autorky je v tomto zmysle vedľajší a nič nemení na faktoch, ktoré doviedli ľudstvo do aktuálneho stavu. Jej články poukazujú na korene, príčiny a čiastočne i ciele mnohých hlavných myšlienkových prúdov dneška (a aj to, že sa za ne často len vydávajú). Náboženstvá a filozofia sú nástrojmi riadenia - a to je oblasť, ktorú O.Č. s prehľadom dokumentuje.

    "Adamov pád", dedičný hriech či trojjedinosť v cirkevno-náboženskom zmysle sú len príklady obrazov, starostlivo zasadených hlboko do (pod)vedomia ľudí (a nielen "veriacich") a veľmi účinne prispievajú k ich neštruktúrnemu ovládaniu. V týchto dvoch konkrétnych kapitolách knihy je o.i. ukázaná priama súvislosť medzi medzi koncepciou "prirodzeného výberu" (ktorá sa síce nie pod týmto názvom, zato ale v praxi uplaťňuje v prakticky každej oblasti života spoločnosti) a eugenikou - aktívnym výberom jedincov na "ďalší chov" na základe "prospešnosti" pre spoločnosť a z nich vyplývajúceho rozdelenia ľudí na "prínosných" a " zbytočných". V konečnom dôsledku je ale aj táto koncepcia, odhliadnuc od štruktúrne prevádzkovaných aktivít - sterilizácií a masového vyvražďovania "nežiadúcich" rôznymi metódami - súčasne prvkom pre ideologickú kontrolu a usmerňovanie v zmysle cieľov autorov projektu.

    Je to ukážkový prípad metodiky "programovania budúcnosti", keď evolúcia človeka podľa Darwina je síce nelogická a nepodložená, ale tým, že bola umelo zavedená do vedomia ľudstva, sa stáva realitou, na základe ktorej konajú a zmýšľajú milióny ľudí.

  • Ďalšia kapitola knihy, táto venovaná teozofii - "tajnému učeniu" H. Blavatskej.


  • Siedma kapitola knihy

    J. Huxley, prvý riaditeľ UNESCO:

    Ľudský druh môže, ak chce, transcendovať sám seba – nie individuálne…, ale ako celok…. ako ľudstvo. Túto novú vieru musíme pomenovať. Možno by sa sem hodil transhumanizmus: ľudia zostávajú ľuďmi, ale prekonávajú sami seba prostredníctvom pochopenia nových možností ľudskej prirodzenosti….