O ľuďoch, veľkých šelmách a iných zveroch

Zora
upravené 25 Apr 03:11 v Mimo kategórií #1#1

Komentáre

  • Záujem o divú zver znamená nezáujem o poddaného, pardón, o človeka, voliča, občana.

    Pred rokom jeden môj obľúbený diskutér na badatel.net použil termín vilderizácia - zdivočovanie.

    Dáva to zmysel.

    V samotnej Bratislave sú viaceré oblasti pod lesom, kde bežne v zástavbe pobehujú divé svine a už dobré jedno desaťročie to kompetentných netrápi. /Bratislava nie je plochá doska, ale úpätie Malých Karpát s priľahlými lesmi./

    Aj takéto sa stalo: https://www.noviny.sk/slovensko/107783-zrazeny-medved-na-dialnici-z-bratislavy-do-ciech 2012!

    Medzitým sme sa dozvedeli o 15-min mestách.

    Ľudia zavretí v ohradách odtál potál a všade inde si voľne pobehuje zver. Vstup do lesa človeku netreba.

    Sci-fi príbeh?

    Kiežby!

  • g
    upravené 6 Apr 08:17 #3->

    Milo, presne som to chcel dopísať do svojho komentáru. Aby vás neodradilo, že tam je hlavný sponzor WWF. WWF zakladali ak sa nemýlim Briti, ktorým ťažilo srdce, že videli ako miznú živočíšne druhy vo voľnej prírode. Že kolonizovali a tyranizovali niekoľko sto rokov väčšinu sveta im zjavne neťažilo ani srdce, ani svedomie. WWF podporuje tuším aj teraz už kráľ, predtým princ Charles.

    Ja som si z toho zobral podstatné. Zámerne som písal o tom bačovi. Popasovať sa s nástrahami prírody, s nepriazňou počasia, okolností, nie je v prvom rade o svaloch, hrubej sile. V prvom rade to je o Vôli. O vôli žiť, chcieť niečo zmeniť. Je "kúl" chodiť v zime v kraťasoch a sekať hrdinu pol hoďku, hoďku. Alebo byť "ľadový medveď" v decembri na pár minút v studenej vode. Nech si skúsia ako ten bača byť vonku pod holým nebom od 24. apríla do konca októbra. Každý deň, keď je ráno ešte/už okolo nuly a pod nulou, keď praží Slnko, keď v októbri celý deň fučí, je tesne nad nulou a prší drobný dážď. Každý deň 20, 30, 40 rokov... som zvedavý, či by chodili v kraťaskoch. Kedysi nosili krátke nohavice len malí chlapci, nedospelí. Dlhé nohavice boli znakom dospelosti. Muž nikdy krátke nohavice nenosil.

    Vilderizácia, nezáujem o poddaného, o človeka... Koľko bolo pred 30 rokmi zjazdoviek vo Vysokých Tatrách, v Nízkych Tatrách a inde a koľko je dnes ? Zjazdovky sa nebudujú hen za dedinou na poli, ale v kopcoch, v horách. Bolo také niečo ako chodník v korunách stromov v Bachledovej doline ? Keď chceš byť v prírode, potrebuješ mať okolo seba ďalších niekoľko sto ľudí ? Koľko bolo pred 30 rokmi v lesoch motorkárov, štvorkolkárov, cyklistov a koľko je dnes ? Boli pred tridsiatimi rokmi v lesoch nejaké "trejly", kde mnohí skúšajú, či sa nedolámu ? Slovensko má už dlho +/- 5,4 milióna obyvateľov, takže nebude to rastom populácie, že medvede a iná divá ver sa premáva po mestách a obciach.

    Nezabúda sa pri budovaní voľnočasových areálov na MIERU ? Je rozdiel, ak je sústredných 1000 ľudí na jednom mieste uprostred prírody, kde sa "zrovná" so zemou pôvodná krajina, a ak je1000 ľudí roztrúsených po hore medzi stromami.

    Je 1275 medveďov na Slovensko veľa ? Ja naozaj neviem. Len si kladiem vyššie napísané otázky.

    https://spravy.rtvs.sk/2023/07/statna-ochrana-prirody-zverejnila-presny-pocet-medvedov-na-slovensku/

  • Graul, tvoje otázky sú úplne v poriadku.

    Odhliadnuc od filmu, idem mimo témy, ale k tomu, čo sa pýtal Milo.

    1275 medveďov naozaj nie je veľa.

    No iba tam, kde nie sú zjazdovky, kde zver nie je neustále obťažovaná turistami, ktorí by aj pri mínus 10 najradšej vystúpili na Gerlach. Tam, kde široko-ďaleko je nepoškvrnený les.

    Nie tam, kde sú aj turisti peší, ešte sú aj tí so psami, najradšej by ich mali v lese bez vôdzky - pobrali rozumu, ako sa len dalo, ďalej cyklisti vybiehajú snáď zovšadiaľ.

    K tomu máme lesy pravidelne drancované, pardón, prebieha tam legálna ťažba dreva, všakáno. Stromov niet - domova pre rôzne zvery niet. Stále tie chúdence - nielen medvede - vidia človeka, stráca sa plachosť, posúvajú sa žiť tam, kde pred 30 rokmi by len omylom prebehli.

    Takto sa stretáva priestor zverov a priestor ľudí a prieniky nás zrejme vyjdú draho.

    Keď si spomeniem na časy okolo 1989, les bol pre mňa miestom, kde ma neohrozoval cyklista šialenou jazdou, turistov bolo pomenej, keďže ľudia aj v Bratislave a okolí mali záhradky, kde trávili víkendy, stavali sa chaty, sadilo sa. Po pár rokoch ich záhradníčenie akosi prestávalo baviť, rozpredali, čo sa dalo, stavalo sa, kde by to nikomu v živote nanapadlo. V lese na križovatkách sme nachádzali zrezané stromy s označením na vývoz do susedného Rakúska. Pribúdali cyklisti, pribúdali turisti, pribudol bordel všade, otec mnohokrát zabedákal, že mu zas zničili hubárske miesto, len lesné škôlky nepribudli, iba pamätníci vedia, kde také čosi bolo.

    Zver je "vyhodená" zo svojho územia.

    Spomínané diviaky v obývaných územiach sa dlhodobo neriešia a mám také podozrenie, že aj keby nejaký potentát by mal s nimi problém, asi by sa s nimi musel vysporiadať súkromne, nie je vôľa z oficiálnych miest čokoľvek riešiť vyše desaťročie.

    Vidíme, ako sa rieši situácia s medveďmi. Len za posledný mesiac bolo stretov priveľa.


    Ľudí máme relatívne rovnako, dokonca sme videli rebríček úmrtnosti, kde Stredná Európa vedie.

    https://ksbforum.info/discussion/comment/24766/#Comment_24766


    Nezabúdajme, že plány sa robia na 5, 10, 20 a viac rokov dopredu.


    Občas natrafím aj na takéto komentáre:

    Dan

    05/04/2024 at 15:44

    "Něco podobného zaznělo z úst jednoho vysoce etablovaného politika, když jsem s ním řešil v Praze na schůzce mé osobní právní záležitosti. Řekl mi doslova, že největší lékařské kapacity v Praze očekávají v tomto a příštím roce, gigantický nárust neléčitelných chorob a umrtí očkovných na covid. Řekl mi, že spoustu vysoce postavených lékařu a profesorů ví, ale mlčí. Tohle mi potvrdili i někteří lékaři. A jen má osobní zkušenost, bydlím kousek od hlavní ulice, kde je trasa záchranné služby. Nárust výjezdů houkajících sanitek je během posledních tří let o stovky procent o tom nepochybuji. Již jsem si stěžoval, že je ten neustálý řev sanitek nesnesitelný. Kamarád od hasičů, mi řekl, že je zděšen nárůstem požadavků odnosu poměrně mladých lidí, kdy musí násilně otvírat domy a snášet je buď k sanitním vozům, nebo pohřebním vozům. Osobně tohle nevidím vůbec jako důvod k nějakému bagatelizování. Navíc sám v mojí firmě poslouchám spoustu děsivých příběhů od mých zákazníků, nehledě na to, kolik z mých známých zákazníků v poslední době zemřelo."


    Je tu taká možnosť, že ľudia potom nebudú potrebovať až toľko priestoru.


    V súvislosti s tým, čo som napísala vyššie, zostáva len dúfať, že choré plány plánovačov nevyjdú, do 15-min miest nás nezavrú, lesy znova dorastú a ľudia dostanú rozum a vráti sa im zmysel pre mieru.

  • Zora, vďaka za doplnenie. To si veľmi dobre trafila s tými záhradkami. Áno, za 30 rokov došlo k výraznej zmene trávenia voľného času.

    Hlavne od kovidu a od vynálezu ebikov je cyklistov na boha. A sadnú na to aj takí, čo nevedia ani pešo poriadne chodiť. Príklad, šiel som po poľnej ceste s malým psom, oproti cyklista. Cesta široká, nikto v jeho protismere, ale retard prešiel tak tesne vedľa mňa, že som pomaly musel uskočiť do kanála vedľa cesty.

    Ku kovidu. Naposledy zomrel manager NAFTA

    Vek nedali, ani príčinu.

    Vo Švédsku tento týždeň zomrel 41 ročný chlap, náhle na infarkt. Podľa rodiny mu nič nebolo, bol úplne zdravý.

  • Zbieram momentálne články o rôznych zvieratách, možno by sme tieto úvahy mali presunúť a potom tam doplním "dôkazový materiál" k svojim tvrdeniam.

  • Jeden z mnohých:

    ŠVAJČIARSKI FARMÁRI NA PROTEST POHODILI MŔTVE OVCE PRED BUDOVU VLÁDY

    07.04.2024

    Švajčiarski chovatelia oviec pred budovou regionálnej vlády v sobotu pohodili telá zvierat zabitých vlkmi a žiadali, aby štát výraznejšie zakročil proti týmto šelmám, informuje TASR podľa tlačovej agentúry AFP. Približne desiatka chovateľov prišla z oblasti Saint-Barthélemy v kantóne Vaud, pričom pred sídlo regionálnej vlády v Lausanne - na zámku Saint-Maire - položila telá 12 oviec.

    "Tieto ovce boli zabité včera večer. Je skutočne načase konať," uviedol Eric Herb, člen švajčiarskeho združenia požadujúceho reguláciu veľkých dravcov. "Už nás to nebaví. Chceme, aby boli vlci zabití. Spolužitie nie je možné. Naše územie je príliš malé," doplnil Patrick Perroud, farmár a mäsiar z neďalekej obce Oulens. Protestujúci tvrdia, že vlci koncom marca zabili v tej istej oblasti 17 oviec. "Chovatelia boli doteraz milí, ale už to je príliš," uviedol Herb.

    Protestujúci chcú zvýšiť tlak na ministra životného prostredia Vaudovej vlády Vassilisa Venizelosa zo Strany zelených, povedal Herb. Protest podporila i regionálna pobočka krajne pravicovej Švajčiarskej ľudovej strany (SVP), najväčšieho politického subjektu v v tejto alpskej krajine. Po tom, ako boli vlci pred viac ako 100 rokmi vyhubení, sa v uplynulých desaťročiach začali vracať do Švajčiarska a niekoľkých ďalších európskych krajín.

    Od roku 2012, keď bola v krajine spozorovaná prvá svorka, sa ich počet v minulom roku zvýšil na 32, pričom bolo napočítaných približne 300 jednotlivých vlkov. Skupiny na ochranu prírody privítali tento návrat ako znak zdravšieho a rozmanitejšieho ekosystému. Chovatelia a pastieri sa však sťažujú na útoky na hospodárske zvieratá a zvyšujú požiadavky na odstrel ďalších vlkov.

    Švajčiarske orgány minulý rok zmiernili pravidlá lovu chránených druhov a rozhodli sa povoliť rozsiahle preventívne odstrely v najviac postihnutých kantónoch, ale rýchle právne kroky tieto plány čiastočne zastavili. Diskusia o vlkoch sa vlani v septembri vo viacerých častiach Európy dostala do popredia politickej agendy.

    Osem popredných ochranárskych skupín v otvorenom liste adresovanom Európskej komisii uviedlo, že existujú spôsoby, ako uľahčiť spolužitie ľudí a veľkých divokých zvierat, ako sú vlky. "Škody na hospodárskych zvieratách často súvisia s nedostatočným dohľadom alebo fyzickou ochranou," uviedli ochranári. Poukázali na stratégie ako "výcvik psov na ochranu stád, vzdelávanie pastierov či nástroje a technické riešenia na odstrašenie vlkov".

  • graul povedal/-a: WWF zakladali ak sa nemýlim Briti, ktorým ťažilo srdce, že videli ako miznú živočíšne druhy vo voľnej prírode. Že kolonizovali a tyranizovali niekoľko sto rokov väčšinu sveta im zjavne neťažilo ani srdce, ani svedomie. WWF podporuje tuším aj teraz už kráľ, predtým princ Charles

    WWF nie je prejavom zlého svedomia britských a iných vyšľachtencov. Niečo také je v ich kruhoch nemysliteľné. WWF sa za ochranu prírody len maskuje.

    Úryvok z článku "Nech žije kráľ" na magazíne fóra:

    Svetový fond na ochranu prírody (WWF) je neslávne známy tým, že v mene svojich veľkých obchodných priateľov vyháňa pôvodné obyvateľstvo z ich pôdy pod falošnou zelenou vlajkou ochrany prírody, a v súčasnosti je veľmi významným predstaviteľom priemyselnej a finančnej loby, ktorá volá po Novej dohode pre prírodu (New Deal for Nature), čo samozrejme Karol III. podporuje a dokonca založil novú Alianciu pre prírodný kapitál.

    Koho problematika zaujíma, pre toho určite stoja za prečítanie obidve časti, k WWF a "zelenej politike" Windsorovcov je tam množstvo cenných informácií. A nielen o nich.

    Čo sa týka finančných príspevkov na filmy a publikácie - sú štandardnou metódou rôznych nadácií a fondov na ovplyvňovanie tvorcov. Je logické, že filmár nebude napádať zámery svojho podporovateľa - a nechcem tým nikomu podsúvať vedomé zamlčiavanie faktov alebo klamstvá. Je to skôr na úrovni podvedomia ako "uplácania". A navyše, ako odborní poradcovia môžu ľudia napríklad z WWF "nenápadne" zakomponovať svoje posolstvá do inak autentických a dobrých počinov.

    Dôkazom toho, že za ochranou šeliem na politickej úrovni je viac, ako súcit či túžba po dobrom spolunažívaní s nimi (ha) je pre mňa aj nedávny komentár M.M. Šimečku v Denníku N (to sú tí so šekelom v logu) pod názvom "Nenávidia medvede aj umelcov z rovnakého dôvodu: lebo sú to slobodné bytosti" (voliči vládnej koalície).

    Takže, stručne zhrnuté, vyzerá to na pokus vylúčiť publikum z častí prírody, ktorá má byť v budúcnosti využívaná inak. A to už za snahu našich pokrokárov určite stojí a výsledky ich snaženia zaujímajú s istotou aj ich priateľov v zahraničí.

    --

    Materiály:

    • stránka prevádzkovaná WWF a financovaná EÚ na "vylepšenie koexistencie s veľkými śelmami":
    • Šekel a DennikN:


  • Medvede sú cesta ako ľudí vyhnať z lesov a poškodiť ich zdravie

    Práve lesy a príroda sú miestom, kde sa chodilo mnoho ľudí uvolniť od stresu a vyčerpania, nabrať nových síl. Lesy sú v Japonsku považované za jeden z najefektívnejšich spôsobov prevencie psychického aj telesného zdravia. Pobyt v lese za účelom liečby má v Japonsku dlhú tradíciu, aj preto má Japonsko tak dobré zdravotné parametre. Označuje sa ako Shinrin yoku, lesné kúpele.

    Zo Slovenska urobila Euróska únia rezerváciu na medvede, podobne aj z Rumunska. Slovensko má najviac medveďov z EÚ na počet obyvateľov. V roku 2006 bolo na Slovensku okolo 700 medveďov, dnes sa predpokladá, že sú ich tisíce a počet bude neustále narastať. V minulosti z dôvodu možnosti odstrelu sa medvede báli už samotného stlačenia kohútika na pištoli, dnes to už medvede nepoznajú a strach pred ľuďmi už takmer vôbec nemajú. V minulosti si prenášali informcie o človekovi a o tom, že ich môže zabíjať a viac sa držali na miestách, kde človek nechodil.

    Celý článok:

    https://www.inenoviny.sk/medvede-su-cesta-ako-ludi-vyhnat-z-lesov-a-poskodit-ich-zdravie-historia-zoznam-utokov-na-obyvatelov-sr/


  • Milo povedal/-a: V minulosti z dôvodu možnosti odstrelu sa medvede báli už samotného stlačenia kohútika na pištoli, dnes to už medvede nepoznajú a strach pred ľuďmi už takmer vôbec nemajú.

    Odvážím si tvrdit, že právě proto (popsané) se budou na Slovensku medvědi lovit. Vysvětlím:

    Když vezmu do úvahy plány současné "vládnoucí šlechty", Slovensko (velmi krásná země s relativně zachovanou přírodou) mělo "šlechtě" sloužit jako lovecký revír, obora, kam se jezdí za lovem. Tedy - obyčejná "masa" tam nemá co hledat, že? Ta se musí do lesů bát a bude jí to zakázané - samozřejmě - pro její "dobro".

    Mám zde zajímavé videjko, kde pán tvrdí, jak je rozjetý byznys s medvědy už nyní:


  • Ceny rekreačných nehnuteľností na Slovensku klesajú. Medvede tomu tiež nepomáhajú, vraví analytik

    5. 6. 2024

    Ceny rekreačných nehnuteľností klesajú a majitelia sa ich hromadne zbavujú. Dôvodom nie je len prirodzený vývoj na realitnom trhu, ale aj strach z medveďov, návrat do kancelárií a stúpajúci trend odsťahovať sa do zahraničia.

    Správu o znížených cenách rekreačných nehnuteľností priniesla pobočka realitnej kancelárie RE/MAX v Banskej Bystrici. Podľa nej o ne výrazne klesá záujem a stúpa počet tých, ktoré sú na predaj. Kancelária ich má aktuálne v ponuke novo dostupných až 73.

    „Rekreačné nehnuteľnosti sú jediné typy nehnuteľností, ktoré nemusíme aktívne vyhľadávať k náboru do ponuky a prídu samé. Pokles cien je na úrovni desať až pätnásť percent a odhadujeme, že ceny pôjdu ešte nižšie,“ priblížil Peter Kerestény z realitnej kancelárie RE/MAX.

    Analytik Realitnej únie Slovenskej republiky Vladimír Kubrický považuje klesajúce ceny za očakávané a bolo podľa neho len otázkou času, kedy k tomu dôjde.

    „Vnímam to ako korekciu ošiaľu, ktorý tu bol pred pár rokmi. Ešte sa ani pandémia neskončila a ja som už predpovedal, že sa to stane. Keď sme boli všetci zatvorení vo svojich príbytkoch a hľadali sme možnosti úniku, tak to ceny rekreačných nehnuteľností rýchlo tlačilo nahor. Ich segment preto teraz klesá najvýraznejšie,“ hovorí Kubrický.

    Ceny luxusných nehnuteľností

    Keďže je náročné určiť, čo je ešte rekreačná nehnuteľnosť a čo už rodinný dom, nie je jednoduché priniesť ani jednoznačnú odpoveď o vývoji ich cien. Kým v prípade rezidenčných budov a bytov je to vyrovnanejšie, pri rekreačných nehnuteľnostiach je škála široká od piatich po 30 percent.

    Cenu si najlepšie držia prémiovejšie nehnuteľnosti v dobrom stave a dobrých lokalitách ako Donovaly, Vysoké Tatry či Liptov, najhoršie na tom sú staré chaty a chalupy bez akejkoľvek rekonštrukcie.

    „Nedá sa paušálne povedať, že všetko, čo je na Slovensku, je zrazu nezaujímavé a padá na cene. Platí tu rovnaké, ako aj v prípade ostatných typov nehnuteľností. Ten, kto má peniaze, nemá s kúpou problém,“ približuje Kubrický.

    „Týka sa to skôr nehnuteľností v zlých lokalitách a v zlom technickom stave, ktoré si majitelia kupovali pre seba. Zrazu zistili, že tam naokolo nič nie je, je to ďaleko a prenajať sa to nedá, lebo je to v zlom stave. Takýto typ nehnuteľností mohol dostať výrazne zabrať,“ dodáva Kubrický.

    Jeho slová potvrdzuje aj realitný maklér Jan Hudcovič z realitnej kancelárie Svoboda & Williams, ktorá sa zameriava na predaj a prenájom luxusných rezidenčných a rekreačných nehnuteľností. V ich segmente nevníma, že by rekreačné nehnuteľnosti strácali na cene viac ako ostatné.

    „Poklesol celý trh. Síce je predpoklad, že rekreačné nehnuteľnosti budeme predávať dlhšie, ale určite nebudeme výrazne znižovať cenu, ak vôbec. To, čo je populárne, vychytené a drahé, tak tam dopyt stále je,“ uvádza Hudcovič.

    Za reálne považuje predať napríklad modernú drevenicu v Bošácej vybavenú všetkými technológiami za 300-tisíc eur, drevený zrub pri Zvolene s hektárovým pozemkom za jeden milión eur i rekreačné apartmány na Liptove za 1,4 milióna eur.

    Tri hlavné dôvody

    Špecifikom rekreačnej nehnuteľnosti nie je len jej definícia, ale aj komplikovanejšia možnosť financovať jej kúpu hypotekárnym úverom.

    Chaty, apartmány či chalupy si ľudia väčšinou kupujú ako druhú nehnuteľnosť a neraz aj z vlastných zdrojov bez potreby spolufinancovania. Zvýšené úrokové sadzby preto nemali na ich predajnosť zásadný vplyv, analytik Realitnej únie Slovenskej republiky vidí dôvody inde.

    „Jedným z dôvodov je návrat k normálnemu životu a obmedzená možnosť práce z domu. Počas pandémie mnohí trávili čas na chate a pracovali odtiaľ, ale už to nie je možné. Aktuálne máme skôr hybridný model a rekreačné nehnuteľnosti nie sú také atraktívne ako počas pandémie,“ vysvetľuje Vladimír Kubrický.

    Samostatnou kapitolou sú medvede, ktoré kazia plány nielen chatárom a hotelierom, ale vstupujú do hry aj pri rozhodovaní sa o kúpe rekreačnej nehnuteľnosti.

    „Pokles cien rekreačných nehnuteľností nie je len pre medvede, ale určite tomu nepomáhajú. Predstaviť si, že sa celý čas budem báť vytiahnuť päty z chaty a budem zatvorený sedieť pri televízii, nie je veľmi lákavé. Týka sa to najmä stredného Slovenska. Ľudia si to možno ani neuvedomujú, ale môže ich to odrádzať a druhú nehnuteľnosť si nakoniec radšej kúpia niekde v zahraničí,“ myslí si Kubrický.

    Investovanie do zahraničných nehnuteľností aktuálne považuje za veľký trend a vníma to aj v zameraní viacerých realitných kancelárií na Slovensku. Kanceláriu Svoboda & Williams už oslovili viacerí klienti, že v zahraničí nechcú len jednu dovolenkovú nehnuteľnosť, ale chcú sa tam odsťahovať úplne.

    „V našom segmente máme veľa ľudí, ktorí kompletne sťahujú celé rodiny do zahraničia. Predávame im kompletné sety rodinný dom, investičné byty aj rekreačné nehnuteľnosti. Veľa ich ide smer Kanárske ostrovy, hlavne Tenerife, ale vyberajú si aj Chorvátsko,“ prezrádza Jan Hudcovič.

    „Tento ošiaľ spôsobilo hlavne to, že hranice sú opäť otvorené, ľudia chcú cestovať, chcú byť pri mori, cítiť iný vzduch a zažiť inú kuchyňu. Keď chce niekto druhé bývanie, ide radšej do zahraničia. Zahraničné nehnuteľnosti sú aktuálne úplný fenomén a domáce im môžu sotva konkurovať. Nikto nemá chuť ísť cez celé Slovensko štyri hodiny a byť niekde na chate, kde mu hrozí stret s medveďom,“ uzatvára Kubrický.

    https://www.forbes.sk/ceny-rekreacnych-nehnutelnosti-na-slovensku-klesaju-medvede-tomu-tiez-nepomahaju-vravi-analytik/