Génové manipulácie

Kancelar

https://news.gsu.edu/2022/05/13/georgia-state-researchers-find-crispr-cas9-gene-editing-approaches-can-alter-the-social-behavior-of-animals/

Výskumníci zo štátu Georgia zistili, že metóda úpravy génov CRISPR-Cas9 môže zmeniť sociálne správanie zvierat.

ATLANTA - Vedci zo Štátnej univerzity v Georgii vytvorili génovo upravené škrečky na štúdium sociálnej neurovedy a zistili, že biológia, ktorá stojí za sociálnym správaním, môže byť zložitejšia, ako sa doteraz predpokladalo.

Tím výskumníkov z Georgijskej štátnej univerzity pod vedením regentského profesora neurovedy H. Elliotta Albersa a zaslúžilého univerzitného profesora Kima Huhmana použil technológiu CRISPR-Cas9 na odstránenie pôsobenia neurochemickej signálnej dráhy, ktorá zohráva rozhodujúcu úlohu pri regulácii sociálneho správania u cicavcov. Vazopresín a receptor, na ktorý pôsobí, nazývaný Avpr1a, reguluje sociálne javy od párových väzieb, spolupráce a sociálnej komunikácie až po dominanciu a agresiu. V novej štúdii uverejnenej v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS) sa zistilo, že vyradenie receptora Avpr1a u škrečkov, a teda účinné odstránenie pôsobenia vazopresínu naň, dramaticky zmenilo prejav sociálneho správania neočakávaným spôsobom.

"Výsledky nás veľmi prekvapili," povedal Albers. "Predpokladali sme, že ak eliminujeme aktivitu vazopresínu, znížime agresivitu aj sociálnu komunikáciu. Ale stal sa pravý opak."

Namiesto toho škrečky bez receptora vykazovali oveľa vyššiu úroveň sociálneho komunikačného správania ako ich náprotivky s neporušeným receptorom. Ešte zaujímavejšie je, že typické rozdiely medzi pohlaviami pozorované v agresivite boli odstránené, pričom samce aj samice škrečkov vykazovali vysokú úroveň agresivity voči iným jedincom rovnakého pohlavia.

"Z toho vyplýva prekvapivý záver," povedal Albers. "Aj keď vieme, že vazopresín zvyšuje sociálne správanie pôsobením vo viacerých oblastiach mozgu, je možné, že globálnejšie účinky receptora Avpr1a sú inhibičné.

"Tomuto systému nerozumieme tak dobre, ako sme si mysleli. Protichodné zistenia nám hovoria, že musíme začať uvažovať o pôsobení týchto receptorov v celých mozgových okruhoch a nielen v konkrétnych oblastiach mozgu."

Pri výskume boli použité sýrske škrečky, ktoré sa stávajú čoraz dôležitejšími pre výskum sociálneho správania, agresivity a komunikácie. Sú to druhy, u ktorých sa prvýkrát preukázal vplyv vazopresínu na sociálnosť. Škrečky predstavujú účinný model na štúdium sociálneho správania, pretože ich sociálna organizácia je oveľa podobnejšia ľuďom ako organizácia pozorovaná u myší, hoci myši sú najčastejšie používaným laboratórnym zvieraťom. Škrečky sú jedinečnými výskumnými zvieratami aj v iných ohľadoch, vysvetlil Huhman, ktorý je zástupcom riaditeľa Neuroscience Institute v štáte Georgia.

"Ich reakcia na stres je podobnejšia reakcii ľudí ako u iných hlodavcov. Uvoľňujú stresový hormón kortizol rovnako ako ľudia. Takisto dostávajú mnohé z rakovinových ochorení, ktoré majú ľudia," povedala. "Ich náchylnosť na vírus SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje COVID-19, z nich robí vybraný druh hlodavcov, pretože sú voči nemu zraniteľné rovnako ako my."

Práca s použitím CRISPR u škrečkov bola podľa oboch výskumníkov významným krokom vpred. "Vyvinúť škrečky s upravenými génmi nebolo jednoduché," povedal Albers. "Je však dôležité pochopiť neurocircuitry, ktoré sa podieľajú na sociálnom správaní ľudí, a náš model má translačný význam pre ľudské zdravie. Pochopenie úlohy vazopresínu v správaní je potrebné na to, aby sme pomohli identifikovať potenciálne nové a účinnejšie stratégie liečby rozmanitej skupiny neuropsychiatrických porúch od autizmu až po depresiu."

Zaujali ma tu dve veci:

1. genovou manipulaciou chceli ovplyvnit socialne spravanie skreckov a tym padom mat aj sposob ako upravit spravanie ludi. Dalsimi vakcinacnymi vlnami sa zjavne chcu hrat so spravanim populacie na genetickej urovni!

2. vobec im to nevyslo a boli prekvapeni uplne inou, nez ocakavanou reakciou. Dodavam, ze nastastie.