Je Amerika skutočnou obeťou protiruských sankcií? [preložený článok]

Je Amerika skutočnou obeťou protiruských sankcií?

autor: Arnaud Bertrand
zdroj: https://www.tabletmag.com/sections/news/articles/is-america-the-real-victim-of-anti-russia-sanctions

Nesprávnym odhadom veľkosti a významu ruskej ekonomiky Západ možno podnikol kroky k vlastnej izolácii.

Spomínate si na tvrdenia, že ruská ekonomika je viac-menej bezvýznamná, len ekvivalentom malej, nie veľmi pôsobivej európskej krajiny? "Putin, ktorý má ekonomiku veľkosti Talianska," povedal v roku 2014 po invázii na Krym senátor Lindsey Graham z Južnej Karolíny, "[hrá] poker s párom dvojek a vyhráva". O rastúcom ruskom diplomatickom a geopolitickom vplyve v Európe, na Blízkom východe a vo východnej Ázii sa časopis The Economist v roku 2019 pýtal: "Ako to všetko krajina s ekonomikou veľkosti Španielska... dosiahla?"

Málokedy Západ tak hrubo nesprávne odhadol globálny význam ekonomiky. Francúzsky ekonóm Jacques Sapir, uznávaný odborník na ruskú ekonomiku, ktorý vyučuje na moskovskej a parížskej ekonomickej škole, nedávno vysvetlil, že vojna na Ukrajine "nás prinútila uvedomiť si, že ruská ekonomika je podstatne dôležitejšia, než sme si mysleli". Podľa Sapira je jedným z hlavných dôvodov tohto nesprávneho odhadu výmenný kurz. Ak porovnáte hrubý domáci produkt (HDP) Ruska jednoduchým prepočtom z rubľov na americké doláre, skutočne dostanete ekonomiku veľkosti Španielska. Takéto porovnanie však nemá zmysel bez zohľadnenia parity kúpnej sily (PPP), ktorá zohľadňuje produktivitu a životnú úroveň, a teda aj blahobyt na obyvateľa a využívanie zdrojov. Paritu kúpnej sily skutočne uprednostňuje väčšina medzinárodných inštitúcií, od MMF po OECD. A keď zmeriate HDP Ruska na základe PPP, je jasné, že ruská ekonomika sa v skutočnosti podobá skôr veľkosti nemeckej, približne 4,4 bilióna dolárov v prípade Ruska oproti 4,6 bilióna dolárov v prípade Nemecka. Z veľkosti malého a trochu chorľavého európskeho hospodárstva sa stalo najväčšie hospodárstvo v Európe a jedno z najväčších na svete - to nie je zanedbateľný rozdiel.

Sapir nás tiež nabáda, aby sme sa pýtali: "Aký je podiel sektora služieb v porovnaní s podielom komodít a priemyselného sektora?" Podľa neho je dnes sektor služieb v porovnaní s priemyselným sektorom a komoditami, ako sú ropa, plyn, meď a poľnohospodárske produkty, výrazne nadhodnotený. Ak znížime pomerný význam služieb v globálnej ekonomike, Sapir hovorí, že "ruská ekonomika je oveľa väčšia ako ekonomika Nemecka a predstavuje pravdepodobne 5 alebo 6 % svetovej ekonomiky", teda skôr ako Japonsko než Španielsko.

To dáva intuitívny zmysel. Keď príde na vec, vieme, že je väčšia hodnota v poskytovaní vecí, ktoré ľudia skutočne potrebujú na prežitie, ako sú potraviny a energia, než v nehmotných veciach, ako je zábava alebo finančné služby. Keď má spoločnosť ako Netflix pomer ceny a zisku trikrát vyšší ako Nestlé, najväčšia potravinárska spoločnosť na svete, je to skôr odrazom trhovej peny ako fyzickej reality (pp: Na trhoch sa hovorí o pene vtedy, ak sa investori dostanú do takého šialenstva, že ignorujú základy a posúvajú ceny akcií ďaleko za ich vnútornú hodnotu). Netflix je skvelá služba, ale kým bude približne 800 miliónov ľudí na svete podvyživených, Nestlé bude stále poskytovať väčšiu hodnotu.

Tým všetkým chcem povedať, že súčasná kríza na Ukrajine nám pomohla objasniť, ako veľmi sme považovali za samozrejmú "zastaranú" stránku moderných ekonomík, ako je priemysel a komodity - ktorých ceny tento rok prudko vzrástli - a možno sme precenili služby a "technológie", ktorých hodnota sa nedávno zrútila.

Veľkosť a význam ruskej ekonomiky ďalej skresľuje ignorovanie globálnych obchodných tokov, v ktorých podľa Sapírových odhadov Rusko "môže predstavovať možno až 15 %". Hoci Rusko nie je najväčším producentom ropy na svete, je napríklad jej najväčším vývozcom, dokonca pred Saudskou Arábiou. To isté platí aj pre mnohé ďalšie dôležité produkty, ako je pšenica - najdôležitejšia potravinárska plodina na svete, pričom Rusko kontroluje približne 19,5 % svetového vývozu, nikel (20,4 %), polotovary železa (18,8 %), platina (16,6 %) a mrazené ryby (11,2 %).

Takýto veľký význam vo výrobe mnohých základných komodít znamená, že Rusko je ako máloktorá iná krajina na svete v mnohých ohľadoch základom globalizovaného výrobného reťazca. Na rozdiel od "maximálnych sankcií" voči krajinám ako Irán alebo Venezuela pokus o prerušenie ruského prepojenia znamenal a pravdepodobne aj naďalej bude znamenať dramatickú reorganizáciu globálneho hospodárstva.

Teraz, keď sa prezident Joe Biden verejne zriekol desaťročia trvajúcej americkej politiky "strategickej nejednoznačnosti" vo vzťahu k Taiwanu, stojí za to zamyslieť sa nad tým, ako vyzerá čínska ekonomika, keď odstránime tie isté klapky na očiach, s ktorými sme vždy vnímali Rusko. Ak uvažujeme o čínskej ekonomike na základe výmenných kurzov - jednoducho prepočítaním čínskeho HDP z čínskych jüanov na americké doláre - jej hodnota je približne 17,7 bilióna dolárov (od roku 2021), v porovnaní s 23 biliónmi dolárov v prípade Spojených štátov a 17 biliónmi dolárov v prípade Európskej únie.

Ak však vykonáme úpravu podľa parity kúpnej sily, zistíme, že čínska ekonomika dosiahne v roku 2021 hodnotu takmer 27,21 bilióna USD v porovnaní s 20,5 bilióna USD v prípade EÚ a 23 biliónov USD v prípade Spojených štátov. Z hľadiska parity kúpnej sily v skutočnosti čínska ekonomika predbehla americkú už pred šiestimi rokmi.

A čo ak znížime pomerný význam sektora služieb v porovnaní s priemyslom a komoditami? Služby sa na čínskom HDP podieľajú približne 53,3 %, čo je ešte menej ako v Rusku (56,7 %). Ak zhruba aplikujeme Sapírov pomer zdvojnásobenia ocenenia sektora neslužieb na Čínu, môžeme uvažovať o tom, že veľmi reálne a relevantne predstavuje čínska ekonomika niečo okolo 25 % - 30 % svetovej ekonomiky na základe parity kúpnej sily, a nie súčasné odhady 18 % - 19 %. To by znamenalo, že kombinovaná čínska a ruská ekonomika by predstavovali približne 30 - 35 % svetového hospodárstva (opäť po úprave o paritu kúpnej sily a nadhodnotenie sektora služieb) - čo je obrovská a pravdepodobne neudržateľná výzva pre transatlantické spoločenstvo, ktoré sa čoraz viac zameriava na používanie maximalistických hospodárskych sankcií na potrestanie zlých aktérov a dosiahnutie požadovaných politických výsledkov. Táto výzva sa stáva ešte náročnejšou, keď si uvedomíme, že sektor služieb tvorí približne 77 % hospodárstva USA a 70 % hospodárstva EÚ - čo naznačuje potenciálne značný stupeň nadhodnotenia západnej hospodárskej sily a oveľa väčšiu paritu relatívnej hospodárskej sily s Čínou a Ruskom.

Nakoľko má toto preťahovanie sa o vlasy význam? Po prvé, zdá sa, že vojna na Ukrajine a napätie v Tichomorí urýchľujú rozdelenie sveta na politické a hospodárske bloky podobné studenej vojne. Ale zatiaľ čo na začiatku studenej vojny tvoril Západ viac ako 50 % svetového HDP - pričom Spojené štáty dominovali svetovej výrobe a dosahovali obrovské ročné obchodné prebytky -, dnes sa zdá, že Západ je v slabšej, hoci pevnejšej mocenskej pozícii a jeho hlavní protivníci sú v niektorých ohľadoch silnejší, než bol komunistický blok v roku 1948.

Predtým, ako nadšene prijmeme novú železnú oponu, stojí za to sa pozastaviť a zvážiť, koľko krajín na svete sa dobrovoľne postaví na našu stranu. Krajiny, ktoré považujeme za "Západ", budú - okrem ekonomickej a vojenskej previazanosti - z ideologických a historických dôvodov nepochybne naďalej relatívne jednotné. Západ však tvorí len asi 13 % svetovej populácie, pričom Čína a Rusko spolu tvoria asi 20 %. To znamená, že približne dve tretiny ľudstva sú "nezúčastnené", čo je pozícia, ktorú by si väčšina z nich rada udržala. Ak ich prinútime, aby si vybrali stranu, môžeme byť prekvapení mnohými výsledkami.

Z prehľadu krajín, ktoré sa podieľajú na súčasných sankciách voči Rusku, je ťažké určiť, či sa nová železná opona vytvára okolo našich protivníkov alebo okolo samotného Západu. Krajiny a nominálni spojenci USA, ako napríklad India a Saudská Arábia, sa obzvlášť hlasno vyjadrili, že sa odmietajú postaviť na stranu konfliktu na Ukrajine.

Jedným z výpovedných barometrov tejto dynamiky je ropa. Po uvalení západných sankcií na najväčšieho svetového vývozcu ropy ceny predvídateľne prudko vzrástli, a to z približne 75 dolárov za barel na začiatku roka až na vyše 110 dolárov v súčasnosti. Krajiny, ktoré sa na sankciách odmietli podieľať, však teraz využívajú príležitosť rokovať o dodávkach ruskej energie s výraznými zľavami. Ak je Rusko stále schopné predávať ropu do celého sveta, krajiny ako India môžu vyjednávať o nižších ako trhových cenách a západní spotrebitelia sú zaťažovaní nadhodnotenými cenami, kto je vlastne sankcionovaný? Podobný princíp platí aj pre zbrojenie amerického dolára a západného finančného systému vo všeobecnosti: Ak sa nezápadným krajinám bude čoraz častejšie hovoriť, že prístup k doláru a transakčným systémom, ako je SWIFT, je podmienený politikou Washingtonu, ktorá nemusí byť nevyhnutne v ich vlastnom záujme, výsledkom môže byť de-dolarizácia svetového hospodárstva, nie posilnenie západného poriadku.

Nič z toho neznamená, že brutálna invázia na Ukrajinu bola niečím menším ako zverstvom a že na boj proti ruskému expanzionizmu a jeho dôsledkom pre svetový mier a stabilitu je skutočne potrebné prijať mimoriadne opatrenia. Je však možné, že Západ sa v záchvate vlastnej spravodlivosti a potreby uspokojiť rôzne domáce požiadavky môže bezhlavo vrhnúť do budúcnosti, v ktorej sa globálny Juh a okrem neho aj mnohé ďalšie krajiny budú cítiť pod čoraz väčším tlakom, aby sa rozhodli tak, ako nechcú, a ktorá môže Západ izolovať viac než kedykoľvek predtým v modernej dobe.

povedal by som, ze na Zapade uz konecne zacinaju vidiet kam sa svojou hlupou politikou dostali, posledny odstavec je skor povinnou jazdou aby autora neukrizovali.