Kniha o Usporiadaní sveta

Bombulko povedal/-a: Na tej ich stránke majú aj odkazy na kúpu papierovej verzie tej knihy...je to v kníhkupectve ozon.

Bombulko, veľmi pekne Ti ďakujem za link, a je škoda, že sa to nedá ku nám nejako poslať, rád by som túto knihu mal v rukách v tlačenej podobe
skúšam tiež zistiť, či sa dá vytlačiť niekde u nás a v rozumnej cene...

Milo povedal/-a: Bolo by dobre, ak by si obsah knihy podľa Teba krátko zhrnul.

Milo, ďakujem za privítanie
celkom dobre je to popísané aj v tom, čo cituješ...

Modi povedal/-a: Inak zvláštne je to použitie výrazu demiurg. To je predsa gnostický výraz.

Modi, ja gnosticizmus nemám naštudovaný, no tiež som niekde inde na webe zaregistroval, že pojem demiurg nie je prijímaný v pozitívnom zmysle slova...
Zatiaľ čo mi napadlo je, že tento pojem mohol byť v priebehu času zámerne zdehonestovaný... ale je to čisto moja konšpirácia

Skúsim teda stručne napísať, ako som sa ku knihe dostal aj čo podľa mňa je v nej podstatné...

Na telegram kanále niekedy v prvej polovici roka u Svetlany Dragan (sledoval som jej predpovede) spomenula práve tú knihu od Evgenija Savčenka Потрясение - inak pri preklade som si nevedel s tým rady, ako práve toto slovo preložiť... asi je to schválne v úvodzovkách ("Šok")
Stiahol som si teda knihu a relatívne rýchlo som ešte objavil, že ku nej existuje možnosť si zadarmo stiahnuť jej verziu vo formáte mp3.
Čiže "Šok" som si čítal a zároveň počúval z mp3.
Už táto kniha je sama o sebe zaujímavá, lebo autor do nej vybral niekoľko výstižných tém z knihy od Monostona. Tiež v knihe "Šok" je spomenuté, že z akej literatúry autor čerpal a ako sa niekoľkokrát stretol s osobou, cez ktorú išiel ten 'channeling'...
Это женщина с высшим гуманитарным образованием по имени Любовь.
Čiže ak jej meno správne preložím, tak pani sa volá Láska

Ak máte záujem sa oboznámiť s obsahom knihy od Monostona, tak odporúčam najprv si prečítať/vypočuť knihu Потрясение - kvôli pozadiu, ktoré súvisí s tým, ako kniha vznikala...

Monoston - je to meno Boha, Stvoriteľa tejto planéty Zem (o ktorej píše ako o nemej živej planéte).
Podrobne vysvetľuje, čo presne jeho meno znamená, čo znamená každé písmeno vo forme zvuku, ako to súvisí s východným posvätným Óm...
Podobne vysvetľuje význam mena Satana, ako vlastne bol zrodený, čo je jeho úlohou, aké má možnosti, tiež prečo je 666 číslo zla a prečo je 999 číslo Boha Monostona.
Samostatne má význam ešte spomenúť tzv. Svetový Mozog (Мозг Мировой — Творец) - On je vraj za celým tvorením vo Vesmíre, no nie je jeho počiatkom...

Vysvetľuje podstatu sveta - stvorenia, ako sú neodeliteľne prepojené pojmy Bytia a Nebytia, úlohu svetlých a temných síl vo Vesmíre (mnohorozmernom, nielen hmotnom), ako všetko so všetkým súvisí, aké zákony platia vo Vesmíre (na všetkých jeho úrovniach) - zákon rovnováhy, spravodlivosti, ...

Pre mňa je tam podstatné to, čo je to ľudská duša, ako a kým je vytvorená, s akým zámerom a za akým účelom, ako je dôležité, aby sme sa pýtali samých seba prečo sme vlastne tu?, hodne vysvetľuje život v duchovnej úrovni - osmóze
Озмос – ближайший к поверхности Земли энергетический слой, где обита­ют незримые сущности – светлые и тёмные. Он простирается до Луны. Оз­мос присущ любому небесному телу.
Vysvetľuje čo robíme zle a kam to bude smerovať, prečo sú starnutie a smrť (na hmotnej úrovni) Jeho najväčšie dary každej duši, prečo má každá duša maximum 10 inkarnácií a čo sa stane takej duši, ktorá to nezvládne (a vraj je takých väčšina), ako to súvisí s tým, že tak veľmi silnie zlo vo svete a aké to bude mať dopady na túto etapu Bytia, ...

Celou knihou sa tiahne veľmi dôrazné upozornenie na podstatu našej existencie, ako sme to vôbec nepochopili, prečo sme stvorení, prečo ako jediné bytosti v celom Vesmíre (mnohorozmernom) máme slobodnú vôľu, ako presne ju 'máme' zapísanú v duši už od nášho stvorenia, ako sme každý jedinečný aj na duchovnej úrovni (nielen odtlačkami prstom v pominuteľnej hmote). Prečo sa práve o nás tak zaujímajú iné inteligentné stvorenia (no bez slobodnej vôle) z celého Vesmíru, ako je jedinečná aj samotná planéta Zem, ...

Keby som mal hovoriť o tom, ako na mňa kniha od Monostona pôsobí, tak je to posledné varovanie od Otca, smerom k svojim nepodareným deťom, kde sa nám ešte na poslednú chvíľu snaží vysvetliť v čom sa mýlime, na čo si máme dať pozor a čo všetko od nás závisí, od každého z nás, ako naše rozhodnutia vplývajú na všetky bytosti v širokom okolí planéty Zem... ako sa nás a našich činov (ich dôsledkov) iné bytosti boja, lebo neničíme len svoje životné prostredie, ale aj ich (vrátane duchovnej úrovne)...

Je to veľmi silný apel, ale obávam sa, že málo kto naň zareaguje zmenou vo svojom prístupe k životu, k zodpovednosti za seba ale aj za svet okolo nás, vrátane neviditeľného...

je tam toho veľmi veľa, no nejdem z toho spraviť slohovú prácu

Len vás ešte raz prosím, našiel by sa niekto, s kým by som mohol diskutovať niektoré náročnejšie pasáže - ako ich preložiť do slovenčiny?

veľmi pekne ďakujem za dočítanie až sem a verím, že kniha si nájde svojich čitateľov

openeyes povedal/-a: tak sme si s bohmi rovní!

možno ešte na toto zareagujem...
Tu je správne napísané, 'bohmi' - čiže množné číslo, a teda Boh nie je len jeden
veľmi podstatné... a z toho potom ale vyplýva, že Boh od iného Boha sa tiež niečím líši...
aj to je čiastočne popísané v knihe Monostona... sú Bohovia rôznych úrovni celého Vesmíru (nielen hmotného), majú rôzne úlohy, a rôzne možnosti ako to dosiahnuť...
ak som to správne pochopil, tak Boh má právo vytvárať pod sebou iné bytosti a tie mu pomáhajú dosiahnuť splnenie jeho zadania/úlohy... a stáva sa, že to aj Boh myslel dobre, a vypieklo to inak
žiadny Boh nie je neomylný alebo všemohúci či vševediaci - to je dogma...

No len jeden Boh - Monoston - dostal tak široké kompetencie a schopnosti a zároveň veľmi ťažkú úlohu - stvoriť bytosť so slobodnou vôľou, ale ktorá si dobrovoľne zvolí cestu Svetla...
a práve v tom je ten problém, že väčšina nás - duší stvorených Bohom Monostonom (lebo sú aj iné duše stvorené inými Bohmi) - si zvolila tú jednoduchšiu cestu, cestu zla to nazvime, no ide o to, že svoju pôvodne svetlejšiu dušu (pri našom zrode v nás prevláda svetlá energia, no máme aj temnú - obe sú podstatou slobodnej vôle) vedome či nevedome pripravujeme o to svetlo a dobrovoľne nabaľujeme na seba skôr nízke vibrácie (ktoré sú prirodzené pre hrubú hmotu), ale pre dušu sú priam deštrukčné...

viem ako to vyznie, jediné správne je to, čo píše Boh Monoston a všetko je zle alebo nepochopené...
ale nie je mojím zámerom niekoho o tom presviedčať...

aby som sa vrátil k tomu, že či sme si rovní s Bohmi - nie, nikdy si rovní s NIKÝM nebudeme... každý z nás, duší, ľudí, Bohov, všetci sme jedineční... že máme veľa od svojho Otca - áno, no nielen to... je v nás (špeciálne v nás) ešte niečo viac... a to nám teoreticky umožňuje dosiahnuť v duchovnej úrovni ešte vyššiu pozíciu, ako má Boh Monoston, no ako Sám píše, to dosiahli jednotlivci za celú dobu existencie tohoto ľudstva (boli aj iné ľudské civilizácie a je to tiež dosť popísané, kto bol ich Tvorca a prečo zanikli)

Súlad povedal/-a: Možno potrebuje tvoju dušu získať, aby z nej ako demiurg čerpal energiu, ale potrebuje na to tvoj súhlas, preto ťa musí nejako presvedčiť. V knihe nemusí klamať, len ti nepovie celú pravdu a ty sa na základe zamlčaného dopracuješ k ním požadovanému záveru.

veľmi pravdepodobné, z toho, čo som sa dočítal

potom by bola na mieste otázka, na čo presne potrebuje moju dušu - ako presne by z mojej duše čerpal energiu, čo presne by to znamenalo pre mňa ako pre dušu? zánik alebo blaženosť? ja neviem

nepíše sa aj v niektorých iných knihách, že najvyššiu blaženosť duša pociťuje pri zjednotení sa so svojím Zdrojom? alebo Večnosťou, Bytím, ...

a keď sa na to pozriem z iného uhla, ak by som ja ako Tvorca vytvoril konkrétnu bytosť (čo je asi pre človeka zatiaľ nepredstaviteľné - mimo virtuálny svet počítačov) s konkrétnym zámerom a nakoniec tú bytosť (po dokončení úloh/y, na ktoré/ú som túto bytosť stvoril) nechám zaniknúť, alebo ju pretvorím na niečo ešte lepšie (veď som Tvorca ale svojou tvorbou sa tiež zdokonaľujem), tak to je niečo zlé?

podobne by som mohol polemizovať o tom, čo je v knihe zamlčané, však dostupnej literatúry na podobné témy sú kvantá... čiže by som teoreticky mohol nájsť aj to, k čomu sa akoby zámerne Monoston nevyjadruje... a pýtať sa prečo? môžem...
druhá vec je, že ak je pravda, že Monoston stvoril moju dušu s konkrétnym zámerom - keby tým zámerom bolo práve to, že na konci mojej púte bude moja energia znovu vliata do Tvorcu - tak čo s tým akože ja ako jeho 'dieťa' alebo 'výtvor' môžem spraviť? predsa ak by mi môj Tvorca pri mojom zrode nedal do vienka možnosť uniknúť takému 'osudu', ako to ja viem ovplyvniť, aby som sa tomu vyhol?

keď to nahrubo pripodobním autorom počítačových hier - tak akú šancu má tzv. NPC postava v bežných hrách prežiť vypnutie a odinštalovanie danej hry z počítača, keď to hráča prestane baviť? a to ten hráč nie je tvorca tej NPC postavy...
čiže treba pochopiť, že duša vo vzťahu k svojmu Stvoriteľovi takpovediac ťahá za kratší koniec...
ak by teda tvorca bol akože nenásytný tyran (preháňam), ktorý si nás len tak pasie a keď sme pekne vykŕmení, tak nás do jedného požerie... čo s tým akože môžeme urobiť?

Rusofil povedal/-a: To, co nazýváte osvícením (prozřením), rozechvěním (ohromením), husí kůží (zimomriavky) poznání, je schopná zažít duše, která ani nehledala Světlo. No je tím oslnivější, čím houževnatější bylo hledání. Není to třeskutý mráz , ale velké Slunce - hle "ohromení", přivádějící duši v rozechvění (třes). Ne mrtvolný chlad, ale vše probouzející (rodící, oživující) Světlo — jak plamen, tak i blesk — dřímající v duši, zapaluje.

Řekl bych, že je tady popsán proces prozření. Zažil jsem jej, z toho mohu soudit, že autor se v popisu procesu nemýlí. Já bych tam dodal, že je to spojeno také s radostí.

Rusofil, veľmi pekne Ti ďakujem za preklad aj za osobné vyjadrenie, cením si to

ja som to preložil takto - font kurzíva označuje, kde som si nie istý prekladom:
To, čo nazývate osvietením, šokom, zimomriavkami z poznávania, môže zažiť aj duša, nehľadajúca Svetlo. No čím bolo hľadanie človeka vytrvalejšie, tým viac je zaslepený.

• už vidím, že to 'zaslepený' tam je úplne zle celá tá posledná veta je lepšie preložená Tebou...

a v (zátvorke) zvyknem uvádzať iné vhodné slovo:
Nie veľká zima (chlad), ale veľké slnko — to je otrasenie (šok), ponárajúci dušu do chvenia (triašky). Nie ubíjajúci chlad, ale všeoživujúce Svetlo – plameň aj blesk – spiace v duši zapaľuje.

obe časti sú zo začiatku knihy, no z rôznych strán, nenasledujú po sebe...

v prekladaní sa ešte mám čo učiť:)

dum povedal/-a: Z toho čo je tu o knihe napísané vidím, že je to mix právd aj neprávd. Sud medu s pohárom smoly.

možno to nie je knihou, ale mojou interpretáciou,
ono by bolo dobré, keby to už niekoľko iných ľudí malo tiež prečítané a napísali by svoj pohľad, lebo jednak som mohol ja niečo nesprávne pochopiť, alebo nevhodne interpretovať...

dum povedal/-a: Absolútna Entita, Boh , Stvoriteľ- je len Jediný.

no tak sa na to pozerám aj ja (mimo knihu), len ak verím tomu, čo je v knihe popísané, tak na tohoto Absolútneho Boha nemáme šancu dosiahnuť (ani len v teoretickej intelektuálnej rovine) a nie je to priamo Stvoriteľ našich duší, ani planét, ani Vesmíru...
ale je to Entita, ktorá je NAD nekonečným kolobehom výmeny etáp Bytia a Nebytia a teda nad chápanie kohokoľvek v tomto hmotnom svete
veď kto môže s čistým svedomím povedať, že plne rozumie sebe, svojej duši, prípadne Tomu, kto ju stvoril? kto nemá pochybnosti? možno zaslepení svojou vierou, ale bavíme sa o normálnych ľuďoch...
a to sme stále len v okolí planéty Zem, o ostatných svetoch a ich Bohoch sa môžeme len dohadovať a nikto z nás nemá osobnú skúsenosť, alebo absolútny dôkaz o tom, že je to tak, ako to chápe...
všetko je to len o našej viere,
môže to byť 'podložené' stavmi mimo telo (kóma, astrálne cestovanie, ...), ale kde máme absolútnu istotu, že je to úplne totožný stav (aj z pohľadu vnímania sveta) ako keď duša natrvalo opustí fyzické telo bez možnosti návratu?
aj tu je to len o viere...
niekto verí, že to, čo prežil v kóme je halucinácia alebo nejaký výtvor mozgovej činnosti - môj bývalý kolega to mal tak, nepripustil, že by to bola jeho duša na 'návšteve v Nebi', hoci sa stretol so svojimi mŕtvymi príbuznými - iným to od základov zmení pohľad na svet, už veria, už sa neboja smrti, zmení sa im hodnotový rebríček, ...
ale u oboch skupín je to len a len o ich osobnej viere, nikto z nich jednak nemôže na 100 % sprostredkovať svoj zážitok inej osobe, ani nijako inak dokázať, že všetko to, čo tvrdí je pravda/istina

preto aj ja sa na túto knihu pozerám ako na zdroj veľkého množstva odpovedí na veľa zásadných otázok, no zároveň na zdroj nových otázok, na ktoré ešte nemám odpovede

dum povedal/-a: tak to určite Absolútny Boh Stvoriteľ nie je

áno, nie je, v žiadnom prípade...
dum, bolo by ideálne, keby si mal čas a chuť si to celé prečítať, lebo ja ozaj nie som asi schopný to podať tak, ako to je napísané v knihe, a stále sem citovať len pár odstavcov je asi kontraproduktívne...

možno by som sa k tejto knihe a diskusii o jej obsahu mal vrátiť tak za pol roka...
za ten čas si to dúfam už prečíta aspoň niekoľko SK/CZ ľudí a budem sa môcť s nimi o tom baviť - primárne o tom, až sekundárne o iných knihách - Biblia, Korán, Védy - u ktorých je prepojenie jej autora/ou na Boha Zeme pre mňa viac otázne ako u tejto knihy od Monostona...