Oxymoron

Liberalizmus je fašistická ideológia zameraná na relativizáciu všetkého, so skutočným cieľom potlačenia slobody a spravodlivosti.

Demokracia je vláda otrokárov, pretože v starovekom Ríme mali právo voliť iba vážení bohatí slobodní občania, teda otrokári. Nemýľme si demokraciu s ochlokraciou, ktorá fungovala v starovekej Sparte, kde všetci občania mali rovné postavenie. Demokracia preto nie je vláda ľudu. Vládou ľudu je ochlokracia. Na rozlíšenie je nutné poznať, kto bol považovaný za slobodný ľud v Ríme a kto v Sparte. Rimania považovali za ochlos lúzu. Sparťania žiadnu lúzu nemali.

Pojem liberálna demokracia nie je protivrav (oxymoron), pretože liberalizmus aj demokracia sledujú rovnaký cieľ, vládu nevolenej nemravnej parazitickej menšiny nad zvyškom populácie.

Používanie slova "úžasný" v pozitívnom zmysle. Lenže toto slovo v sebe nič pozitívne nenesie. Jeho pravý význam je "hrôzostrašný". Možno poznáte slovné spojenie "strnúť úžasom". Vyjadruje niečo tak strašné, že človek je tým ochromený a nie je schopný sa ani pohnúť od strachu. V ruštine si tento výraz zachoval pôvodný význam, aj keď je možné, že už aj tam dochádza k úmyselnému posúvaniu významu. Bez ohľadu na dnes bežne používané súvislosti, toto slovo k nám priťahuje strach a hrôzu na podvedomej úrovni.

Zmena významu sa neudiala náhodne, ale zámerne už pred desiatkami rokov. Patrí do rovnakej kategórie, ako protichodné slovné spojenia "strašne ťa ľúbim", "hrozne sa mi to páči", a podobne. Použité protichodné slovné spojenia na podvedomej úrovni ničia všetko, čo chce človek pri ich vyslovení vyjadriť, alebo čo si v skutočnosti želá. Ako som už spomenul, tieto mémy nevznikli náhodou, ale niekto ich vštepil do nášho podvedomia. Diať sa to začalo v 60. rokoch minulého storočia, kedy sa pomery u nás uvoľnili a liberáli mohli "slobodne tvoriť", inak povedané hojne škodiť. Približne v tomto období začali ľuďom vštepovať aj prípitky šampanským na podporu alkoholizmu v populácií a ako vzor pre mladých ľudí, čo tiež nie je náhoda, ale to už veľmi dobre vieme.

Spomenúť treba aj výraz prekvapenia "wau", ktorý údajne k človeku priťahuje temné sily. Má to byť hebrejská samohláska, ktorá priťahuje niektorého ich démona. Keď už nič iné, výraz "wau" ponižuje človeka, pretože vibrácia slova smeruje dole a na záver trochu stúpne, ale končí nižšie, než začala. Narozdiel od toho náš slovenský výraz prekvapenia "fíha" funguje presne naopak. Stúpa a na záver trochu klesne, ale koncová vibrácia je vyššia, než počiatočná. "Wau" sťahuje dole, "fíha" vyťahuje hore.

Zhrniem to: výrazy "úžasný", "strašne", "hrozne", a podobne v spojení s niečím pozitívnym do nášho podvedomia vnášajú strach. Niekto nás tým "naočkoval" hlavne cez televíziu, nemáme to z vlastnej hlavy. Výraz prekvapenia "wau" ponižuje naše vibrácie a priťahuje k nám temné sily. Naopak, náš výraz prekvapenia "fíha", naše vibrácie povyšuje. Čomu sa väčšinou čudujeme, keď používame citoslovce údivu? Niečomu dobrému, zaujímavému, neobyčajnému, čo s temnými silami nemá nič spoločné. Keď sa čudujeme niečomu zlému, takéto citoslovcia obvykle nepoužívame.