Konflikt Rusko - USA - NATO - Ukrajina

1606163656680

Komentáre

  • @Kancelar bulire jsem prestala sledovat, kdyz zacala ukrajina, ale na FB mi vyskakoval, ze ho zacal ted nekdo zase sdilet. ted jsem videla, ze dal na FB dalsi video, specialne pro zdechovskeho, ktery mu neveri, ze je na ukrajine.

  • Ruský bojový letoun zasáhl vrtuli amerického dronu Reaper, uvedla americká armáda. Dron se zřítil do Černého moře. USA incident označily za riskantní.

    Veľvyslanec RF bol predvolaný na ministerstvo zahraničia USA kvôli incidentu v Čiernom mori.
    Zaujímavý detail: v článku sa doslovne píše, že dron doslova "dala dole" Su-27.

    Pozn.: Presný výraz "downed by" sa väčšinou prekladá ako "zostrelený niečím", i keď je pravda ze dalo by sa to napísať aj doslovnejšie ako "shot down".

    https://www.reuters.com/world/us-summon-russian-ambassador-over-downing-drone-over-black-sea-state-dept-2023-03-14/

    Dnes večer se objevila zpráva (https://t.me/rybar/44621) o pádu amerického bezpilotního letounu MQ-9 Reaper, který letěl nad vodami Černého moře několik desítek kilometrů od pobřeží Krymského poloostrova.

    Ztrátu dronu později potvrdili (https://t.me/rybar/44623) američtí představitelé. Podle generála Jamese Heckera, velitele vzdušných sil v Evropě a Africe, dron letěl a byl zasažen v neutrálním vzdušném prostoru.

    Co se stalo s MQ-9?

    V současné době existuje několik verzí toho, co se stalo:

    Americké letectvo tvrdí (https://edition.cnn.com/2023/03/14/poli ... index.html), že k sestřelení dronu vedl manévr dvojice ruských stíhaček Su-27. Jeden ze zachycených letounů údajně použil známou techniku (https://www.drive2.ru/b/515615978919297336/) otevření výpustného ventilu a vylití paliva na dron, jehož proud poškodil hlavní rotor MQ-9. V případě, že by se dron ocitl v bezvědomí, bylo by možné, že by došlo k jeho poškození. USA dokonce tento manévr označily za "ekologicky neopodstatněný".

    Jiné zdroje tvrdí, že příčinou havárie byla technická závada. Letouny ruského letectva se údajně nacházely v blízkosti jeho letu, ale pouze pozorovaly pád bezpilotního letounu.

    Podle třetí verze byl MQ-9 Reaper sestřelen ruskou stíhačkou raketou vzduch-vzduch, která si jej spletla s jiným útočným dronem ukrajinských ozbrojených sil.

    Jaký byl výsledek?

    Co se skutečně stalo, může objasnit video z kamery amerického dronu, který zjevně natáčel za letu. Dokud nebude zveřejněno a dokud nebudou k dispozici fotografie trosek, je obtížné určit přesnou příčinu.

    Důležitější je, že k takovému incidentu muselo dříve či později dojít.

    Od února 2022 nad vodami Černého moře nepřetržitě operují průzkumné letouny NATO. Bezpilotní letouny RQ-4 koordinují letecké útoky AFU a otevřeně provokují ruské ozbrojené síly: jsou známy případy narušení ruského vzdušného prostoru z jejich strany, (https://t.me/rybar/44101) byť jen na několik sekund.

    Není nic překvapivého na tom, že další vzdušný objekt letící v blízkosti poloostrova byl brán jako hrozba. Dává to smysl na pozadí pravidelných náletů (https://t.me/rybar/44104) ukrajinských bezpilotních letounů na Krym, které probíhají za přímé podpory USA.

    A právě incidenty, jako je tento, by mohly přimět ty v Pentagonu, aby zmírnili svůj zápal a když už ne omezili průzkumnou činnost v Černém moři, tak alespoň začali létat ve větší vzdálenosti od ruského pobřeží.

    Další neméně důležitou otázkou je, kdo se k vraku havarovaného letounu MQ-9 Reaper dostane jako první. Pro Rusko by mohly být docela slušnou odměnou.

    Černomořské flotile se podařilo lokalizovat místo havárie amerického bezpilotního letounu MQ-9 Reaper a vyzvednout jeho trosky z vody.
    Další americká provokace nad Černým mořem se nezdařila a ruská armáda má nyní v rukou prvky nejmodernějšího amerického vojenského dronu MQ-9 Reaper.

    Spojené státy vyjádří Rusku znepokojení nad incidentem nad Černým mořem, uvedl Bílý dům.
    Pentagon již slíbil, že zveřejní záběry incidentu nad Černým mořem pořízené kamerou bezpilotního letounu MQ-9 Reaper.
    Bílý dům rovněž uvedl, že Spojené státy přijaly opatření, aby se potopený americký bezpilotní letoun MQ-9 Reaper v Černém moři nedostal do nepovolaných rukou. Povaha těchto opatření nebyla upřesněna.
    Na základě rádiových odposlechů je známo, že síly ruské Černomořské flotily objevily místo havárie amerického dronu a z vody vyzvedly část jeho trosek.

    https://t.me/pravdist/26989

  • patrickova reportaz navazujici na predchodzi reportaz o chlapc z petrovky, ktery byl zranen srapnelem. v reportazi mluvi jeho osetrujici lekar, ktery rika, ze chlapec byl v tezkem stavu. 20 civilistu zde bylo hospitalizovano, z toho 4 deti.
    lekar mluvi o tom, ze osetrovali i lidi, kteri byli zraneni naslapnymi minami. i pres skutecnost, ze se jedna o male miny, nimi zpusobena zraneni jsou vazna, kdy dojde k odtrzení koncetiny. mina je udelana tak, aby nezabila, ale aby cloveka zranila a zpusobila traumaticke zraneni nohy. sekundarnim problemem je potom infekce, ktera se do nohy dostane. lekar rika, ze ty miny vymysleli nejlepsi inzenyri. ve snehu nebo pod spadlym listim nejsou videt.
    v reportazi je tedy videt 13.lety chlapec, ktery byl zranen srapnelem a potom 14lety chlapec, ktery slapl na minu. rika, ze slapl na minu, ktera byla v trave. chlapec rika, ze se bude ucit chodit na berlich. rika, ze tam, kde bydli je hodne min. rika, ze blizko skoly dopadla raketa, ktera miny vyhodila do okoli. chlapec rika, ze miny uz videl drive, ze je s otcem sbirali a likvidovali. patrick se pta, proc to ukrajinci delaji, chlapec rika, ze aby udelali co nejvice mrzaku a tim padem, aby bylo mene vojaku.

    https://www.youtube.com/watch?v=xRsiQi1JYT0

  • Jeden komentar, ktory udiera klinec po hlavicke ohladom Prigozina:

    https://sonar21.com/it-aint-stalingrad-it-aint-verdun-it-is-bakhmut/#comment-120619

    Súhlasím s časťou toho, čo ste povedali: "Prigožin je jediný človek na ruskej strane, ktorý vie, ako používať médiá..." ... ale ak môžem, rád by som ponúkol iný pohľad:

    Wagner PMC je tvárou ruskej armády na globálnom Juhu. A práve teraz všetky krajiny v Afrike (spomeňte si na Mali a Burkinu Faso, odkiaľ sa žiada odchod Francúzov) sledujú, ako Wagnerova PMC kope do všetkého, čo proti nej USA, NATO a Západ vrhli. Čo si myslíte, že si títo africkí lídri teraz myslia? Odpoveď: "Chceme ich tu!!! Wagnerova PMC sú "Najväčší zlí chlapci tam vonku!"

    Putinovi, Lavrovovi a Zacharovovej by som dal trochu viac za pravdu. Vidia to, čo vidíme my, a nechávajú Prigožina robiť to, čo robí, z nejakého dôvodu. Hrajú dlhú hru a hrajú na medzinárodnej scéne. Wagner PMC bolo všetko, o čom Macron hovoril pri svojej poslednej návšteve Afriky...

    Keby ste boli africkým lídrom (alebo iným lídrom globálneho Juhu), pozvete do svojej krajiny porazených v "bitke o Bachmut", alebo víťazov?

  • Kancelar povedal/-a: Čo si myslíte, že si títo africkí lídri teraz myslia? Odpoveď: "Chceme ich tu!!! Wagnerova PMC sú "Najväčší zlí chlapci tam vonku!"

    Proto bylo na západě rozhodnuto o likvidaci Prigožina. Wagnerovci poslali do věčných lovišť podobnou západní formaci. Nikde jsem o tom, kromě Ruských zdrojů, neviděl ani čárku.

  • Americký ministr zahraničních věcí Mike Pompeo 11. června 2020 řekl, že Washington nedovolí, aby Američanům vyhrožovali „klokaním soudem“, poté, co prezident Donald Trump schválil sankce proti vyšetřování Mezinárodního trestního soudu o tom, zda americké síly spáchaly válečné zločiny v Afghánistánu .
    Pompeo na tiskové konferenci řekl, že sankce by se mohly rozšířit i na rodinné příslušníky představitelů ICC, aby jim zabránili navštívit USA.
    „Nemůžeme, nebudeme stát stranou, protože našim lidem vyhrožuje klokaní soud,“ řekl Pompeo.
    Izraelský premiér Benjamin Netanjahu tento krok přivítal a prohlásil:
    „Tento soud (ICC) je zpolitizovaný a posedlý honbou na čarodějnice proti Izraeli a Spojeným státům, jakož i dalším demokratickým zemím, které respektují lidská práva, ale zavírá oči před nejhoršími porušovateli lidských práv na světě, včetně teroristického režimu v Íránu.“
    https://www.ac24.cz/zpravy-ze-sveta/takto-se-vyjadril-pompeo-kdyz-bylo-vyhrozovano-usa-soudem-icc/

  • 17.3.23
    Ukrajinskí anjeli sú pripravení. Kyjev poďakoval Slovensku za 13 bojových lietadiel
    „Ukrajinskí anjeli… sú pripravení brániť dobro a potrestať zlo. Potrebujú však krídla,“ napísal na sociálnej sieti ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov.
    „Stíhačky MiG-29 a systém protivzdušnej obrany Kub nám pomôžu efektívne brániť naše nebo,“ dodal.
    https://ereport.sk/ukrajinski-anjeli-su-pripraveni-kyjev-podakoval-slovensku-za-13-bojovych-lietadiel/

    Kremeľ: Slovenské a poľské stíhačky dodané Ukrajine budú zničené
    https://standard.sk/333312/kremel-slovenske-a-polske-stihacky-dodane-ukrajine-budu-znicene/

    Anjeli ... Ako dopadnú?


    Tento týždeň 16.3.23 zhorel vo VB 400-ročný hotel Angel Inn v meste Midhurst na North Street, v anglickom grófstve West Sussex, v ktorom bývali Ukrajinci.
    Na spojnici Portsmouth - Londýn leží Midhurst približne v 1/3 bližšie k P.

    Spojené kráľovstvo: Začal horieť 400-ročný hotel, v ktorom bývali ukrajinskí utečenci
    https://standard.sk/332722/britania-zacal-horiet-400-rocny-hotel-v-ktorom-byvali-ukrajinski-utecenci/

    "Miestny obyvateľ Hilton Holloway, ktorý bol svedkom požiaru"
    https://www.standard.co.uk/news/uk/fire-angel-inn-midhurst-hotel-sussex-police-b1067677.html

    Pôvodne sa v článku písalo o 70 hasičoch, je to vidno v odkaze nižšie.
    "budovu nie je možné zachrániť. Bude sa musieť zbúrať."
    "Hasičský zbor uviedol, že posádky boli privolané na Severnú ulicu o 01:08 GMT"
    https://www.itv.com/news/meridian/2023-03-16/around-70-firefighters-tackle-significant-blaze-at-hotel-in-midhurst


    Mimochodom, 400 rokov dozadu vo VB sa chystal na svadbu Karol I., za jeho vlády bola občianska vojna /Cromwell/ a bol sťatý.
    https://sk.wikipedia.org/wiki/Karol_I._(Anglicko)

  • @Zora povedal/-a:
    17.3.23
    Ukrajinskí anjeli sú pripravení. Kyjev poďakoval Slovensku za 13 bojových lietadiel
    „Ukrajinskí anjeli… sú pripravení brániť dobro a potrestať zlo. Potrebujú však krídla,“ napísal na sociálnej sieti ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov.
    Kremeľ: Slovenské a poľské stíhačky dodané Ukrajine budú zničené
    https://standard.sk/333312/kremel-slovenske-a-polske-stihacky-dodane-ukrajine-budu-znicene/

    Mimochodom, 400 rokov dozadu vo VB sa chystal na svadbu Karol I., za jeho vlády bola občianska vojna /Cromwell/ a bol sťatý.
    https://sk.wikipedia.org/wiki/Karol_I._(Anglicko)

    Karel III. se chystá na korunovaci, dějiny se opakují...

  • @openeyes keby len názov. Aj ininiciály JČ nabádajú k ostražitosti.

  • @openeyes povedal/-a:
    Názov - symbol (medzinárodné hnutie rusofilov) je podľa mňa nevhodný. Neviem prečo mám pocit, že niekto tu plánuje ich zvedenie z cesty.

    ...ale náš Rusofil je asi spokojný....

  • Podla toho zoznamu su tam najme stare europske elity. Az sa pominie vplyv anglosasov, tito pojdu do popredia, sledoval by som skor mladeho Carnogurskeho, otec mu len zameta cesticku.

  • Rusofil
    Ano suhlasim takto by to malo fungovat ale Ty sa nemylis? Bohorovnost? takto to u mna zarezonovalo

  • constanze
    upravené Mon 20 Mar 2023 ->

    update k matousovi bulirovi. cesti dobrovolnici na ukrajine bulire zbili.
    na FB se objevila audionahravka:
    https://www.facebook.com/silaslov2021/videos/465432032386201
    prectete si komentare pod tim FB prispevkem.
    v nejakem jinem prispevku se objevila fotka onech dobrovolniku na ukrajine, zde:
    https://www.facebook.com/photo/?fbid=1208575733363690&set=a.103433413877933

    bulvar:
    https://www.expres.cz/zpravy/matous-bulir-tomas-zdechovsky-ukrajina.A230316_112933_dx-zpravy_stes

    vcerejsi stream mateje gregora k teto udalosti:
    https://www.youtube.com/watch?v=2ZuRGmhFAOU

    frantisek kubasek a jeho shrnuti cele kauzy:
    https://www.incorrect.cz/politicky-nekorektni-zpravy-12-2023/

  • vittoriova reportaz, 19. 3.
    mluvi v ni o necekane navsteve putina v mariupolu, ktery se prijel podivat na vystavbu novych domu a mluvil s mistnimi. mluvi tam pan nikolaj, jehoz byt putin navstivil. vittorio potom jede s panem na znicene sidliste, kde pan s manzelkou drive bydlel. dum uz nestoji. muzete videt, ze domy, ktere se daji opravit se opravuji. dum, ve kterem nikolal zil, mel primy vyhled na sartanu (vesnice), z ktere postupovala ruska armada. pravdepodobne z tohoto duvodu ukrajinska armada vyuzila tento dum pro protitankove utoky. nikolaj to potvrzuje. ukrajinci byli na strese domu. pote co rusove postupovali, ukrajinci strileli prave na tento dum.
    https://www.youtube.com/watch?v=_sSBYnTwNgw

  • Bulirovi 'kamarati'

  • constanze
    upravené Wed 22 Mar 2023 ->

    reportaz z cervence 2018, italskeho novinare maurizia vezzosiho s nazvem "evropsky sud se strelnym prachem"
    civilni obyvatelstvo na vychode ukrajiny trpi a ukrajina nepripousti, ze se jedna o obcanskou valku a tvrdi, ze je to ruska okupace.
    lide tam rikaji, ze je to zapomenuta valka, ze nikoho nezajimaji. rusky dobrovolnik (za sold 300 USD mesicne) rika, ze jeho deda bojovat v 1942 proti fasistum a ted je rada na nem, protoze na UA se vratili fasisti. rika, ze sice nemuze rict presne, ale citi, ze tato valka bude pokracovat (byl rok 2018). civiliste, kteri ziji v oblasti kontrolovane kyjevem, ziji v atmosfere nenavisti a nasili.

    https://www.youtube.com/watch?v=TJ8J8TPLKLI

  • Vcelku zaujimava analyza od Big Sergeho, je este z 1.3., vysvetluje tam preco Rusom vsetko tak dlho trva, tam kde nasi vidia zradu, on vidi rozhodnutia, ktore sa urobili za uplne inych podmienok a teraz sa zan plati. Velmi triezve zhodnotenie ruskych ustupov, pomaleho napredovania a toho kam to smeruje.

    Rusko-ukrajinská vojna: Schrodingerova ofenzíva

    Úvaha o dizajne síl, Moldavsku a pevnosti v stepi

    zdroj: https://bigserge.substack.com/p/russo-ukrainian-war-schrodingers

    Kde je veľká ruská ofenzíva? To je v súčasnosti otázka za milión dolárov, ktorá nevyhnutne zasahuje do každej diskusie o súčasnom priebehu vojny. Asi nie je prekvapujúce (aspoň pre tých z nás, ktorí poznajú ľudskú povahu), že táto otázka sa stáva Rorschachovým testom, v ktorom každý vidí svoje vlastné predchádzajúce predpoklady o ruskej armáde.

    Odpovede na túto otázku sa skutočne veľmi líšia. Na jednej strane sú tí, ktorí sa domnievajú, že státisíce ruských vojakov sú pripravené kedykoľvek spustiť obrovskú ofenzívu "veľkého šípu". Vidíme to tak od komentátorov, ako je americký plukovník vo výslužbe Douglas MacGregor, ako aj od niektorých ukrajinských zdrojov, ktoré sa pravdepodobne snažia podnietiť pocit naliehavosti, aby získali viac pomoci od Západu. Na druhej strane máme tých, ktorí tvrdia, že ruská armáda je natoľko vyčerpaná, že k ofenzíve v žiadnom prípade nedôjde. Sú tu aj niektorí západní inteligenti z ríšskeho ministerstva verejnej osvety a propagandy, ako napríklad Nulandov inštitút pre štúdium vojny alebo Michael Koffman, ktorí tvrdia, že ofenzíva sa už začala, ale je taká chabá a slabá, že si ju nikto nevšimol.

    Dobre. Takže buď sa gigantická ofenzíva stane každú chvíľu (možno sa práve začala, kým som to písal), alebo sa vôbec nestane, alebo sa už stala, alebo je možno v stave kvantovej superpozície, v ktorej sa to podarilo aj nepodarilo, aspoň kým neotvoríme škatuľu.

    Vskutku chúlostivá otázka. V súčasnosti prebieha množstvo dôležitých a intenzívnych bojov na mnohých rôznych úsekoch frontu - ale aký vzťah majú tieto operácie k nejakej veľkej šípovej akcii Rusov? Je to nedostačujúce predjedlo alebo zákusok?

    Rád by som navrhol alternatívu ku všetkým týmto teóriám, pretože to, čo svet teraz najviac potrebuje, je viac názorov.

    V súčasnosti má Rusko iniciatívu na celom fronte. Ukrajinské rezervy sú momentálne v neutešenom stave (najmä vzhľadom na ich politicky uložený mandát pokúsiť sa zhromaždiť sily na ofenzívu proti pozemnému mostu na Krym) a Rusko momentálne vedie boje vysokej intenzity v dôležitých sektoroch.

    Tieto operácie, dovolím si tvrdiť, slúžia súčasne trom rôznym účelom. V prvom rade sú to hodnotné formovacie operácie samy osebe, ktoré majú dôležité dôsledky pre začatie budúcich operácií. Po druhé, fungujú v podstate ako kaziace útoky v tom zmysle, že udržiavajú vysokú mieru horenia na fronte a znižujú schopnosť Ukrajiny vytvárať rezervy. Ako určitá metafora sa už objavili fámy, že niektoré z nových ukrajinských tankov Leopard budú vyslané do boja v okolí Bachmutu, a nie držané v zálohe pre budúcu ofenzívu. Bez ohľadu na to, či sú fámy o tankoch Leopard pravdivé alebo nie, z hľadiska ľudských zdrojov Ukrajina naďalej pumpuje jednotky do Bachmutu, čím neúmerne plytvá ľuďmi. Po tretie a napokon, všetky boje na východe sa odohrávajú pod dáždnikom, kde sú zásobovacie linky a ISR Ruska silné, čo vytvára podmienky, v ktorých Ukrajina naďalej obchoduje s priepastnými stratami.

    Zhrnutím všetkých týchto bodov je, že Rusko v súčasnosti riadi oslabovanie ukrajinskej armády a odopiera Ukrajine akúkoľvek šancu na opätovné získanie operačnej iniciatívy, pričom zároveň sleduje dôležité ciele formovania. Domnievam sa, že sa tak deje na pozadí mierneho, ale nie katastrofálneho organizačného rozvratu a reštrukturalizácie ruských ozbrojených síl, ktoré odďaľujú ich pripravenosť na začatie rozsiahlej ofenzívy. Inými slovami, súčasné tempo ruských operácií podporuje celkový úbytok ukrajinskej živej sily a naznačuje, že nie je potrebné ponáhľať sa s ambicióznou operáciou, kým sa nevyriešia organizačné problémy.

    Vo zvyšnej časti tohto priestoru by som chcel preskúmať, aké sú tieto organizačné úvahy, a preskúmať dve z prebiehajúcich ruských operácií (os Ugledar a Kreminna) a pozrieť sa na ne v pomerne podrobnom meradle. Krátko sa dotkneme aj bizarných fám o bezprostrednom rozšírení vojny smerom k Moldavsku.

    Ospravedlňujem sa za čas, ktorý občas medzi článkami uplynie, ale ako uvidíte, moje písanie často metastázuje a tieto príspevky sa stávajú oveľa dlhšími, než som pôvodne predpokladal, a podľa počtu slov sa môžu technicky kvalifikovať ako novely. V každom prípade dúfam, že objem a kvalita obsahu tento interval vykompenzujú, a ak nie, sekcia komentárov je otvorená, aby ste mohli vyjadriť svoju nespokojnosť a protismerácke polemiky.

    Organizovanie armády

    Fascinácia vojnou prechádza u mladých mužov rôznymi fázami. Väčšinou sa začína vybavením a širokými, veľkými pohľadmi na bitky. Napríklad veľkosti kanónov na hlavných bojových tankoch druhej svetovej vojny sú medzi 8 až 16-ročnými chlapcami pravdepodobne neprimerane známe. Väčšinou chcú vedieť o veľkých bitkách, veľkých schémach pohybu a veľkých delách.

    Postupom času sa však dostaví nevyhnutný záver, že armády majú intenzívne byrokratické zázemie a že zdanlivo všedné faktory, ako je zloženie jednotiek, logistika v tylovom priestore a organizačné schémy, majú na bojisku obrovský význam. Tu sa dostávajú do hry tie obávané schémy bojového poriadku a diagramy jednotiek a vy si nevyhnutne musíte začať pamätať, čo tie nespočetné malé symboly znamenajú. Nakoniec si uvedomíte, že výstavba jednotiek a ďalšie organizačné faktory sú v rámci možností oveľa dôležitejšie ako drobnosti výstroja a výzbroje a že ste mali celý čas uvažovať o byrokratických aspektoch a že (tragicky) veľkosť kanóna na tanku Sherman Firefly v skutočnosti nebola vo svetových dejinách nijako zvlášť rozhodujúcim faktorom.

    Pre poriadok, stále to vyzerá super.

    Rusko v súčasnosti rieši organizačné problémy, ktoré vznikli vďaka unikátnemu modelu zmiešanej služby v krajine (v ktorom sa miešajú zmluvní vojaci a branci), a najmä otravnej bataliónovej taktickej skupine (BTG).

    O prápornej taktickej skupine som podrobne hovoril v predchádzajúcom článku, ale v krátkosti si ju zopakujme. Ruská armáda využíva zmiešaný model profesionálnych zmluvných vojakov a brancov a tieto dva typy personálu majú dôležitú právnu diferenciáciu. Odvedenci nemôžu byť nasadení do bojov mimo Ruska bez vyhlásenia vojny. To znamená, že daná ruská jednotka (použime len brigádu ako štandardný príklad) má plný ("papierový") stav zložený zo zmiešaného personálu a základné jadro zmluvných vojakov, ktorí môžu byť nasadení v zahraničí. Otázka pre ruské vedenie preto znie, ako navrhnúť tieto jednotky tak, aby bojovali bez svojich brancov. Odpoveďou na tento problém bola práporná taktická skupina, čo je odvodená formácia, ktorá sa odvíja (ak chcete) od brigády. Konštrukcia týchto jednotiek má, samozrejme, aj iné aspekty, ale základným záujmom, ktorý viedol k vytvoreniu BTG, bola potreba vytvoriť sily, ktoré by mohli bojovať bez brancov.

    Ako už bolo uvedené, BTG je silná na palebnú silu, so silným organickým doplnkom delostreleckých kanónov a obrnených vozidiel, ale výnimočne slabá na pechotu. To má vplyv na ofenzívne aj defenzívne operácie, čo sme veľmi jasne videli počas prvých deviatich mesiacov vojny na Ukrajine.

    V obrane musí BTG (keďže je chudobná na pechotu) bojovať spoza tenkej clony a spôsobovať nepriateľovi straty streľbou na diaľku. Nie je to jednotka, ktorá by dokázala húževnato bojovať a držať predné pozície; je stavaná na to, aby útočníka zmrzačila. Všeobecnejšie však platí, že BTG sú krehké jednotky, čím máme na mysli relatívne nízke straty v pechote alebo tankoch, ktoré ich robia nevhodnými pre ďalšie bojové úlohy. To z jednotky robí niečo ako sklenené delo - je schopná rozdávať obrovskú palebnú silu, ale nie je stavaná na udržanie operácií po miernych stratách. Keďže ide o v podstate "zoštíhlenú" jednotku, má problém udržať a obnoviť bojovú spôsobilosť bez toho, aby sa obrátila do tyla a prijala náhradu alebo kanibalizovala iné jednotky.

    V istom zmysle sa to dalo očakávať vzhľadom na obmedzenia kontraktačno-odborného modelu, ktorý svojou povahou nútil Rusov navrhnúť orezané, personálne nenáročné dcérske jednotky k ich plnohodnotným brigádam. Preto malo Rusko všeobecný nedostatok živej sily, ktorý začal ohrozovať jeho celkovú operačnú účinnosť v lete 2022, keď ukrajinská mobilizácia a západná pomoc viedli k obrovskej početnej prevahe UA. Na vrchole prvej fázy vojny sa na Ukrajine pravdepodobne nenachádzalo viac ako 80 000 pravidelných ruských bojových jednotiek a dokonca aj s DNR, LNR a Wagnerom, ktorí poskytovali pechotný nárazník, boli celkové ruské sily v prečíslení minimálne 3:1. BTG stále mohla spôsobiť obrovské škody, ale výstavba síl na Ukrajine jednoducho nestačila na rozsah bojiska, čo viedlo k vyprázdneniu obrovského úseku frontu v Charkove. Preto mobilizácia.

    Tu sa začínajú objavovať príznaky organizačných problémov. Prišiel čas, keď mobilizácia konečne poskytla Rusku potrebnú nasaditeľnú pracovnú silu, aby sa odklonilo od pechoty chudobnej na BTG a začalo viesť operácie veľkých jednotiek, ale je jasné, že organizačný proces začleňovania mobilizovaného personálu do armády a zostavovania veľkých jednotiek (brigád a vyšších) nebol efektívny. Zdá sa, že mobilizovaní boli spočiatku využívaní rôznymi spôsobmi. Niektorí boli poslaní do existujúcich jednotiek v zóne operácie ako náhrada, iní boli zaradení do nových jednotiek zložených výlučne z mobilizovaného personálu. Výsledkom je súbor rôznorodých jednotiek, ktoré sa ešte musia zorganizovať do veľkých jednotiek pre ofenzívne operácie.

    Trochu chaosu sa asi dalo očakávať, keďže nikto živý nemá skúsenosti s vedením všeobecnej mobilizácie pre kontinentálnu vojnu a celý proces pre Rusko je trochu nejasný kvôli mnohým rôznym triedam personálu a právnej prekážke využitia brancov. Vo všeobecnosti sa však zdá byť jasné, že proces prechodu od odrezanej expedičnej armády BTG späť k väčším materským formáciám bol neefektívny a Rusko je stále v procese formovania veľkých jednotiek. Okrem toho pretrváva určité zaostávanie v dodávkach modernizovaných bojových vozidiel pechoty (najmä BMP) pre formujúce sa motostrelecké jednotky.

    Na pozadí tohto procesu ruský minister obrany Sergej Šojgu oznámil nový program reorganizácie armády. Azda najvýznamnejšou položkou na zozname zmien je rozhodnutie začať transformovať existujúce brigády na divízie. Môže to znieť ako byrokratická márnivosť, ale nie je to tak. Poďme o tom polemizovať.

    Na konci studenej vojny disponoval Sovietsky zväz najväčšou a najsilnejšou armádou na svete, schopnou nasadiť milióny mužov, po zuby vyzbrojených bezkonkurenčnými zásobami najrôznejšej ťažkej techniky. Skutočnosť, že tento mocný vojenský aparát na konci nezaznamenal prakticky žiadnu vzburu alebo rozpad, a napriek tomu nebol nasadený na zachovanie komunistického systému, je jednou z najväčších kuriozít moderných dejín, ale to je príbeh na inokedy.

    V každom prípade, po rozpade Sovietskeho zväzu zdedilo Rusko väčšinu sovietskeho vojenského dedičstva, ale uprostred hospodárskych otrasov a všeobecnej spoločenskej krízy si sotva mohlo dovoliť udržiavať tieto obrovské sily v činnosti (a nemalo ani mužov, keďže stratilo prístup k veľkej časti sovietskej pracovnej sily). To viedlo Moskvu k tomu, že veľkú časť sovietskej armády pretvorila na tzv. kádrové útvary - v podstate sa určitá divízia rozčlenila na kostru (len niekoľko stoviek príslušníkov, väčšinou dôstojníkov a poddôstojníkov), ktorí tvorili jadro, okolo ktorého sa divízia opäť vybudovala na bojovú silu. Takto by sa tie obrovské sovietske divízie mohli zredukovať na sklady plné vybavenia a malý počet kádrového personálu, čím by sa divízia viac-menej uložila do režimu hibernácie pre budúce použitie.

    V roku 2008 sa Rusko pod vedením bývalého ministra obrany Anatolija Serďukova pustilo do rozsiahlej reštrukturalizácie armády. Reformy z roku 2008 boli oneskoreným pokusom o prechod od zvyškov sovietskej armády. Medzi prvky reorganizácie patrilo zrušenie kádrových divízií a prechod na premenu všetkých existujúcich divízií na brigády. Tým sa Rusko odklonilo od sovietskej divíznej štruktúry smerom k západnejšiemu brigádnemu modelu.

    Dvojnásobným účinkom zrušenia kádrových útvarov a zmenšenia divízií na brigády bolo zoštíhlenie nafúknutého dôstojníckeho zboru a vytvorenie racionálnejších síl. Hoci sa zachovalo niekoľko divízií, boli skôr výnimkou ako pravidlom. Vo všeobecnosti platí, že ruská brigáda má možno 40 - 50 % veľkosti divízie rovnakého typu - napr. motostrelecká divízia môže mať 8 500 mužov, ale motostrelecká brigáda môže mať približne 3 500 - 4 000 mužov.

    Ruský prechod na zmenšovanie divízií na brigády bol v čase mieru prospešný - znížil náklady na nafúknutý a preťažený dôstojnícky zbor a vo všeobecnosti podporil ruský úsporný režim. Armády sú však v konečnom dôsledku stavané na vojnu.

    Ruské vedenie jednoznačne dospelo k záveru, že oslabená armáda s nízkym počtom príslušníkov nie je vhodná na vedenie vojny vysokej intenzity. To zodpovedá celkovej lekcii, ktorú si všetci zúčastnení osvojili - vojna je stále priemyselný podnik a úspech si vyžaduje masovosť - veľké jednotky strieľajúce množstvom nábojov. Priznanie NATO, že výdavky na muníciu výrazne prevyšujú ich výrobné kapacity, a rozhodnutie Ruska rozšíriť armádu sú teda dve strany tej istej mince.

    To nás privádza späť k Šojguovmu oznámeniu, že existujúce brigády budú premenené späť na divízie, čím sa vlastne ruší kľúčový prvok reforiem z roku 2008. Skúsenosti Ruska na Ukrajine ukázali, že zredukované jednotky jednoducho nie sú dostatočne robustné (najmä z hľadiska ľudskej sily) na to, aby sa dokázali primerane udržať v boji.

    Vzniká tak obraz ruskej armády, ktorá sa pokúša zvládnuť tri rôzne transformácie naraz. Konkrétne: (1) prijatie veľkého počtu mobilizovaného personálu, ktorý musí byť organizovaný do veľkých jednotiek schopných útočných operácií, (2) celkové rozšírenie a reorganizácia armády späť na divíznu štruktúru a (3) masívne rozšírenie výroby výzbroje, pričom ruský vojensko-priemyselný komplex sa preorientuje na výrobu kombinácie systémov na základe skúseností z bojov na Ukrajine.

    Zdá sa, že najpravdepodobnejším verdiktom je, že v tejto chvíli nie sú tieto organizačné problémy úplne vyriešené, čo obmedzuje bezprostrednú ruskú aktivitu na formovanie operácií a udržiavanie pozičných jám smrti (ako Bachmut) pod bezpečným dáždnikom ruskej ISR a paľby na východe. To bude pokračovať dovtedy, kým nebudú pravidelné motostrelecké a tankové jednotky pripravené na útočné operácie.

    Preto v súčasnosti veľkú časť útočných úloh Ruska plnia jednotky na hornom a dolnom konci spektra jednotiek - teda buď elitné jednotky ako VDV (výsadok) a námorná pechota, alebo nepravidelné jednotky ako Wagner a DNR/LNR. Stredné priečky rebríčka - pravidelné motostrelecké jednotky - sú väčšinou viditeľné pri držaní obranných pozícií.

    To však neznamená, že mobilizácia už nemala na bojisko zásadný vplyv. Podmienky, ktoré umožnili ofenzívu Ukrajiny v Charkovskej oblasti na jeseň minulého roka, sa napravili. Už tam nie sú preriedené úseky frontu a ruské pozície sú teraz riadne obsadené. Ukrajina do dnešného dňa vo vojne stále úspešne neprelomila silne držané ruské pozície a mobilizácia umožnila Rusku konečne riadne obsadiť obrovský front. Neviedla však k viditeľnému zvýšeniu tvorby útočných síl a zdá sa, že je to vo veľkej miere spôsobené organizačným chaosom spojeným s opätovným rozmiestnením BTG do brigád a divízií.

    Z ruského pohľadu je to zlá správa. Dobrou správou je, že aj keď je veľká časť mobilizovanej armády stále v stave organizačného chaosu, ruská bojová sila je viac ako dostatočná na udržanie bojov na existujúcich osiach, narušenie pokusov Ukrajiny o akumuláciu rezerv a sledovanie dôležitých cieľov formovania.

    Stratený v lese

    Zatiaľ čo svet donekonečna diskutuje o Schrödingerovej ofenzíve, niečo významné mu uniká. Bez ohľadu na to, či teraz alebo v budúcnosti chýbajú "veľké šípky", ktoré pekne vyzerajú na mape, boje, ktoré práve prebiehajú v Donbase, sú z operačného hľadiska veľmi dôležité. Zmenšime rozsah a pozrime sa na jeden malý, nemilovaný úsek frontu a zamyslime sa nad tým, čo sa tam momentálne deje. Konkrétne by som sa chcel pozrieť na os Kreminna.

    Kreminna je malé mestečko s maximálne 20 000 obyvateľmi (pred vojnou) s pomerne výhodnou polohou. Nachádza sa v blízkosti hraníc Luganskej a Doneckej oblasti, a najmä zaberá miesto, kde sa kritická železničná trať približuje k dominantnému geografickému prvku v oblasti, ktorým je rieka Donec (alternatívne nazývaná Severodoneck).

    Rieky sú vždy dôležité, ale Donec obzvlášť, pretože na jeho brehoch - najmä na severnom brehu - sa nachádza hustý lesný pás (časť z neho je prirodzená, ale z veľkej časti ide o lesné plantáže). Tento les sa stal rozhodujúcim prvkom boja v tomto sektore.

    V lete 2022 sa lesné zóny, ako je táto, stali jedným z prvých signálov, že Rusko musí zvýšiť množstvo svojich síl na Ukrajine. V tomto páse pozdĺž rieky Donec aj v podobnej lesnej zóne v okolí mesta Izyum mali ruské sily problémy s úplným uzavretím frontu a zabezpečením lesov. Bolo to spôsobené najmä dvoma faktormi. Po prvé, husté lesy nevyhnutne oslabujú ruské ISR (spravodajstvo, sledovanie a prieskum) tým, že zakrývajú viditeľnosť. Druhým (úzko súvisiacim) faktorom bol nedostatok ruskej pechoty. Keďže pôvodné ruské sily boli rozhodne poddimenzované na pechotu, ruská armáda uprednostňovala boj s ľahkou clonou pechoty, za ktorou mohla byť vedená zdrvujúca paľba z diaľky - celková schéma, ktorá sa rozpadá v lesoch, kde je ISR slabý a nie je dostatok pechoty na obsadenie súvislých línií.

    Tým všetkým chcem jednoducho povedať, že v lete 2022 boli tieto lesné pásy pre ruské sily problematickým prostredím. Teraz však odstránili svoje personálne nedostatky a nachádzajú sa v situácii, keď je zabezpečenie lesného pásu Donecka vysokou operačnou prioritou. Tento pás totiž prebieha horizontálne (teda v smere východ - západ) pod osou postupu Ruska smerom na Lyman.

    Kreminna sa v posledných mesiacoch stala sektorom vysokej intenzity bojov ako azda jediná os, kde mala Ukrajina reálne predstavy o dosiahnutí operačne rozhodujúceho výsledku, pričom železničná trať do Lysyčanska bola zrejme na dosah. To urýchlilo sériu neúspešných ukrajinských útokov na samotnú Kreminnu, ktoré sa zrútili s veľkými stratami na životoch predtým, ako sa Rusko začalo presadzovať na západe na osi späť k Lymanu.

    Situáciu však komplikuje les. Ukrajina si ponecháva voľný prístup k lesnému priechodu, pretože kontroluje južný breh rieky Donec. Ukrajina je tak schopná posilniť a udržať bojové skupiny v pásme lesa, čím môže zatlačiť na krídlo akéhokoľvek rozšíreného ruského útoku smerom na západ k Lymanu. To je dôvod, prečo sa v posledných týždňoch ruské úsilie smerom na západ oslabilo v prospech útokov smerom na juh do samotných lesov.

    Je zrejmé, že uzavretie tohto lesa je rozhodujúcou úlohou, ktorá sa musí dosiahnuť pred pokračovaním ofenzívy smerom na Lyman (ktorý je sám o sebe rozhodujúcim prechodným operačným cieľom pred útokom na líniu Slavjansk). Našťastie pre Rusko má spôsob, ako to dosiahnuť, ktorý bude jednoduchší ako zdĺhavý boj v lese. Ukrajinské udržanie sa v lesnom pásme závisí od kontroly južného brehu rieky Donec, ale ruské línie sú v súčasnosti vzdialené len asi päť kilometrov pri Zolotarivke.

    Celý front sa stáva poučnou lekciou vzájomnej prepojenosti takýchto operácií a rozhodujúcej povahy týchto bojov, ktoré sú často odmietané ako obyčajné "formovacie operácie", boje o malé a bezvýznamné ciele.

    Ruský útok smerom na severozápad k južnému brehu rieky Donec by smeroval k malým osadám so zabudnuteľnými názvami ako Serebrjanka a Grygorivka. Iste, dobytie takýchto dedín sotva vyvolá v Jakeovi Sullivanovi a Victorii Nulandovej strach z Boha - obávam sa, že nič pozemské to nedokáže. Avšak ruský tlak smerom k južnému brehu rieky preruší cesty, ktoré sa používajú na udržanie ukrajinských síl v lesnom pásme na severnom brehu rieky. To by zasa umožnilo ruským silám z Kreminny zaistiť lesný pás a neutralizovať hrozbu na ich ľavom krídle pri obnovení útočných akcií smerom na západ k Lymanu. Samotný Lyman v najbližšom čase ani nepotrebujú obsadiť, pretože dosiahnutie dediny Jampil by stačilo na prerušenie poslednej zostávajúcej zásobovacej tepny do Siverska (južné trasy boli prerušené ruskými silami v okolí Bachmutu) a vytvorenie podmienok na to, aby Rusko zlikvidovalo celé Siverské zoskupenie.

    Stručne povedané, toto lesné pásmo a koridor od Kreminny po Lyman pôsobia ako kĺb medzi Luganským a Doneckým frontom, a ešte konkrétnejšie tento lesný pás priamo pozdĺž rieky Donec pôsobí ako kĺb medzi Kreminnou a Siverskom. V roku 2022 to bol druh terénu, ktorý Ukrajina úspešne využívala vďaka zloženiu ruských pechotno-ľahkých síl. Po odstránení tohto problému má teraz Rusko sily na riadne zabezpečenie týchto lesov a môže tento proces urýchliť prerušením prechodov cez rieky, na ktoré sa Ukrajina spolieha pri udržiavaní svojich jednotiek v pásme lesov.

    Ugledar: Anatómia bitky

    Momentálne je front na Ukrajine aktívny na mnohých miestach, s meritórnym ruským postupom na línii rieky Oskil, neustálym drvením ťažkými bojmi v lesnom pásme medzi Lymanom a Kreminnou a, samozrejme, wagnerovskou jamou smrti pri Bachmute. Sú to dôležité oblasti bojov s vysokou intenzitou, ale v súčasnosti sa nerozvíja nič, čo by sa dalo racionálne nazvať "veľkou šipkou".

    Vzhľadom na túto celkovú situáciu som si myslel, že by to mohla byť dobrá príležitosť pozrieť sa na konkrétny úsek frontu a zamyslieť sa nad prebiehajúcou bitkou vo vysokom rozlíšení. Konkrétne chcem podrobne preskúmať prebiehajúcu bitku v úseku Ugledar - porozprávame sa nielen o tom, prečo je dôležitá, ale pozrieme sa aj na drobné detaily ruského útoku, ukrajinské protiopatrenia a možný ďalší postup.

    Ugledar (na niektorých mapách sa môže používať ukrajinská formulácia "Vuhledar") je pomerne kuriózne mestečko s predvojnovým počtom obyvateľov, ktorý pravdepodobne nikdy nepresiahol 15 000. Samotné mesto je hustý zhluk betónových obytných blokov rozprestierajúcich sa na ploche pozoruhodne rovnej stepi - rovnej aj na ukrajinské pomery.

    Ugledar má pre Ukrajinu mimoriadny operačný význam, a to na ofenzívne aj defenzívne účely. Na súčasnej frontovej línii držia ukrajinské sily výbežok, juhozápadne od mesta Doneck. Tento výbežok je charakteristický tým, že ide o ukrajinskú pozíciu, ktorá je najbližšie k hlavnej železničnej trati spájajúcej Doneck s Mariupolom a pozemným mostom na Krym (a predstavuje tak najbezprostrednejšiu ukrajinskú hrozbu pre ruskú logistiku na juhu). Ramená tohto výbežku sú ukotvené v Ugledare a Marinke - a najmä za Ugledarom nie sú pre Ukrajinu dobré miesta na ukotvenie obrany.

    Kým Ukrajinci budú držať Ugledar, budú držať tento výbežok a budú mať pozíciu, z ktorej môžu ohrozovať ruskú železničnú dopravu. Ak prídu o Ugledar, bude zvalcovanie celého tohto výbežku vopred rozhodnuté. Je teda triviálne zrejmé, prečo je táto pozícia pre Rusko aj Ukrajinu prioritou.

    To nás privádza k samotnému Ugledaru a prebiehajúcemu boju o jeho kontrolu. Je okamžite zrejmé, prečo by bolo ťažké toto mesto zlomiť. Charakterizujú ho husto natlačené a mimoriadne robustné betónové obytné bloky a rovinatý terén na prístupe poskytuje ukrajinským obrancom čisté zorné pole. Ide o fyzicky odolnú pozíciu s vynikajúcim výhľadom na okolie.

    Bojový priestor je tu malý a dá sa ľahko definovať. Ugledar je vzdialený zhruba kilometer od Ruskom ovládaných miest Pavlivka a Mykils'ke. Pole na prístupe je extrémne rovné, čo spôsobuje, že jeho prekročenie na otvorenom priestranstve predstavuje extrémne nebezpečenstvo. Najživotaschopnejšia línia prístupu je namiesto toho smerom k prvku známemu pod hovorovým názvom " dače" - zhluku domov na juhovýchodnom okraji samotného Ugledaru.

    Dače sú dôležitým prvkom z dvoch dôvodov. Po prvé, poskytujú jediné skutočné krytie na okraji samotného mesta Ugledar, a tak sa stávajú jediným skutočným záchytným bodom alebo oporným bodom mimo mesta. Po druhé, sú prirodzeným cieľom pre každého, kto sa snaží postupovať inteligentne, teda cez stromoradia. Polia v tejto oblasti sú od seba oddelené veľmi tenkými a veľmi rovnými líniami stromov. Tie predstavujú jediný úkryt na prístupe, a preto sú vyhľadávanou nehnuteľnosťou. Ukrajinské sily bežne kopú svoje zákopy priamo pod takýmito druhmi stromoradí a vytvárajú cesty postupu aj pre ruské sily. V prípade Ugledaru vás sledovanie línií stromov privedie priamo k dačám, v dôsledku čoho sa tieto dače stávajú prirodzeným stredobodom akéhokoľvek pokusu o presun na samotný Ugledar.

    Ďalším veľmi dôležitým prvkom je veľká uhoľná baňa, ktorá sa nachádza asi kilometer a pol severovýchodne od Ugledaru po ceste. Táto uhoľná baňa (hoci nie ani tak samotná šachta, ako skôr komplex priemyselných budov okolo nej) je vedľajšou ukrajinskou pozíciou s vlastnou posádkou, ako aj logistickými prvkami.

    Takto vyzerá bojový priestor:

    S týmto pochopením priestorových a geografických aspektov sa môžeme pozrieť na prebiehajúci boj o Ugledar. Dňa 25. januára sa ruské sily vyrútili z Pavlivky a Mykils'ke a vtrhli do Ugledaru, rýchlo dosiahli dače a z veľkej časti ich vyčistili. V tejto chvíli sa potvrdili boje v samotnom Ugledare, hoci je pravdepodobné, že ruským zámerom nebolo zaútočiť na mesto blok po bloku, ale skôr ho odrezať (do Ugledaru vedú skutočne len dve cesty pod ukrajinskou kontrolou) a rýchlym obkľúčením prinútiť UA k ústupu.

    Zdá sa, že tento počiatočný ruský nápor zaskočil Ukrajincov, a to na základe rýchlosti, s akou boli schopní vyčistiť dače a postúpiť na východné predmestie Ugledaru. Dôstojník 105. pluku DNR, ktorý sa zúčastnil na tomto prvom útoku, povedal ruským korešpondentom, že sa domnievali, že ukrajinské zoskupenie v Ugledare by mohlo byť ukončené silným náporom v priebehu noci a že bude vydané ultimátum na kapituláciu (čo naznačuje, že predpokladali obkľúčenie mesta).

    V tomto momente Ukrajinci reagovali rýchlo a s veľkou silou. Do hry tu vstúpilo niekoľko faktorov. Po prvé, velenie UA jednoznačne považuje Ugledar za prioritnú pozíciu a takmer okamžite poslalo do mesta rezervy (ukrajinské zdroje tvrdia, že rezervy určené pre os Kreminna boli presmerované).

    Po druhé, Ukrajina ťaží z toho, že má delostrelecké batérie v Kurakhove, asi pätnásť kilometrov severne. Pre niektoré systémy je to síce extrémne vzdialenosť, ale Kurakhove je silná palebná pozícia, pretože umožňuje Ukrajine pokryť sektory Ugledar aj Marinka. Ak si spomínate na výbežok na línii, ktorý sme si všimli predtým, Kurakhove je niečo ako otočný palebný bod, ktorý umožňuje ukrajinskému delostrelectvu dosiahnuť po obvode výbežku.

    A napokon, čo je možno najdôležitejšie, ruské útočné sily zanedbali útok alebo aspoň potlačenie uhoľnej bane severovýchodne od Ugledaru. Ukrajinské sily tam dokázali zorganizovať rýchly protiútok, ktorý prišiel pod šikmým uhlom smerom k dači. Keď do Ugledaru dorazili zálohy a tiež podnikli protiútok, ruské jednotky boli nútené bojovať o svoje pozície v dačach.

    Rýchly protiútok Ukrajiny, delostrelecké krytie z Kurakhove a príchod záloh ukončili šancu Ruska premôcť Ugledar v prvej vlne a bitka sa teraz rozvinula do oveľa väčšieho rozsahu, pričom obe strany nasadili viac síl. Boj sa z veľkej časti sústredil na dače a, samozrejme, na tie stromoradia, ktoré tvoria cesty postupu pre obe strany. Satelitné snímky ukazujú, že ostreľovanie sa sústredilo pozdĺž týchto stromoradí

    Ešte väčší vplyv malo zrejme intenzívne úsilie UA zamínovať prístupy, a to aj pomocou diaľkovo nastražených mín (v podstate ide o duté delostrelecké granáty, ktoré sú naplnené kopou mín a rozhádzajú tieto malé potvory po celom okolí). Vzhľadom na ťažkosti priblížiť sa k Ugledaru cez otvorený terén aj bez mín a vzhľadom na uzavretosť a lineárnosť prístupových ciest je priamy útok na Ugledar v tejto chvíli hlúposťou a zdá sa, že Rusko sa oň už vôbec nepokúša.

    Zdá sa, že bitka prechádza jasným posunom. Do popredia vystupujú najmä dva body - po prvé, ukrajinské sily nielenže postúpili cez dače, ale dokonca sa im podarilo prejsť cez pole smerom k Ruskom držaným Pavilvke a Mykils'ke. Po druhé, ruské sily však držia pozície a tlačia sa na východný okraj dač a cez Mykils'ke priviedli posily.

    To naznačuje nasledujúcu schému, všeobecne povedané. Zdá sa, že ruské úsilie sa teraz presúva z Ugledaru smerom k uhoľnej bani. Tým by sa posádka Ugledaru ešte viac izolovala a ruské sily by ju mohli obkľúčiť z východu. Súčasne sa však zdá, že ruské sily sa vzdali prístupu k Ugledaru a umožnili Ukrajincom vyjsť von.

    Pred niekoľkými dňami niektoré ukrajinské zdroje víťazoslávne tvrdili, že dosiahli rieku Kašlahač. To ma nesmierne prekvapilo - postupovať tak ďaleko je pre Ukrajincov veľmi zlý nápad. Je veľmi nepravdepodobné, že by Ukrajina mohla úspešne zaútočiť týmto smerom - Pavlivka aj Mykils'ke sú pod dobre konsolidovanou ruskou kontrolou a čo je možno najdôležitejšie, hlavná diaľnica zásobujúca tieto mestá je za riekou. Ak sa Ukrajina rozhodne zaútočiť, potom všetky vyššie uvedené ťažkosti terénu teraz hrajú v prospech Ruska a budú to Ukrajinci, ktorí sa pokúsia vysunúť sily cez pole pozdĺž týchto úzkych línií stromov, bez možnosti cloniť alebo prerušiť.

    Okrem toho sa medzi dvoma Ruskom držanými mestami objavuje prístupová cesta pre Ukrajincov. Akýkoľvek úspešný ukrajinský útok by si preto vyžadoval, aby sa presadili cez rieku, pričom by im hrozilo obkľúčenie. Celkovo by bolo pre Ukrajincov najlepším rozhodnutím nepostúpiť ďalej ako k dačám a zostať bezpečne v tieni Ugledaru. Ak však chcú vyjsť cez pole do zóny zabíjania, predpokladám, že Rusi im to radi umožnia, kým budú pripravovať práce na uhoľnej bani.

    Ugledar sa doteraz prezentoval ako fascinujúca a neľútostná bitka. Počiatočný ruský nápor smerom k mestu bol netypický pre ruskú armádu, ktorá preukázala, že uprednostňuje metodický a zdĺhavý pohyb. Zároveň sa nedá poprieť, že Ukrajina ruskému útoku čelila rozhodne a inteligentne. Médiá a propagandistická sféra sa snažili vykresliť bitku ako dejisko strašných ruských strát. Objavilo sa napríklad tvrdenie, že bola zničená celá 155. námorná brigáda. Netreba azda ani hovoriť, že je tomu trochu ťažko uveriť vzhľadom na to, že 155. brigáda námornej pechoty v tomto sektore stále aktívne bojuje a neustále sa objavujú zábery z bojov. Je zábavné, že táto brigáda bola údajne zničená aj v novembri pri údajne neúspešnom pokuse o dobytie Pavlivky, pričom sa nakoniec ukázalo, že ani zničenie brigády, ani neúspech útoku neboli pravdivé. No dobre.

    Pri tom všetkom sú ruské straty reálne - pravdepodobne rádovo 300 - 400 mužov a niekoľko desiatok rôznych vozidiel, ale to je jednoducho realita bojov vysokej intenzity. Ukrajinské straty v tomto sektore sú podobne intenzívne a úspešná stabilizácia frontu prinútila ukrajinské velenie vyčerpať svoje rezervy v iných kritických sektoroch frontu. Možno ešte dôležitejšie je, že prílev ukrajinských síl do tohto sektora úplne zmenil kalkuláciu bitky, pričom Rusko nasadilo viac ťažkých zbraní a vytvorilo ďalšiu útočnú jamu smrti.

    Budúcnosť pri Ugledare zostáva nejasná. Dnes ráno (24. februára) boli zverejnené nové zábery, ktoré ukazujú ruské letecké útoky na ukrajinské pozície v okolí uhoľnej bane, čo naznačuje, že sa skutočne môžu pokúsiť zaútočiť na baňu a obkľúčiť Ugledar z východu. Je tiež možné, že Ugledar sa stane ďalšou drvivou pozičnou bitkou, ktorú by mohol pre Ukrajincov zrušiť ruský postup na inom mieste. Ak napríklad Rusi prelomia ukrajinskú líniu v Marinke a postúpia, aby ohrozili Kurakhove, Ugledar by mohol stratiť dôležitý delostrelecký dáždnik, ktorý umožnil úspešnú obranu.

    Táto bitka je zatiaľ fascinujúca, pretože celú vojnovú drámu scvrkáva na veľmi malé rozmery. Desaťtisíce mužov statočne bojujú na ploche nie väčšej ako pätnásť štvorcových kilometrov a v mnohých prípadoch o živote a smrti rozhoduje kontrola nad úzkou poľnou cestou pod líniou stromov.

    Uprostred veľkolepých vyhlásení politického vedenia a nekonečného rozčuľovania sa nad veľkými šípkami nakreslenými na mape je dobré si uvedomiť, že osud sveta je postavený na nahromadenom úsilí týchto statočných jednotlivých vojakov. Ľahostajní k nekonečnému bláboleniu o vojnových cieľoch a nezmyselnému žvaneniu o "medzinárodnom poriadku založenom na pravidlách", multipolarite a prízemných geopolitických záujmoch, udalosti na zemi vedú dopredu muži, ktorých vojnové ciele sú naozaj veľmi jednoduché. Na zasnežených pontských stepiach okolo Ugledaru si bojovník najviac zo všetkého želá, aby ho nezastrelili.

  • Vittorio Rangeloni, posledni reportaz: dela rozhovor s ukrajinskym dezerterem z bahkmutu. Vladimir cely svuj zivot prozil v Artyomovsku. To platilo asi jeste pred tydnem. Vladimir se schovaval ve sklepich Artyomovsku, pote, co byl zasazen jeho byt. Byl zachranen Wagnerovci, kteri se dostali az do jeho domu. Vittorio vypravi, ze Vladimir, protoze nemel praci a chtel uzivit rodinu, podepsal kontrakt na sluzbu v ukrajinske armade. Vladimir k tomu rika, ze chtel jen pracovat a rika, ze tam nesel rad (mluvi rusky, takze rika “skripal zuby”), rika, ze vzdy chtel, aby dny rychle ubihali, vedel, ze mistni obyvatele si ho nevazi za tu praci. Rika, ze kdyz prisel z kasaren domu, nechaval bundu na schodisti, protoze mistni mu plivali na zada. To delali mistni a jeho kolegove v praci, mu mezitim “plivali” do obliceje, protoze v jejich ocich to byl separatista, s nimi si nerozumel, nemel si s nimi co rict. Rika, ze svoji buducnost nevidel na Ukrajine, mezi nimi “bratry”. Oni nejsou moji bratri. Byli podrazdeni uz jen kvuli mym hodinkam. Pripominalo jim to “svatojirskou stuhu” (poznamka: Rad svateho Jiri, nejvyssi vyznameni Ruskeho imperia, udelovaneho od roku 1769). Vladimir rika, ze vtipne je, pritom ty hodinky koupil ve vojenskem obchode pred kasarnami. Kratce po vypnuknuti specialne operace prisel do kasaren prikaz, aby vsichni opustili mesto. na konci kvetna 22 se Vladimir rozhodl, z ukr armady dezertovat. Vladimir rika, ze prikaz znel, stahnout se smerem do Kurakhova. Presne to bylo 28. Kvetna. Od toho dne je tedy Vladimir dezerterem. V momente, kdy rekli, ze je treba se pripravit na odchod, pozadal Vladimir o povoleni, aby si mohl zajit koupit vodu pred odjezdem a utekl. Sel do domu svych rodicu. Nasledujici mesice tak Vladimir zil schovany, nevychazel z bytu, bal se, ze by ho nekdo poznal a byl by nasledne jako dezerter zatcen. Ve sklepe se schoval ne tak casto, ale posledni tyden tam byli prakticky porad. Rika, ze se pak bali vyjit ven se i nadechnout. Vittorio se pta, ceho se bali, jestli bombardovani a Vladimir rika, ze vetsi strach meli z ukrajinske armady, kteri se nechovali dobre. Jednou jenom se stalo, ze byla prilezitost, kdy se setkal s normalnimi vojaky, kteri chteli vytahnout zive ze zniceneho obchodu. Vittorio rika, ze Vladmir je obycejny vojak, jestli je hodne takovych vojaku, kteri uz nechteji bojovat. Vladimiri odpovida, ze je jich mnoho. Jenze maji strach o sve rodiny. Rika, ze jeho kolegove v Artyomovsku ho strasili tim, ze kdyz prijdou Wagnerovci, ze vsechny zastreli. Rikali mu, ze jsou ”cekatele”, ze cekaji na ruskou armadu. Vittorio se pak pta na Vladimiruv zazitek s Wagnerovci. Rika, ze jsou to skveli lidi, ze prisli a polozili sve zivoty, aby oni (Vladimir a jeho rodina) mohli zit. Rika, ze kdyz zjistili, ze se jedna o muze ze skupiny Wagner, bylo to neco jako, dychat cerstvy vzduch. Byli zivymi stity, chranili lidi vlastnimi tely.rika, ze pak slysel, jak se ukrajincum podarilo ziskat kontrolu nad jejich domem. A vojaci Wagneru, kteri je evakuovali, byli zastreleni. Ti kluci zemreli pro ne, pro cizi lidi. Vladimir rika, ze nema jina slova, nez respekt a uznani. Vittorio rika, ze tohle je jen jeden pribeh z milionu lidskych osudu, lidi, kteri chteji jen zit v miru, klidu, pracovat, neumirat za zajmy cizich zemi. Vittori se pta Vladimira, jak toto muze skoncit. Vladimir odpovida, ze z toho bude treti svetova valka, pokud se se v USA nezmeni administrativa, pak se mozna neco zmeni. V Artyomovsku mnoho lidi cekalo, ze prijdou Rusove, i kdyz verili, ze to bude vse rychlejsi. Mnozi se vsak pak bali a zacali odchazet z mesta. Ukrajinci strileli umyslne v noci. Vladimir rika, ze jeho stryc mu rikal, ze se boji a ptal se ho ”ale jakto, vzdyt jsi bojoval v Afghanistanu?” a stryc mu odpovedel :”v afghanistanu na nas strileli ti druzi, ale tady na nas strili i nasi”. Kolik takovych bylo zabilo temi ”nasimi”? Pta se. A pokracuje ”proc by mi melo zalezet na teto Ukrajine.” Jeho zena zemrela a aspon se mu ji podarilo pochovat. Vladimirovo nejvetsi prani je, vratit se zase do Artyomovsku a na otazku, jak si predstavuje budoucnost, rika, ze krasnou, ze si vsichni postavi nove mesto.

    https://www.youtube.com/watch?v=DU3R5SJlw8I&t=204s

  • @Súlad povedal/-a:

    Zelenskyj naznačil, že tento týždeň sa niečo na fronte udeje

    Pevne verím, že to nesúvisí s týmto:

    Česká ministerka: Použitie jadrových zbraní na Ukrajine by nepredstavovalo hrozbu pre české obyvateľstvo

    Na ruských telegramových kanáloch som čítal, že rátajú sú útokom diverzantov ako v tyle vojsk, tak aj na ruskom území. Rusi rátajú aj s nejakou provokáciou a vyhlásenie českej ministerky nám môže ukazovať smer akým chcú aby sa udalosti vyvíjali. Pri týchto politikoch je nemožné niečo predvídať. Ich hlúposť je proste neopísateľná a to sťažuje akékoľvek predpovede o vývoji situácie.

    Avšak to, že to spomenula, by som nebral na ľahkú váhu. Už len to, že to povedala a ako to povedala, svedčí o tom, že stávky sú veľmi vysoké. Tzv. ukrajinská ofenzíva je len krytie pre útok západu na Rusko. Pravý význam výroku "Ukrajina má poslednú šancu a keď zlyhá, tak končí" je - "Nie Ukrajina, ale západ ma poslednú šancu a keď zlyhá tak končí".