Lex "atentát"

JUDr. Peter Šamko, sudca Krajského súdu v Bratislave píše:

Lex atentát a väzenie pre dlžníkov

Tento príspevok reaguje na návrh zákona (tzv. lex atentát), ktorý bol schválený Vládou SR a predložený do NR SR a ktorý by mal byť schválený v skrátenom legislatívnom konaní[1].

Okrem iného by mal lex atentát ako komplex zákonov meniť aj Trestný zákon a to tak, že má ambíciu vytvoriť novú skutkovú podstatu trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Tr. zák.

Táto nová skutková podstata trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa nového § 348 ods. 1 písm. m) Tr. zák. má znieť:

Kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verenej moci tým, že bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť zaplatiť pokutu alebo obdobnú sankciu peňažnej povahy uloženú rozhodnutím štátneho orgánu v malej výške, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Zákonodarca k vytvoreniu tejto novej skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia iba stručne uvádza, že:

Navrhuje sa rozšírenie skutkových podstát trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia aj o stav, kedy je osobe právoplatne uložená povinnosť uhradiť pokutu, či inú formu peňažnej sankcie a osoba bez vážneho dôvodu túto povinnosť nesplatí. Dôvodom je snaha reagovať na prípady svojvoľného ignorovania ukladaných peňažných sankcií, ktorým sa podrýva autorita administratívneho trestania orgánmi štátu ako aj nedostatočný odstrašujúci efekt výkonu správneho rozhodnutia.

Návrh tohto nového trestného činu nie je postihovaním kriminality, ale umelým vytváraním kriminality

Návrh na zavedenie vyššie uvedeného trestného činu do Trestného zákona považujem za absolútne nepochopenie funkcie trestného práva. Štát chce fakticky zaviesť trestanie dlžníkov, ktorých veriteľom je štát, pretože dospel k záveru, že niektorí jedinci ignorujú peňažné sankcie, ktoré im boli uložené v priestupkovom, či inom konaní (napríklad daňovom).

Namiesto toho, aby štát vytvoril efektívny systém exekučného konania, ktoré umožní rýchle vymoženie uloženej peňažnej sankcie od dlžníka, pristúpil k tomu, že vymáhačom pohľadávok štátu sa stanú orgány činné v trestnom konaní, ktoré budú musieť rozsiahlo v dokazovaní objasňovať majetkové pomery dlžníka (teda rečou znakov skutkovej podstaty tohto nového trestného činu to, či dlžník nemal „vážny dôvod“ na to, že nezaplatil pokutu), teda budú vykonávať tú istú činnosť, ktorú by mali vykonávať exekútori (zisťovanie majetku dlžníka, jeho zaisťovanie na účely uspokojenia pohľadávky štátu a podobne).

V praxi to teda celé dopadne podobne ako je to napríklad pri trestnom čine nezaplatenia dane, či poistného, pri ktorom daňové orgány a príjemcovia odvodov, namiesto toho, aby dlžníkov majetkovo „zničili“ prostredníctvom exekučného konania (výkonu rozhodnutia), ktoré majú k dispozícii, podávajú na dlžníkov trestné oznámenia a spoliehajú sa na to, že majetkové pomery dlžníka objasní polícia v dokazovaní a že sa dlžník „zľakne“ trestného konania a pohľadávku uhradí. Orgány činné v trestnom konaní budú zahltené vymáhaním pohľadávok štátu a nebudú mať reálnu možnosť, aby sa venovali objasňovaniu skutočnej kriminality.

Pozoruhodným je aj stanovenie znaku základnej skutkovej podstaty nového trestného činu, ktorý vyžaduje, aby nezaplatená pokuta bola v „malej výške“. Doposiaľ Trestný zákon poznal „malú škodu“, či „malý prospech“, respektíve „malý rozsah činu“ (§ 125 ods. 1 Tr. zák.), teraz to má byť aj „malá výška“.

Toto nie je postihovanie kriminality, teda závažných konaní, ale evidentné umelé vytváranie kriminality zo strany štátu a krok späť v snahe štátu pristupovať k trestnému právu ako k poslednej (krajnej) možnosti a aj to iba pri typovo najzávažnejších konaniach (ide o popretie trestného práva ako prostriedku ultima ratio). Podľa môjho názoru nie je možné vytvárať nové skutkové podstaty trestných činov len preto, že štát preukázal neschopnosť (či nechuť) riešiť konkrétne problémy cestou civilného, či správneho práva (napríklad problémy pri vymáhaní dlhov od neplatičov prostredníctvom exekučného konania).

Navyše, tento návrh na zavedenie novej skutkovej podstaty trestného činu nie je vôbec potrebný. Už teraz obsahuje Trestný zákon trestné činy, ktorými chráni pohľadávky veriteľov pred konaním dlžníkov, ktorí pred exekučným, či konkurzným konaním, respektíve aj počas nich vykonávajú rôzne dispozície so svojim majetkom s úmyslom, aby veriteľ nemohol uspokojiť svoju pohľadávku. Takéto konania sú v praxi bežne postihované ako trestný čin poškodzovania veriteľa. Z hľadiska trestného práva teda nemá byť trestným činom to, že niekto neuhradí peňažnú sankciu (tak ako to je navrhnuté zákonodarcom), pretože to sa má riešiť v exekučnom konaní, ktoré bolo práve na tento účel zákonodarcom vytvorené (prípadne je možné zmeniť napríklad priestupkový zákon a v ňom stanoviť sankciu za nezaplatenie peňažnej sankcie; napríklad odobratie vodičského oprávnenia, nutnosť vykonať práce pre obec a podobne) a len následné konanie dlžníka, ktorým sa cielene zbavuje svojho majetku by malo byť, tak ako je to doposiaľ, posúdené ako trestný čin.

Návrh tohto trestného činu výrazne pripomína návrh poslancov z roku 2016, ktorí vtedy navrhovali vytvoriť nový trestný čin s názvom „nezaplatenie faktúry“[2]. Aj tam išlo o pomerne absurdný nápad trestať dlžníkov.

Nie som zástancom vytvárania nových skutkových podstát trestných činov a to bez náležitého (riadneho) odôvodnenia prečo je zavedenie novej skutkovej podstaty nevyhnutné, prečo nepostačujú už existujúce skutkové podstaty trestných činov, či vôbec je trestnoprávny postih určitých konaní nevyhnutný a či prípadne nestačí len postih podľa mimotrestnej právnej úpravy. Odpoveď na tieto otázky je pritom nevyhnutná, nakoľko zákonodarca je pri tvorbe nových skutkových podstát trestných činov viazaný zásadou in dubio pro libertate, podľa ktorej musí zákonodarca vždy náležite zdôvodniť potrebu kriminalizácie určitého konania, pričom ak pretrvávajú pochybnosti o potrebe kriminalizácie je nutné od nej upustiť a dať prednosť netrestným opatreniam.

Som názoru, že predkladatelia návrhu zákona nedali na vyššie položené otázky adekvátnu odpoveď a dali sa uniesť riešením problému, ktoré naivne spolieha na všemocnosť trestného práva, pričom predkladaný návrh zákona vzbudzuje pochybnosti z hľadiska princípu in dubio pro libertate, či ultima rátio.

Trestné právo je už niekoľko rokov falošne považované (slovami bývalého sudcu Ústavného súdu ČR Jana Musila) za všeliek na všetky neduhy ľudstva a preto sa jeho intervencia stále a stále rozširuje na ďalšie oblasti a to často neadekvátne, čím dochádza k „prepínaniu“ trestnej represie. Možno badať tendenciu spraviť z trestného práva odpadkový kôš do ktorého možno hodiť všetko, čo sa nevie „upratať“ cestou civilného, či správneho práva a spoliehať na to, že ak „dám všetko do trestu“ tak sa všetky problémy vyriešia. Ide o naivnú predstavu štátu, že vytvorením nového trestného činu „je to vybavené“ a že skončia určité protiprávne konania, ktoré má nový trestný čin postihovať.

Namiesto záveru možno v zhode s bývalým sudcom Ústavného súdu ČR Janom Musilom uzatvoriť, že tak ako sudca nesmie uložiť trest bez toho, aby bola preukázaná vina páchateľa, nesmie ani zákonodarca hroziť trestom, bez toho, aby preukázal jeho potrebnosť.

Lex atentát a identifikovanie "zdroja komunikácie"

Zo skupiny návrhov zákonov zaujmú aj zmeny v zákone o Policajnom zbore, kde sa navrhuje zavedenie oprávnenia policajta v priestupkovom konaní a to v znení:

Policajt je pri identifikácii osoby podozrivej zo spáchania priestupku prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby oprávnený s predchádzajúcim súhlasom prokurátora vyžadovať od právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prevádzkujú elektronické komunikačné siete alebo poskytujú elektronické komunikačné služby, údaje potrebné na zistenie a identifikáciu zdroja komunikácie.“.

Toto je taktiež podivný návrh zmeny zákona. Prokurátor bude činný v priestupkovom konaní? Mení sa aj zákon o prokuratúre? Ak nie tak prečo? Budú súhlas vydávať prokurátori pôsobiaci v trestnej oblasti alebo prokurátori pôsobiaci v netrestnej oblasti? A ktorá prokuratúra bude príslušná na udelenie súhlasu? A tak by sa dalo pokračovať aj ďalej…

Zákonodarca by sa mal držať pravidla, že radšej nemať žiadny zákon, než mať zákon zlý.

JUDr. Peter Šamko, sudca Krajského súdu v Bratislave

Lex atentát

Pokračovanie.

Vo vládou 12.6.2024 schválenom balíčku opatrení pribudli aj dôvody, ktoré umožňujú vysloviť zákaz zhromažďovania.

Predchádzanie stretu viacerých konkurenčných zhromaždení

Čo to znamená, si asi viete domyslieť. Možný zákaz akéhokoľvek zhromaždenia, ak bude ohlásené "protizhromaždenie". A proti zakázanému zhromaždeniu je legálne možné použiť donucovacie prostriedky na jeho ukončenie. A udeliť pokuty, ktorých hranica sa zvýšuje z 99 na 1000 EUR. A ktorej nezaplatenie sa stáva trestným činom, so sadzbou do dvoch rokov odňatia slobody.

Hentam na poli za mestom sa stretnite, aby ste nám tu neprekážali.

Výsledok: Žiadna obec žiadne zhromaždenie nepovolí.

Tresty za "hrubé správanie" v elektronickom priestore:

Unikátne vymyslená súčinnosť nových opatrení:

V závislosti na tom, čo nazve príslušný orgán napríklad schválnosťou, môžete dostať za akýkoľvek prejav v "elektronickom priestore" pokutu do 1000 EUR - ako priestupok, a náväzne na to, ak ju nezaplatíte, stanete sa páchateľom trestného činu. Právnici budú mať radosť - len nie každý má peniaze na právnika. A vyhliadky na úspech pri takýchto vágnych definíciách priestupkov sú zlé. V skratke - ide o zastrašovanie najhrubšieho zrna a o likvidáciu nepohodlných hlasov na ulici a na internete.

Toto bolo len pár príkladov...

--

Čerpané z

https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/29673/1

Tzv. lex atentát prerokuje parlament v skrátenom legislatívnom konaní

Tzv. lex atentát, balík zákonov predložených po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer-SD), prerokuje parlament v skrátenom legislatívnom konaní. V utorok to odobrili poslanci Národnej rady (NR) SR.

https://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-tzv-lex-atentat-prerokuje-parlam/802946-clanok.html?utm_source=teraz

19. júna 2024

Lex atentát

PETER WEIS 

Z môjho pohľadu je lex atentát najväčšou katastrofou navrhovanej legislatívy, aký sme tu za posledné obdobie mohli vidieť. Konkuruje mu azda iba zmena ústavného zákona o bezpečností štátu z čias predošlej (tej riadnej) vlády.

Tému rozdelím na niekoľko okruhov.

1. zmena trestnoprávnych noriem
2. skrátené legislatívne konanie
3. zákaz zhromažďovania sa
4. osoba navrhovateľa (MO SR namiesto MS SR/MV SR)
5. iné

V tomto článku sa budem venovať len bodom 1 a 2.

„Tí, čo sa dokážu vzdať základnej slobody, aby získali trochu dočasnej bezpečnosti, nezaslúžia si ani slobodu ani bezpečnosť.“ — Benjamin Franklin, americký politik a diplomat 1706–1790

1. Zmena trestnoprávnych noriem

A. Marenie výkonu úradného rozhodnutia

Zavádza sa nová skutková skutková podstata, ktorá znie:

“Kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verenej moci tým, že bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť zaplatiť pokutu alebo obdobnú sankciu peňažnej povahy uloženú rozhodnutím štátneho orgánu v malej výške, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.”

Čo je malá výška pokuty, zákonodarca nijako nespresňuje a ak to bude takto prijaté, spôsobí to značné aplikačné problémy. Malá výška je teoreticky niečo ako malá škoda podľa § 125 trestného zákona a teda zrejme sa budeme baviť o pokute nad 266 Eur. Čo je “vážnym dôvodom” na nesplnenie povinnosti je takisto ponechané na aplikačnú prax, čo nie je dobré riešenie.

Čo to môže v praxi znamenať?

Zavedenie tejto novej úpravy by mali okamžite kritizovať najmä priaznivci JUDr. Harabina, keďže viackrát v minulosti radil pokuty za domnelé priestupky na úseku “verejného zdravia” neplatiť. Ak by sa v budúcnosti takáto situácia na úseku “verejného zdravia” opäť vyskytla, neposlušným občanom by už hrozil pobyt za mrežami. A to už po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku.

T.j. už by nestačil návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia a už vonkoncom nie správna žaloba. Ak by sa človek chcel brániť na súde, už by to robil pravdepodobne so záznamom v registri trestov. Alebo by najprv musel pokutu zaplatiť, vyhnúť sa trestu a až potom sa skúšať domôcť spravodlivosti.

Čo by to znamenalo pre štát? Katastrofu.

1. Štát by v prípadoch, kedy by pokuta bola zrušená z dôvodu nezákonnosti za škodu, ktorú tým spôsobil domnelému priestupcovi. Avšak už nielen v oblasti finančnej, ale aj v trestnoprávnej (napríklad za nezákonnú väzbu alebo nezákonné rozhodnutia v trestnom konaní). Štát tak na základe budúceho rozhodnutia súdu pri vybratí pokuty napríklad 300 Eur uhradí domnelému priestupcovi v budúcnosti za nezákonné zásahy bez náhrad trov právneho zastúpenia pokojne aj sumárne okolo 30.000,- Eur.
2. Je verejne známe, že väznice máme preplnené. Kam s ďalšími “nebezpečnými” priestupcami? Koho budeme prepúšťať, aby sme mali miesto pre životu nebezpečných občanov-priestupcov?
3. Štát vynakladá na jedného väzňa asi 23.000,- Eur ročne. Za 300,- nezaplatených eur? A to nehovoríme o finančných následkov pre rodiny, ktoré sa spoliehajú na príjmy priestupcu, nehovoriac o daňových a odvodových príjmoch pre štát, ktorý tento zlý priestupca počas výkonu trestu neodvedie.
4. Ak sa majú práva vykladať extenzívne, robil niekto pri tomto návrhu test proporcionality? Predpokladám, že nie. Čo zásada ultima ratio?
5. Týmto návrhom sa z policajtov a prokurátorov stanú de facto exekútori. Teda pridáva sa im vymáhačská agenda. Neplatíš? Veď uvidíš. Požičaj si na štátny dlh alebo hybaj do basy. Nejde Mohamed k hore, príde hora k Mohamedovi.
6. A nakoniec, zavedením tejto úpravy sa podporí činnosť úžerníkov. A prehĺbí zadĺženie domácností.
7. Zaťažia sa správne súdy návrhmi na odklad výkonu rozhodnutia.

Takže u nás bude platiť, že nikoho nemožno pozbaviť osobnej slobody len preto, že nie je schopný dodržať zmluvný záväzok, ale za záväzok voči štátu áno? Naozaj chcem vidieť Európsky súd pre ľudské práva, ako sa v budúcnosti k takej kauze postaví.

B. Zisťovanie identity pri domnelých priestupkoch

§ 117 zákona o elektronických komunikáciách sa dopĺňa:

“Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejne dostupné služby je povinný s predchádzajúcim súhlasom prokurátora poskytnúť Policajnému zboru pri identifikácii osoby podozrivej zo spáchania priestupku prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby údaje potrebné na zistenie a identifikáciu zdroja komunikácie.“.

Rozumiem, o aký sledovaný účel ide. Ten účel je v poriadku. Zrejme ide o internetové diskusie a nenávistné komentáre. Avšak zároveň by malo z pohľadu práva platiť, že účel nemá svätiť prostriedky.

Oba predošlé body treba vnímať aj synergicky so zmenou zákona o policajnom zbore. Mne do očí bije toto ustanovenie:

“Policajt je pri identifikácii osoby podozrivej zo spáchania priestupku prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby oprávnený s predchádzajúcim súhlasom prokurátora vyžadovať od právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prevádzkujú elektronické komunikačné siete alebo poskytujú elektronické komunikačné služby, údaje potrebné na zistenie a identifikáciu zdroja komunikácie.“.

Čo hľadá prokurátor v priestupkových konaniach? Prečo priestupky un bloc z ničoho nič povyšujeme úpravou lex atentát na nebezpečné pre spoločnosť tak, že treba ľudí neselektívne viac monitorovať, sledovať, obmedzovať a nasadzovať policajtov už pri podozrení na priestupok, čiže VŽDY, keď si to KTOKOĽVEK v štátnom aparáte zmyslí. To je bezlimitný svojvoľný zásah! To sú jasné znaky policajného štátu. A to tu ešte v tejto forme naozaj nebolo.

Pamätáte si, aký humbug (a oprávnený) tu bol, keď ministerka JUDr. Kolíková chcela rozšíriť možnosť použitia ITP na všetky úmyselné trestné činy? Hromadnú pripomienku vtedy podporilo 7500 ľudí. A teraz ideme riešiť podozrenie z priestupku zásahom do práva na súkromie garantovanom v čl. 8 Dohovoru? Takýmto spôsobom? To nemyslíte vážne. Nenašiel sa jeden jediný normálny spôsob, ktorý by nehrozil fiaskom na ESĽP. A potom čo? Budeme stíhať predkladateľa po prvom rozhodnutí ESĽP tak, ako to robí vláda teraz? Realizácia práva a realizácia práva na pomstu sú dve odlišné veci a iba jeden spôsob požíva právnu ochranu. A tým sa dostávame aj k bodu 2.

2. Skrátené legislatívne konanie.

Dôvodom pre skrátené legislatívne konanie pre navrhovanú právnu úpravu je vraj bezpečnosť. My nepoznáme obsah operatívnych informácií, ale ľudia by v prvom rade mali poznať reálny dôvod. Hrozia bezprostredne ďalšie vraždy alebo pokusy o úkladnú vraždu? Lebo ak nie, tento dôvod nie je namieste.

Opäť sa pýtam: kde je test proporcionality? Ako pri Mikasových vyhláškach. Tvrdím, že neexistuje. Prečo? Veď zásadným spôsobom zasahujete do základných práv a slobôd. Ak by vám teraz aj chcela odborná verejnosť pomôcť, nemôže. V skrátenom legislatívnom konaní ste nám odňali možnosť podania hromadnej pripomienky a účasť na rozporovom konaní. Diskusia nebude…

Preto pripomínam ešte raz, plandémia bola následkom krízy morálky a etiky. Každý, kto nepozerá na spoločnosť optikou polarizujúcej politiky mi azda dá zapravdu. Kríza pokračuje. Skúste zmeniť optiku a zamýšľané ciele dosiahnete inak.

A keďže vás všetkých tak tlačí čas, pevne verím, že na ďalšie skupinové futbalové zápasy do Nemecka nepoletíte. Treba pracovať.

Lex atentát je súbor zákonov, ktorý všetky médiá - či už z hlúposti, alebo zámerne - redukujú na nehnuteľnosti pre tých, ktorí ich nepotrebujú, renty pre tých, ktorí ich nepotrebujú a obmedzenie práv na zhromažďovanie pred domami politikov a lekárov, ktoré nič neprinesú. Ale podstata je niekde inde. Vyššie vo vlákne je podrobností viac. Ide o zavedenie diktatúry v zrýchlenom konaní.

Viete ako to urobili v Nemecku v roku 1933 národní socialisti? Ak vám znie "národní socialisti" povedome, áno, vo vláde máme aj socialistov, aj národných.

Oni vtedy podpálili ríšsky snem a obvinili z činu komunistov.

Naši národní socialisti 15. mája zinscenovali atentát na R. Fica a ako páchateľov obvinili média, opozíciu a "nenávistnú kritiku vlády".

Politické dôsledky podpálenia snemu : Už na druhý deň, 28. februára 1933 bol vydaný dekrét ríšskeho prezidenta na ochranu ľudu a štátu (dekrét o požiari Ríšskeho snemu). Tým sa de facto pozastavili základné práva Weimarskej ústavy a uvoľnila sa cesta pre legalizované prenasledovanie politických oponentov NSDAP políciou a SA. dekrét o požiari Reichstagu bol rozhodujúcou etapou pri zavádzaní národnosocialistickej diktatúry. Väznice boli čoskoro preplnené a denne prichádzali noví väzni. Politickí väzni boli teraz držaní v improvizovaných miestach zadržiavania. Vznikli tak "divoké" alebo "skoré" koncentračné tábory.

Pokračovanie určite poznáte.

--

Nová legislatíva - lex falošný atentát - je účinná od 15. júla 2024.