Obrazy - stratené, nájdené

Zora
upravené Wed 28 Jun 2023 v Mimo kategórií #1


21.6.23

Švajčiarske múzeum ponúka odmenu za zmiznuté obrazy

Kunsthaus Zürich, jedno z najrenomovanejších švajčiarskych múzeí umenia, ponúka odmenu 10.000 frankov (zhruba rovnako i v eurách) za informácie, ktoré by pomohli vypátrať dva nezvestné obrazy, uviedla v utorok polícia.

Múzeum stratilo stopy po dvoch dielach - jednom od flámskeho maliara Roberta van den Hoeckeho a druhom od holandského umelca zlatého veku Dircka de Braya.

"Od konca decembra 2022 chýbajú v Kunsthaus Zürich dva cenné obrazy. Podľa prvotného vyšetrovania kantonálnej polície v Zürichu došlo ku krádeži," uviedol policajný zbor.

"Kunsthaus Zürich ponúka odmenu do výšky 10.000 švajčiarskych frankov za informácie, ktoré povedú k vyšetreniu tohto trestného činu alebo k nájdeniu obrazov," uvádza inštitúcia.

"Každého, kto má informácie o páchateľoch alebo o tom, kde sa obrazy nachádzajú, žiadame, aby kontaktoval políciu," uvádza sa vo vyhlásení Kunsthaus Zürich.

Po požiari, ktorý vypukol v auguste 2022, múzeum dalo vyčistiť a zreštaurovať viac ako 700 výtvarných diel. Neskôr sa však po daných dvoch obrazoch nenašli žiadne stopy a polícia uviedla, že boli ukradnuté medzi 21. septembrom a 22. decembrom 2022.

Obe diela sú namaľované na dubovom dreve, sú zarámované a pokryté sklom. Zaradili ich do systému Art Loss Register (ALR), najväčšej svetovej databázy ukradnutých umeleckých diel.

Register bol založený v Londýne v roku 1990 a v súčasnosti obsahuje viac ako 700.000 položiek.

Kunsthaus Zürich má jednu z najvýznamnejších umeleckých zbierok vo Švajčiarsku s takmer 4000 obrazmi a sochami, ako aj 95.000 grafickými dielami datovanými od 13. storočia po súčasnosť. Stála expozícia obsahuje približne 1000 diel.


--

/automatický preklad/

Rozlohou najväčšiemu múzeu vo Švajčiarsku, Kunsthaus Zurich, chýbajú dvaja starí majstri. Škandál zrejme postaví bývalého prezidenta Švajčiarskej národnej banky Philippa Hildebranda do zlého svetla.

Kunsthaus podal 13. januára sťažnosť "na neznámeho" a požiadal políciu, aby to prešetrila. Je ťažké uveriť, že čoskoro uplynú dva týždne, kým múzeum zavolá políciu. A o nič lepšie na tom nie je ani to, že potom trvá ďalšie dva týždne, kým je verejnosť informovaná.

Stáročné umelecké diela sú súkromné ​​trvalé pôžičky.

Po celé generácie zberatelia zverovali svoje poklady Kunsthaus Zürich.

Takmer tri štvrtiny obrazov a sôch tvoria trvalé výpožičky alebo dary od súkromných osôb.

Kunsthaus Zurich sa už raz stal obeťou krádeže umenia.

V roku 1968 zmizlo dielo „Žena s ružovou hlavou“ od Salvadora Dalího. O niekoľko rokov neskôr sa však umelecké dielo opäť objavilo vo Francúzsku a vrátilo sa do múzea.

https://muula.ch/aktuell/grosstes-museum-der-schweiz-findet-gemalde-nicht-mehr-kunsthaus-zurich-bilder-brand-snb-notenbank-philipp-hildebrand-polizei-art-loss-register-dauerleihgaben-direktorin-ann-demeester/

--

Robert van den Hoecke

-flámsky maliar, rytec a architekt

-bol dvorným maliarom rakúskeho arcivojvodu Leopolda Wilhelma , guvernéra habsburského Holandska 

-ako kontrolór opevnenia Flámska namaľoval mnoho pohľadov na tábory, bitky a mestá

-habsburské Holandsko: https://cs.wikipedia.org/wiki/Habsbursk%C3%A9_Nizozem%C3%AD

Jeho kolega antverpský maliar Gonzales Coques namaľoval van den Hoeckeho portrét vo forme alegórie zraku, jedno dielo zo série o piatich zmysloch . [8] Portrét zobrazuje van den Hoeckeho v jeho oficiálnej funkcii "Côntroleur des fortifications" s opaskom a mečom. [3] Umelec drží v ruke maliarsku paletu a v druhej práve dokončený obraz vojenského tábora, ktorý zodpovedá plánu Ostende ležiaceho na stole pred ním. Voľba maliara-rytca Roberta van den Hoeckeho ako zosobnenia zraku bola mimoriadne výstižná, pretože jeho jemnosť spracovania bola obdivovaná najmä jeho súčasníkmi.

https://en.wikipedia.org/wiki/Robert_van_den_Hoecke#/media/File:Gonzales_Coques_-_Sight_(Portrait_of_Robert_van_den_Hoecke).tiff

https://en.wikipedia.org/wiki/Robert_van_den_Hoecke

"Soldaten im Lager"

(Vojaci v tábore)

z polovice 17. storočia (18,8 x 24,7 cm)

1.ukradnutý


--

Dirck de Bray

-bol holandský maliar zlatého veku, bol grafikom a maľoval kvetinové a poľovnícke zátišia

https://en.wikipedia.org/wiki/Dirck_de_Bray

"Narzissen und andere Blumen in Glasvase auf einer Marmorplatte"

(Narcisy a iné kvety v sklenenej váze na mramorovej doske)

z roku 1673 (30,9 x 23,5 cm)

2.ukradnutý


Komentáre

  • Zora
    upravené 13 May 16:41 ->


    Hitler a Lenin

    https://sk.wikipedia.org/wiki/Adolf_Hitler

    https://cs.wikipedia.org/wiki/Caf%C3%A9_Central

    --

    Hitler a Lenin proti sobě hráli šachy, říkají historici

    23. 4. 2010

    Záhadný obraz Adolfa Hitlera, který hraje šachy proti Vladimíru Iljiči Leninovi, je k prodeji na anglické aukci. Podle znalců je pravý a historikům nabízí celou řadu znepokojivých otázek.

    Přibližně před sto lety mohl vzniknout obraz, který zachycuje Adolfa Hitlera, jak hraje šachovou partii s Vladimírem Iljičem Leninem. Jedna anglická aukční síň za něj chce 40 tisíc liber – v přepočtu 1, 2 milionu korun.

    Historici se už desetiletí přou, zda se Hitler a Lenin opravdu setkali. Nově objevený obraz naznačuje, že se oba muži znali. Aukční síň nechala obraz přezkoumat forenzními znalci, kteří na jeho rubu našli podpisy. Ty podle odborné expertízy přesně odpovídají dochovaným podpisům Adolfa Hitlera a Vladimíra Iljiče Lenina. Richard Westwood-Brookes z aukční síně Mullocks Auctioneers potvrdil deníku Daily Mail: “I když někteří historici se budou pořád přít, naši experti potvrdili, že oba podpisy na obraze se na 80 procent shodují s těmi originálními.“

    Hitlera učila kreslit židovská malířka

    Obraz byl objeven na konci loňského roku /2009/ a historici umění, kteří ho studovali, tvrdí, že ho s největší pravděpodobností namalovala židovka. Autorkou měla být Hitlerova učitelka kresby Emma Lowenstrammová. Nazvala ho "Šachová partie: Lenin s Hitlerem - Vídeň 1909“. Že by obraz mohl být pravý, potvrzují i historici. Právě v roce 1909 totiž oba budoucí diktátoři v hlavním městě Rakouska-Uherska žili, a to jen několik minut chůze od sebe. Dům Hitlerovy učitelky kresby byl tehdy vyhlášeným místem, kde se setkávali umělci a volnomyšlenkáři. Je proto poměrně logické, že právě tady se mohli potkat.

    Kdo byl lepší šachista?V nakreslené partii hrál Hitler bílými, Lenin černými. Přestože německý malíř začínal, zdá se, že je v právě probíhající hře v defenzivě. Odpovídá tomu i jeho zadumaný výraz, který naznačuje, že je budoucí führer v úzkých.

    Našli se už také pochybovači. Obrazu vytýkají, že Hitler na něm vypadá příliš starý – na dvacetiletého muže má příliš strhané rysy. Navíc Lenin byl podle některých svědků v tu dobu holohlavý, zatímco na obraze se pyšní tmavými vlasy. Kresba existuje v několika exemplářích, ale ten z aukce je jediný s podpisy. Společně s ním se draží i šachovnice, na níž se partie měla odehrát. Oba předměty pocházejí z pozůstalosti paní Lowenstrammové.


  • 22.6.24

    Predpovedali Egypťania Simpsonovcov?! Nebudete veriť vlastným očiam, čo sa našlo na sarkofágu

    Náhoda? Pomaly už nikoho neprekvapuje, že animovaný seriál Simpsonovci v niektorých svojich scénach doslova predpovedá budúcnosť. Kto však predpovedal rodinku Simpsonovcov? Možnú odpoveď by sme mohli hľadať na mieste, kde to skutočne nikto nečakal - v Egypte!

    Na moment si predstavte, že otvárate práve objavený sarkofág. Rozprávkovú postavičku by ste v ňom iste nehľadali. Ibaže to sa skutočne prihodilo archeológom, ktorí nedávno odhalili vnútro sarkofágu. Ten vlani objavili na 3 500-ročnom pohrebisku v egyptskom meste Minjá. Keď nadvihli vrchnú časť rakvy, z jej vnútornej strany na nich vykukla Marge Simpsonová.

    Žltá postavička s modrými vlasmi v tvare obdĺžnika a v zelených šatách, teda presne taká istá, aká sa objavuje v seriáli Simpsonovci. Na internete sa tak začali šíriť správy typu „Marge, si to ty?“ či „Egypťania predpovedali Simpsonovcov“.

    Ako uvádza denník The Egyptian Gazette, rakva patrila Tadi Ist, dcére istého egyptského veľkňaza. Kresba údajne znázorňuje túto ženu, ako cestuje do posmrtného života. Obklopuje ju tucet veľkňažiek reprezentujúcich 12 hodín dňa. „Je to vzácny a dôležitý výjav,“ prezradil šéf Najvyššej rady pre starožitnosti Mostafa Waziry.