Blízky východ
Komentáre
-
Je čas na sankce proti Izraeli, míní belgická vicepremiérka
8. 11. 2023
K přijetí sankcí proti Izraeli vyzvala kvůli úderům židovského státu v Pásmu Gazy belgická vicepremiérka Petra De Sutterová. Politička za zelenou stranu Groen zároveň vznesla požadavek na vyšetření útoků na nemocnice a uprchlické tábory v palestinské enklávě, na níž Izrael útočí v odvetě za krvavé útoky teroristického hnutí Hamás ze 7. října.
„Je čas na sankce proti Izraeli. Déšť bomb je nehumánní,“ řekla podle agentury Reuters De Sutterová listu Nieuwsblad. „Je jasné, že Izrael se nestará o mezinárodní požadavky na příměří,“ dodala.
De Sutterová též řekla, že Evropská unie by měla okamžitě pozastavit svou asociační dohodu s Izraelem, která prohlubuje vzájemnou hospodářskou a politickou spolupráci.
Požaduje také, že by měl být zaveden zákaz dovozu produktů z okupovaných palestinských území. Sankce chce zavést i proti násilným osadníkům, politikům a vojákům odpovědným za válečné zločiny, kterým by měl být zakázán vstup do EU.
Zároveň řekla, že Belgie by měla navýšit finanční prostředky pro Mezinárodní trestní soud v Haagu, aby mohl řádně vyšetřovat vzdušné útoky, a zároveň přiškrtit přísun peněz pro Hamás. /hádam si teta nepletie Hamas s civilistami/
2 -
V nemocnici Šifá v Gaze zomreli dve predčasne narodené deti
Jeruzalem 11. novembra (TASR) - Izraelské zoskupenie Lekári za ľudské práva (PHR-IL) tvrdí, že v dôsledku výpadku dodávok elektrickej energie v najväčšej nemocnici v Gaze zomreli dve predčasne narodené deti. Izraelské združenie o tom informovalo s odvolaním sa na lekárov z nemocnice Šifá.
"Môžeme oznámiť, že v dôsledku nedostatku elektrickej energie prestala fungovať jednotka intenzívnej starostlivosti pre novorodencov. Dve predčasne narodené deti zomreli a existuje reálne riziko ohrozenia života ďalších 37 predčasne narodených detí" hospitalizovaných v nemocnici Šifá, uviedla mimovládna nezisková organizácia PHR-IL citovaná denníkom The Times of Israel (TOI).
Britská stanica BBC, ktorá o tom tiež informovala, uviedla, že túto správu nie je možné nezávisle overiť.
Podľa BBC izraelská armáda priznala, že oblasť okolo nemocnice Šifá sa stala dejiskom prudkých bojov izraelských vojakov s militantmi radikálnej palestínskej organizácie Hamas.
Plukovník Moše Tetro, ktorý vedie izraelský koordinačný a styčný úrad (CLA) pre Gazu, v sobotu podľa TOI spresnil, že izraelské jednotky bojujú proti Hamasu v blízkosti nemocnice, pričom však "na nemocnicu sa nestrieľa a nie je obliehaná".
Uviedol tiež, že východná strana nemocnice zostáva otvorená a "každý, kto chce odísť, môže".
Mimovládna organizácia Lekári bez hraníc (MSF) v sobotu večer na sociálnej sieti X uviedla, že útoky na nemocnicu Šifá sa v posledných hodinách dramaticky zvýšili. Situáciu označila za katastrofálnu.
Nemocnica Šifá je najväčším zdravotníckym zariadením v Pásme Gazy, dodala agentúra AFP.
--
Najväčšia nemocnica Šifá v Pásme Gazy už nie je v prevádzke
Tel Aviv/Gaza 11. novembra (TASR) - Nemocnica Šifá, ktorá je najväčším zdravotníckym zariadením v Pásme Gazy, už nie je v prevádzke, vyplýva z vyjadrení tamojšieho zdravotníckeho personálu a palestínskeho ministerstva zdravotníctva.
"Už nie je elektrina," uviedol pre DPA britsko-palestínsky chirurg Ghassan Abu Sitta, ktorý pripomenul, že do areálu tejto nemocnice dopadli aj rakety. "Väčšina personálu nemocnicu opustila... Zranení, ktorí mohli, odišli," dodal.
O ťažko zranené osoby sa podľa neho stále stará jadro tímu tamojších zdravotníkov. DPA pripomína, že tvrdenia nebolo možné bezprostredne overiť.
V nemocnici Šifá sa mali nachádzať tisícky chorých a zranených ľudí, ako aj ďalšie tisíce utečencov, ktorí tam hľadali útočisko pred bojmi. Palestínske ministerstvo zdravotníctva ďalej uviedlo, že v spomenutej nemocnici už nie sú ani zásoby potravín a vody a nefunguje ani telefonické spojenie.
Podľa vyjadrení britsko-palestínskeho chirurga funguje v súčasnosti v Pásme Gazy už len jediná väčšia klinika, ktorou je nemocnica al-Ahlí.
1 -
11.11.23
14:43
Íránský prezident: Palestina „od řeky po moře“ je jediné řešení
„Jediným řešením tohoto konfliktu je pokračující odpor proti izraelskému útlaku až do ustavení palestinského státu od řeky k moři,“ řekl íránský prezident Ebráhím Raísí na aktuálním summitu lídrů islámských zemí v Rijádu.
Fakticky tak vyzval ke zničení Izraele, neboť heslo odkazuje na řeku Jordán a Středozemní moře, mezi kterými židovský stát leží, podotkl web The Times of Israel.
„Dnes se každý musí rozhodnout, na které straně stojí,“ dodal Raísí a vyzval zároveň k vyzbrojení Palestinců a ekonomickým sankcím vůči Izraeli. Pro íránského prezidenta jde o první návštěvu Saúdské Arábie od doby, kdy dříve nesmiřitelní rivalové před několika měsíci obnovili vztahy.
--
2 -
Pri izraelských útokoch v Libanone údajne zahynuli aj novinári
Bejrút 21. novembra (TASR) - Životy dvoch novinárov a dvoch ďalších civilistov si v utorok údajne vyžiadali izraelské útoky na juhu Libanonu. Oznámili to tamojšie médiá, pričom libanonská televízia al-Majádín uviedla, že zabitými novinármi sú jej zamestnanci, uvádza TASR píše podľa správ agentúr AFP a AP.
Libanonská štátna tlačová agentúra NNA informovala o "smrti troch občanov - dvoch novinárov a jedného ďalšieho civilistu - pri nepriateľskom bombardovaní", ku ktorému malo dôjsť pri dedine Tayr Harfa na juhu Libanonu, pri hraniciach s Izraelom. Televízia al-Majádín uviedla, že išlo o nálet, pričom zabití boli jej "spravodajkyňa Farah Omarová a tiež kameraman Rabih Maamari", ktorí v teréne informovali o násilí na hraniciach s Izraelom.
Táto panarabská televízia, ktorá je spriaznená s libanonským proiránskym militantným hnutím Hizballáh, označila útok na novinárov za zámerný, informuje agentúra AP. Zabitým civilistom mal byť podľa informácií televízie istý muž zo zmienenej pohraničnej dediny. Libanonská vláda označila útok na novinárov za neslýchaný.
Izraelská armáda oznámila, že tieto tvrdenia preveruje.
AP pripomína, že izraelská vláda minulý týždeň zablokovala vysielanie zmienenej televízie v Izraeli.
Libanonské médiá v utorok informovali aj o ďalších údajných izraelských útokoch v pohraničí. Štátna tlačová agentúra NNA uviedla, že pri útoku v pohraničnej dedine Kfar Kila zahynula 80-ročná žena, zatiaľ čo jej vnučku so zraneniami previezli do nemocnice.
Na izraelsko-libanonských hraniciach dochádza od vypuknutia konfliktu medzi Izraelom a Hamasom prakticky na dennej báze k násilným incidentom, ktoré si už vyžiadali aj obete. Rastú tak obavy, že by sa Hizballáh mohol pokúsiť otvoriť na severe Izraela ďalší front, aby tak pomohlo Hamasu.
--
Podľa Hamasu zahynulo v Pásme Gazy vyše 5500 detí
Gaza 21. novembra (TASR) - Viac než 5500 detí zahynulo v Pásme Gazy počas prebiehajúcej vojny medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. Celkovo tam prišlo o život viac než 13.300 ľudí, oznámilo v utorok ministerstvo zdravotníctva riadené Hamasom. Tieto čísla považuje za dôveryhodné aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres v nedeľu označil počet civilných obetí v Pásme Gazy za "šokujúci a neprijateľný".
V posledných dňoch sa hovorí o možnej dohode Izraela a Hamasu, na základe ktorej by prerušili boje a oslobodili rukojemníkov. Izrael však zároveň vyhlasuje, že chce zintenzívniť svoje vojenské operácie na juhu Pásma Gazy. Tam pritom pôvodne odporúčal utiecť civilistom pred útokmi v severnej časti tejto palestínskej enklávy.
--
Do Egypta previezli 29 bábätiek evakuovaných z nemocnice Šifá v Gaze
Káhira 20. novembra (TASR) - Dvadsaťdeväť predčasne narodených detí evakuovaných z najväčšej nemocnice Šifá v Gaze v pondelok dorazilo do Egypta, informuje TASR podľa agentúry AFP.
Nemocnica Šifá sa stala stredobodom bojov medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. Deti boli zo spomenutej nemocnice evakuované v priebehu nedele.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHP) opísala toto zariadenie ako "zónu smrti". Izrael sa usiluje zničiť základne Hamasu, ktoré sa podľa židovského štátu nachádzajú v podzemí pod nemocnicou.
Prvotné informácie hovorili o dovedna 31 evakuovaných predčasne narodených deťoch z nemocnice Šifá; podľa AFP nebolo bezprostredne jasné, prečo ich do Egypta prišlo len 29.
Podľa agentúry DPA zomreli dve z detí ešte pred začatím evakuácie. podľa vyjadrení lekárov z Gazy bojuje každé z evakuovaných detí so závažnými infekciami v dôsledku nedostatku liekov; niektoré z nich sú údajne v kritickom stave.
Ani jedno z detí nesprevádzal rodinný príslušník, keďže palestínske ministerstvo zdravotníctva nedokázalo nájsť ich blízkych príbuzných, dodáva WHO.
--
UNRWA: V Pásme Gazy prší, situácia utečencov je neudržateľná
Gaza 20. novembra (TASR) - Vo vojnou zmietanom Pásme Gazy padal v pondelok hustý dážď, ktorý výrazne zhoršil situáciu ľudí nachádzajúcich sa v núdzových prístreškoch. Upozornila na to Agentúra OSN pre pomoc palestínskym utečencom na Blízkom východe (UNRWA).
"V celom Pásme Gazy prší. Situácia v prístreškoch je neudržateľná. Ľudia nemajú žiadne (iné) alternatívy," napísala UNRWA na sociálnej sieti X (predtým Twitter).
Podľa vysokopostaveného predstaviteľa UNRWA sú problémom aj splašky, ktoré prúdia ulicami Gazy. Kanalizačné čerpadlá majú dostatok paliva len na to, aby fungovali na 55 percent svojej kapacity, informuje stanica CNN.
UNRWA už predtým opakovane poukazovala na vplyv izraelských obmedzení na dodávky paliva do palestínskej enklávy, ktoré je kľúčové pre fungovanie viacerých služieb vrátane systémov kanalizácie či zdravotníckych zariadení.
Izrael minulý týždeň súhlasil s dodávkami dvoch plných palivových nádrží do Pásma Gazy na dennej báze. Vyslúžil si za to kritiku od šéfa UNRWA Philippa Lazariniho, podľa ktorého toto množstvo absolútne nestačí. Spresnil, že na pokrytie humanitárnych služieb každý deň treba 160.000 litrov paliva.
--
Predstavitelia Palestíny a moslimských krajín sa stretnú v Číne
Peking 19. novembra (TASR) - Predstavitelia palestínskej samosprávy a ministri štyroch moslimských krajín absolvujú v pondelok a utorok stretnutie v Číne. V nedeľu to oznámil Peking, informuje TASR a základe správy agentúry AFP.
Do Číny pricestujú ministri zahraničných vecí palestínskej samosprávy, Saudskej Arábie, Jordánska, Egypta a Indonézie, ako aj generálny tajomník Organizácie islamskej spolupráce (OIC).
Témami stretnutia bude deeskalácia súčasného palestínsko-izraelského konfliktu, ochrana civilistov a riešenie palestínskej otázky, uviedla hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning.
Podľa izraelských úradov zabili militanti z Hamasu a ďalších skupín po vpáde do Izraela zo 7. októbra približne 1200 ľudí, pričom ďalších zhruba 240 osôb zajali ako rukojemníkov a odvliekli do Pásma Gazy. Ministerstvo zdravotníctva v Gaze ovládané Hamasom uvádza, že od začiatku konfliktu prišlo v tejto enkláve o život 12.300 ľudí.
Po vypuknutí vojny čínski predstavitelia vrátane ministra zahraničných vecí vyzvali na okamžité prímerie. Čína podporuje dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu.
--
Šéf OSN pre ľudské práva: Násilie v Gaze je nezmerateľné
Ženeva 19. novembra (TASR) - Miera násilia, ktoré v posledných dňoch pustoší Gazu, je nezmerateľná. V nedeľu to uviedol šéf Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva Volker Türk.
Školy a nemocnice, ktoré sa stali útočiskom pre vysídlených ľudí, sa podľa jeho vyhlásenia zmenili na "zónu smrti".
Volker Turk varoval, že "zabitie toľkých ľudí v školách premenených na úkryty, stovky utekajúcich ... z nemocnice Šifá počas pokračujúceho vysídľovania ... sú akcie, ktoré narúšajú základnú ochranu, ktorá sa civilnému obyvateľstvu musí poskytnúť podľa medzinárodného práva".
Türk vo štvrtok uviedol, že "veľmi vážne obvinenia z viacnásobných a závažných porušení medzinárodného humanitárneho práva si vyžadujú dôsledné vyšetrovanie, bez ohľadu na to, kto ich spôsobil". Varoval tiež, že vojnové zločiny v Pásme Gazy páchajú obe strany konfliktu.
--
AFP: Z nemocnice Šifá evakuovali 31 predčasne narodených detí
Gaza 19. novembra (TASR) - Z nemocnice Šifá v Pásme Gazy ovládanom Hamasom evakuovali 31 predčasne narodených detí spolu s tromi lekármi a dvoma zdravotnými sestrami. Pre agentúru AFP to v nedeľu uviedol generálny riaditeľ nemocníc v Gaze, píše TASR.
Dodal, že aktuálne prebiehajú prípravy" na ich prevoz do Egypta.
Hodnotiaca komisia vyslaná Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) v nedeľu nadránom skonštatovala, že nemocnica Šifá je "zónou smrti" a vyzvala na jej úplnú evakuáciu. V nemocnici podľa nej zostalo 291 pacientov vrátane 32 detí v mimoriadne kritickom stave a 25 zdravotníkov.
WHO do nemocnice v sobotu vyslala tím OSN zložený z odborníkov na verejné zdravie, logistikov a bezpečnostných pracovníkov z rôznych agentúr na "veľmi rizikovú" misiu.
Hodnotiaci tím prišiel do Šifá po tom, čo izraelská armáda podľa riaditeľa nemocnice nariadila evakuáciu približne 2500 vysídlených osôb, ktoré sa ukrývali v areáli nemocnice. Izrael poprel, že by tento príkaz vydal.
Nemocnica Šifá je najväčšia v Gaze. Podľa piatkového vyhlásenia izraelského premiéra Benjamina Netanjahua armáda objavila v podzemí nemocnice veliteľské centrum hnutia Hamas. Militanti podľa neho z nemocnice utiekli pred príchodom vojakov, ktorí tam našli aj zbrane a bomby. Hamas to popiera.
--
Šéfka UNICEF-u mala autonehodu, so zraneniami pokračovala do Gazy
New York 15. novembra (TASR) - Výkonná riaditeľka Detského fondu OSN (UNICEF) Catherine Russellová utrpela v stredu zranenia pri autonehode, ku ktorej došlo počas jej cesty do Pásma Gazy. Nehoda sa odohrala ešte na území Egypta cestou smerom k hraničnému priechodu Rafah.
/.../
"Mnoho detí je nezvestných a predpokladá sa, že sú pochované pod troskami zrútených budov a domov, čo je tragický výsledok použitia výbušných zbraní v obývaných oblastiach," dodala. Obe strany konfliktu sa podľa nej dopúšťajú vážneho násilia na deťoch.
--
3 -
Turisti pre konflikt rušia dovolenky v krajinách Blízkeho východu
Tel Aviv 1. decembra (TASR) - Turisti pre konflikt Izraela s hnutím Hamas prestali dovolenkovať v regióne Blízky východ. Postihuje to najmä ekonomiky krajín ako Jordánsko, Libanon a Egypt, ktoré sú závislé od medzinárodného cestovného ruchu.
V starovekom skalnom meste Petra v Jordánsku v súčasnosti "uvidíte málo návštevníkov", hoci začiatkom októbra tam boli davy ľudí, uviedol turistický sprievodca Amer Nezami. Vlani tam zavítalo 900.000 turistov.
"Kombinované zájazdy, ktoré zahŕňajú Jordánsko, západný breh Jordánu a Izrael, sa úplne prestali organizovať a desiatky rezervovaných zájazdov boli zrušené," povedal Nezami pre agentúru AFP. Zájazdy rušia najmä turisti zo Spojených štátov.
Recepčný v hoteli Petra Palace potvrdil, že od vypuknutia vojny veľké hotely zaznamenali 25 až 50-percentný pokles počtu rezervácií. Niektoré malé hotely hostí vôbec nemajú.
Podľa Svetovej organizácie cestovného ruchu OSN (UNWTO) Blízky východ v období od januára do júla tohto roka zaznamenal spomedzi globálnych regiónov najväčší nárast počtu návštevníkov .
Olivier Ponti zo spoločnosti ForwardKeys, ktorá analyzuje trendy v cestovaní, uviedol, že vojna negatívne ovplyvnila nielen dopyt po cestovaní do Izraela, ale výrazný pokles nových rezervácií evidujú aj ďalšie krajiny v regióne. Niektorí dovolenkári namiesto Turecka a Egypta cestujú za slnkom a morom do Španielska, Grécka a Portugalska.
2 -
Odporné zverstvo Izraela: Neľudské, čoho sa dopustili na novorodencoch!
2.12.23
Je nevyhnutné zriadiť nezávislý medzinárodný vyšetrovací výbor, ktorý sa bude zaoberať smrťou piatich novorodených palestínskych detí, uviedol Euro-Med Human Rights Monitor.
Bábätká boli ponechané napospas osudu po tom, ako izraelská armáda násilne evakuovala zdravotnícky personál z detskej nemocnice Al-Nasr v Gaze. Deti zostali opustené tri týždne, až kým ich našli bez známok života. Ich telá boli už v rozkladajúcom sa stave na JIS oddelení. Bola to hrozná poprava a zločin proti ľudskosti. Riaditeľ nemocnice Mustafa Al-Kahlot sa pokúsil zachrániť ich životy skôr, ako bolo neskoro.
Požiadal o pomoc medzinárodné organizácie vrátane Červeného kríža. Nikdy však nedostal odpoveď. Izraelského armádneho dôstojníka informoval, že deti potrebujú dýchacie prístroje a nemožno ich premiestniť na iné miesto. Armáda tvrdila, že prijme príslušné opatrenia. Podľa svedectva lekárky Mony Yousef 10. novembra bola nútená evakuovať pacientov a personál nemocnice. Niektorí boli v kritickom stave. Presunuli ich do oblasti vysídlenia v južnej časti údolia Gazy.
Nemocnica bola opakovane terčom streľby a delostreleckých útokov. Obkľúčili ju izraelské vojenské vozidlá. Ako potvrdili lekári, boli nútení nechať deti v nemocnici. Izraelský úradník v telefonickom rozhovore s riaditeľom nemocnice tvrdil, že všetky deti boli zachránené a previezli ich do bezpečia. V skutočnosti to však tak nebolo. Počas evakuácie nebolo možné urobiť nič pre záchranu ich životov. Pacienti a personál boli nútení odísť proti svojej vôli. Presun detí mala urobiť izraelská armáda. Tá to však neurobila. Novorodenci zostali opustení na prístrojoch a ponechaní v tichosti zomrieť.
0 -
Rusko chtělo zvýšit cenu ropy, ale většina zemí OPEC Putina odmítla
4.12.2023
Rusko a Saúdská Arábie prozatím neuspěly ve snaze opět zvýšit cenu ropy.
Jejich výzvu k výraznému snížení těžby ropy podpořilo pouze šest zemí z rozšířeného ropného kartelu OPEC+. Výsledek nedávné online konference OPEC+ byl trhy vnímán jako důkaz, že kartel je rozdělen. Cena ropy bezprostředně po konferenci výrazně klesla, informoval web PCLMedia.
Rusko a Saúdská Arábie snižovaly těžbu ropy již několik měsíců. To způsobilo, že cena ropy v září znatelně vzrostla. Od té doby však cena ropy klesá, a to i přes obavy z rozšíření války mezi Izraelem a Hamásem do klíčových ropných zemí na Blízkém východě.
Těžba ropy je v současné době na rekordní úrovni. To udržuje cenu ropy na relativně nízké úrovni, a tím napomáhá hospodářskému růstu a celosvětové prosperitě – ale ztěžuje úsilí o ochranu klimatu. Mezinárodní energetická agentura (IEA) vyzvala k ukončení hledání nových oblastí těžby a k radikálnímu snížení emisí z dopravy a těžby surovin. Generální tajemník OPEC Haitham Al Ghais se vyjádřil v tom smyslu, že je celosvětové emise CO2 by se měly snížit, ale zároveň musí být zajištěn hospodářský růst, sociální pokrok a dodávky energie.
1 -
Francúzska armáda zostrelila v Červenom mori drony letiace z Jemenu
Paríž 10. decembra (TASR) - Francúzska armáda v nedeľu uviedla, že jej fregata zostrelila v Červenom mori dva drony, ktoré k nej smerovali z pobrežia Jemenu.
K zostreleniu došlo podľa Paríža v sobotu večer medzi 21.30 h a 23.30 h SEČ približne 110 kilometrov od Jemenu.
Iránom podporovaní jemenskí húsíovia v sobotu pohrozili, že zaútočia na každé plavidlo smerujúce do izraelských prístavov, ak nebudú vpustené dodávky potravín a liekov do obliehaného Pásma Gazy, v ktorom prebieha vojna medzi palestínskym militantným hnutím Hamas a Izraelom.
Vo vyhlásení povstalcov sa totiž uvádza, že "legitímnym cieľom" ich ozbrojených síl sa stanú všetky lode smerujúce do Izraela - bez ohľadu na to, pod akou vlajkou sa plavia a aká je štátna príslušnosť ich vlastníkov alebo prevádzkovateľov. Hamas toto varovanie zo strany jemenských povstalcov privítal.
Izraelský poradca pre národnú bezpečnosť Cachi Hanegbi vyhlásil, že jeho krajina nebude akceptovať "námornú blokádu" a poznamenal, že predseda izraelskej vlády Benjamin Netanjahu už požiadal amerického prezidenta Joea Bidena aj európskych lídrov, aby prijali opatrenia na riešenie tejto situácie.
AFP upozorňuje, že jemenskí húsíovia nedávno zaútočili na lode, o ktorých tvrdili, že sú priamo prepojené s Izraelom, avšak ich najnovšia hrozba rozširuje rozsah ich cieľov.
Americký torpédoborec minulý týždeň zostrelil tri bezpilotné lietadlá počas toho, ako v Červenom mori poskytoval pomoc komerčným plavidlám, ktoré čelili útokom z Jemenu. Washington to odsúdil ako priame ohrozenie námornej bezpečnosti.
Prudký nárast námorných incidentov podnietil ministrov zahraničných vecí G7, aby na svojom stretnutí začiatkom decembra naliehali na jemenských povstalcov, aby prestali ohrozovať medzinárodnú lodnú dopravu a prepustili zadržiavanú nákladnú loď Galaxy Leader.
Okrem námorných útokov spustili húsíovia aj sériu dronových a raketových útokov na Izrael, ktorý od 7. októbra čelí aj raketovej paľbe zo strany palestínskej ozbrojenej skupiny Hamas.
1 -
Vražda!
19.12.2023
Al-Džazíra uvádí své zprávy popravou palestinských civilistů, včetně žen a batolat, ve škole v Džabalíji, kde se ukrývali. Všichni byli zastřeleni z bezprostřední blízkosti, bez známek bomby nebo raketového úderu.
![[...]](https://zvedavec.news/images/23/vrazda.png)
Na BBC se v pořadu Daily Politics, který se skládá z diskusí vysoce postavených britských poslanců, o Palestině vůbec nemluví, protože britská politická třída podporuje genocidu, takže pro ni není o čem diskutovat.
Také v Džabalíji dnes Izraelci zničili poslední zbývající pekárnu.
Stojí za to uvést, proč se jedná o jasnou genocidu v Gaze:
- Úmyslné ničení infrastruktury, která podporuje civilní obyvatelstvo, včetně úpraven vody, elektřiny, kanalizace, pekáren a rybářských lodí;
- záměrné zničení téměř všech zdravotnických zařízení;
- Záměrné zničení vzdělávacích zařízení, od univerzit po základní školy;
- Záměrné ničení infrastruktury občanské společnosti, včetně budov Nejvyššího soudu, parlamentu, ministerstev a rad, a záměrné ničení administrativních záznamů;
- Záměrné blokování potravinové pomoci vyvolávající masové hladovění;
- Masivní a nevybíravé bombardování. Ve válkách se obecné procento dětí mezi zabitými pohybuje od 6 do 8 %. Na Ukrajině je to 6 %. V Gaze je to 42 %. Jedná se o nevybíravé ničení etnické skupiny;
- Masové popravy civilistů;
- akty dehumanizace Palestinců, včetně předvádění nahých vězňů pro veřejnost a média a jejich ponižování, bití a sexuální zneužívání;
- Nucené masové přesuny obyvatelstva;
- Záměrné útoky na budovy náboženského a kulturního dědictví;
- Záměrné útoky na vedoucí intelektuální pracovníky, včetně novinářů, lékařů, básníků, univerzitních učitelů a vyšších správních úředníků;
- Četná prohlášení o otevřeném genocidním záměru od prezidenta a předsedy vlády až po téměř celou strukturu civilního i vojenského establishmentu.
Toto je oficiální definice genocidy v mezinárodním právu z Úmluvy o zabránění a trestání zločinu genocidy:
Článek II
V této úmluvě se genocidou rozumí kterýkoli z následujících činů spáchaných s úmyslem zničit zcela nebo zčásti národnostní, etnickou, rasovou nebo náboženskou skupinu jako takovou:
(a) usmrcení příslušníků této skupiny;
(b) způsobení těžké tělesné nebo duševní újmy příslušníkům této skupiny;
(c) úmyslné způsobení skupině takových životních podmínek, které vedou k jejímu úplnému nebo částečnému fyzickému zničení;
(d) Zavádění opatření, jejichž cílem je zabránit narození dětí ve skupině;
(e) násilné přemístění dětí ze skupiny do jiné skupiny.
Včera jsem se zúčastnil zasedání svolaného Palestinou v OSN v Ženevě. Zúčastnilo se ho více než 120 států. Zatímco formální zasedání se skládalo z prohlášení o národních postojích s několika málo překvapeními, měl jsem možnost diskutovat s velkým počtem delegátů v kuloárech o tom, proč nebyla aktivována Úmluva o genocidě, která by vyvolala odkaz na Mezinárodní soudní dvůr.
Odpověď je mi nyní jasná. Nejde o to, že by se lidé obávali, že žaloba na genocidu nebude u Mezinárodního soudního dvora úspěšná. Jde o to, že všichni jsou si zcela jisti, že uspěje. Neexistuje žádný slušný argument, že se nejedná o genocidu ve smyslu výše uvedeného.
Problém je v tom, že jakmile Mezinárodní soudní dvůr určí, že se jedná o genocidu, vyplývá z toho nejen osobní odpovědnost Netanjahua a stovek vysokých izraelských úředníků a vojáků, ale je naprosto zřejmé, že „genocidní Joe“ Biden, Sunak a členové jejich administrativy jsou rovněž trestně odpovědní za spoluvinu, neboť poskytli genocidě vojenskou podporu.
Mezinárodní trestní soud nemůže ignorovat rozsudek Mezinárodního soudního dvora o genocidě a nebude mít jinou možnost než vydat zatykač.
Genocida je nejhorší ze všech zločinů. Jak otřesný je tento, se světu ukázalo jako nikdy předtím, a to díky síle sociálních médií.
Ale pro 1 % globální populace, jejíž zájmy vládnou světu, nemá žádný počet mrtvých Palestinců na jejich zájmy skutečný vliv. Na druhou stranu důsledky pro mezinárodní systém koncentrace bohatství, pokud západní politické elity začnou být hnány k odpovědnosti za své zločiny, jsou nejisté, a proto s sebou nesou větší riziko. To se týká zejména vládnoucích tříd západních i arabských států.
Může to znít překvapivě, ale světovým diplomatům se zdá být zrůdnost genocidy méně znepokojující než zrůdnost toho, že by se s ní mělo něco dělat.
1 -
Izraelský odstřelovač zabil v kostele v Gaze dvě ženy
19.12.23
Oni nestřílí jen muslimy, ale každého, kdo se jim přichomýtne pod mušku.
Cituji: „Nahida a její dcera Samar byly podle prohlášení Latinského patriarchátu jeruzalémského (římskokatolická diecéze, která pokrývá území Izraele, Palestinské autonomie, Jordánska a Kypru) zasaženy v sobotu kolem poledne odstřelovačem během cesty do kláštera.
Nebyli jsme varováni, nepřišlo žádné oznámení. Byly chladnokrevně zastřeleny v prostorách farnosti, kde nejsou žádní ozbrojenci,“
Po zásahu střelou se klášter z důvodu následného výbuchu a požáru stal neobyvatelným.
https://zvedavec.news/vezkratce/20089/
--
Izraelská armáda zastřelila omylem tři rukojmí. I když nesli bílou vlajku
16.12.23
Tragický incident ve čtvrti Šudžája města Gaza započal poté, co izraelský voják spatřil tři „neoznačené podezřelé osoby“ opouštět budovu několik desítek metrů daleko. Všichni byli oblečení jen do půl těla a jeden z nich třímal improvizovanou bílou vlajkou na tyči nebo klacku.
Izraelský voják se domníval, že jde o pokus Hamásu nalákat izraelskou jednotku do pasti, a tak okamžitě zahájil palbu a zakřičel: „Teroristé!“. Vzápětí zahájil i s dalšími vojáky střelbu, dva rukojmí byli na místě mrtví.
Třetí z obětí byl po střelbě ještě naživu. Doplazil se do nedaleké budovy, kde hebrejsky volal o pomoc. Velitel praporu okamžitě vyhlásil příměří a dal rozkaz k zastavení palby. Když pak třetí muž o několik momentů později z budovy opět vyšel ven, další izraelský voják jej okamžitě zastřelil.
1 -
OSN: Obyvateľstvu Pásma Gazy hrozí hladomor
New York/Jeruzalem 22. decembra (TASR) - Organizácia Spojených národov varuje, že vojna medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas zvyšuje hrozbu prepuknutia hladomoru v Pásme Gazy.
OSN uviedla, že od 24. novembra do 7. decembra čelilo vysokej úrovni akútnej potravinovej neistoty viac ako 90 percent obyvateľov Pásma Gazy, čo je približne 2,08 milióna ľudí. Teraz je núdzovej situácii približne 50 percent populácie - asi 1,17 milióna ľudí.
Podľa OSN je potrebná rýchla akcia, pretože vojenské operácie vrátane bombardovania, pozemných operácií a obliehania celej palestínskej enklávy spôsobili katastrofickú úroveň akútnej potravinovej neistoty a obyvateľstvu Pásma Gazy hrozí hladomor.
"Už týždne varujeme, že pri takejto núdzi a ničení každý deň, ktorý uplynie, prinesie ľuďom v Gaze len viac hladu, chorôb a zúfalstva," napísal na sociálnej sieti X námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martin Griffiths.
Ako v noci na piatok informovala agentúra AFP, OSN pri tomto svojom varovaní vychádza z Integrovanej klasifikácie fáz potravinovej bezpečnosti (IPC), ktorá zahŕňa metódy na meranie potravinovej neistoty a hladomoru.
Pomocou klasifikácie IPC a analytického prístupu vlády, agentúry OSN, mimovládne organizácie, občianska spoločnosť a ďalší relevantní aktéri spolupracujú na určení závažnosti a rozsahu akútnej a chronickej potravinovej neistoty a akútnej podvýživy v krajine podľa medzinárodne uznávaných vedeckých noriem.
Varovanie OSN pred hladomorom v Pásme Gazy sa objavilo pred očakávaným hlasovaním Bezpečnostnej rady o rezolúcii na zvýšenie pomoci palestínskemu územiu, ktorá však neobsahuje výzvu na prímerie. O rezolúcii sa po štyroch odkladoch má hlasovať v piatok.
Podporu návrhu v jeho súčasnej podobe signalizovali aj Spojené štáty, informoval v piatok denník The Times of Israel.
2 -
Počet obyvateľov pásma Gazy, ktorí zomreli od 7. októbra v dôsledku izraelských útokov, prekročil 20,4 tisíc, viac ako 54 tisíc ľudí bolo zranených - ministerstvo zdravotníctva enklávy.
2 -
OSN: V obkľúčenom Pásme Gazy je asi 50.000 tehotných žien
Tel Aviv 24. decembra (TASR) - Organizácia Spojených národov odhaduje, že v obliehanom a vojnou zmietanom palestínskom Pásme Gazy momentálne žije okolo 50.000 tehotných žien. Každý deň sa tam narodí v priemere 180 detí, uviedla v nedeľu Agentúra OSN pre pomoc palestínskym utečencom na Blízkom východe (UNRWA).
Starostlivosť o rodičky i novorodencov, ale aj rizikovo tehotné sa snažia zabezpečovať lekári a pôrodné asistentky v siedmich zostávajúcich funkčných zdravotníckych centrách. Do vojny, ktorá vypukla 7. októbra vpádom palestínskych kománd na juh Izraela, bolo takýchto centier v Pásme Gazy 22.
"Zdecimovanie zdravotného systému v Gaze je tragédia," reagoval na sieti X generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus. Ocenil však, že "tvárou v tvár neustálej neistote a prílevom zranených a pacientov vidíme lekárov, sestry, vodičov sanitiek a ďalších, ako pokračujú v snahe o záchranu životov". Tedros zároveň zopakoval výzvu na prímerie medzi Izraelom a palestínskym radikálnym hnutím Hamas.
WHO varovala, že aj keď potreby zdravotnej starostlivosti stúpajú, na palestínskom území zostalo k dispozícii iba 38 percent nemocničných lôžok v porovnaní s obdobím pred konfliktom a naďalej pracuje iba 30 percent pôvodného zdravotníckeho personálu.
Nemocnice, chránené medzinárodným humanitárnym právom, sú zároveň od vypuknutia vojny opakovane terčom útokov izraelskej armády. Tá totiž obviňuje Hamas, že pod nemocnicami má svoje tunely a že zdravotnícke zariadenia využíva ako veliteľské centrá. Islamistická skupina to popiera.
DPA informovala, že k 20. decembru registrovala WHO v Pásme Gazy 246 útokov na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vrátane nemocníc a sanitiek, čo si vyžiadalo 582 úmrtí a 748 zranených.
0 -
TURECKÝ PARLAMENT SCHVÁLIL ŽIADOSŤ ŠVÉDSKA O VSTUP DO NATO
26.12.2023
Zahraničný výbor tureckého parlamentu schválil v utorok žiadosť Švédska o členstvo v Severoatlantickej aliancii (NATO). Severská krajina sa tak priblížila k členstvu v Aliancii. Na zavŕšenie legislatívneho procesu v Turecku je však ešte potrebné, aby jej žiadosť odobril aj tamojší parlament. Kedy by sa tak mohlo stať, zatiaľ nie je známe.
Ankara dlhodobo obviňuje Švédsko z prílišnej zhovievavosti voči skupinám, ktoré považuje za hrozbu pre svoju bezpečnosť. Patria k nim predovšetkým sympatizanti zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK) a členovia siete, ktorú Ankara obviňuje z neúspešného pokusu o prevrat v roku 2016. Švédsku žiadosť preto dlho blokovala.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan však na júlovom summite NATO stiahol svoje výhrady k členstvu Švédska v Aliancii a v októbri konečne predložil prístupový protokol Švédska tureckému parlamentu. Odvtedy však ratifikačný proces nenapredoval a tamojší jednokomorový 600-členný parlament svoje rokovanie v novembri prerušil bez prijatia záverov.
Erdogan minulý týždeň proces schvaľovania v parlamente, kde má väčšinu mandátov jeho vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP), znova skomplikoval. Uviedol totiž, že ratifikácia švédskej žiadosti o vstup do NATO bude závisieť od toho, či Kongres USA schváli žiadosť Ankary o nákup stíhačiek F-16. Podmienkou je tiež zrušenie zbrojných embárg voči Turecku zo strany Kanady a ďalších členov NATO. Vstup Švédska do NATO okrem Turecka stále ešte neratifikovalo ani Maďarsko. Jeho vláda to v novembri zdôvodnila klamstvami šírenými švédskymi politikmi o stave demokracie v Maďarsku.
1 -
Rusko získalo kontrolu nad největším iráckým objevem ropy za posledních 20 let
28.12.2023
Irácké zásoby fosilních paliv jsou pro Rusko i Čínu atraktivní.
Průzkum v bloku 10 byl zahájen v roce 2012; byly dokončeny 2D a 3D seismické průzkumy a provedeny průzkumné a hodnotící vrty. Výsledkem bylo objevení ložiska Eridu, jehož zásoby se odhadují na 12,9 miliardy barelů. Pole se stalo jedním z největších objevů ropy v Iráku za posledních 20 let, informovala agentura Interfax.
Společnost Lukoil může zvýšit svůj podíl v iráckém bloku 10 na 80 % poté, co japonská společnost Inpex prodala polovinu ze svých 40 %. Předběžný odhad vytěžitelných zásob činil více než 4 miliardy barelů.
Očekává se, že těžba ropy z projektu Eridu bude zahájena v roce 2025 a její vrchol se předpokládá v roce 2048. Na základě ekonomických předpokladů bude těžba pokračovat až do roku 2071, kdy pole dosáhne svého ekonomického limitu, jak předpovídá portál offshore-technology.com.
Simon Watkins pro OilPrice.com tvrdí, že Rusko chce pole Eridu ovládnout spolu se svým hlavním geopolitickým spojencem Čínou – má to být v souladu s cílem Moskvy a Pekingu udržet Západ mimo energetické dohody v Iráku.
Několik dohod o průzkumu a rozvoji ložisek a nespočet méně významných dohod „contract-only agreements“ (dohody pouze na základě smlouvy) s ruskými a čínskými firmami dává oběma zemím dostatek prostoru k tomu, aby je využily k silnější geopolitické přítomnosti v celé zemi, včetně její klíčové infrastruktury.
Na zasedání iráckého kabinetu bylo dohodnuto, že země by nyní měla plně podpořit zavádění všech aspektů rozsáhlé „irácko-čínské rámcové dohody“, která byla podepsána v prosinci 2021. Například Čína má po dobu trvání dohody přednostní právo na všechny projekty v oblasti ropy, plynu a petrochemie, které se v Iráku objeví, a má jí být poskytnuta nejméně 30% sleva na veškerou nakupovanou ropu, plyn a petrochemii, uvedl dále Watkins. Další klíčovou součástí rámcové dohody mezi Irákem a Čínou je, že Peking smí stavět továrny po celé zemi a následně budovat podpůrnou infrastrukturu. To zahrnuje – což je důležité pro iniciativu „Pásmo a cesta“ – železniční spojení, na které dohlíží vlastní řídící pracovníci čínských společností působících v Iráku.
Železniční infrastruktura v Iráku bude dobudována až po dokončení sítě v Íránu, které bylo zahájeno koncem roku 2020 uzavřením smlouvy na elektrifikaci hlavní 900kilometrové železnice spojující Teherán se severovýchodním městem Mašhad. Jako doplněk k tomu byly zavedeny plány na zřízení vysokorychlostní vlakové tratě Teherán-Kom-Isfahán a na prodloužení této modernizované sítě až na severozápad přes Tabríz. Tabríz, kde se nachází několik klíčových lokalit v oblasti ropy, plynu a petrochemie a odkud vede plynovod Tabríz-Ankara, má být stěžejním bodem 2 300 km dlouhé Nové hedvábné stezky, která spojí Urumči (hlavní město západní čínské provincie Sin-ťiang) s Teheránem a po cestě propojí Kazachstán, Kyrgyzstán, Uzbekistán a Turkmenistán, než přes Turecko povede do Evropy.
Tyto plány zase navazují na plány Ruska a Číny přeměnit celou jihovýchodní oblast Iráku, která vrcholí hlavním centrem vývozu ropy v Basře, na oblast protkanou ropnými a plynovými poli a dopravními uzly kontrolovanými Ruskem a Čínou.
1 -
Iránsky prezident: Páchatelia teroristického útoku, pri ktorom zahynulo 103 ľudí a približne 190 bolo zranených, budú identifikovaní a potrestaní. Štvrtok bol v krajine vyhlásený za deň smútku.
t.me/vestiru24/102142
Kontext:
Počas smútočného obradu na počesť generála Qasema Sulejmáního v iránskom Kermáne vybuchli dva výbuchy.
Zahynulo viac ako 50 ľudí a ďalších 71 bolo zranených, informovali miestne médiá. Bomby nastražené v blízkosti cintorína boli aktivované na diaľku. Guvernér iránskej provincie označil výbuchy za teroristický útok.
t.me/vestiru24/102120
3 -
Maersk do odvolania zastavil plavby cez Červené more
Kodaň 2. januára (TASR) - Dánsky lodný gigant Maersk v utorok oznámil, že zastavuje plavby cez Červené more, dôležitý obchodný koridor, po tom, ako sa cez víkend stala jedna z jeho lodí terčom útoku jemenských militantov.
"Rozhodli sme sa zastaviť všetky tranzity cez Červené more až do odvolania," uviedla spoločnosť Maersk so sídlom v Kodani na svojej webovej stránke.
Lodný gigant v nedeľu (31. 12.) pozastavil na 48 hodín všetky plavby cez Červené more po pokuse jemenských militantov nalodiť sa na jej loď Hangzhou. Americké vojenské helikoptéry útok odrazili.
Húsíovia, ktorých podporuje Irán, majú po rokoch vojny pod kontrolou časti Jemenu. V novembri začali útočiť na medzinárodnú lodnú dopravu ako prejav podpory palestínskemu militantnému hnutiu Hamas, ktoré je vo vojne s Izraelom v Pásme Gazy.
Veľké lodné skupiny vrátane Maersk a Hapag-Lloyd minulý mesiac prestali využívať trasy cez Červené more a Suezský prieplav a namiesto toho si zvolili dlhšiu cestu okolo južnej Afriky. To však prinieslo aj rast nákladov na kontajnerové zásielky z Ázie na pokrytie dodatočných výdavkov spojených s dlhšou cestou.
Po spustení mnohonárodnej vojenskej operácie pod vedením USA na ochranu lodí Maersk 24. decembra oznámil, že obnoví plavby cez Červené more. Jeho rival Hapag-Lloyd naopak minulý týždeň uviedol, že sa bude naďalej vyhýbať Červenému moru.
Cez Suezský prieplav pritom smeruje približne jedna tretina celosvetového nákladu kontajnerových lodí. Podľa odhadov analytikov presmerovanie lodí okolo južného cípu Afriky zvýši náklady na palivo až o 1 milión USD (904.977,37 eura) na každú spiatočnú cestu medzi Áziou a severnou Európou.
Maersk v utorňajšom vyhlásení uviedol tiež, že bude sledovať a analyzovať situáciu v regióne, ale zatiaľ presmeroval všetky plavidlá na dlhšiu ceste okolo Mysu dobrej nádeje.
Dánsko, domovská krajina spoločnosti zároveň vyšle do oblasti vojnovú loď, aby sa zúčastnila na americkej misii.
(1 EUR = 1,105 USD)
--
IMO: Pre útoky húsíov v Červenom mori spoločnosti presmerovávajú lode
New York 4. januára (TASR) — Približne 18 lodných spoločností presmerovalo svoje lode plaviace sa okolo Afriky tak, aby sa vyhli Červenému moru, kde v ostatnom čase dochádza k nárastu útokov, z ktorých Západ obviňuje jemenských povstalcov húsíov. Povedal to v stredu šéf Medzinárodnej námornej organizácie OSN (IMO) Arsenio Dominguez.
"Značný počet, približne 18 lodných spoločností, sa už rozhodlo presmerovať svoje plavidlá okolo južnej Afriky, aby znížili počet útokov," povedal Dominguez.
Dodal, že v dôsledku týchto opatrení sa plavby lodí predĺžia o približne desať dní, čo bude mať negatívny dosah na obchod a na zvyšovanie sadzieb za prepravu.
Jemenských povstalcov vyzvalo v stredu na okamžité zastavenie útokov v Červenom mori 12 krajín vrátane Spojených štátov, Británie, Austrálie, Kanady, Nemecka či Japonska. Húsíom v spoločnom vyhlásení odkázali, že ponesú zodpovednosť, ak budú na týchto trasách "naďalej ohrozovať životy, svetovú ekonomiku a voľný pohyb tovaru".
Červené more je jednou z najdôležitejších trás pre prepravu ropy a pohonných hmôt. Húsíovia začali v posledných týždňoch ohrozovať medzinárodnú lodnú dopravu v tejto oblasti, pričom na komerčné plavidlá útočia raketami a dronmi.
Eskalácia napätia v oblasti súvisí s pokračujúcou vojnou medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy. Húsíovia deklarovali svoju podporu Hamasu a vyhlásili, že budú útočiť na lode, ktoré smerujú do izraelských vôd a prístavov. Výmenou za zastavenie útokov požadujú ukončenie izraelskej "agresie" v Pásme Gazy a zintenzívnenie dodávok humanitárnej pomoci do tejto palestínskej enklávy.
--
Irak obvinil USA z útoku, pri ktorom zahynul šéf proiránskych milícií
Bagdad 4. januára (TASR) - Iracký premiér Muhammad Šijá Súdání vo štvrtok obvinil koalíciu vedenú Spojenými štátmi z dronového útoku v Bagdade, pri ktorom zahynul vysokopostavený veliteľ proiránskych Ľudových mobilizačných síl (Hašd šaabí). Bezpečnostný zdroj pre agentúru AFP uviedol, že zahynuli dvaja členovia tejto organizácie, informuje TASR.
Súdání označil útok za "agresiu a nebezpečnú eskaláciu".
Nemenovaný zdroj spresnil, že dron cielil na sídlo logistickej podpory Hašd šaabí – polovojenskej jednotky, ktorá bola integrovaná do ozbrojených síl Iraku. Pri útoku sa podľa neho zranilo ďalších sedem ľudí.
Jedna zo skupín Hašd šaabí, ktorá zastrešuje desiatky milícií, vo vyhlásení uviedla, že pri "brutálnej agresii USA" zomrel Mušták Tálib Saídí, zástupca veliteľa operácií v Bagdade.
Na záberoch uverejnených v aplikácii Telegram skupinami spriaznenými s Hašd šaabí bolo možné vidieť stĺpy dymu nad miestom zásahu na Palestínskej ulici v Bagdade.
Incident sa odohral v čase zvýšeného napätia v regióne v dôsledku vojny medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy, ktorú podnietil bezprecedentný útok militantov na juh Izraela zo 7. októbra.
Washington od začiatku vojny eviduje viac ako 100 útokov proti amerických cieľom v Sýrii a Iraku. Za väčšinu z nich prebrala zodpovednosť skupina Islamský odpor, ktorá vystupuje proti podpore Spojených štátov pre Izrael vo vojne s Hamasom.
USA majú v Iraku rozmiestnených približne 2500 vojakov a v susednej Sýrii zhruba 900, ktorí sú súčasťou medzinárodnej koalície v boji proti teroristickej organizácii Islamský štát.
Americká armáda v reakcii na nedávne útoky na jej stanovištia podnikla letecké údery na ciele využívané Iránom a jeho zástupných síl v Iraku a Sýrii vrátane objektov Hašd šaabí.
1 -
IOM: V Libanone je v dôsledku násilnosti vysídlených už 76.000 ľudí
Bejrút 5. januára (TASR) - V Libanone odišlo od začiatku cezhraničnej streľby s Izraelom spred troch mesiacov zo svojich domovov vyše 76.000 ľudí. Uviedla to vo štvrtok Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Násilnosti v izraelsko-libanonskom pohraničí vypukli po 7. októbri, keď sa začala vojna v Pásme Gazy medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. Odvtedy sa v oblasti navzájom ostreľujú izraelské sily a militanti z libanonského hnutia Hizballáh, ktoré má podporu Iránu a je spriaznené s Hamasom.
V správe IOM sa uvádza, že v dôsledku eskalácie bolo v Libanone vysídlených už 76.018 ľudí, najmä z oblastí na juhu krajiny hraničiacich s Izraelom.
Približne 80 percent z vysídlených Libanončanov sa podľa správy ubytovalo u svojich blízkych a iba dve percentá umiestnili do 14 núdzových prístreškov na juhu krajiny, predovšetkým v pobrežnom meste Súr a v regióne Hásibajjá. Zvyšok si prenajal byty alebo sa presťahovali do domov do oblastí ďalej od hraníc.
Podľa AFP si cezhraničné ostreľovanie vyžiadalo v Libanone dosiaľ 175 obetí vrátane 129 militantov z Hizballáhu a vyše 20 civilistov vrátane troch novinárov. Na severe Izraela zahynulo podľa tamojších úradov deväť vojakov a piati civilisti.
Hizballáh, ktorý takmer denne napáda izraelských vojakov umiestnených v pohraničí, tieto útoky odôvodňuje podporou palestínskeho Hamasu v Pásme Gazy.
Napätie sa ešte viac vystupňovalo po utorkovom útoku na obytnú budovu v južnej časti libanonského hlavného mesta Bejrút, pri ktorom zahynul zástupca šéfa Hamasu Sálih Árúrí.
Vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh varoval Izrael, ktorému je pripisovaná zodpovednosť za útok v Bejrúte, aby nerozpútal vojnu s Libanonom. Zároveň prisľúbil, že atentát na Árúrího nebude nepotrestaný.
--
Šéf Hizballáhu varoval Izrael pred rýchlou reakciou za smrť Árúrího
Bejrút 5. januára (TASR) - Libanonské hnutie Hizballáh v piatok varovalo Izrael, že na útok na jednu z jeho bášt v Bejrúte, pri ktorom zahynul zástupca šéfa palestínskeho hnutia Hamas, bude rýchlo reagovať "na bojisku".
"Odpoveď nevyhnutne prichádza. Nemôžeme mlčať pri narušení takéhoto rozsahu... Rozhodnutie je teraz v rukách bojiska," povedal generálny tajomník Hizballáhu Hasan Nasralláh v televíznom prejave.
"Bojovníci zo všetkých pohraničných oblastí... budú tí, ktorí zareagujú na nebezpečné narušenie na predmestiach," dodal vo svojom druhom vyhlásení od utorkového útoku v južnej časti Bejrútu, pri ktorom zahynul zástupca šéfa Hamasu Sálih Árúrí. Tento útok je všeobecne pripisovaný Izraelu, ktorý sa však k nemu neprihlásil.
Árúrí je najvýznamnejším predstaviteľom Hamasu, ktorý zahynul od začiatku bojov medzi Izraelom a Hamasom v Pásme Gazy. O život prišiel pri prvom údere na libanonskú metropolu od vypuknutia konfliktu, pripomína AFP.
Nasralláh v stredu varoval Izrael pred rozpútaním vojny proti Libanonu. Pohrozil, že odpoveď Hizballáhu by bola "bez zaváhania, bez pravidiel, bez zábran a bez hraníc".
Hnutie Hizballáh a jeho úhlavný nepriateľ Izrael sa od vypuknutia vojny v Pásme Gazy takmer na dennom poriadku ostreľujú v pohraničných oblastiach. Zabitie Árúrího v južnej časti Bejrútu, ktorá je považovaná za baštu Hizballáhu, vyvolala obavy z eskalácie.
Od utorkového útoku na Bejrút vykonal Hizballáh bojové operácie zamerané na 48 izraelských pozícii na hraniciach, uviedol Nasralláh.
Takmer trojmesačné ostreľovanie na izraelsko-libanonských hraniciach si v Libanone vyžiadalo 175 obetí vrátane 129 bojovníkov Hizballáhu. Medzi obeťami je podľa údajov agentúry AFP aj 20 civilistov vrátane troch novinárov. Na severe Izraela prišlo o život podľa tamojších úradov deväť vojakov a najmenej štyria civilisti.
0 -
Velmi zajímavá zpráva nyní vyšla na RT.
USA vyklízejí a evakuují svou (černou) základnu Chemos v Sýrii. Základna již nemůže čelit útoku syrských ozbrojenců a tak se velení rozhodlo svých cca 350 lidí evakuovat a základnu opustit.
Tato vojenská základna je považovaná za velmi důležitou pro USA.
https://russian.rt.com/world/news/1259029-amerika-siriya-baza-evakuaciya?utm_source=smi2
3 -
To ano. V regionu Blízkého východu se toho děje mnohem víc, než by se dalo podle zpráv z masmédií soudit. A je to o tom, že USA zde dostávají na.... zadek.
Včera večer vyšla ještě jedna zpráva, která mluví o tom, jak "bouřlivě" je v Íránu i Iráku. Americké základny jsou atakované velmi často (od 17.10.2023 to bylo víc jak 150x). atakované jsou i americké lodě v Suezu. Ke všemu - ó hrůzo - přicházejí amíci o kontrolu nad těžbou zdrojů (hlavně ropy) v zemích BV.
A "podpora" zemí, ještě nedávno vydávaných za spojence - veškerá žádná. Irák velmi touží po zbavení se americké "svobody a demokracie" a v USA to dobře vědí, že pokud by Irák opustili, okamžitě se dá dohromady s Íránem.
Dovolím si přilepit i komentář sovětského důstojníka a válečného zpravodaje Vladislava Šurgyna.
Šurgyn se zamýšlí nad tím, proč USA nejdou do konfrontace s Íránem, ač mají vojensky několikanásobnou převahu. V komentáři tu převahu i vyčísluje. Co se to s armádou USA děje, že "nazí a bosí" Vietnamci, Korejci, Afghánci... vítězí nad největší armádou světa s největší výzbrojí a jaderným arsenálem? Proč nejsou Američani schopní vítězit? Protože si myslí, že nepřítel bude bojovat podle jejich pravidel a strategií. A ono se to neděje. Naopak nepřítel Američany nutí a tlačí, aby museli bojovat podle jeho pravidel. Ztrácejí tak své bojové výhody, navíc ještě bojem na území nepřítele.
Írán jedná úplně stejně. Navíc se situace v regionu BV pro USA natolik zhoršila, že vyvolat konflikt s Íránem by bylo pro USA obrovské riziko. Válka na UA odčerpala USA všechny zdroje a to jak vojenské, tak finanční. To, co nyní je, zas odčerpává Izrael a válka v Gaze. Nejsou náboje (munice), nejsou zbraně (ty jak u USA tak u NATO vysála až na dno UA), nejsou ani lidské zdroje, které by zvládaly konflikty USA na více stranách.
Hlavní spojenec USA v regionu, Izrael, uvízl ve válce a sám potřebuje pomoc, další tradiční spojenci USA – Saúdská Arábie, Katar a Turecko jimi vlastně přestali být. Je tu také Jordánsko, ale rozhodně si netroufne podpořit Spojené státy na pozadí protiamerického postoje většiny arabských zemí. Ze zahraničí se k USA přidala jen VB.
Kdežto Írán je velmi dobře připraven a to hlavně na válku pozemní, kterou USA nejsou schopné zvládnout. Írán má i díky usmíření se sousedy v regionu spojence, ochotné se přidat, bude-li to potřeba.
Má poznámka:
USA volily prioritu - Suez - a o tu bojují společně s VB. Nedivím se, protože na dovozu komponentů a materiálů leží většina evropské výroby. Jenže ani tady nemají lehkou pozici, protože africké země se také přestaly pokládat za "spojence" a obhajují své zájmy stejně nekompromisně, jako to spoustu let dělaly právě USA a VB.
1 -
Írán hodlá v brzké době podepsat s Ruskem dohodu o vojensko-technické spolupráci a o podpoře územní celistvosti a svrchovanosti obou zemí - prakticky zoficializují to co už se stejně děje - tudíž začít konflikt s íránem, znamená začít konflikt s Ruskem. Spolupráce těchto dvou technologicky nejpokročilejších nezápadních armádních těžkých vah způsobí, že USA přijdou o blízký východ.
1 -
Spoločnosť Maersk po výbuchoch otočila svoje lode pri pobreží Jemenu
Kodaň/Washington 24. januára (TASR) — Dánska prepravná spoločnosť Maersk v stredu oznámila, že dve lode patriace americkej dcérskej spoločnosti smerujúce do Červeného mora sa otočili po tom, čo v oblasti, na ktorú útočia jemenskí povstalci húsíovia, boli zaznamenané výbuchy.
Lode Maersk Detroit a Maersk Chesapeake v tom čase smerovali v sprievode plavidiel amerického námorníctva z Adenského zálivu do Červeného mora cez prieliv Báb al-Mandáb.
"Posádka, lode i náklad sú v bezpečí. Americké námorníctvo obe lode otočilo a eskortuje ich späť do Adenského zálivu," uviedla spoločnosť Maersk.
Hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby neskôr informoval, že húsíovia v stredu odpálili tri rakety na dve obchodné plavidlá nachádzajúce sa na juhu Červeného mora. Dve z nich sa podarilo zostreliť torpédoborcu amerického námorníctva, tretia minula svoj cieľ.
V reakcii na útoky húsíov na komerčné a vojenské plavidlá niekoľko lodných spoločností odklonilo svoje plavidlá z trasy cez Červené more na dlhšiu trasu okolo Mysu dobrej nádeje, ktorá im dvihne náklady.
Spoločnosť Maersk sa takto rozhodla začiatkom januára, lode Maersk Detroit a Maersk Chesapeake, plaviace sa pod vlajkami USA, však vlastní americká dcérska spoločnosť Maersk Line Limited (MLL). Tá po stredajšom incidente až do odvolania pozastavila všetku dopravu v regióne.
Jemenskí povstalci pôvodne útočili raketami a dronmi iba na lode spojené s Izraelom alebo smerujúce do Izraela. Neskôr začali útočiť na všetky lode, ktoré zo smerovania do Izraela iba podozrievajú. Tvrdia, že útoky podnikajú zo solidarity s Palestínčanmi v Pásme Gazy, kde Izrael spustil vlani v októbri rozsiahlu vojenskú operáciu proti militantnom z hnutia Hamas.
1 -
Izraelská armáda oznámila, že začala so sériou náletov na Libanon
Jeruzalem 14. februára (TASR) - Izraelská armáda v stredu oznámila, že začala so sériou náletov na Libanon. Zvýšila tak obavy z možnej vojny medzi týmito dvomi krajinami po mesiacoch cezhraničných útokov. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
Libanonské médiá medzitým informovali o útokoch na tri obce na juhu Libanonu. Izraelská armáda bezprostredne neuviedla ďalšie podrobnosti.
Vyhlásenie izraelskej armády prišlo len niekoľko hodín po raketovom útoku z Libanonu na mesto Safed na severe Izraela, pri ktorom prišla o život jedna žena a ďalším sedem zranených hospitalizovali. Nateraz nie je jasné, kto tento útok podnikol, no útoky tohto druhu sa zvyčajne pripisujú libanonskému šiitskému proiránskemu militantnému hnutiu Hizballáh.
Na izraelsko-libanonských hraniciach dochádza od vypuknutia vojny medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas 7. októbra pravidelne k útokom. Ide o najvážnejšiu eskaláciu situácie v tejto oblasti od vojny medzi Izraelom a Libanonom v roku 2006.
V Libanone odvtedy zahynulo viac ako 243 ľudí vrátane 30 civilistov, vyplýva z údajov AFP. V severnom Izraeli zahynulo deväť vojakov a šiesti civilisti, uvádzajú tamojšie úrady.
Vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh v utorok uviedol, že útoky z južného Libanonu prestanú, keď sa skončí ofenzíva Izraela v Pásme Gazy a dôjde k prímeriu medzi Hamasom a Izraelom.
"Ak (Izrael) rozšíri konfrontáciu, urobíme to isté," varoval Nasralláh.
Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi zároveň v januári povedal, že pravdepodobnosť vypuknutia vojny na hranici Izraela s Libanonom je oveľa vyššia ako v minulosti.
0 -
Najnovšie údaje o počte obetí z 24. marca o 14:00 v Gaze (12:00 GMT):
Gaza
Zabitých: najmenej 32 333 ľudí, z toho viac ako:
Viac ako 13 000 detí
8 400 žien
Zranení: viac ako 74 694 ľudí, z toho najmenej:
8 663 detí
6 327 žien
Nezvestných: viac ako 8 000 osôb
Najnovšie údaje palestínskeho ministerstva zdravotníctva na okupovanom Západnom brehu sú tieto
Okupovaný Západný breh Jordánu
Zabití: najmenej 450 ľudí, z toho viac ako:
116 detí
Zranených: viac ako 4 700
--
V Izraeli úradníci znížili počet obetí útokov zo 7. októbra z 1 405 na 1 139.
Izrael
Počet zabitých: 1 139 ľudí
Zranení: najmenej 8 730 osôb
--
https://www.aljazeera.com/news/longform/2023/10/9/israel-hamas-war-in-maps-and-charts-live-tracker
0 -
28.3. 24
Niekoľko ruských vojnových lodí prešlo cez prieliv Báb el-Mandab do Červeného mora v súvislosti s útokmi húsíov, informovala Tichomorská flotila ruského námorníctva.
Podľa televízie Zvezda, ktorú vlastní rezort obrany, sa na plavbe zúčastňujú krížnik Varjag a fregata Maršal Šapošnikov.
Moskva tak posilňuje svoju vojenskú prítomnosť v regióne širšieho Stredného východu po vzore USA a Spojeného kráľovstva.
(tass, bloomberg, times of israel)
0 -
Izrael se "činil". Nejdříve v Gaze zasáhl auta s humanitární pomocí, pak srovnal se zemí íránskou ambasádu v Damašku.
Útok na humanitární konvoj má za následek 7 mrtvých. Konvoj bombardovali i přesto, že byl hlášený a jeho pohyb koordinován s velením izraelské armády.
Druhý útok na íránskou ambasádu v Damašku má zatím mrtvých 11, protože se stále odklízejí trosky. Sedm z mrtvých jsou íránští vojenští poradci ze Sboru islámských revolučních gard, tři jsou syrští občané a jeden je Libanonec.
0 -
Gaza: co víme o izraelském útoku, při kterém zahynulo sedm humanitárních pracovníků
4.4.24
Palestina:
Sedm pracovníků nevládní organizace World Central Kitchen bylo zabito při útoku v Gaze. Existuje několik indicií, že tento útok byl úmyslný.
Po izraelském útoku, při němž v Gaze zahynulo sedm humanitárních pracovníků, požaduje vysvětlení několik zemí. Dobrovolníci pracovali pro americkou nevládní organizaci World Central Kitchen, která se zabývá distribucí potravin. Ta se rozhodla pozastavit všechny své operace v regionu. Izrael hovoří o neúmyslném úderu, ale to se zdá být spíše nepravděpodobné.
Podle izraelského listu Haaretz , který se odvolává na armádní zdroje, byla tři vozidla nevládní organizace třikrát terčem útoku dronu. Podle novin první střela zasáhla první auto. Druhý vůz mu poté přijel na pomoc, přenesl zraněné a znovu vyrazil. Toto vozidlo zasáhla druhá střela. Třetí vůz jim poté přijel na pomoc, přenesl přeživší do vozu a opět vyrazil, ale třetí raketa ho zasáhla.
Je těžké uvěřit, že izraelské úřady nevěděly, že se jedná o humanitární pracovníky, protože auta byla označena názvem sdružení, ale také proto, že všechny přesuny humanitárních organizací v Gaze jsou koordinovány. Obvykle nevládní organizace volají izraelské armádě, aby jim sdělila, kde se nacházejí, kudy se chystají odjet, jakou trasou se chystají jet...
Zdroj:
0 -
Demonštranti v Teheráne žiadajú pomstu za smrť dvoch generálov
Teherán/Tel Aviv 5. apríla (TASR) - Tisíce demonštrantov v Iráne žiadali v piatok odplatu za smrť dvoch brigádnych generálov a piatich členov Islamských revolučných gárd (IRGC), ktorí prišli o život pri nedávnom útoku na komplex iránskeho veľvyslanectva v sýrskom hlavnom meste Damask.
Sýria i Irán tento útok sa pripisujú Izraelu, doplnila vo svojej správe agentúra DPA s tým, že rovnaký názor zastávajú aj Spojené štáty. Samotný Izrael zatiaľ túto záležitosť nekomentoval.
Podľa denníka The Times of Israel a izraelského spravodajského webu Ynetnews v obave z hroziaceho odvetného úderu Iránu zostalo v piatok zatvorených 28 veľvyslanectiev Izraela po celom svete.
Veliteľ IRGC Hosejn Salamí v piatok v Teheráne v prejave k účastníkom pohrebného sprievodu a demonštrácie zopakoval vyhrážky na adresu Izraela. Avizoval, že žiadny čin nepriateľa islamskej republiky nezostane bez odpovede.
Podľa izraelských nemenovaných zdrojov však Izrael vopred avizoval, že ak Irán v odvete za útok v Sýrii zaútočí na Izrael zo svojho územia, bude čeliť silnej reakcii izraelskej armády a to by znamenalo posun konfliktu prebiehajúceho v Pásme Gazy na novú úroveň.
Piatkový pohrebný sprievod v Teheráne a zhromaždenia na rôznych miestach v Iráne sa konali v Deň Jeruzalema, keď do ulíc iránskych miest vychádzajú desiatky tisíc podporovateľov teheránskeho režimu.
Irán si Deň Jeruzalema pripomína od islamskej revolúcie v roku 1979 vždy v posledný piatok moslimského pôstneho mesiaca ramadán. Podobné demonštrácie tradične sprevádzajú prejavy nepriateľstva voči Spojeným štátom a Izraelu, ktorý nie je Iránom uznaný ako štát.
Tento rok sú prejavy nepriateľstva voči Izraelu obzvlášť vystupňované pre vojnu v palestínskom Pásme Gazy a civilné obete, ktoré sú jej dôsledkom. Vojna vypukla po teroristickom útoku, ktorý 7. októbra 2023 na juhu Izraela podnikli palestínske komandá vrátane jednotiek podriadených hnutiu Hamas vládnucemu v Pásme Gazy.
Jeruzalem je pre moslimov jedným z posvätných miest islamu. Moslimovia totiž veria, že v roku 621 prorok Mohamed práve z jeruzalemskej Chrámovej hory vystúpil na nebo. Palestínčania si želajú, aby sa východná časť Jeruzalema stala hlavným mestom ich budúceho štátu.
Ako pripomenula agentúra AP, Irán neuznáva Izrael a podporuje protiizraelské militantné zoskupenia, ako napríklad hnutie Hamas, ktoré vládne v palestínskom Pásme Gazy, či šiitskú stranu Hizballáh v Libanone.
0 -
Iránsky minister slávnostne otvoril nový konzulát v Damasku
Príslušníci záchranných zložiek zasahujú po leteckom útoku v Damasku v pondelok 1. apríla 2024. Osem ľudí zahynulo v pondelok pri výbuchu, ktorý zasiahol budovu susediacu s iránskym veľvyslanectvom v sýrskej metropole Damask. Podľa iránskych médií išlo o izraelský útok, pri ktorom zahynul generál iránskych Revolučných gárd. TASR o tom píše s odvolaním sa na agentúry DPA a AFP. Izraelská armáda opakovanie útočí na ciele v susednej Sýrii, aby zabránila Iránu a ozbrojeným skupinám spojeným s Teheránom, ako je libanonský Hizballáh, v rozšírení svojho vplyvu v tejto krajine. Od začiatku vojny v Pásme Gazy pred takmer pol rokom sa tieto údery zintenzívnili. Foto: TASR/AP
--
Damask 8. apríla (TASR) - Iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján v pondelok slávnostne otvoril nový konzulát svojej krajiny v Damasku. Urobil tak týždeň po útoku na pôvodný konzulát, z ktorého Irán obviňuje Izrael.
Iránskeho ministra zahraničných vecí sprevádzal jeho sýrsky partner Fajsal Mikdád, uviedla štátna tlačová agentúra SANA. Nový konzulát sa nachádza v luxusnej štvrti, kde sídlia aj ďalšie zahraničné veľvyslanectvá a úrady OSN, neďaleko od priestorov zničených pri útoku, informovala AFP.
Amír Abdollahján sa má stretnúť aj s prezidentom Bašárom Asadom a sýrske provládne noviny Al-Watan uviedli, že jeho rozhovory v Damasku budú "zamerané najmä" na dôsledky minulotýždňového útoku.
Teherán je kľúčový spojenec Damasku a prisľúbil pomstu za letecký útok na svoj konzulát. Minulý pondelok pri ňom zahynulo sedem členov iránskych elitných Revolučných gárd vrátane dvoch generálov. Sýria i Irán obviňujú z útoku Izrael, ale ten sa k incidentu nevyjadril.
Iránsky minister zahraničných vecí začal v nedeľu regionálne turné v Ománe, ktorý je dlhoročným sprostredkovateľom medzi Teheránom a Západom. Ománsky minister zahraničných vecí vyzval na zníženie napätia v regióne.
--
Írán zaútočil na Izrael
14.4.24
Írán:
Írán v sobotu večer vyslal na Izrael stovky dronů, střel s plochou dráhou letu a zřejmě i balistické rakety. Íránské revoluční gardy vydaly prohlášení, které potvrzuje útok.
Je odpovědí na izraelský útok na konzulát v Damašku z 1. dubna. Je to poprvé v historii, kdy útočí Írán na Izrael přímo ze svého území. Podle íránského zastoupení při OSN je tímto věc uzavřená. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu řekl, že jakýkoliv útok nezůstane bez odvety.
V neděli se na žádost Izraele sejde Rada bezpečnosti OSN k mimořádnému zasedání, píše server Ha'aretz. Izraelský velvyslanec při OSN Gilad Erdan v žádosti vyzval členy RB, aby na schůzce okamžitě a jednohlasně odsoudili Írán a označily jeho revoluční gardy za teroristickou organizaci.
Vzhledem k tomu, že členem RB OSN je Rusko, které s Íránem úzce spolupracuje a o útoku zřejmě předem vědělo, je přijetí takové rezoluce nepravděpodobné.
2
Kategórie
- 509 Všetky kategórie
- 206 Politika a udalosti
- 75 Udalosti a politika na Slovensku
- 24 Udalosti a politika v ČR
- 61 Zahraničná politika a udalosti
- 49 Globálna politika a udalosti
- 239 KSB
- Metódy kontroly
- 25 Svetonázor
- 24 Dejiny a chronológia
- 46 Ideológia - filozofia, náboženstvo, technológia
- 18 Ekonomika a financie
- 32 Genocída vs. zdravie
- 10 Sila, zbrane, vojna
- ___
- 12 DVTR
- 12 Jazyk životných okolností
- 46 Egregoriálno-matričné riadenie
- 26 Analýzy
- 4 Domáci analytici
- 19 Zahraniční analytici
- 17 Kultúra
- 8 Filmy, videá
- 4 Literatúra
- 4 Hudba
- 38 Zdravie
- 2 Záhrada
- 13 Liečenie
- 18 Podnety k fóru
- 5 Pomôcky a návody k fóru
- 110 Mimo kategórií
- 9 Koncepty budúcnosti