Zpravy z Polska
Komentáre
-
29.8.23
14 úmrtí / 159 potvrdených prípadov
---
30.8.23
16 úmrtí
Mesto Rzeszów leží približne 80 kilometrov od ukrajinskej hranice a je dôležitým tranzitným uzlom na trase, ktorou na Ukrajinu prúdi pomoc medzinárodného spoločenstva po tom, ako Rusko vo februári 2022 vojensky napadlo Ukrajinu. V oblasti sa zároveň nachádza približne 10.000 amerických vojakov.
Laboratórne testy odhalili prítomnosť baktérií spôsobujúcich legionársku chorobu v mestskom vodovodnom systéme. Úrady naďalej pátrajú po zdroji nákazy, poľská kontrarozviedka (ABW) zároveň preveruje možnosť, či nákaza nebola rozšírená zámerne. Choroba si vyžiadala obete z radov seniorov, ktorí zároveň trpeli ďalšími zdravotnými problémami, napríklad rakovinou.
1 -
legionela:
Na 19 stúpol počet úmrtí súvisiacich s legionárskou chorobou.
Zdroj nákazy sa dosiaľ úradom zistiť nepodarilo.
----
2.9.23
V Poľsku zatvorili najväčšie centrum pre utečencov z Ukrajiny
V Poľsku zatvorili najväčšie centrum zriadené pre Ukrajincov utekajúcich pred ruskou inváziou. Úrady to zdôvodnili tým, že už nie je potrebné, pretože väčšina z nich sa presťahovala inam, píše v sobotu denník The Guardian s odvolaním sa na noviny Financial Times.
Rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené v pondelok, si vyžiadalo urýchlené presťahovanie približne 300 ľudí do iných utečeneckých centier. Centrum sa nachádzalo na výstavisku v mestečku Nadarzyn ležiacom južne od Varšavy v Mazovskom vojvodstve. Istý čas bode bolo domovom okolo 9000 utečencov z Ukrajiny.
V roku 2022 požiadalo v Poľsku o dočasnú ochranu približne 1,5 milióna Ukrajincov, oveľa viac však využilo túto krajinu na tranzit.
Dagmara Zalewská, hovorkyňa Mazovského vojvodstva, pre Financial Times povedala, že počet utečencov z Ukrajiny prichádzajúcich do tohto regiónu je v súčasnosti "zanedbateľný". Dodala, že zatvorenie centra je súčasťou "reorganizácie celého systému pomoci utečencom" v Poľsku.
Humanitárne organizácie tento krok kritizovali. "Bolo mi do plaču, keď mi včera volala Ukrajinka, že o 17.00 h bola brána centra zatvorená a ona tam nesmela ostať. Niektorí ľudia ani nemali možnosť zbaliť si všetky veci. Dali im nejaké jedlo v taškách a to bolo všetko," uviedla humanitárna pracovníčka Alina Oniszczuková pôsobiaca v utečeneckom centre vo Varšave.
1 -
4.9.23
Polsko začíná vydávat Kyjevu Ukrajince, kteří uprchli před mobilizací
Polsko, ale i další členské země Evropské unie mohou zaplavit žádosti Ukrajiny o vydání mužů, kteří díky úplatkům opustili svou vlast a vyhnuli se tak mobilizaci. První z nich už Polsko začalo vydávat ukrajinským státním orgánům, informoval v pondělí deník Rzeczpospolita.
Davyd Arachamija, poslanec za vládní stranu Služebník lidu, nedávno podle listu oznámil, že ukrajinské orgány činné v trestním řízení budou vyžadovat vydání svých občanů ve věku branců, kteří ilegálně opustili Ukrajinu, aby tak unikli mobilizaci.
„Na příkaz prezidenta Volodymyra Zelenského úřady nyní prověří pravost všech rozhodnutí o neschopnosti vykonávat vojenskou službu (takzvaných modrých knížek), které vydaly vojenské lékařské komise po 24. únoru 2022,“ napsala Rzeczpospolita.
Zároveň dodala, že podle kyjevských úřadů mohly falešné modré knížky za úplatky ve výši od tří do 15 tisíc dolarů (66 750 až 335 tisíc korun) získat desetitisíce mužů ve věku branců.
Hledá se téměř 80 tisíc Ukrajinců
Podle údajů velitelství polské pohraniční stráže od 24. února 2022 do 31. srpna překročilo hranice do Polska 2,87 milionu Ukrajinců ve věku od 18 do 60 let a necelých 2,8 milionu polské území zase opustilo.
„Téměř 80 tisíc ukrajinských mužů ve věku branců, kteří přišli po 24. únoru 2022, se někde vypařilo. Tito Ukrajinci potenciálně podléhají mobilizaci ve své vlasti. Kolik z nich skutečně splňuje podmínku pro brannou neschopnost, není známo,“ uvedl deník.
Kyjev zvažuje trestní stíhání mužů, kteří se za úplatek vyhnuli mobilizaci a uchýlili se do zahraničí.
„Je to důležité pro Ukrajinu, protože tito muži mohli být mobilizováni a mohli zvýšit stavy ozbrojených sil, čímž by se posílila naše obrana a bezpečnost,“ uvedl Fedir Velinislavskyj z parlamentního výboru pro národní bezpečnost, obranu a zpravodajské služby.
„Aby Ukrajina přivedla tyto muže zpět do vlasti, musí na každého z nich vydat mezinárodní zatykač. Pokud na takovou osobu narazíme například při silniční kontrole, národní informační systém policie automaticky upozorní, že jde o osobu stíhanou ukrajinskou prokuraturou. O jejím vydání rozhodne polský soud,“ uvedl pro Rzeczpospolitu Mariusz Ciarka, mluvčí Policejního sboru Polské republiky.
3 -
Hodnotový "Západ" má hodnotivú dilemu. Kým utečenci z Ázie a Afriky, prevažne mladí muži, utekajú - podľa ich propagandistov - pred vojnou a prenasledovaním a je nutné ich chrániť, EÚ má podľa Zelenského nasilu vracať ukrajinských mužov priamo do vojny - na ich vlastnú smrť alebo na zabíjanie Rusov.
Tvoriví a kreatívni scenáristi istotne nejaké humanitárne vysvetlenie nájdu.
6 -
5.9.23
Poľský dôchodca sa pred vyše mesiacom odfotil s ministerkou zdravotníctva, tá ho tento víkend zrazila
Podľa poľských médií môže šesťdesiatdeväťročný obyvateľ obce Božacin v západnom Poľsku hovoriť o mimoriadnej smole. Pred šiestimi týždňami zverejnil na internete svoju fotografiu s poslankyňou Katarzynou Sojkovou. A tento víkend ho ako novovymenovaná ministerka zdravotníctva zrazila na priechode pre chodcov. O nehode informoval portál Fakt.pl, ktorý zraneného dôchodcu kontaktoval v nemocnici, ale ten sa k nej odmietol vyjadriť.
Ministerka na priechode pre chodcov zrazila cyklistu vo svojom súkromnom SUV. Policajti okamžite obvinili zo zavinenia nehody cyklistu. Ten vraj „strmo vošiel“ na priechod a zo zrážky s ministerkou si odniesol len niekoľko modrín, uviedol web Onet.pl.
V nemocnici sa však ukázalo, že dôchodca mohol utrpieť vážnejšie zranenia, preto vyšetrovanie prevzala prokuratúra. „Je predčasné uviesť, kto je vinníkom,“ povedal pre Onet prokurátor Marcin Kubiak. Prokuratúra však nehovorí o ministerke, ale len o „tridsaťsedemročnej vodičke“, dodal portál.
„Musíte mať obrovskú smolu, aby ste sa odfotili s človekom, ktorý vám o mesiac a pol neskôr spadne pod kolesá,“ napísal portál Fakt.pl, ktorý zverejnil aj inkriminovanú fotografiu s rozmazanou tvárou dôchodcu. Pod fotografiou mu teraz priatelia želajú skoré uzdravenie.
0 -
6.9.23
Ukrajinský chlapec chtěl zachránit život polské spolužačce. Zahynul pod koly vlaku
Čtrnáctiletý ukrajinský chlapec zahynul v noci na středu pod koly vlaku na nádraží ve Swarzedzu nedaleko Poznaně, když chtěl zachránit život stejně staré polské spolužačce. Ta se náhle a zatím z neznámých důvodů ocitla v kolejišti, informovala mluvčí policie Marta Mrózová.
„Chlapec, který si ve tmě všiml přijíždějícího vlaku, chtěl spolužačku zachránit, ale sám přitom upadl pod lokomotivu a na místě zemřel. Dívka přišla o pravou ruku a utrpěla další těžká zranění. Je hospitalizovaná v jedné poznaňské nemocnici, kde lékaři bojují o její život,“ napsal list Gazeta Wyborcza.
Deník dále uvedl, že podle očitých svědků se na zmíněném nádraží nacházela čtyřčlenná skupina dětí – spolužáků z okolních obcí. Co tam dělali, zatím není jasné.
0 -
8.9.23
Počet obetí legionárskej choroby v poľskom meste Rzeszow stúpol na 22
Na 22 stúpol počet obetí legionárskej choroby v poľskom meste Rzeszow, oznámili miestne zdravotnícke úrady. Najnovšou obeťou je 74-ročná pacientka, ktorá zomrela v rzeszowskej univerzitnej nemocnici.
Celkovo bolo od prepuknutia tejto choroby hospitalizovaných vo viacerých nemocniciach v Poľsku už najmenej 160 ľudí nakazených legionelózou. Najviac pacientov je z Rzeszowa, kde sa choroba začala v júli šíriť. Väčšinu obetí tvoria seniori, ktorí mali aj ďalšie zdravotné problémy.
Poľské zdravotnícke úrady sa stále snažia určiť pôvod nákazy. Poľská kontrarozviedka (ABW) preveruje aj možnosť, že chorobu niekto rozšíril úmyselne. Podľa odborníkov sa však mohla rozšíriť aj z málo používaného vodovodného potrubia počas vlny letných horúčav.
Počet nových prípadov nákazy touto chorobou už začal klesať, pričom úrady dezinfikovali miestny vodovodný systém chlórom.
Legionárska choroba postihuje pľúca a šíri sa vdychovaním infikovaných kvapôčok, nešíri sa pitím vody. Zvyčajne sa vyskytuje na miestach, ako sú hotely, nemocnice alebo kancelárske budovy, kde kontaminuje dlhodobo nepoužívané klimatizácie alebo sprchy. Baktérie sa rozmnožujú pri teplotách od 20 do 50 stupňov Celzia, liečba choroby prebieha pomocou antibiotík.
2 -
12.9.23
Poľsko násilne bráni migrantom v prechode cez hranice,tvrdí Bielorusko
Na archívnej snímke príslušníci poľskej pohraničnej stráže hliadkujú pozdĺž nového železného múru na hraniciach medzi Poľskom a Bieloruskom. Foto: FOTO TASR/AP
--
Bielorusko obvinilo v pondelok Poľsko, že varovnými výstrelmi a použitím slzotvorného plynu i fyzickej sily zatláča späť migrantov pokúšajúcich sa dostať do Európskej únie prechodom cez jeho hranice.
Vzťahy medzi Minskom a Varšavou, ktoré boli už roky napäté, sa ešte zhoršili po tom, čo bieloruský vodca Alexandr Lukašenko dovolil Rusku, aby z jeho krajiny zaútočil na Ukrajinu.
Bieloruská pohraničná služba tvrdí, že poľská pohraničná stráž bežne využíva "násilie a zlé zaobchádzanie" v záujme otočenia utečencov. Na ich zastrašenie údajne používajú aj varovné výstrely, keď "miera na utečencov a niekoľkokrát vystrelia ponad ich hlavy," cituje AFP.
Podľa Minska je použitie strelných zbraní "extrémne nebezpečné" a môže vyvolať pohraničný konflikt.
Začiatkom tohto mesiaca Bielorusko uviedlo, že poľské lietadlo narušilo jeho vzdušný priestor a v tejto súvislosti si predvolalo poľského chargé d'affaires. Poľsko naopak tieto tvrdenia označilo za "klamstvá".
Člen Severoatlantickej aliancie (NATO) Poľsko je pevným spojencom Ukrajiny, pripomína AFP. Varšava nedávno vyjadrila obavy aj v súvislosti s presunom ruských žoldnierov z Vagnerovej skupiny do Bieloruska po ich júnovom neúspešnom pokuse o prevrat.
1 -
Štafeta má pokračovanie:
16.9.23
Varšava od polnoci zakáže autám z Ruska vstupovať na poľské územie
Varšava zakáže osobným autám registrovaným v Rusku vstupovať na poľské územie. Opatrenie začne platiť od nedele, oznámil v sobotu poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski, informuje TASR podľa agentúry PAP.
"Vzhľadom na to, že 8. septembra boli zverejnené usmernenia Európskej komisie týkajúce sa zákazu vstupu automobilov registrovaných v Rusku do EÚ, tento zákaz bude na poľských hraniciach platiť od zajtra (17. 9.) a vstúpi do platnosti dnes o polnoci (zo soboty na nedeľu)," uviedol Kamiňski.
Podľa neho sa zákaz bude vzťahovať na všetky osobné vozidlá – vrátane komerčných a súkromných – registrované v Rusku bez ohľadu na to, či je vlastník občanom Ruska alebo iného štátu.
Na nákladné vozidlá registrované v Rusku sa zákaz vstupu do Poľska už vzťahoval.
"Teraz túto záležitosť uzatvárame. Do Poľska sa nedostanú žiadne ruské autá. Platí pravidlo, že auto registrované v Rusku nemá právo vstúpiť do Poľska," vyhlásil Kamiňski s tým, že ide o ďalšiu formu sankcií uvalených na Moskvu v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Rusko podľa neho v súčasnosti predstavuje hrozbu pre medzinárodnú bezpečnosť.
Agentúra Reuters pripomenula, že vlani zakázalo Poľsko a pobaltské štáty – Litva, Estónsko, Lotyšsko – vstupovať ruským turistom na ich územie.
1 -
16.9.23
Po Nemcoch sú na rade Rusi. Poliaci im chcú predložiť účet za škody počas II. svetovej vojny
Poľsko chce nechať vyčísliť škody, ktoré krajine počas druhej svetovej vojny spôsobili jednotky vtedajšieho Sovietskeho zväzu.
Odhad by mal pripraviť tím odborníkov, ktorý bude verejnosti predstavený na budúci týždeň, oznámil počas týždňa podľa agentúry PAP námestník ministra zahraničia pre otázky reparácií Arkadiusz Mularczyk. Vlani Varšava zverejnila správu, v ktorej odhadla vojnové škody spôsobené nemeckým nacistickým režimom na 6,2 bilióna zlotých (približne 1,33 bilióna eur).
Podľa Mularczyka boli škody spôsobené Poľsku ZSSR „obrovské“ a je do nich nutné započítať nielen hmotné škody zapríčinené bojmi, ale tiež ulúpené umelecké diela, spreneveru fondov poisťovní a bankových vkladov alebo rabovanie sovietskymi jednotkami počas ťaženia Európou v roku 1945.
Na prvej pracovnej verzii správy s odhadom škôd pracujú historici už niekoľko mesiacov, uviedol námestník. Podľa neho je pred nimi veľmi ťažká úloha, pretože Poľsko po vojne ako jeden zo satelitov Sovietskeho zväzu túto otázku nikdy neskúmalo. „Treba povedať, že začíname úplne od nuly,“ povedal Mularczyk. Nedá sa preto ani odhadnúť, kedy bude možné zverejniť prvé závery.
Sovietsky zväz napadol Poľsko v polovici septembra 1939, a to 17 dní potom, čo Hitlerove vojská prepadli krajinu zo západu. Nemecko a ZSSR konali v zhode na základe zmluvy o neútočení, takzvaného paktu Molotov-Ribbentrop z augusta 1939.
Tento rok v máji predseda ruskej Štátnej dumy Vjačeslav Volodin povedal, že Varšava by mala Moskve vrátiť asi 750 miliárd dolárov investovaných v povojnovom období v Poľsku. Poľský premiér to ostro odmietol a označil to za propagandistickú hru.
Požiadavka na vojnové reparácie vo vzťahu k Nemecku Varšava oficiálne oznámila pred rokom. Vláda v Berlíne však dala opakovane najavo, že otázku odškodnenia považuje za uzavretú.
1 -
13.9.23
USA chcú zriadiť v Poľsku školiace stredisko pre jadrovú energiu
Spojené štáty sa rozhodli zriadiť vo Varšave školiace stredisko v oblasti jadrovej energie pre strednú a východnú Európu. Oznámila to v stredu poľská ministerka pre klímu a životné prostredie Anna Moskwová.
V rozhovore pre agentúru PAP uviedla, že Školiace stredisko čistej energie by malo začať fungovať ešte tento rok, hoci poľsko-americké rokovania o jeho zriadení sa ešte neskončili.
Moskwová dodala, že činnosť tohto centra bude koordinovať americké ministerstvo energetiky spoločne s poľským ministerstvom klímy a životného prostredia. Jeho úlohou bude podľa ministerky vzdelávanie pracovníkov v oblasti jadrových projektov týkajúcich sa veľkých a malých jadrových reaktorov v Poľsku.
Ministerka dodala, že centrum bude podporovať postgraduálne štúdium, pričom "špecializované školenia budú poskytované aj spoločnostiam, ktoré už pôsobia na trhu". Školiť bude aj jednotlivcov, inžinierov či riadiacich pracovníkov.
V Poľsku sa ešte len čaká na prvú jadrovú elektráreň. Podľa Moskwovej by sa s jej výstavbou malo začať v roku 2026. Elektráreň postaví americký Westinghouse, pričom vznikne pri severopoľskej obci Choczewo ležiacej na pobreží Baltského mora. Do prevádzky by ju mali uviesť v roku 2033.
-1 -
Zdá sa, že otázka migrantov má potenciál rozhodovať voľby nielen u nás:
Vízový škandál v súčasnosti spôsobuje veľké vzrušenie v Poľsku, ktoré len pár týždňov pred parlamentnými voľbami vyvíja obrovský tlak najmä na pravicovú konzervatívnu vládu: poľskí úradníci údajne nezákonne vydali tisíce, ak nie stovky tisícky víz výmenou za peniaze, najmä v Ázii a Afrike. Tie údajne zahŕňali schengenské víza.
Opozícia následne obvinila vládu, ktorá počas predvolebnej kampane vyvoláva protimigrantské nálady, že do Poľska priviezla „státisíce migrantov“.
Úplné objasnenie v liste adresovanom poľskému ministrovi zahraničných vecí Zbigniewovi Rauovi požaduje aj komisárka EÚ pre vnútro Ylva Johanssonová. Ako informovali noviny „Bild“, komisárka EÚ pre vnútro stanovila 3. október ako konečný termín na zodpovedanie otázok. O 12 dní neskôr si Poliaci zvolia nový parlament.
--
Poľský spravodajca portálu WELT (nemecký orgán transatlantikov a sionistov) :
V Poľsku štátna prokuratúra vyšetruje ministerstvo zahraničia pre nezákonný predaj až 350-tisíc pracovných víz. Cena na čiernom trhu bola podľa poľského novinára Bartosza Wielińského z WELT vyše 5 000 amerických dolárov: „Môžete hovoriť o miliardách, ktoré pretekali.“
2 -
20.9.23
Poľsko zastavilo dodávky svojich zbraní Ukrajine, oznámil Morawiecki
Poľsko zastavilo dodávky svojich zbraní Ukrajine, oznámil v stredu premiér Mateusz Morawiecki. K tomuto kroku došlo v súvislosti so spormi medzi Varšavou a Kyjevom o dovoz ukrajinského obilia do Poľska. Informuje o tom TASR, ktorá čerpala zo správy poľskej agentúry PAP.
Morawiecki pre súkromnú televíziu Polsat News uviedol, že Poľsko pomáha poraziť "ruských barbarov", ale nemôže súhlasiť s destabilizáciou svojho trhu importom ukrajinského obilia.
"Samozrejme, že zachováme tranzit ukrajinského tovaru," povedal Morawiecki. "Poľsko to nič nestojí. Naopak, dá sa povedať, že na tom zarábame," pokračoval.
Podľa vlastných slov však nesúhlasí s tým, aby ukrajinskí oligarchovia "tlačili svoje obilie na poľský trh", a to bez akýchkoľvek ohľadov na poľských poľnohospodárov.
Aj keď Poľsko samotné zastavilo dodávky svojich zbraní Ukrajine, prekladisko západných zbraní v Rzeszowe blízko hraníc s Ukrajinou ostane v prevádzke podľa dohôd so Spojenými štátmi a Severoatlantickou alianciou, zdôraznil Morawiecki.
Namiesto posielania zbraní na Ukrajinu sa však teraz bude Poľsko "brániť samo s tými najmodernejšími zbraňami", vyhlásil premiér. "Ak sa chcete brániť, musíte mať s čím sa brániť," dodal na margo súčasných nákupov zbraní pre poľskú armádu.
Spory medzi Varšavou a Kyjevom sa vyostrili po tom, čo Poľsko spolu so Slovenskom a Maďarskom predĺžilo zákaz dovozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov aj po 15. septembri. Následne Ukrajina podala proti týmto trom krajinám žalobu na pôde Svetovej obchodnej organizácie. Rozpory sa ďalej vystupňovali, keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v prejave pred Valným zhromaždením OSN v utorok kritizoval nemenované európske krajiny, ktoré podľa neho predstierajú solidaritu s Ukrajinou, avšak v skutočnosti nahrávajú Rusku. Po týchto vyjadreniach si Poľsko predvolalo ukrajinského veľvyslanca.
4 -
21.9.23
Poľsko nepozastavilo dodávky svojich zbraní Ukrajine, objasnila vláda
Poľsko pokračuje v dodávkach zbraní Ukrajine v súlade so svojimi záväzkami, vyhlásila vo štvrtok poľská vláda. Reagovala tak na špekulácie o zastavení dodávok, ktoré vyvolali slová premiéra Mateusza Morawieckeho.
Poľský prezident Andrzej Duda vo štvrtok v televízii TVN24 povedal, že "slová premiéra boli pochopené najhoršie, ako sa dalo. Myslím si, že pán premiér chcel povedať, že nebudeme Ukrajine dodávať nové zbrane, ktoré v súčasnosti kupujeme, aby sme zmodernizovali poľskú armádu".
Špekulácie vyvolali slová premiéra Morawieckeho, ktoré uviedol v rozhovore pre súkromnú televíziu Polstat News v stredu. Na otázku, či bude Poľsko aj naďalej podporovať Ukrajinu dodávkami zbraní a humanitárnou pomocou napriek sporu o dovoz obilia, odpovedal: "Už teraz neposielame zbrane Ukrajine, najmodernejšími zbraňami vybavujeme svoju armádu." Podľa dnešných objasnení tým myslel iba nové zbrane.
Nesprávnu interpretáciu premiérových slov spôsobil podľa DPA aj fakt, že správa, ktorú vydala poľská tlačová agentúra PAP, znela inak v poľskom a inak v anglickom jazyku. V poľskej verzii sa zo slov premiéra nedalo jednoznačne odvodiť, že Poľsko zastavilo dodávky svojich zbraní.
Poľsko je jedným z najvernejších spojencov Ukrajiny od začiatku ruskej invázie. Vzťahy medzi krajinami sa však vyostrili po tom, čo Poľsko spolu so Slovenskom a Maďarskom predĺžilo zákaz dovozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov. Ukrajina následne podala sťažnosť na pôde Svetovej obchodnej organizácie.
1 -
25.9.23
Varšava: Nemecko vyjadreniami o vízach zasahuje do poľskej kampane
Poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau obvinil Nemecko zo zasahovania do vnútorných záležitostí Poľska a prebiehajúcej volebnej kampane. Urobil tak v súvislosti s vyjadreniami nemeckého kancelára Olafa Scholza, ktorý v sobotu od susedného Poľska žiadal, aby ozrejmilo situáciu ohľadom nelegálneho vydávania víz.
Scholz, ktorého vláda čelí tlaku na sprísnenie boja proti ilegálnej migrácii do Nemecka, cez víkend požiadal vládu vo Varšave, aby upresnila počet víz údajne nelegálne vydaných niektorými poľskými konzulátmi v Afrike a Ázii. Podľa poľskej opozície bolo pochybne vydaných až 250.000 víz, poľské úrady hovoria iba o niekoľkých stovkách pracovných víz.
Podľa poľského šéfa diplomacie porušuje Scholzovo vyhlásenie zásady zvrchovanej rovnosti štátov. Samotný Rau podľa Reuters čelí politickému tlaku na domácej pôde, pretože údajný vízový systém fungoval práve na jeho na ministerstve.
Rau apeloval na nemeckého kancelára, aby rešpektoval suverenitu Poľska a zdržal sa vyhlásení, ktoré poškodzujú vzájomné vzťahy ich krajín.
Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová minulý týždeň uviedla, že vláda zvažuje zavedenie stálych kontrol na hraniciach s Českom a Poľskom v reakcii na nápor nelegálnych migrantov. Podľa nej by dočasné kontroly mohli ľudí od nelegálnej migrácie odradiť. Nemecko už teraz zvýšilo počet policajtov na hraniciach s východnými susedmi.
Poľské opozičné strany na čele s liberálno-konzervatívnou Občianskou platformou (PO) obvinili vládu zo spoluúčasti na systéme, v ktorom migranti po zaplatení sprostredkovateľom dostávali víza zrýchleným procesom bez riadnej kontroly.
Eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová taktiež vyzvala Varšavu, aby obvinenia týkajúce sa vydávania víz ozrejmila. Podľa eurokomisárky si až 350.000 migrantov zakúpilo víza s prístupom do Schengenského priestoru. Podľa Varšavy však ide iba o mediálnu kampaň na diskreditáciu vlády pred nadchádzajúcimi voľbami.
Podľa poľských médií je za korupčný škandál zodpovedný bývalý tajomník poľského ministra zahraničných vecí Piotr Wawrzyk, ktorý na ministerstve dohliadal na vydávanie víz pre cudzincov z približne 20 krajín. Z funkcie rezignoval ešte 31. augusta.
Wawrzyk bol podľa médií v polovici septembra hospitalizovaný v jednej z varšavských nemocníc pre zlý psychický stav. Agentúra AP s odvolaním sa na miestne médiá napísala, že sa mal pokúsiť o samovraždu.
Podľa Reuters sa migrácia v Poľsku stala hlavnou témou volebnej kampane pred parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia 15. októbra.
0 -
22. 9. 2023
Kaczyński označil Hranici za paskvil, Hollandová má tělesnou stráž
Předseda polské vládní strany Právo a spravedlnost (PiS) a místopředseda vlády Jaroslaw Kaczyński v pátek zkritizoval jako „ostudný a odpudivý paskvil“ film Hranice (Zielona granica) režisérky Agnieszky Hollandové, který se začíná promítat v polských kinech. Nenávistné útoky proti filmu i režisérce se natolik vystupňovaly, že si musela najmout tělesnou stráž, aby ji chránila po 24 hodin denně, napsal na svém webu list Gazeta Wyborzca.
Film získal začátkem měsíce Zvláštní cenu poroty na filmovém festivalu v Benátkách, připomíná dramatické osudy uprchlíků na polsko-běloruské hranici, kteří se snaží dostat za lepším životem do Evropské unie. Vznikl s podporou českého Státního fondu kinematografie a v koprodukci České televize.
Pro Hollandovou je podle Kaczyńského příznačná „nenávist k vlastní zemi“ a její „paskvil“ uráží muže a ženy v polských uniformách, kteří brání hranice vlasti. Příznivce filmu označil za podporovatele plánů ruského prezidenta Vladimira Putina a běloruského vůdce Alexandra Lukašenka. „Každý, kdo neodsoudí tento film, se ocitá na protipolské straně,“ prohlásil.
Film zobrazuje migrační krizi na polsko-běloruské hranici ze čtyř hledisek: migrantů, pohraničníka, aktivistů a místní obyvatelky. „Už dlouho neměl žádný polský film ve světě tak veliký ohlas a nevěnovala mu tak detailní pozornost přední zahraniční média – a to je teprve na počátku cesty po festivalech,“ napsala Gazeta Wyborcza.
Film už dříve ostře napadl ministr spravedlnosti a generální prokurátor Zbigniew Ziobro, který jej přirovnal k „nacistické propagandě.“ Prezident Andrzej Duda před novináři v New Yorku citoval v souvislosti s filmem heslo: „Jen svině sedí v kině.“
Na středeční premiéru filmu ve Varšavě ale podle Hollandové přišla spousta lidí, kteří vyjádřili tvůrcům podporu. Současně bylo vidět, že jimi snímek otřásl, že zasáhl jejich svědomí. „To mi skýtá obrovské uspokojení, protože je těžké nyní natočit film, který něco znamená.“
--
Mňa zaujal predovšetkým fakt, akou trasou sa migranti dostanú do Bieloruska, aby potom prechádzali cez Poľsko.
V súvislosti s hraničnými kontrolami, ktoré sa chystajú z každej strany, mi napadajú všelijaké myšlienky.
2 -
Polský ministr zahraničí se v Kyjevě omluvil pro nemoc, na jiných akcích ale byl
2. 10. 2023
Šéf polské diplomacie Zbigniew Rau v pondělí na první setkání ministrů zahraničí zemí Evropské unie v Kyjevě nedorazil. Polské zdroje původně oznámily, že se na Ukrajinu nechystá, protože je nakažený koronavirem. Nakonec se však ukázalo, že byl v neděli na kongresu strany Právo a spravedlnost (PiS) v Katovicích. V pondělí se pak ve Varšavě zúčastnil summitu Organizace pro bezpečnost a spolupráci v Evropě.
Polská média v této souvislosti poukazují na napětí, které nyní mezi Varšavou a Kyjevem panuje. Na jednáních, která svolal šéf evropské diplomacie Josep Borrell a která měla za úkol demonstrovat podporu Ukrajině napadené Ruskem, polského ministra zahraničí zastupoval jeho náměstek.
Deník Rzeczpospolita v této souvislosti připomněl, že ještě nedávno byly vztahy mezi Ukrajinou a Polskem více než blízké, ale v současnosti jsou po polském zákazu dovozu ukrajinského obilí, ale i dalších zemědělských produktů napjaté.
O mírovém plánu jen s náměstkem
Polská strana se rozhodla, že svého šéfa diplomacie do Kyjeva nepošle, i když bylo jasné, že ministři zahraničí budou s prezidentem Volodymyrem Zelenským jednat o desetibodovém mírovém plánu pro Ukrajinu. Roli mohlo sehrát i to, že v Polsku budou zhruba za dva týdny parlamentní volby a protiukrajinské nálady v zemi jsou stále patrné.
Rau se každopádně v den konání ministerského summitu v Kyjevě zúčastnil jiné akce ve Varšavě, o jeho vystoupení informoval například Polský rozhlas.
O stále napjatých vztazích mezi oběma zeměmi svědčí i jiná fakta. Například uplynulou sobotu v Kyjevě zasedalo první ukrajinské Fórum obranného průmyslu. S představiteli 252 zbrojařských společností z třiceti zemí Evropy, Ameriky a Asie (mj. USA, Francie, Německo, Česko či Švédsko) se setkali nejvyšší představitelé Ukrajiny včetně Zelenského.
Na otázku Radia Opole, proč tam nebyli přítomni i představitelé polských zbrojovek, ukrajinský velvyslanec ve Varšavě v pondělí uvedl: „Pozvali jsme všechny ze spřátelených zemí, včetně firem obranného průmyslu. Polsko bylo mezi prvními, kdo obdrželi na fórum pozvánku. Každý má právo rozhodnout se, zda ji přijme, nebo ne. Jistě není důvod vinit Ukrajinu z toho, že ji Polsko nepřijalo,“ uvedl ambasador.
0 -
-
Poľská vojenská polícia označila postrelenie migranta za nehodu
Varšava 6. novembra (TASR) – Postrelenie migranta na poľsko-bieloruskej hranici bola nehoda. Podľa vyšetrovania poľskej vojenskej polície ho zapríčinilo zakopnutie vojaka, ktorému následne vystrelila zbraň.
O incidente v nedeľu na sociálnych sieťach informovali humanitárni aktivisti, neskôr ho potvrdila aj miestna prokuratúra.
Zraneného muža bez dokladov previezli do nemocnice v meste Hajnowka. Pre agentúru PAP zástupca prokuratúry mesta Bielostok pre vojenské záležitosti Radoslaw Wiszenko povedal, že podľa predbežného vyšetrovania sa vojak potkol a zo zbrane vyšiel náhodný výstrel.
Hovorca poľskej vojenskej polície Iwo Sana vyhlásil, že vojak najskôr vystrelil varovné výstrely, aby na skupinu nelegálnych migrantov upozornil inú hliadku pohraničnej stráže.
"Vojak sa potkol a vystrelil náhodným smerom, čo spôsobilo nehodu," dodal Sawa.
Vyšetrovanie prípadu sa vedie ako nedbanlivá manipulácia so zbraňou a zranenie inej osoby. Vojakovi hrozí v prípade ľahších zranení obete až trojročné väzenie. V prípade vážneho zranenia alebo smrti to môže byť až osem rokov.
--
Na hraničných priechodoch Poľska s Ukrajinou sa tvoria rady kamiónov
Varšava 8. novembra (TASR) - Na vstup na Ukrajinu cez hraničné priechody v obciach Dorohusk a Hrebenne na juhovýchode Poľska čaká až 28 kilometrov dlhý rad kamiónov.
Je to výsledok blokády vodičmi poľských nákladných vozidiel, ktorí protestujú proti nespravodlivej konkurencii ukrajinských prepravných firiem.
"Rad kamiónov čakajúcich na prejazd cez hraničný priechod Dorohusk sa končí v lokalite obce Janow, ktorá sa nachádza 28 kilometrov od Dorohuska," povedala v stredu Ewa Czyžová, hovorkyňa polície v pohraničnom meste Chelm. "A stále sa predlžuje," upozornila.
Kamióny na hraničnom priechode Hrebenne musia čakať asi 90 hodín. Rad tvorí asi 900 vozidiel s ťažkým nákladom, uviedlo už skôr Oddelenie Finančnej správy v meste Lublin.
"Protestujúci pustia jeden kamión za hodinu z Ukrajiny do Poľska a tri alebo viac kamiónov z Poľska na Ukrajinu. Nákladné autá vezúce humanitárnu pomoc, potraviny a palivo už nemajú výnimku z blokády," uviedla tiež Czyžová. "Aj tieto vozidlá musia čakať v rade," dodala. Osobné autá nemusia stáť v rade a môžu plynulo prechádzať cez hranicu.
Poľskí vodiči kamiónov protestujú od pondelka a požadujú zavedenie komerčných povolení pre ukrajinské firmy s výnimkou tých, ktoré prevážajú humanitárnu pomoc a vojenskú výzbroj.
Žiadajú tiež pozastavenie povolení na prevádzku pre firmy, ktoré vznikli po vypuknutí vojny na Ukrajine.
--
Další válka mezi Polskem a Ukrajinou. Velké nepřátelství
Polsko-ukrajinské vztahy čelí po sporech ohledně ukrajinského obilí dalšímu problému. Tentokrát místo zemědělců stávkují polští řidiči kamionů, kterým vadí neomezený přístup ukrajinských dopravců, což narušuje polský přepravní systém. Kamiony proto zablokovaly tři klíčové hraniční přechody na ukrajinských hranicích. Ukrajina zuří a dovolává se zrušení blokády. Polští dopravci na rozdíl od zemědělců nemají podporu vlády, která vyzvala protestující ke zrušení akce.
/viac v článku/
1 -
v súvislosti so štrajkom:
NA VÝCHODNEJ HRANICI JE 16 KILOMETROV DLHÁ KOLÓNA KAMIÓNOV
10.11.23
Od hraničného priechodu Vyšné Nemecké až po obec Nižná Rybnica v okrese Sobrance je aktuálne 16 kilometrov dlhá kolóna kamiónov. TASR o tom informovala košická krajská policajná hovorkyňa Lenka Ivanová. Dôvodom je presun kamiónovej dopravy cez územie Slovenska v dôsledku obmedzení jej prístupu na Ukrajinu z Poľskej republiky.
Od hraničného priechodu Vyšné Nemecké až po obec Nižná Rybnica v okrese Sobrance je aktuálne 16 kilometrov dlhá kolóna kamiónov. TASR o tom informovala košická krajská policajná hovorkyňa Lenka Ivanová. Dôvodom je presun kamiónovej dopravy cez územie Slovenska v dôsledku obmedzení jej prístupu na Ukrajinu z Poľskej republiky.
1 -
V Poľsku objavili hrob civilistov a zajatcov z druhej svetovej vojny
Varšava 9. novembra (TASR) - Pozostatky približne 100 osôb vrátane vojnových zajatcov a civilistov vyhnaných z Varšavy po potlačení Varšavského povstania v roku 1944 sa našli neďaleko miesta bývalého nacistického zajateckého tábora v severozápadnom Poľsku.
Pozostatky našli odborníci neďaleko tábora Stalag II-D v meste Stargard v Západopomoranskom vojvodstve počas tretej etapy pátracieho projektu vedcov z Lekárskej univerzity v Štetíne. Od začiatku projektu už boli objavené ostatky zhruba 300 ľudí.
Andrzej Ossowski zo zmienenej univerzity v súvislosti s najnovším objavom uviedol, že ide o dva masové hroby.
"V prvom z nich boli v rokoch 1944-1945 pochovaní civilisti, o ktorých predpokladáme, že boli vyhnaní z Varšavy po Varšavskom povstaní a boli deportovaní do tábora," povedal Ossowski pre PAP a dodal, že mnohých z nich tvorili ženy a deti, "ktoré museli zomrieť pre zlé životné podmienky v tábore".
Do druhého hrobu boli v druhej polovici roku 1944 pochovaní vojnoví zajatci rôznych národností, ale najmä sovietski vojaci, spresnil Ossowski.
Podľa výskumníkov mohlo byť v blízkosti tábora Stalag II-D, ktorý bol jedným z najväčších zajateckých táborov na území tretej ríše, pochovaných 3000 až 6000 ľudí.
Tábor začal prijímať zajatcov z celej Európy v roku 1939. Jeho činnosť bola ukončená vo februári 1945 po tom, ako boli jeho väzni nútení pochodovať na západ v dôsledku postupujúcej sovietskej Červenej armády.
--
2 -
Protestujúci poľskí kamionisti sa nedohodli s ukrajinskou stranou
Varšava 13. novembra (TASR) - Zástupcovia poľských kamionistov, ktorí protestujú proti podľa nich neférovej konkurencii ukrajinských prepravných firiem, v pondelok nedosiahli dohodu s ukrajinskými predstaviteľmi. Na rokovaniach boli prítomní aj zástupcovia poľskej vlády, informuje agentúra AFP.
"Nedosiahli sme dohodu. Ukrajinská strana neberie naše požiadavky do úvahy," uviedol Rafal Mekler, líder protestu v pohraničnej obci Dorohusk.
Poľské prepravné spoločnosti zablokovali hraničné priechody s Ukrajinou 6. novembra a žiadajú, aby sa pre ukrajinských vodičov kamiónov znovu zaviedli povolenia na vstup do Poľska. Európska únia ich zrušila po ruskej invázii na Ukrajinu.
Zároveň kritizujú elektronický registračný systém, ktorý podľa nich spôsobuje dlhé čakacie doby na poľsko-ukrajinských hraniciach.
Poľská colnica uviedla, že v pondelok stálo na hraničnom priechode v obci Dorohusk 1300 nákladných áut, ktoré smerovali na Ukrajinu. Približne 500 vozidiel čakalo pri priechode Hrebenne.
V dôsledku blokád sa tiež tvorili dlhé kolóny ukrajinských kamiónov, ktoré majú namierené do Poľska.
0 -
18. listopadu 2023
Jen dva kamiony za hodinu. Poláci blokují hraniční terminály kvůli přepravním společnostem z Ukrajiny
V okolí hraničních přechodů mezi Polskem a Ukrajinou se od minulého týdne tvoří desítky kilometrů dlouhé kolony nákladních aut. Polští přepravci blokují jejich přejezd. Stěžují si, že Polsko zahltily ukrajinské přepravní společnosti, kterým nemůžou cenově konkurovat. Kritizují i nerovný přístup při přepravě zboží na Ukrajinu, kdy musí v kolonách při vjezdu ze sousední země čekat i více než deset dní.
Polští přepravci si stěžují i na nerovné podmínky při přepravě zboží na Ukrajinu | Foto: Kateřina Havlíková | Zdroj: Český rozhlas
--
„V současnosti jsem musel zmenšit svůj vozový park, a to o polovinu. Už jsem neměl na to, abych platil některé daně a dopravní poplatky nebo odvody za zaměstnance, pro které nemám práci,“ popisuje svou situaci Stanisław Necek u zábrany na hraničním přejezdu v Korczowé.
Mezinárodní přepravě zboží se věnuje 34 let. Teď ho z trhu vytlačuje východní konkurence.
„Obecně je situace nás, polských dopravců zboží, těžká. Z důvodu nekontrolované konkurence z východu. Ta vznikla v posledních dvou letech a ve velké míře převzala náš trh orientovaný na přepravu zboží z a na východ. Jejich dnešní sazby a náklady na provoz jsou mnohem nižší, než naše, které jsou regulované unijními přepisy. My musíme například dodržovat mobilní balíčky,“ dodává Necek.
Mobilní balíčky například upravují mzdu řidičů, jejich maximální dobu řízení, určují způsob vysílání řidičů přes hranice a mají zajistit spravedlivou hospodářskou soutěž.
Evropská unie tyto balíčky přijala poté, co západoevropský trh přepravy zboží začaly přejímat levnější společnosti z východní části Unie. Mezi nimi byly i ty polské.
Vzájemná dohoda
„Ukrajina a Polsko dřív měly vzájemnou dohodu, kolik nákladních aut ročně bude moci přejet společnou hranci. Ale Evropská unie po začátku války zrušila tato povolení a Ukrajina tím získala přístup na trh přepravy zboží nejen v Polsku, ale v celé Unii. A mohou přepravovat i zboží mezi místy v jedné zemi. Přitom my jsme za kabotáž trestaní, jinde jsme velmi omezení,“ popisuje Necek.
Před válkou mělo povolení k přejetí polsko-ukrajinské hranice 160 tisíc kamionů z Ukrajiny a 160 tisíc kamionů z Polska. Letos už ale přejelo hranici 800 tisíc ukrajinských kamionů.
Polští přepravci si stěžují i na nerovné podmínky při přepravě zboží na Ukrajinu. Jejich výhrady se týkají elektronické fronty, do které se musí řidič přihlásit v momentě přejezdu na Ukrajinu. Na vyřízení ale čeká i deset a více dní.
Zatímco cesta do Kyjeva trvá zhruba dva dny, ty zbylé musí trávit na parkovišti. Ukrajinci se ale v systému můžou registrovat ještě před začátkem cesty.
Od 6. listopadu blokují podnikatelé v přepravě zboží terminály v Dorohusku, Hrebennem a Korczowe.
„Ukrajinci ještě nejsou v Unii, tak proč mají v Unii provádět přepravu zboží? Chceme, aby se situace vrátila do stavu před válkou, kdy přepravce musel získat povolení a tato povolení byla co do množství limitovaná,“ tlumočí jeden z požadavků Komitetu na obranu přepravců a pracovníků v dopravě Stanisław Necek.
Přitom ale opakuje, že je pořád potřeba podporovat Ukrajinu v obraně proti útočícímu Rusku.
Protest zemědělců
Podnikatelé v přepravě zboží blokují terminály v Dorohusku, Hrebennem a Korczowe od 6. ledna.
K protestujícím v Korczowe se ve středu připojili polští zemědělci vystupující jako společenství Okradený venkov. Ti už blokovali hraniční přechody na jaře. Tehdy taky prováděli nárazové krátké blokády ve velkých městech, například Varšavě nebo Štětíně.
„Situace nás dohnala k protestům. Příval ukrajinské kukuřice, ale i jiných plodin a ceny výkupu naší produkce vedly k tomu, že už si zkrátka neporadíme. Výnosy už nepokryjí náklady,“ říká Alina Radecká z Podkarpatské zemědělské komory.
Společně s dalšími rolníky v oblasti přišla podpořit polské podnikatele v autodopravě. „Bereme si úvěry, abychom naše rodinné podniky udrželi, ale vláda nám prostě nepomáhá,“ vysvětluje Radecká.
Rodina Radecké vlastní 150 hektarů půdy. Tvrdí ale, že náklady na osiva a hnojiva rostou a s příbuznými už neví, co dál. Poslední rok vidí jako nejtěžší, protože zároveň vázne i výkup plodin. Sklady jsou plné.
Příliš levné obilí?
Protesty zemědělců začaly kvůli výkupu levného ukrajinského obilí. To mělo přes Evropu směřovat kvůli blokádě Černomořských koridorů do přístavů a pak loděmi dál do Asie a Afriky.
Skončilo ale ve skladech, mimo jiné v Polsku, a snížilo výkupní cenu domácího obilí. Protesty trvaly do přijetí embarga Evropské unie na výkup plodin. Povolený byl jen jejich převoz.
V Korczowe smí projet jen dva ukrajinské kamiony za hodinu. K bariéře je doprovází policejní auto. Teprve pak protestující přepravci ve žlutých vestách odepnou pásku a odstraní kužel. Další stovky řidičů kamionů musí čekat v koloně, která má okolo deseti kilometrů.
Mezi čekajícími je i Oleg, který se na Ukrajinu vrátil po začátku války. Dříve pracoval pro evropskou mezinárodní přepravní společnost.
„Jsem na seznamu v pořadí 805. Přijel jsem včera. Převážím v cisterně plyn, který na Ukrajině potřebujeme. A teď tu stojím na krajnici. A je to nebezpečné. Někdo kolem projede, odhodí nedopalek a může to bouchnout,“ popisuje.
Oleg si pro jídlo chodí, stejně jako ostatní řidiči, do Biedronki. Pomalu mu ale prý dochází peníze. Záchod ukrajinští řidiči nemají k dispozici žádný. Chodí ke strouze a do lesa. Při poryvu větru je to cítit.
Blokáda do prosince
Polští dopravci mají povolení terminál v Korczowe blokovat do 6. prosince. Pokud Polsko a Ukrajina nenajdou pro ně přijatelné řešení, terminál v Hrebenne mohou blokovat až do 6. ledna.
„Momentálně se ta kolona zadržených kamionů táhne až do Dąbrowa Tomaszowska, což je vesnice asi 30 kilometrů od samotného hraničního přejezdu,“ představuje situaci Małgorzata Pawłowska, mluvčí okresního policejního velitelství Tomaszow Lubelski.
Přepravci v Hrebennem blokují přejezd nákladních vozů v obou směrech. Na Ukrajinu pouští jen čtyři kamiony za hodinu, do Polska pět.
„Kvůli protestu jsou v oblasti posílené policejní hlídky. Naši jednotku posílily jednotky z celé země. Dohlížíme na bezpečnost i pořádek, ale taky na dopravu. Silnice a křižovatky dál musí zůstat průjezdné,“ míní Pawłowska.
Příští týden navíc přepravci společně se zemědělci chtějí zablokovat i terminál v Medyce u Přemyšli. Tím budou pro nákladní auta zablokované všechny polsko-ukrajinské silniční přejezdy. Výjimka nadále bude platit pro humanitární a vojenské konvoje a pro přepravu živých zvířat.
3 -
Poľskí kamionisti rozšírili blokádu priechodov s Ukrajinou
Varšava 23. novembra (TASR) - Kamióny smerujúce na Ukrajinu stále čakajú na hraničných priechodoch v dlhých radoch. Na niektorých to je až päť dní, informovala vo štvrtok poľská polícia.
Rady sú následkom protestov poľských vodičov kamiónov, ktorí blokujú viacero hraničných priechodov na poľsko-ukrajinskej hranici. Dôvodom je podľa ich slov nespravodlivá konkurencia ukrajinských firiem podnikajúcich v cestnej nákladnej doprave. Poľské prepravné firmy vo štvrtok ešte rozšírili protest tým, že zablokovali ďalšie pohraničné kontrolné stanovište, v obci Medyka na juhu Poľska, píše agentúra AFP.
Policajná hovorkyňa Angelika Glagová-Kunyszová pre PAP povedala, že rad kamiónov čakajúcich na prekročenie hranice v obci Dorohusk sa skrátil, ale stále je dlhý približne 18 kilometrov.
"V rade je okolo 750 vozidiel a pohraničné služby uviedli, že čas čakania odhadujú na 117 hodín, čo je takmer päť dní," spresnila hovorkyňa.
Ďalších 620 kamiónov čaká v 150-hodinovom rade na vstup na Ukrajinu na hraničnom priechode v obci Hrebenne.
Podľa ďalšej policajnej hovorkyne Malgorzaty Pawlowskej je tam rad kamiónov "dlhý približne 48 kilometrov".
Vodiči začali svoj protest 6. novembra a žiadajú zavedenie komerčných povolení pre ukrajinské spoločnosti prevážajúce tovary. Výnimku by dostali iba vozidlá s humanitárnou pomocou a vojenskou výzbrojou. Žiadajú aj pozastavenie povolení pre firmy, ktoré vznikli po vypuknutí vojny na Ukrajine.
Poľské prepravné firmy vo štvrtok rozšírili protest tým, že zablokovali štvrté kontrolné stanovište Medyka. Doteraz protestovali na troch hlavných hraničných priechodoch.
V Medyke sa k protestujúcim kamionistom pridali aj miestni farmári, ktorí tvrdia, že dovoz ukrajinského obilia znížil ceny ich komodít.
"Sme dnes tu na hranici v Medyke a začíname trojdňový výhražný protest proti situácii v poľnohospodárstve a v doprave," uviedol pre AFP Roman Kondrów, líder farmárskeho protestu v obci.
Farmári žiadajú dotácie a pôžičky na podporu svojho podnikania a oznámili, že priechod Medyka budú blokovať niekoľko hodín denne, potom od pondelka spustia úplnú blokádu.
"Stojíme za poľským národným prepravným sektorom a podporujeme sa navzájom - oni podporujú nás, my ich," dodal Kondrów.
1 -
Ukrajina a Poľsko v noci otvoria dodatočný priechod pre kamióny
Kyjev 3. decembra (TASR) - Ukrajina a Poľsko otvoria v noci na pondelok dodatočný hraničný priechod pre prázdne kamióny. Uviedli to v nedeľu ukrajinské úrady v čase protestov poľských vodičov kamiónov na niektorých poľsko-ukrajinských hraničných priechodoch.
Ukrajinská pohraničná stráž informovala, že hraničný priechod Uhryniv-Dolhobyczów, cez ktorý môžu v súčasnosti prechádzať autá a autobusy, bude otvorený v noci na pondelok od 1.00 h miestneho času pre prázdne kamióny s povolenou hmotnosťou viac ako 7,5 metrických ton.
"Otvorenie (priechodu) Uhryniv je prvým bodom na zozname opatrení prijatých na odblokovanie hranice, zníženie čakacích radov a zvýšenie kapacity ukrajinsko-poľskej hranice," uviedla ukrajinská pohraničná stráž vo vyhlásení.
Poľskí vodiči kamiónov od 6. novembra blokujú niektoré hraničné priechody na protest proti nespravodlivej konkurencii ukrajinských firiem podnikajúcich v cestnej nákladnej doprave.
Poľskí dopravcovia požadujú zavedenie komerčných povolení pre ukrajinské firmy s výnimkou tých, ktoré prevážajú humanitárnu pomoc a vojenskú výzbroj. Žiadajú aj pozastavenie povolení pre firmy, ktoré vznikli po vypuknutí vojny na Ukrajine. V súčasnosti blokujú štyri poľsko-ukrajinské priechody, píše Reuters.
Ukrajina minulý týždeň oznámila, že sa s Poľskom dohodla na niektorých opatreniach, ktoré by mohli zmierniť tlak na blokovaných hraničných priechodoch, no o hlavných požiadavkách protestujúcich šoférov kamiónov nehovorili.
2 -
Poľský dezignovaný premiér Tusk: Vyriešim blokádu vodičov na hranici
Varšava/Kyjev 12. decembra (TASR) - Poľský dezignovaný premiér Donald Tusk v utorok sľúbil, že vyrieši vyše mesiac trvajúcu blokádu poľských nákladných dopravcov na ukrajinskej hranici. Títo poľskí vodiči žiadajú opätovné zavedenie povolení pre vstup ukrajinských konkurentov do Európskej únie.
"Našli sme spôsob, ako čo najskôr splniť potreby poľských kamionistov a okamžite odblokovať hranicu," povedal Tusk bez uvedenia podrobností, keď v parlamente pred hlasovaním o dôvere predstavoval svoj politický program.
Medzitým námestník ukrajinského ministra infraštruktúry Serhij Derkač v utorok oznámil, že približne 100 nákladných vozidiel prešlo cez cestný priechod Jahodyn-Dorohusk na hranici Ukrajiny s Poľskom odvtedy, čo tam poľskí vodiči v pondelok ukončili blokádu.
Podľa Derkača Kyjev dúfa, že blokády budú zrušené aj na troch ostatných hraničných kontrolných stanovištiach, kde sa nákladné vozidlá nahromadili a čakajú v dlhých radoch. Dôvodom je protest poľských vodičov proti neobmedzenému vstupu ukrajinských autodopravcov do Európskej únie. Vnímajú to ako nespravodlivú konkurenciu zo strany ukrajinských firiem podnikajúcich v cestnej nákladnej doprave.
Poľský spravodajský kanál Polsat News v pondelok informoval, že miestny poľský starosta sa rozhodol zasiahnuť a zrušil blokádu na hraničnom priechode Jahodyn-Dorohusk, lebo sa obával, že uškodí tamojším pracovným miestam.
"Prešlo už približne 100 vozidiel a pracujeme na otvorení ostatných hraničných priechodov," povedal Derkač pre ukrajinskú televíziu.
Dodal, že pokus protestujúcich v pondelok znova cestu zablokovať nezastavil dopravu, nákladné vozidlá totiž využili náhradnú trasu na tento hraničný priechod, ktorý je jedným z najväčších.
Tisíce kamiónov vezúcich tovary sa celé týždne hromadili na poľských hraničných priechodoch s Ukrajinou, dôvodom boli protesty, ktoré sa začali 6. novembra.
Poľskí vodiči kamiónov žiadali zaviesť obmedzenia pre vstup ukrajinských autodopravcov do EÚ, ktoré boli zrušené vlani po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu. Slovenskí vodiči podnikli podobné protesty.
Poľskí a slovenskí vodiči obviňujú ukrajinských vodičov, že využívajú vstup do EÚ bez povolení na znižovanie cien a ponúkajú služby, na ktoré nemajú povolenie, píše Reuters.
--
Najväčší priechod pre kamióny na poľsko-ukrajinskej hranici otvorili
Kyjev 11. decembra (TASR) - Ukrajina v pondelok oznámila, že najväčší priechod pre kamióny na hranici s Poľskom Dorohusk-Jagodzin je po viac než mesiaci blokády zo strany protestujúcich poľských kamionistov opäť prejazdný. TASR správu prevzala od agentúr AFP a PAP.
"Blokáda hraničného kontrolného miesta Dorohusk-Jagodzin sa skončila. Stabilnú kamiónovú dopravu sme obnovili o 14.00 h (13.00 h SEČ)," napísal ukrajinský minister infraštruktúry Olexandr Kubrakov na sociálnej sieti s tým, že na oboch stranách už priechodom prešlo niekoľko kamiónov.
"Hranica musí byť odblokovaná úplne a ďalšie blokády už nedovolíme," dodal Kubrakov. Kyjev už predtým vyhlásil, že protest kamionistov mal katastrofálne následky a ukrajinskí vodiči, ktorí uviazli na hraniciach, tam čakali v hrozných podmienkach.
Poľskí vodiči kamiónov od 6. novembra zablokovali niekoľko hraničných priechodov na ukrajinsko-poľských hraniciach na protest proti nespravodlivej konkurencii zo strany ukrajinských firiem podnikajúcich v cestnej nákladnej doprave. Každú hodinu cez ne púšťajú len niekoľko kamiónov, pričom osobné autá, autobusy a vozidlá s humanitárnou pomocou púšťajú bez obmedzení.
Poľské dopravné firmy majú podľa protestujúcich vyššie prevádzkové náklady a nedokážu tak konkurovať tým ukrajinským. Požadujú preto opätovné zavedenie komerčných povolení zrušených po začatí vojny na Ukrajine pre ukrajinské firmy s výnimkou tých, ktoré prevážajú humanitárnu pomoc a vojenský materiál. Žiadajú tiež pozastavenie povolení na prevádzku pre firmy, ktoré vznikli po vypuknutí vojny na Ukrajine.
--
Kamióny stále čakajú v dlhých kolónach na hraniciach s Ukrajinou
Varšava/Kyjev 10. decembra (TASR) - Kamióny na juhovýchode Poľska na troch hraničných priechodoch s Ukrajinou stále čakajú v dlhých kolónach v súvislosti s pokračovaním protestu poľských kamionistov, informuje TASR podľa nedeľňajšej správy agentúry PAP.
Poľskí prepravcovia od novembra na hraniciach blokujú ukrajinské kamióny na protest proti zrušeniu povoleniek pre ukrajinských dopravcov na území Európskej únie (EÚ). Mali sa obnoviť v júni, EÚ však o ďalší rok predĺžila obdobie, počas ktorého ich nebude vyžadovať od ukrajinských prepravcov. Poľskí prepravcovia to považujú za neférovú ekonomickú súťaž.
"Je tu približne 900 kamiónov čakajúcich na hraničnom priechode Dorohusk, a ďalších zhruba 790 na priechode Hrebenne," spresnila v nedeľu komora pre fiškálnu správu v poľskom meste Lublin. Priemerná doba čakania je pritom osem dní.
Počet kamiónov stojacich v kolóne pri hraničnom priechode Medyka je zhruba 570, kým priemerná čakacia doba sa podľa úradov pohybuje okolo 109 hodín.
Blokáda hraničných priechodov predstavuje pre ukrajinskú ekonomiku závažný problém, pretože cez Poľsko dováža aj vyváža veľkú časť tovarov do EÚ.
Kyjev minulý mesiac označil následky blokády za katastrofické a situáciu ukrajinských kamionistov na hraniciach za zúfalú.
--
Ukrajina skúša obísť blokádu na poľskej hranici po železnici
Kyjev 7. decembra (TASR) – Ukrajinskí prepravcovia testujú prepravu kamiónov cez zablokovanú poľsko-ukrajinskú štátnu hranicu po železnici. Vo štvrtok to vyhlásil zástupca ukrajinských železníc Valerij Tkačev, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
"Na hraničnom priechode pri meste Hrubieszów máme práve naložený vlak," vyhlásil Tkačev pre tlačovú agentúru Interfax-Ukraine. "Kamióny sme naložili na 23 vagónov," dodal. Video na sociálnych sieťach zobrazuje viac než desať kamiónov, ktoré vlak prepravuje neznámym smerom. Agentúre AFP sa nepodarilo bezprostredne overiť cieľovú stanicu vlaku.
2
Kategórie
- 509 Všetky kategórie
- 206 Politika a udalosti
- 75 Udalosti a politika na Slovensku
- 24 Udalosti a politika v ČR
- 61 Zahraničná politika a udalosti
- 49 Globálna politika a udalosti
- 239 KSB
- Metódy kontroly
- 25 Svetonázor
- 24 Dejiny a chronológia
- 46 Ideológia - filozofia, náboženstvo, technológia
- 18 Ekonomika a financie
- 32 Genocída vs. zdravie
- 10 Sila, zbrane, vojna
- ___
- 12 DVTR
- 12 Jazyk životných okolností
- 46 Egregoriálno-matričné riadenie
- 26 Analýzy
- 4 Domáci analytici
- 19 Zahraniční analytici
- 17 Kultúra
- 8 Filmy, videá
- 4 Literatúra
- 4 Hudba
- 38 Zdravie
- 2 Záhrada
- 13 Liečenie
- 18 Podnety k fóru
- 5 Pomôcky a návody k fóru
- 110 Mimo kategórií
- 9 Koncepty budúcnosti