Zpravy z Polska

legionela:

Na 19 stúpol počet úmrtí súvisiacich s legionárskou chorobou.

Zdroj nákazy sa dosiaľ úradom zistiť nepodarilo.

----

2.9.23

V Poľsku zatvorili najväčšie centrum pre utečencov z Ukrajiny

V Poľsku zatvorili najväčšie centrum zriadené pre Ukrajincov utekajúcich pred ruskou inváziou. Úrady to zdôvodnili tým, že už nie je potrebné, pretože väčšina z nich sa presťahovala inam, píše v sobotu denník The Guardian s odvolaním sa na noviny Financial Times.

Rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené v pondelok, si vyžiadalo urýchlené presťahovanie približne 300 ľudí do iných utečeneckých centier. Centrum sa nachádzalo na výstavisku v mestečku Nadarzyn ležiacom južne od Varšavy v Mazovskom vojvodstve. Istý čas bode bolo domovom okolo 9000 utečencov z Ukrajiny.

V roku 2022 požiadalo v Poľsku o dočasnú ochranu približne 1,5 milióna Ukrajincov, oveľa viac však využilo túto krajinu na tranzit.

Dagmara Zalewská, hovorkyňa Mazovského vojvodstva, pre Financial Times povedala, že počet utečencov z Ukrajiny prichádzajúcich do tohto regiónu je v súčasnosti "zanedbateľný". Dodala, že zatvorenie centra je súčasťou "reorganizácie celého systému pomoci utečencom" v Poľsku.

Humanitárne organizácie tento krok kritizovali. "Bolo mi do plaču, keď mi včera volala Ukrajinka, že o 17.00 h bola brána centra zatvorená a ona tam nesmela ostať. Niektorí ľudia ani nemali možnosť zbaliť si všetky veci. Dali im nejaké jedlo v taškách a to bolo všetko," uviedla humanitárna pracovníčka Alina Oniszczuková pôsobiaca v utečeneckom centre vo Varšave.

5.9.23

Poľský dôchodca sa pred vyše mesiacom odfotil s ministerkou zdravotníctva, tá ho tento víkend zrazila

Podľa poľských médií môže šesťdesiatdeväťročný obyvateľ obce Božacin v západnom Poľsku hovoriť o mimoriadnej smole. Pred šiestimi týždňami zverejnil na internete svoju fotografiu s poslankyňou Katarzynou Sojkovou. A tento víkend ho ako novovymenovaná ministerka zdravotníctva zrazila na priechode pre chodcov. O nehode informoval portál Fakt.pl, ktorý zraneného dôchodcu kontaktoval v nemocnici, ale ten sa k nej odmietol vyjadriť.

Ministerka na priechode pre chodcov zrazila cyklistu vo svojom súkromnom SUV. Policajti okamžite obvinili zo zavinenia nehody cyklistu. Ten vraj „strmo vošiel“ na priechod a zo zrážky s ministerkou si odniesol len niekoľko modrín, uviedol web Onet.pl.

V nemocnici sa však ukázalo, že dôchodca mohol utrpieť vážnejšie zranenia, preto vyšetrovanie prevzala prokuratúra. „Je predčasné uviesť, kto je vinníkom,“ povedal pre Onet prokurátor Marcin Kubiak. Prokuratúra však nehovorí o ministerke, ale len o „tridsaťsedemročnej vodičke“, dodal portál.

„Musíte mať obrovskú smolu, aby ste sa odfotili s človekom, ktorý vám o mesiac a pol neskôr spadne pod kolesá,“ napísal portál Fakt.pl, ktorý zverejnil aj inkriminovanú fotografiu s rozmazanou tvárou dôchodcu. Pod fotografiou mu teraz priatelia želajú skoré uzdravenie.

8.9.23

Počet obetí legionárskej choroby v poľskom meste Rzeszow stúpol na 22

Na 22 stúpol počet obetí legionárskej choroby v poľskom meste Rzeszow, oznámili miestne zdravotnícke úrady. Najnovšou obeťou je 74-ročná pacientka, ktorá zomrela v rzeszowskej univerzitnej nemocnici.

Celkovo bolo od prepuknutia tejto choroby hospitalizovaných vo viacerých nemocniciach v Poľsku už najmenej 160 ľudí nakazených legionelózou. Najviac pacientov je z Rzeszowa, kde sa choroba začala v júli šíriť. Väčšinu obetí tvoria seniori, ktorí mali aj ďalšie zdravotné problémy.

Poľské zdravotnícke úrady sa stále snažia určiť pôvod nákazy. Poľská kontrarozviedka (ABW) preveruje aj možnosť, že chorobu niekto rozšíril úmyselne. Podľa odborníkov sa však mohla rozšíriť aj z málo používaného vodovodného potrubia počas vlny letných horúčav.

Počet nových prípadov nákazy touto chorobou už začal klesať, pričom úrady dezinfikovali miestny vodovodný systém chlórom.

Legionárska choroba postihuje pľúca a šíri sa vdychovaním infikovaných kvapôčok, nešíri sa pitím vody. Zvyčajne sa vyskytuje na miestach, ako sú hotely, nemocnice alebo kancelárske budovy, kde kontaminuje dlhodobo nepoužívané klimatizácie alebo sprchy. Baktérie sa rozmnožujú pri teplotách od 20 do 50 stupňov Celzia, liečba choroby prebieha pomocou antibiotík.

Štafeta má pokračovanie:

16.9.23

Varšava od polnoci zakáže autám z Ruska vstupovať na poľské územie

Varšava zakáže osobným autám registrovaným v Rusku vstupovať na poľské územie. Opatrenie začne platiť od nedele, oznámil v sobotu poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski, informuje TASR podľa agentúry PAP.

"Vzhľadom na to, že 8. septembra boli zverejnené usmernenia Európskej komisie týkajúce sa zákazu vstupu automobilov registrovaných v Rusku do EÚ, tento zákaz bude na poľských hraniciach platiť od zajtra (17. 9.) a vstúpi do platnosti dnes o polnoci (zo soboty na nedeľu)," uviedol Kamiňski.

Podľa neho sa zákaz bude vzťahovať na všetky osobné vozidlá – vrátane komerčných a súkromných – registrované v Rusku bez ohľadu na to, či je vlastník občanom Ruska alebo iného štátu.

Na nákladné vozidlá registrované v Rusku sa zákaz vstupu do Poľska už vzťahoval.

"Teraz túto záležitosť uzatvárame. Do Poľska sa nedostanú žiadne ruské autá. Platí pravidlo, že auto registrované v Rusku nemá právo vstúpiť do Poľska," vyhlásil Kamiňski s tým, že ide o ďalšiu formu sankcií uvalených na Moskvu v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Rusko podľa neho v súčasnosti predstavuje hrozbu pre medzinárodnú bezpečnosť.

Agentúra Reuters pripomenula, že vlani zakázalo Poľsko a pobaltské štáty – Litva, Estónsko, Lotyšsko – vstupovať ruským turistom na ich územie.

13.9.23

USA chcú zriadiť v Poľsku školiace stredisko pre jadrovú energiu

Spojené štáty sa rozhodli zriadiť vo Varšave školiace stredisko v oblasti jadrovej energie pre strednú a východnú Európu. Oznámila to v stredu poľská ministerka pre klímu a životné prostredie Anna Moskwová.

V rozhovore pre agentúru PAP uviedla, že Školiace stredisko čistej energie by malo začať fungovať ešte tento rok, hoci poľsko-americké rokovania o jeho zriadení sa ešte neskončili.

Moskwová dodala, že činnosť tohto centra bude koordinovať americké ministerstvo energetiky spoločne s poľským ministerstvom klímy a životného prostredia. Jeho úlohou bude podľa ministerky vzdelávanie pracovníkov v oblasti jadrových projektov týkajúcich sa veľkých a malých jadrových reaktorov v Poľsku.

Ministerka dodala, že centrum bude podporovať postgraduálne štúdium, pričom "špecializované školenia budú poskytované aj spoločnostiam, ktoré už pôsobia na trhu". Školiť bude aj jednotlivcov, inžinierov či riadiacich pracovníkov.

V Poľsku sa ešte len čaká na prvú jadrovú elektráreň. Podľa Moskwovej by sa s jej výstavbou malo začať v roku 2026. Elektráreň postaví americký Westinghouse, pričom vznikne pri severopoľskej obci Choczewo ležiacej na pobreží Baltského mora. Do prevádzky by ju mali uviesť v roku 2033.

Zdá sa, že otázka migrantov má potenciál rozhodovať voľby nielen u nás:

Vízový škandál v súčasnosti spôsobuje veľké vzrušenie v Poľsku, ktoré len pár týždňov pred parlamentnými voľbami vyvíja obrovský tlak najmä na pravicovú konzervatívnu vládu: poľskí úradníci údajne nezákonne vydali tisíce, ak nie stovky tisícky víz výmenou za peniaze, najmä v Ázii a Afrike. Tie údajne zahŕňali schengenské víza.

Opozícia následne obvinila vládu, ktorá počas predvolebnej kampane vyvoláva protimigrantské nálady, že do Poľska priviezla „státisíce migrantov“.

Úplné objasnenie v liste adresovanom poľskému ministrovi zahraničných vecí Zbigniewovi Rauovi požaduje aj komisárka EÚ pre vnútro Ylva Johanssonová. Ako informovali noviny „Bild“, komisárka EÚ pre vnútro stanovila 3. október ako konečný termín na zodpovedanie otázok. O 12 dní neskôr si Poliaci zvolia nový parlament.

--

Poľský spravodajca portálu WELT (nemecký orgán transatlantikov a sionistov) :

https://www.welt.de/politik/ausland/article247575450/Migration-Bundesregierung-will-Antworten-von-Polen-zum-Visa-Skandal.html

21.9.23

Poľsko nepozastavilo dodávky svojich zbraní Ukrajine, objasnila vláda

Poľsko pokračuje v dodávkach zbraní Ukrajine v súlade so svojimi záväzkami, vyhlásila vo štvrtok poľská vláda. Reagovala tak na špekulácie o zastavení dodávok, ktoré vyvolali slová premiéra Mateusza Morawieckeho.

Poľský prezident Andrzej Duda vo štvrtok v televízii TVN24 povedal, že "slová premiéra boli pochopené najhoršie, ako sa dalo. Myslím si, že pán premiér chcel povedať, že nebudeme Ukrajine dodávať nové zbrane, ktoré v súčasnosti kupujeme, aby sme zmodernizovali poľskú armádu".

Špekulácie vyvolali slová premiéra Morawieckeho, ktoré uviedol v rozhovore pre súkromnú televíziu Polstat News v stredu. Na otázku, či bude Poľsko aj naďalej podporovať Ukrajinu dodávkami zbraní a humanitárnou pomocou napriek sporu o dovoz obilia, odpovedal: "Už teraz neposielame zbrane Ukrajine, najmodernejšími zbraňami vybavujeme svoju armádu." Podľa dnešných objasnení tým myslel iba nové zbrane.

Nesprávnu interpretáciu premiérových slov spôsobil podľa DPA aj fakt, že správa, ktorú vydala poľská tlačová agentúra PAP, znela inak v poľskom a inak v anglickom jazyku. V poľskej verzii sa zo slov premiéra nedalo jednoznačne odvodiť, že Poľsko zastavilo dodávky svojich zbraní.

Poľsko je jedným z najvernejších spojencov Ukrajiny od začiatku ruskej invázie. Vzťahy medzi krajinami sa však vyostrili po tom, čo Poľsko spolu so Slovenskom a Maďarskom predĺžilo zákaz dovozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov. Ukrajina následne podala sťažnosť na pôde Svetovej obchodnej organizácie.

22. 9. 2023

Kaczyński označil Hranici za paskvil, Hollandová má tělesnou stráž

Předseda polské vládní strany Právo a spravedlnost (PiS) a místopředseda vlády Jaroslaw Kaczyński v pátek zkritizoval jako „ostudný a odpudivý paskvil“ film Hranice (Zielona granica) režisérky Agnieszky Hollandové, který se začíná promítat v polských kinech. Nenávistné útoky proti filmu i režisérce se natolik vystupňovaly, že si musela najmout tělesnou stráž, aby ji chránila po 24 hodin denně, napsal na svém webu list Gazeta Wyborzca.

Film získal začátkem měsíce Zvláštní cenu poroty na filmovém festivalu v Benátkách, připomíná dramatické osudy uprchlíků na polsko-běloruské hranici, kteří se snaží dostat za lepším životem do Evropské unie. Vznikl s podporou českého Státního fondu kinematografie a v koprodukci České televize.

Pro Hollandovou je podle Kaczyńského příznačná „nenávist k vlastní zemi“ a její „paskvil“ uráží muže a ženy v polských uniformách, kteří brání hranice vlasti. Příznivce filmu označil za podporovatele plánů ruského prezidenta Vladimira Putina a běloruského vůdce Alexandra Lukašenka. „Každý, kdo neodsoudí tento film, se ocitá na protipolské straně,“ prohlásil.

Film zobrazuje migrační krizi na polsko-běloruské hranici ze čtyř hledisek: migrantů, pohraničníka, aktivistů a místní obyvatelky. „Už dlouho neměl žádný polský film ve světě tak veliký ohlas a nevěnovala mu tak detailní pozornost přední zahraniční média – a to je teprve na počátku cesty po festivalech,“ napsala Gazeta Wyborcza.

Film už dříve ostře napadl ministr spravedlnosti a generální prokurátor Zbigniew Ziobro, který jej přirovnal k „nacistické propagandě.“ Prezident Andrzej Duda před novináři v New Yorku citoval v souvislosti s filmem heslo: „Jen svině sedí v kině.“

Na středeční premiéru filmu ve Varšavě ale podle Hollandové přišla spousta lidí, kteří vyjádřili tvůrcům podporu. Současně bylo vidět, že jimi snímek otřásl, že zasáhl jejich svědomí. „To mi skýtá obrovské uspokojení, protože je těžké nyní natočit film, který něco znamená.“

--

Mňa zaujal predovšetkým fakt, akou trasou sa migranti dostanú do Bieloruska, aby potom prechádzali cez Poľsko.

V súvislosti s hraničnými kontrolami, ktoré sa chystajú z každej strany, mi napadajú všelijaké myšlienky.

Bude ešte V4?

Poľská vojenská polícia označila postrelenie migranta za nehodu

Varšava 6. novembra (TASR) – Postrelenie migranta na poľsko-bieloruskej hranici bola nehoda. Podľa vyšetrovania poľskej vojenskej polície ho zapríčinilo zakopnutie vojaka, ktorému následne vystrelila zbraň.

O incidente v nedeľu na sociálnych sieťach informovali humanitárni aktivisti, neskôr ho potvrdila aj miestna prokuratúra.

Zraneného muža bez dokladov previezli do nemocnice v meste Hajnowka. Pre agentúru PAP zástupca prokuratúry mesta Bielostok pre vojenské záležitosti Radoslaw Wiszenko povedal, že podľa predbežného vyšetrovania sa vojak potkol a zo zbrane vyšiel náhodný výstrel.

Hovorca poľskej vojenskej polície Iwo Sana vyhlásil, že vojak najskôr vystrelil varovné výstrely, aby na skupinu nelegálnych migrantov upozornil inú hliadku pohraničnej stráže.

"Vojak sa potkol a vystrelil náhodným smerom, čo spôsobilo nehodu," dodal Sawa.

Vyšetrovanie prípadu sa vedie ako nedbanlivá manipulácia so zbraňou a zranenie inej osoby. Vojakovi hrozí v prípade ľahších zranení obete až trojročné väzenie. V prípade vážneho zranenia alebo smrti to môže byť až osem rokov.

--

Na hraničných priechodoch Poľska s Ukrajinou sa tvoria rady kamiónov

Varšava 8. novembra (TASR) - Na vstup na Ukrajinu cez hraničné priechody v obciach Dorohusk a Hrebenne na juhovýchode Poľska čaká až 28 kilometrov dlhý rad kamiónov.

Je to výsledok blokády vodičmi poľských nákladných vozidiel, ktorí protestujú proti nespravodlivej konkurencii ukrajinských prepravných firiem.

"Rad kamiónov čakajúcich na prejazd cez hraničný priechod Dorohusk sa končí v lokalite obce Janow, ktorá sa nachádza 28 kilometrov od Dorohuska," povedala v stredu Ewa Czyžová, hovorkyňa polície v pohraničnom meste Chelm. "A stále sa predlžuje," upozornila.

Kamióny na hraničnom priechode Hrebenne musia čakať asi 90 hodín. Rad tvorí asi 900 vozidiel s ťažkým nákladom, uviedlo už skôr Oddelenie Finančnej správy v meste Lublin.

"Protestujúci pustia jeden kamión za hodinu z Ukrajiny do Poľska a tri alebo viac kamiónov z Poľska na Ukrajinu. Nákladné autá vezúce humanitárnu pomoc, potraviny a palivo už nemajú výnimku z blokády," uviedla tiež Czyžová. "Aj tieto vozidlá musia čakať v rade," dodala. Osobné autá nemusia stáť v rade a môžu plynulo prechádzať cez hranicu.

Poľskí vodiči kamiónov protestujú od pondelka a požadujú zavedenie komerčných povolení pre ukrajinské firmy s výnimkou tých, ktoré prevážajú humanitárnu pomoc a vojenskú výzbroj.

Žiadajú tiež pozastavenie povolení na prevádzku pre firmy, ktoré vznikli po vypuknutí vojny na Ukrajine.

--

Další válka mezi Polskem a Ukrajinou. Velké nepřátelství

Polsko-ukrajinské vztahy čelí po sporech ohledně ukrajinského obilí dalšímu problému. Tentokrát místo zemědělců stávkují polští řidiči kamionů, kterým vadí neomezený přístup ukrajinských dopravců, což narušuje polský přepravní systém. Kamiony proto zablokovaly tři klíčové hraniční přechody na ukrajinských hranicích. Ukrajina zuří a dovolává se zrušení blokády. Polští dopravci na rozdíl od zemědělců nemají podporu vlády, která vyzvala protestující ke zrušení akce.

/viac v článku/

V Poľsku objavili hrob civilistov a zajatcov z druhej svetovej vojny

Varšava 9. novembra (TASR) - Pozostatky približne 100 osôb vrátane vojnových zajatcov a civilistov vyhnaných z Varšavy po potlačení Varšavského povstania v roku 1944 sa našli neďaleko miesta bývalého nacistického zajateckého tábora v severozápadnom Poľsku.

Pozostatky našli odborníci neďaleko tábora Stalag II-D v meste Stargard v Západopomoranskom vojvodstve počas tretej etapy pátracieho projektu vedcov z Lekárskej univerzity v Štetíne. Od začiatku projektu už boli objavené ostatky zhruba 300 ľudí.

Andrzej Ossowski zo zmienenej univerzity v súvislosti s najnovším objavom uviedol, že ide o dva masové hroby.

"V prvom z nich boli v rokoch 1944-1945 pochovaní civilisti, o ktorých predpokladáme, že boli vyhnaní z Varšavy po Varšavskom povstaní a boli deportovaní do tábora," povedal Ossowski pre PAP a dodal, že mnohých z nich tvorili ženy a deti, "ktoré museli zomrieť pre zlé životné podmienky v tábore".

Do druhého hrobu boli v druhej polovici roku 1944 pochovaní vojnoví zajatci rôznych národností, ale najmä sovietski vojaci, spresnil Ossowski.

Podľa výskumníkov mohlo byť v blízkosti tábora Stalag II-D, ktorý bol jedným z najväčších zajateckých táborov na území tretej ríše, pochovaných 3000 až 6000 ľudí.

Tábor začal prijímať zajatcov z celej Európy v roku 1939. Jeho činnosť bola ukončená vo februári 1945 po tom, ako boli jeho väzni nútení pochodovať na západ v dôsledku postupujúcej sovietskej Červenej armády.

--

18. listopadu 2023

Jen dva kamiony za hodinu. Poláci blokují hraniční terminály kvůli přepravním společnostem z Ukrajiny

V okolí hraničních přechodů mezi Polskem a Ukrajinou se od minulého týdne tvoří desítky kilometrů dlouhé kolony nákladních aut. Polští přepravci blokují jejich přejezd. Stěžují si, že Polsko zahltily ukrajinské přepravní společnosti, kterým nemůžou cenově konkurovat. Kritizují i nerovný přístup při přepravě zboží na Ukrajinu, kdy musí v kolonách při vjezdu ze sousední země čekat i více než deset dní.

Polští přepravci si stěžují i na nerovné podmínky při přepravě zboží na Ukrajinu | Foto: Kateřina Havlíková | Zdroj: Český rozhlas

--

„V současnosti jsem musel zmenšit svůj vozový park, a to o polovinu. Už jsem neměl na to, abych platil některé daně a dopravní poplatky nebo odvody za zaměstnance, pro které nemám práci,“ popisuje svou situaci Stanisław Necek u zábrany na hraničním přejezdu v Korczowé.

Mezinárodní přepravě zboží se věnuje 34 let. Teď ho z trhu vytlačuje východní konkurence.

„Obecně je situace nás, polských dopravců zboží, těžká. Z důvodu nekontrolované konkurence z východu. Ta vznikla v posledních dvou letech a ve velké míře převzala náš trh orientovaný na přepravu zboží z a na východ. Jejich dnešní sazby a náklady na provoz jsou mnohem nižší, než naše, které jsou regulované unijními přepisy. My musíme například dodržovat mobilní balíčky,“ dodává Necek.

Mobilní balíčky například upravují mzdu řidičů, jejich maximální dobu řízení, určují způsob vysílání řidičů přes hranice a mají zajistit spravedlivou hospodářskou soutěž.

Evropská unie tyto balíčky přijala poté, co západoevropský trh přepravy zboží začaly přejímat levnější společnosti z východní části Unie. Mezi nimi byly i ty polské.

Vzájemná dohoda

„Ukrajina a Polsko dřív měly vzájemnou dohodu, kolik nákladních aut ročně bude moci přejet společnou hranci. Ale Evropská unie po začátku války zrušila tato povolení a Ukrajina tím získala přístup na trh přepravy zboží nejen v Polsku, ale v celé Unii. A mohou přepravovat i zboží mezi místy v jedné zemi. Přitom my jsme za kabotáž trestaní, jinde jsme velmi omezení,“ popisuje Necek.

Před válkou mělo povolení k přejetí polsko-ukrajinské hranice 160 tisíc kamionů z Ukrajiny a 160 tisíc kamionů z Polska. Letos už ale přejelo hranici 800 tisíc ukrajinských kamionů.

Polští přepravci si stěžují i na nerovné podmínky při přepravě zboží na Ukrajinu. Jejich výhrady se týkají elektronické fronty, do které se musí řidič přihlásit v momentě přejezdu na Ukrajinu. Na vyřízení ale čeká i deset a více dní.

Zatímco cesta do Kyjeva trvá zhruba dva dny, ty zbylé musí trávit na parkovišti. Ukrajinci se ale v systému můžou registrovat ještě před začátkem cesty.

Od 6. listopadu blokují podnikatelé v přepravě zboží terminály v Dorohusku, Hrebennem a Korczowe.

„Ukrajinci ještě nejsou v Unii, tak proč mají v Unii provádět přepravu zboží? Chceme, aby se situace vrátila do stavu před válkou, kdy přepravce musel získat povolení a tato povolení byla co do množství limitovaná,“ tlumočí jeden z požadavků Komitetu na obranu přepravců a pracovníků v dopravě Stanisław Necek.

Přitom ale opakuje, že je pořád potřeba podporovat Ukrajinu v obraně proti útočícímu Rusku.

Protest zemědělců

Podnikatelé v přepravě zboží blokují terminály v Dorohusku, Hrebennem a Korczowe od 6. ledna.

K protestujícím v Korczowe se ve středu připojili polští zemědělci vystupující jako společenství Okradený venkov. Ti už blokovali hraniční přechody na jaře. Tehdy taky prováděli nárazové krátké blokády ve velkých městech, například Varšavě nebo Štětíně.

„Situace nás dohnala k protestům. Příval ukrajinské kukuřice, ale i jiných plodin a ceny výkupu naší produkce vedly k tomu, že už si zkrátka neporadíme. Výnosy už nepokryjí náklady,“ říká Alina Radecká z Podkarpatské zemědělské komory.

Společně s dalšími rolníky v oblasti přišla podpořit polské podnikatele v autodopravě. „Bereme si úvěry, abychom naše rodinné podniky udrželi, ale vláda nám prostě nepomáhá,“ vysvětluje Radecká.

Rodina Radecké vlastní 150 hektarů půdy. Tvrdí ale, že náklady na osiva a hnojiva rostou a s příbuznými už neví, co dál. Poslední rok vidí jako nejtěžší, protože zároveň vázne i výkup plodin. Sklady jsou plné.

Příliš levné obilí?

Protesty zemědělců začaly kvůli výkupu levného ukrajinského obilí. To mělo přes Evropu směřovat kvůli blokádě Černomořských koridorů do přístavů a pak loděmi dál do Asie a Afriky.

Skončilo ale ve skladech, mimo jiné v Polsku, a snížilo výkupní cenu domácího obilí. Protesty trvaly do přijetí embarga Evropské unie na výkup plodin. Povolený byl jen jejich převoz.

V Korczowe smí projet jen dva ukrajinské kamiony za hodinu. K bariéře je doprovází policejní auto. Teprve pak protestující přepravci ve žlutých vestách odepnou pásku a odstraní kužel. Další stovky řidičů kamionů musí čekat v koloně, která má okolo deseti kilometrů.

Mezi čekajícími je i Oleg, který se na Ukrajinu vrátil po začátku války. Dříve pracoval pro evropskou mezinárodní přepravní společnost.

„Jsem na seznamu v pořadí 805. Přijel jsem včera. Převážím v cisterně plyn, který na Ukrajině potřebujeme. A teď tu stojím na krajnici. A je to nebezpečné. Někdo kolem projede, odhodí nedopalek a může to bouchnout,“ popisuje.

Oleg si pro jídlo chodí, stejně jako ostatní řidiči, do Biedronki. Pomalu mu ale prý dochází peníze. Záchod ukrajinští řidiči nemají k dispozici žádný. Chodí ke strouze a do lesa. Při poryvu větru je to cítit.

Blokáda do prosince

Polští dopravci mají povolení terminál v Korczowe blokovat do 6. prosince. Pokud Polsko a Ukrajina nenajdou pro ně přijatelné řešení, terminál v Hrebenne mohou blokovat až do 6. ledna.

„Momentálně se ta kolona zadržených kamionů táhne až do Dąbrowa Tomaszowska, což je vesnice asi 30 kilometrů od samotného hraničního přejezdu,“ představuje situaci Małgorzata Pawłowska, mluvčí okresního policejního velitelství Tomaszow Lubelski.

Přepravci v Hrebennem blokují přejezd nákladních vozů v obou směrech. Na Ukrajinu pouští jen čtyři kamiony za hodinu, do Polska pět.

„Kvůli protestu jsou v oblasti posílené policejní hlídky. Naši jednotku posílily jednotky z celé země. Dohlížíme na bezpečnost i pořádek, ale taky na dopravu. Silnice a křižovatky dál musí zůstat průjezdné,“ míní Pawłowska.

Příští týden navíc přepravci společně se zemědělci chtějí zablokovat i terminál v Medyce u Přemyšli. Tím budou pro nákladní auta zablokované všechny polsko-ukrajinské silniční přejezdy. Výjimka nadále bude platit pro humanitární a vojenské konvoje a pro přepravu živých zvířat.

Ukrajina a Poľsko v noci otvoria dodatočný priechod pre kamióny

Kyjev 3. decembra (TASR) - Ukrajina a Poľsko otvoria v noci na pondelok dodatočný hraničný priechod pre prázdne kamióny. Uviedli to v nedeľu ukrajinské úrady v čase protestov poľských vodičov kamiónov na niektorých poľsko-ukrajinských hraničných priechodoch.

Ukrajinská pohraničná stráž informovala, že hraničný priechod Uhryniv-Dolhobyczów, cez ktorý môžu v súčasnosti prechádzať autá a autobusy, bude otvorený v noci na pondelok od 1.00 h miestneho času pre prázdne kamióny s povolenou hmotnosťou viac ako 7,5 metrických ton.

"Otvorenie (priechodu) Uhryniv je prvým bodom na zozname opatrení prijatých na odblokovanie hranice, zníženie čakacích radov a zvýšenie kapacity ukrajinsko-poľskej hranice," uviedla ukrajinská pohraničná stráž vo vyhlásení.

Poľskí vodiči kamiónov od 6. novembra blokujú niektoré hraničné priechody na protest proti nespravodlivej konkurencii ukrajinských firiem podnikajúcich v cestnej nákladnej doprave.

Poľskí dopravcovia požadujú zavedenie komerčných povolení pre ukrajinské firmy s výnimkou tých, ktoré prevážajú humanitárnu pomoc a vojenskú výzbroj. Žiadajú aj pozastavenie povolení pre firmy, ktoré vznikli po vypuknutí vojny na Ukrajine. V súčasnosti blokujú štyri poľsko-ukrajinské priechody, píše Reuters.

Ukrajina minulý týždeň oznámila, že sa s Poľskom dohodla na niektorých opatreniach, ktoré by mohli zmierniť tlak na blokovaných hraničných priechodoch, no o hlavných požiadavkách protestujúcich šoférov kamiónov nehovorili.

Poľský dezignovaný premiér Tusk: Vyriešim blokádu vodičov na hranici

Varšava/Kyjev 12. decembra (TASR) - Poľský dezignovaný premiér Donald Tusk v utorok sľúbil, že vyrieši vyše mesiac trvajúcu blokádu poľských nákladných dopravcov na ukrajinskej hranici. Títo poľskí vodiči žiadajú opätovné zavedenie povolení pre vstup ukrajinských konkurentov do Európskej únie.

"Našli sme spôsob, ako čo najskôr splniť potreby poľských kamionistov a okamžite odblokovať hranicu," povedal Tusk bez uvedenia podrobností, keď v parlamente pred hlasovaním o dôvere predstavoval svoj politický program.

Medzitým námestník ukrajinského ministra infraštruktúry Serhij Derkač v utorok oznámil, že približne 100 nákladných vozidiel prešlo cez cestný priechod Jahodyn-Dorohusk na hranici Ukrajiny s Poľskom odvtedy, čo tam poľskí vodiči v pondelok ukončili blokádu.

Podľa Derkača Kyjev dúfa, že blokády budú zrušené aj na troch ostatných hraničných kontrolných stanovištiach, kde sa nákladné vozidlá nahromadili a čakajú v dlhých radoch. Dôvodom je protest poľských vodičov proti neobmedzenému vstupu ukrajinských autodopravcov do Európskej únie. Vnímajú to ako nespravodlivú konkurenciu zo strany ukrajinských firiem podnikajúcich v cestnej nákladnej doprave.

Poľský spravodajský kanál Polsat News v pondelok informoval, že miestny poľský starosta sa rozhodol zasiahnuť a zrušil blokádu na hraničnom priechode Jahodyn-Dorohusk, lebo sa obával, že uškodí tamojším pracovným miestam.

"Prešlo už približne 100 vozidiel a pracujeme na otvorení ostatných hraničných priechodov," povedal Derkač pre ukrajinskú televíziu.

Dodal, že pokus protestujúcich v pondelok znova cestu zablokovať nezastavil dopravu, nákladné vozidlá totiž využili náhradnú trasu na tento hraničný priechod, ktorý je jedným z najväčších.

Tisíce kamiónov vezúcich tovary sa celé týždne hromadili na poľských hraničných priechodoch s Ukrajinou, dôvodom boli protesty, ktoré sa začali 6. novembra.

Poľskí vodiči kamiónov žiadali zaviesť obmedzenia pre vstup ukrajinských autodopravcov do EÚ, ktoré boli zrušené vlani po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu. Slovenskí vodiči podnikli podobné protesty.

Poľskí a slovenskí vodiči obviňujú ukrajinských vodičov, že využívajú vstup do EÚ bez povolení na znižovanie cien a ponúkajú služby, na ktoré nemajú povolenie, píše Reuters.

--

Najväčší priechod pre kamióny na poľsko-ukrajinskej hranici otvorili

Kyjev 11. decembra (TASR) - Ukrajina v pondelok oznámila, že najväčší priechod pre kamióny na hranici s Poľskom Dorohusk-Jagodzin je po viac než mesiaci blokády zo strany protestujúcich poľských kamionistov opäť prejazdný. TASR správu prevzala od agentúr AFP a PAP.

"Blokáda hraničného kontrolného miesta Dorohusk-Jagodzin sa skončila. Stabilnú kamiónovú dopravu sme obnovili o 14.00 h (13.00 h SEČ)," napísal ukrajinský minister infraštruktúry Olexandr Kubrakov na sociálnej sieti s tým, že na oboch stranách už priechodom prešlo niekoľko kamiónov.

"Hranica musí byť odblokovaná úplne a ďalšie blokády už nedovolíme," dodal Kubrakov. Kyjev už predtým vyhlásil, že protest kamionistov mal katastrofálne následky a ukrajinskí vodiči, ktorí uviazli na hraniciach, tam čakali v hrozných podmienkach.

Poľskí vodiči kamiónov od 6. novembra zablokovali niekoľko hraničných priechodov na ukrajinsko-poľských hraniciach na protest proti nespravodlivej konkurencii zo strany ukrajinských firiem podnikajúcich v cestnej nákladnej doprave. Každú hodinu cez ne púšťajú len niekoľko kamiónov, pričom osobné autá, autobusy a vozidlá s humanitárnou pomocou púšťajú bez obmedzení.

Poľské dopravné firmy majú podľa protestujúcich vyššie prevádzkové náklady a nedokážu tak konkurovať tým ukrajinským. Požadujú preto opätovné zavedenie komerčných povolení zrušených po začatí vojny na Ukrajine pre ukrajinské firmy s výnimkou tých, ktoré prevážajú humanitárnu pomoc a vojenský materiál. Žiadajú tiež pozastavenie povolení na prevádzku pre firmy, ktoré vznikli po vypuknutí vojny na Ukrajine.

--

Kamióny stále čakajú v dlhých kolónach na hraniciach s Ukrajinou

Varšava/Kyjev 10. decembra (TASR) - Kamióny na juhovýchode Poľska na troch hraničných priechodoch s Ukrajinou stále čakajú v dlhých kolónach v súvislosti s pokračovaním protestu poľských kamionistov, informuje TASR podľa nedeľňajšej správy agentúry PAP.

Poľskí prepravcovia od novembra na hraniciach blokujú ukrajinské kamióny na protest proti zrušeniu povoleniek pre ukrajinských dopravcov na území Európskej únie (EÚ). Mali sa obnoviť v júni, EÚ však o ďalší rok predĺžila obdobie, počas ktorého ich nebude vyžadovať od ukrajinských prepravcov. Poľskí prepravcovia to považujú za neférovú ekonomickú súťaž.

"Je tu približne 900 kamiónov čakajúcich na hraničnom priechode Dorohusk, a ďalších zhruba 790 na priechode Hrebenne," spresnila v nedeľu komora pre fiškálnu správu v poľskom meste Lublin. Priemerná doba čakania je pritom osem dní.

Počet kamiónov stojacich v kolóne pri hraničnom priechode Medyka je zhruba 570, kým priemerná čakacia doba sa podľa úradov pohybuje okolo 109 hodín.

Blokáda hraničných priechodov predstavuje pre ukrajinskú ekonomiku závažný problém, pretože cez Poľsko dováža aj vyváža veľkú časť tovarov do EÚ.

Kyjev minulý mesiac označil následky blokády za katastrofické a situáciu ukrajinských kamionistov na hraniciach za zúfalú.

--

Ukrajina skúša obísť blokádu na poľskej hranici po železnici

Kyjev 7. decembra (TASR) – Ukrajinskí prepravcovia testujú prepravu kamiónov cez zablokovanú poľsko-ukrajinskú štátnu hranicu po železnici. Vo štvrtok to vyhlásil zástupca ukrajinských železníc Valerij Tkačev, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

"Na hraničnom priechode pri meste Hrubieszów máme práve naložený vlak," vyhlásil Tkačev pre tlačovú agentúru Interfax-Ukraine. "Kamióny sme naložili na 23 vagónov," dodal. Video na sociálnych sieťach zobrazuje viac než desať kamiónov, ktoré vlak prepravuje neznámym smerom. Agentúre AFP sa nepodarilo bezprostredne overiť cieľovú stanicu vlaku.