Zprávy z Latinské Ameriky
Komentáre
-
Británia vyšle vojenskú loď ku Guyane po zvýšení napätia s Venezuelou
Londýn 25. decembra (TASR) – Británia v nedeľu oznámila, že presmeruje svoju vojenskú loď do vôd pri Guyane po tom, ako sa v dlhodobom územnom spore tejto juhoamerickej krajiny so susednou Venezuelou znova zvýšilo napätie.
Britské hliadkovacie plavidlo HMS Trent dorazí do regiónu koncom tohto mesiaca, uviedlo britské ministerstvo obrany. Podľa britských médií je loď počas Vianoc na návšteve Barbadosu, z ktorej sa presunie ku Guyane. Tá je regionálnym spojencom Londýna a jeho partnerom v Spoločenstve národov (Commonwealth).
Neočakáva sa však, že by plavidlo zakotvilo v guyanskom hlavnom meste Georgetown, pretože v tamojšom prístave nie je dostatočne hlboká voda, uviedla stanica BBC. Avizovaný krok Londýna je podľa nej prejavením podpory bývalej britskej kolónii.
Tajomník britského ministerstva zahraničných vecí pre Ameriku a Karibik David Rutley tento mesiac navštívil Guyanu a zopakoval, že zvrchované hranice sa musia rešpektovať. Londýn bude podľa neho vyvíjať v medzinárodnom spoločenstve úsilie s cieľom zaistiť územnú celistvosť Guyany.
Venezuelský prezident Nicolás Maduro tento rok oživil nároky svojej krajiny na guyanský región Essequibo bohatý na ropu. V rámci eskalujúcej rétoriky usporiadal 3. decembra kontroverzné referendum, v ktorom podľa oficiálnych výsledkov 95 percent voličov podporilo pričlenenie Essequiba k Venezuele. Juhoamerickí susedia sa však neskôr dohodli, že sa pri riešení sporu neuchýlia k použitiu sily.
0 -
Panamský prieplav sužuje sucho, Maersk vyloží náklad z lodí na vlaky
Kodaň 11. januára (TASR) - Dánska prepravná spoločnosť Maersk bude z dôvodu nízkej hladiny vody v Panamskom prieplave používať na prepravu nákladu namiesto niektorých lodí vlaky. Firma to oznámila vo štvrtok, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.
Správa Panamského prieplavu znížila počet prechádzajúcich plavidiel aj ich zaťaženie v súvislosti s nízkou hladinou vody v Gatúnskom jazere. Voda z neho sa využíva v plavebných komorách Panamského prieplavu. Toto jazero, presnejšie priehrada, je závislé od dažďov, avšak oblasť už dlhšie sužuje sucho súvisiace s fenoménom El Nio.
Tankery a nákladné lode s obilím už v novembri začali používať výrazne dlhšie obchádzky, pretože pre problémy s vodou v Panamskom prieplave sa predlžovali čakacie doby. V súčasnosti tieto obrovské lode plávajú až okolo južného cípu Južnej Ameriky alebo úplne opačne okolo Afriky. Maersk teraz bude prepravovať náklad cez Panamu po železnici približne 80 kilometrov.
Ďalší prepravný gigant Hapag Lloyd podľa vlastného vyhlásenia neplánuje využívať železnicu ako alternatívu k Panamskému prieplavu, keďže používa väčšie lode, až s 13.000 štandardnými kontajnermi, a tamojšia železnica na to nemá potrebnú kapacitu.
Francúzsky dopravca CMA CGM už v novembri vyhlásil, že obmedzenia prepravy cez Panamský kanál a tiež zvýšené poplatky za jeho používanie majú nepriaznivé dôsledky na jeho prevádzku a bude to musieť zohľadniť aj v cenách pre zákazníkov.
Maersk aj Hapag Lloyd majú v ostatných týždňoch problémy aj v Červenom mori, odkiaľ musia v dôsledku pokračujúcich dronových útokov zo strany húsijských militantov z Jemenu odkláňať lode smerujúce z Ázie do Európy okolo juhu Afriky. Tento krok viedol v decembri medzimesačne k poklesu objemu svetového obchodu o 1,3 percenta.
1 -
Čínske veľvyslanectvo v Ekvádore pozastavuje služby pre verejnosť
Peking 10. januára (TASR) - Čínske veľvyslanectvo a konzuláty v Ekvádore v stredu prestanú poskytovať služby pre verejnosť. Toto rozhodnutie prichádza pre krízovú situáciu v krajine, ktorú tamojší prezident Daniel Noboa označil za "vnútorný ozbrojený konflikt".
"Opätovné otvorenie pre verejnosť bude oznámené v primeranom čase," uviedlo veľvyslanectvo v tlačovej správe v španielčine, zdieľanej na sociálnej sieti WeChat.
Prezident Noboa vydal v utorok príkaz na "neutralizáciu" zločineckých gangov. Krátko predtým maskovaní ozbrojenci vtrhli do štúdia ekvádorskej verejnoprávnej televízie, spustili paľbu a vyhrážali sa náhodnými popravami počas druhého dňa teroru. Pri sérii útokov, z ktorých sú obviňované gangy, bolo zabitých najmenej desať ľudí.
Pri útokoch v prístavnom meste Guayaquil bolo zabitých osem ľudí a traja utrpeli zranenia. V neďalekom meste Nobol ozbrojení zločinci "zákerne zavraždili dvoch policajtov", uviedla v utorok večer polícia.
Bezpečnostná situácia v Ekvádore sa dramaticky zhoršila v nedeľu, keď z väzenia utiekol zločinecký boss José Adolf Macias. Zločinecké gangy následne vyhlásili "vojnu" polícii, armáde a ďalším štátnym orgánom.
Prezident Noboa v pondelok vyhlásil v celej krajine 60-dňový výnimočný stav a zákaz vychádzania. Z rôznych oblastí krajiny sú hlásené výbuchy, väzenské vzbury či únosy policajtov. Prezidentský palác a stanice metra v hlavnom meste Quito strážia vojaci.
Ekvádor bol dlho pokojným útočiskom medzi najväčšími vývozcami kokaínu Kolumbiou a Peru. V uplynulých rokoch však zaznamenal prudký nárast násilia kvôli súpereniu znepriatelených gangov napojených na mexické a kolumbijské drogové kartely.
1 -
Horí les v Patagónii na juhu Argentíny, založili ho podpaľači
Buenos Aires 29. januára (TASR) - Argentínske úrady zistili, že požiar, ktorý zničil približne 600 hektárov národného parku Los Alerces v patagónskych Andách, bol založený úmyselne. Park je zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO.
O tom, že požiar spôsobili podpaľači, informoval guvernér argentínskej provincie Chubut Ignácio Torres, ktorého v pondelok citovala agentúra AFP.
V súvislosti so zisteniami hasičov a záchranárov Torres vyzval na "exemplárne opatrenia" i potrestanie vinníkov.
Torres v predchádzajúcom rozhlasovom rozhovore vyhlásil, že požiar založili členovia Mapuche Ancestral Resistance (RAM) - marginálnej domorodej skupine, ktorá si nárokuje pôdu zabratú štátom počas 19. storočia a obhajuje tam i ťažbu dreva.
Uviedol súčasne, že problémom nie sú samotní pôvodní obyvatelia, ale tí ľudia, ktorí túto pôdu zaberajú pod rôznymi zámienkami. "Myslím, že je čas s tým definitívne skoncovať," deklaroval.
AFP dodala, že hasiči bojujú s ohňom, ktorý národný park pustošil tri dni. Snažia sa pritom zabrániť tomu, aby požiar prenikol do neďalekých miest Esquel a Trevelin.
Ako v nedeľu spresnil úrad guvernéra provincie Chubut, hasenie v nedeľu skomplikovali poveternostné podmienky, v dôsledku ktorých sa nad oblasťou vznášal dym a znížila sa viditeľnosť.
Teploty v Patagónii, obvykle chladnom a veternom regióne na krajnom juhu Argentíny, presiahli v lete na južnej pologuli 40 stupňov Celzia, pričom dve provincie do apríla vyhlásili stav ohrozenia kvôli riziku požiarov.
Národný park Los Alerces má rozlohu viac ako 260.000 hektárov a krajinu tam formovali ľadovce. Od roku 2007 je súčasťou Severopatagónskej andskej biosférickej rezervácie a od roku 2017 je jeho podstatná časť zaradená na zoznam svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Na území parku sa nachádza mnoho horských jazier a vodná nádrž Amutui Quimey a sú tam aj nedotknuté porasty smrekovcov. Rastie tam aj fitzroya cyprusovitá, ktorá môže vyrásť až do výšky 45 metrov a patrí k najvyšším stromom sveta.
--
Bývalý brazilský prezident Bolsonaro měl falešný certifikát o očkování proti covidu
22. 1. 2024
Bývalý brazilský prezident Jair Bolsonaro, který hlasitě zlehčoval pandemii koronaviru a odmítal i očkování, měl zfalšované potvrzení o vakcinaci proti covidu. Údajně si jej pořídil proto, aby mohl koncem roku 2022, kdy byl ještě v úřadu, odcestovat do USA.
K tomuto závěru nyní podle serveru ABC dospěl brazilský národní kontrolní úřad, když vyhodnocoval záznam v Bolsonarově certifikátu a dokumentaci ministerstva zdravotnictví.
Z ní vyplývá, že Bolsonaro se nechal očkovat 19. července 2022 během pobytu v São Paulu. Vyšetřování ale ukázalo, že tehdejší hlava státu v tento den v tomto městě nebyla.
Oficiální záznam také uvádí, že Bolsonaro dostal vakcínu vyráběnou společností Janssen, očkovací středisko prý ale k uvedenému datu mělo pouze látky Coronavac a AstraZeneca.
Také zdravotní sestra uvedená v prezidentově očkovacím průkazu popřela, že by Bolsonarovi vakcínu aplikovala. V daný den totiž ve středisku už nepracovala.
Kromě toho všichni tehdejší zaměstnanci zdravotního střediska, které auditoři vyslechli, uvedli, že prezident na jejich pracovišti nikdy nebyl. Potvrdili rovněž, že všechny osoby oprávněné zadávat údaje do registru, se do systému přihlašovaly pod stejným heslem.
„Vyšetřování ukázalo, že šlo o podvod v registračním systému,“ uvádí zpráva kontrolorů. Inspektoři ale současně doporučili případ „vzhledem k nedostatku důkazů“ odložit. Okruh osob, které se podvodného jednání mohly dopustit, je prý velký.
Bolsonaro jako prezident republiky pandemii bagatelizoval, kvůli čemuž se stal terčem ostré kritiky. V Brazílii si covid vyžádal více než 700 tisíc mrtvých. Sám Bolsonaro tvrdil, že proti covidu není očkovaný.
1 -
Pri havárii vrtuľníka zahynul exprezident Čile Sebastián Piňera
Santiago 6. februára (TASR) - Čilský exprezident Sebastián Piňera zahynul pri havárii vrtuľníka, ku ktorej došlo v utorok na juhu Čile. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na vyhlásenie kancelárie tohto 74-ročného politika a podnikateľa.
K havárii vrtuľníka došlo v utorok v blízkosti mesta Lago Ranco ležiaceho 920 kilometrov južne od hlavného mesta Santiago.
Na palube stroja boli štyri osoby. Kým Piňera nehodu neprežil, ďalších troch ľudí sa podarilo zachrániť. Vyšetrovaním okolností havárie sa zaoberá prokuratúra.
Sebastián Piňera bol prezidentom Čile dve funkčné obdobia - v rokoch 2010-14 a 2018-22.
Kým počas Piňerovho prvého funkčného obdobia Čile dosiahlo rýchly ekonomický rast a prudký pokles nezamestnanosti, druhé funkčné obdobie sa vyznačovalo násilnými protestmi proti nerovnosti, ktoré viedli k obvineniam z porušovania ľudských práv a skončili sa prísľubom vlády predložiť novú ústavu.
Dvojnásobný prezident tiež koordinoval reakciu vedenia krajiny na pandémiu vyvolanú infekčnou chorobou COVID-19, ktorá v prípade Čile zahŕňala jednu z najrýchlejších očkovacích kampaní na svete.
Jedným z vrcholov jeho prvej administratívy - často o ňom hovoril aj samotný Piňera - bola záchrana 33 baníkov, ktorí zostali uväznení v podzemnej bani v púšti Atacama. Táto udalosť z roku 2010 sa stala globálnou mediálnou senzáciou a poslúžila ako námet pre film z roku 2014.
--
Počet obetí lesných požiarov v Čile stúpol na 131
Santiago 6. februára (TASR) – Na prinajmenšom 131 mŕtvych stúpol v utorok počet obetí na životoch, ktoré si vyžiadali lesné požiare v strednej časti Čile. Oznámili to tamojšie úrady, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Od predošlej úradmi zverejnenej bilancie tak pribudlo osem obetí, pričom pátranie po ďalších stále pokračuje. Čilské úrady zároveň informovali, že dosiaľ bolo identifikovaných len 35 obetí, hoci lekári vykonali už 82 pitiev.
Rozsiahle lesné požiare sužovali od piatka najmä pobrežný región Valparaíso. Hasenie tam komplikovalo sucho, vietor a teploty stúpajúce k 40 stupňom Celzia. Najviac obetí na životoch hlásili z vyhľadávaného turistického letoviska, mesta Viňa del Mar, ktoré plamene takmer zrovnali so zemou.
Mnohé ulice v oblasti sú posiate popolom, troskami a lemované ohorenými autami, pričom ich čistia dobrovoľníci. Bez strechy nad hlavou sa v dôsledku požiarov ocitlo približne 20.000 ľudí.
Hasiči doteraz bojujú v oblasti s prinajmenšom deviatimi aktívnymi požiarov, ktoré však už majú pod kontrolou a plamene neohrozujú mestské oblasti.
1
Kategórie
- 509 Všetky kategórie
- 206 Politika a udalosti
- 75 Udalosti a politika na Slovensku
- 24 Udalosti a politika v ČR
- 61 Zahraničná politika a udalosti
- 49 Globálna politika a udalosti
- 239 KSB
- Metódy kontroly
- 25 Svetonázor
- 24 Dejiny a chronológia
- 46 Ideológia - filozofia, náboženstvo, technológia
- 18 Ekonomika a financie
- 32 Genocída vs. zdravie
- 10 Sila, zbrane, vojna
- ___
- 12 DVTR
- 12 Jazyk životných okolností
- 46 Egregoriálno-matričné riadenie
- 26 Analýzy
- 4 Domáci analytici
- 19 Zahraniční analytici
- 17 Kultúra
- 8 Filmy, videá
- 4 Literatúra
- 4 Hudba
- 38 Zdravie
- 2 Záhrada
- 13 Liečenie
- 18 Podnety k fóru
- 5 Pomôcky a návody k fóru
- 110 Mimo kategórií
- 9 Koncepty budúcnosti