Autor: Philip Fritz, korešpondent pre Die Welt am Sonntag vo Varšave
Foto: V Maďarsku sa vyrába aj obrnený transportér Lynx od Rheinmetall, Zdroj: REUTERS
Maďarsko blokuje rozširovanie NATO a odmieta posielať zbrane do Kyjeva cez svoje územie. USA preto odložili veľký obchod so zbraňami s Budapešťou. Nemecko ide opačným smerom.
Toto je signál od Američanov, že im dochádza trpezlivosť s maďarskou vládou: ešte v júni americký Senát zablokoval predaj 24 viacnásobných raketometov Himars v hodnote 735 miliónov dolárov Maďarsku. Senátor James E. Risch z Idaha vysvetlil svoje veto pre Washington Post tým, že Budapešť už mesiace blokuje vstup Švédska do NATO.
Pozorovatelia teraz predpokladajú, že premiér Viktor Orbán nakoniec upustí od odmietavého postoja. Maďarský parlament však stále nenaplánoval hlasovanie o tejto záležitosti.
Nie sú to len výstrely Maďarska proti rozširovaniu NATO na sever, čo hnevá Washington a ostatných spojencov. Orbánova vláda mešká s finančnou pomocou EÚ pre Ukrajinu, nepovoľuje priame dodávky zbraní do Kyjeva cez maďarské územie, požaduje výnimky zo sankcií EÚ voči Rusku a po vypuknutí vojny dokonca podpísala s Moskvou nové surovinové kontrakty.
Odborníci tiež varujú, že Maďarsko sa stalo akýmsi uzlom ruských spravodajských služieb v Európe. V apríli USA uvalili sankcie na Ruskú medzinárodnú investičnú banku (IIB) so sídlom v Budapešti, ktorá je údajne napojená na ruské služby.
Péter Györkös, maďarský veľvyslanec v Nemecku, v rozhovore pre WELT AM SONNTAG vysvetľuje: „Pokiaľ ide o reči o priemyselnej špionáži, chcem povedať, že dôverujem našim službám a že by sa najprv muselo dokázať, že existuje nebezpečenstvo."
V tejto situácii sa Maďarsko stalo privilegovaným partnerom nemeckej politiky v oblasti zbrojenia. V prvom štvrťroku tohto roka nemecká federálna vláda neschválila vývoz zbraní do žiadnej krajiny s vyššou hodnotou: do Maďarska smeroval tovar za 765 miliónov eur.
Foto: Péter Györkös, veľvyslanec Maďarska v Nemecku, Zdroj: Philip Fritz
Ešte dôležitejšie je, že zbrojárska skupina Rheinmetall so sídlom v Düsseldorfe zriadila v Maďarsku továreň, kde vyrába svoje moderné bojové vozidlo pechoty Lynx – Maďarsko nakupuje 218 týchto vozidiel. Rheinmetall tiež zakladá výrobu munície ako spoločný podnik so štátnym maďarským holdingom N7 vo Várpalote. Od roku 2024 sa tam má okrem iného vyrábať delostrelecká munícia. V krajine už pôsobí výrobca tankov Leopard KMW a Airbus.
Andreas Bock, expert na Maďarsko z think-tanku Európska rada pre zahraničné vzťahy, to vidí kriticky. Poukazuje na to, že Budapešť nie je spoľahlivým partnerom v EÚ a NATO najneskôr od februára 2022 a že „Nemecko vstupuje do ťažkej závislosti“. Problematické sú podľa Bocka najmä vzťahy Maďarska s Ruskom, "hoci krajina poskytuje humanitárnu a lekársku pomoc a prijíma ukrajinských utečencov".
Z ekonomického hľadiska krajina veľmi profitovala z účasti Rheinmetall. „Modelom sú investície nemeckého automobilového priemyslu v Maďarsku,“ vysvetľuje odborník. Na otázku Rheinmetall vysvetlil, že maďarský štát sa rozhodol zaobstarať množstvo produktov Rheinmetall.
Podobne ako vo väčšine krajín NATO a EÚ to súviselo s túžbou lokalizovať výrobné podiely. „S cieľom čeliť prekážkam, ktoré existujú v celej Európe pri výrobe mnohých vojenských produktov, Rheinmetall presadzuje stratégiu budovania zodpovedajúcich kapacít v rámci EÚ,“ uviedol hovorca.
Výstavba továrne na výrobu nádrží, ktorá bola otvorená v marci 2022, neprebehla zo dňa na deň. „Investície Rheinmetallu sú v súlade s dlhodobou nemecko-maďarskou stratégiou, ktorá siaha až k rozhodnutiam Orbána s kancelárkou Angelou Merkelovou,“ hovorí Györkös. Veľvyslanec týmto pripomína Orbánov letný prejavu z roku 2016. Maďarský šéf vlády už vtedy hovoril o potrebe vytvorenia európskej armády a o tom, že Európa potrebuje vlastný silný zbrojársky priemysel.
Otázkou zostáva: môže sa munícia vyrobená v závode Rheinmetall v Maďarsku dostať na Ukrajinu, ak maďarská vláda nepovolí dodávky zbraní? „Rheinmetall nemôže robiť žiadne vyhlásenia o budúcich nákupcoch munície. V zásade sa Rheinmetall pri svojom exporte riadi regulačnými požiadavkami Spolkovej republiky Nemecko a príslušnej hostiteľskej krajiny,“ hovorí hovorca výrobcu.
Úloha Maďarska je nejednoznačná. Vláda v Budapešti rozlišuje medzi pomocou pre Ukrajinu a obranou aliancie. Maďarsko to berie vážne. Krajina pravdepodobne splní dvojpercentný cieľ aliancie v roku 2023 – Nemecko nie.
„Maďarsko je príkladným členom NATO,“ hovorí veľvyslanec Györkös. Naozaj, Maďarsko je dôležitým prispievateľom jednotiek do aliancie. Krajina sa podieľa na bezpečnosti vzdušného priestoru v pobaltských štátoch; odkedy Slovensko odovzdalo svoje lietadlá MiG-29 Ukrajine, vzdušný priestor Slovenska chránia aj maďarské lietadlá. Pochybnosti zostávajú u partnerov – nie však u nemeckého priemyslu.
Zdroj: https://www.welt.de/politik/ausland/article246398084/Ungarn-Die-USA-blockieren-Waffenexporte-und-Deutschland-baut-Munitionsfabriken.html
Rakety podľa novín odovzdala Kyjevu "spriatelená krajina", ktorá zachytila loď s muníciou.
LONDÝN, 29. júla. /TASS/. Ozbrojené sily Ukrajiny (AFU) používajú rakety vyrobené v KĽDR pre viacnásobné raketové systémy Grad (MLRS). Informovali o tom noviny Financial Times , ktorých korešpondentovi ukázali muníciu v jednej z delostreleckých jednotiek ozbrojených síl Ukrajiny nachádzajúcich sa v prvej línii.
Ako sa uvádza v článku, muníciu vyrobenú v KĽDR je možné vidieť aj na fotografiách, ktoré urobili novinári v júni na pozíciách ozbrojených síl Ukrajiny v regióne Záporožie. Severokórejské strelivo pre Grady sa podľa ukrajinských strelcov vyrábalo v 80. až 90. rokoch minulého storočia a má veľmi nízku spoľahlivosť, preto sa nerado používa, avšak podľa jedného veliteľa delostreleckého oddielu Ozbrojených síl r. Ukrajina, teraz ukrajinská strana potrebuje akúkoľvek muníciu, ktorú môže získať.
Ukrajinskí vojaci korešpondentovi FT Christopherovi Millerovi povedali, že rakety odovzdala Ukrajine "spriatelená krajina", ktorá údajne zachytila loď naloženú muníciou severokórejskej výroby.
V decembri 2022 koordinátor pre strategickú komunikáciu Rady národnej bezpečnosti Bieleho domu John Kirby uviedol, že KĽDR darovala zbrane súkromnej vojenskej spoločnosti Wagner. Ruský veľvyslanec v Pchjongjangu Alexander Matsegora označil tieto vyhlásenia USA za nepravdivé. Ruská strana opakovane zdôraznila, že na uskutočnenie špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine nepotrebuje zahraničné dodávky, keďže vojensko-priemyselný komplex krajiny zvláda svoje úlohy.
SYDNEY - Austrália sa rozhodla ďalej upevňovať svoje čoraz užšie vzťahy s Južnou Kóreou a udelila zbrojárskemu gigantu Hanwha kontrakt v hodnote 5 až 7 miliárd AUD (3,38 miliardy USD) na bojové vozidlá pechoty, ktoré majú nahradiť starú flotilu M113 v krajine.
„ Projekt LAND 400 Phase 3 bude mať hodnotu medzi 5 miliardami a 7 miliardami dolárov, čo z neho urobí jeden z najväčších projektov na získanie spôsobilostí v histórii armády,“ uviedol dnes ráno vo vyhlásení Pat Conroy, minister obranného priemyslu.
„Vláda urýchľuje túto akvizíciu tak, že prvé vozidlo bude dodané začiatkom roku 2027, teda o dva roky skôr, ako bývalá vláda plánovala,“ dodal Conroy. "Posledné vozidlo bude dodané koncom roka 2028."
Conroy tiež poznamenal, že Redbacky budú dodané približne v rovnakom čase ako nové raketové systémy HIMARS a armádne vyloďovacie plavidlo – čo odráža výzvu Defence Strategic Review, aby sa armáda „pretransformovala na pobrežné manévrové operácie z Austrálie“.
https://breakingdefense.com/2023/07/hanwha-defeats-rheinmetall-for-5-7-billion-aussie-infantry-fighting-vehicle-deal/
18.8.23
Maďarsko sa s Izraelom a Nemeckom dohodlo na spoločnej výrobe bojových dronov
Maďarsko podpísalo dohodu o spoločnej výrobe bojových dronov s izraelskými a nemeckými spoločnosťami. Oznámil to v piatok maďarský premiér Viktor Orbán.
Drony bude Maďarsko podľa premiéra vyrábať v spolupráci s izraelskou spoločnosťou v oblasti obranných technológií UVision a nemeckým partnerom, ktorého nešpecifikoval. Ide o súčasť úsilia rozšíriť a modernizovať maďarský vojenský a obranný priemysel.
Orbán sa v piatok v meste Zalaegerzseg na juhovýchode krajiny zúčastnil na otvorení závodu nemeckej spoločnosti Rheinmetall, ktorá vyrába bojové vozidlá a výzbroj, píše na svojej webovej stránke maďarský denník Magyar Nemzet. Tiež uvádza, že táto firma sa bude podieľať na výrobe dronov. Maďarská vláda má v novootvorenej továrni 49 percentný podiel, väčšinovým vlastníkom je Rheinmetall.
Maďarsko žiada okamžité prímerie a mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou a jeho vláda odmieta poskytnúť Kyjevu zbrane, či povoliť ich presun cez spoločné hranice s Ukrajinou, pripomína AP. Orbán o sebe tvrdí, že vo vojne je na strane mieru; v piatok však povedal, že na mier musíte mať silu, dodáva AP.
"Nevzdali sme sa úsilia dostať maďarské inovácie a technológie na popredné miesto vo svete," povedal Orbán. Dodal, že vojna na Ukrajine toto odhodlanie ešte posilnila. Maďarsko, ktoré je členskou krajinou NATO, podľa neho tento rok zvýši výdavky na obranu na úroveň najmenej dvoch percent hrubého domáceho produktu.
České ministerstvo obrany podpísalo od začiatku roka 2022 so zbrojárskymi firmami kontrakty za 43 miliárd korún, napísal premiér Petr Fiala v X (predtým Twitter)
Český premiér sa stretol s predstaviteľmi obranného priemyslu. Na stretnutí sa podľa neho hovorilo o posilnení úlohy obranného priemyslu v českej ekonomike.
Fiala poznamenal, že obranný priemysel je kľúčovou súčasťou českej ekonomiky a význam priemyslu v súčasnom prostredí rastie.
„Ministerstvo obrany uzatvorilo od začiatku roka 2022 s českými zbrojármi 758 kontraktov v celkovej hodnote 43 miliárd korún (asi 187 miliárd rubľov – red.),“ napísal Fiala.
V marci Asociácia obranného a bezpečnostného priemyslu informovala, že Česká republika zažíva boom v zbrojárskom priemysle kvôli konfliktu na Ukrajine a vysokému dopytu po zbraniach v Európskej únii.
Viaceré médiá citovali údaje prezidenta Petra Pavla, podľa ktorých Česká republika od 24. februára 2022 previezla na Ukrajinu 676 kusov ťažkej techniky a systémov protivzdušnej obrany, 4,2 milióna kusov munície, 380-tisíc delostreleckých granátov.
Fiala poznamenal, že viac ako 90 % českej zbrojnej produkcie ide na export. Na jeseň odcestuje Fiala do Afriky, aby zabezpečil nové zákazky pre český obranný priemysel. Jeho slová cituje česká tlačová agentúra ČTK.
4.9.23
Největší britská zbrojovka bude vyrábět zbraně přímo na Ukrajině
Firma BAE Systems, jeden z klíčových dodavatelů zbraní Kyjevu, se rozhodla vybudovat pobočku na Ukrajině. Jde o přelomové rozhodnutí, západní firmy se dosud přesunu zbrojní výroby na Ukrajinu vyhýbaly.
Lehká děla a další vybavení pro dělostřelecké jednotky, stejně jako tanky a obrněná vozidla. Takový vojenský materiál by podle deníku The Guardian již brzy mohla britská firma BAE Systems produkovat ve své pobočce na ukrajinském území.
„Ty nejlepší zbraně, které pomáhají našim vojákům bránit Ukrajinu, se budou vyrábět tady (…) Je to pro nás nejvyšší priorita.“ Tak komentoval na sociální síti X (dříve Twitter) ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj čtvrteční jednání se šéfem BAE Systems Charlesem Woodburnem.
Výsledkem jednání jsou smlouvy mezi Ukrajinou na straně jedné a BAE, respektive jejími dceřinými firmami na straně druhé. V memorandu se praví, že účelem spolupráce na ukrajinském území je mj. „lépe porozumět potřebám ukrajinského obranného průmyslu“.
Západní zbrojní firmy dosud váhaly s přesunem části své výroby na Ukrajinu zejména z bezpečnostních důvodů - ukrajinské zbrojovky jsou pravidelným cílem ruských náletů. Že se tak může stát i v případě nové pobočky britského výrobce, obratem potvrdil v oficiálním prohlášení i Kreml s tím, že rozhodnutí BAE Systems vnímá „negativně“.
V podobě BAE Systems přichází do válčící země těžká váha: firma je největším výrobcem zbraní ve Spojeném království a finančním objemem prodaného zboží se řadí do první desítky světových zbrojovek. Z produkce BAE Systems již nyní pochází velká část britských dodávek zbraní na Ukrajinu, firma také cvičí ukrajinské vojáky a zajišťuje servis.
11.9.23
Zbrojovka Rheinmetall dodá na Ukrajinu 40 bojových vozidiel pechoty
Nemecká zbrojovka Rheinmetall dostala ďalšiu niekoľkomiliónovú objednávku obrnených vozidiel pre Ukrajinu pohybujúcu sa vo vyšších dvojciferných číslach. Spoločnosť to uviedla v pondelkovom vyhlásení, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.
Podľa vyhlásenia Rheinmetallu ide o opravu a modernizáciu 40 kusov starších bojových vozidiel pechoty (BVP) Marder. Vozidlá majú byť dodané Ukrajine do konca roka.
Objednávku platí nemecká vláda, aby sa Ukrajina mohla lepšie brániť proti ruskej vojenskej agresii.
Spoločnosť Rheinmetall už Kyjevu dodala 60 BVP Marder. Z nich 20 poskytli z vlastných zásob nemecké ozbrojené sily a do konca roka stúpne počet BVP dodaných Ukrajine na 100.
Najväčšia nemecká zbrojovka na Ukrajinu posiela aj ďalšiu techniku vrátane modernizovaných tankov Leopard a nedávno to bola munícia pre nemecký samohybný protilietadlový systém Gepard.
16.9.23
USA chcú v roku 2025 vyrobiť 100.000 delostreleckých granátov mesačne
USA plánujú v nasledujúcich rokoch zvýšiť mesačnú produkciu delostreleckých granátov kalibru 155 milimetrov na 100.000 kusov v roku 2025, uviedol v piatok hlavný nákupca zbraní Pentagónu Bill LaPlante.
"V roku 2025 budeme na 100.000 za mesiac. Pred šiestimi alebo ôsmimi mesiacmi sme boli na 14.000 za mesiac, dnes sme na 28.000 mesačne," LaPlante uviedol na piatkovej tlačovej konferencii.
Dopyt po delostreleckých granátoch kalibru 155 milimetrov prudko vzrástol po invázii Ruska na Ukrajinu vo februári 2022. Zásoby spojencov na vlastnú obranu však prudko klesli, pretože ich dodávajú Kyjevu, ktorý denne vypáli tisíce delostreleckých granátov.
------
14.9.23
„Dobrá investice“: Válka na Ukrajině a americký zbrojní průmysl
Všechno se sečte. Válka, investice a výnosy. Dividendy jsou solidní, i když vynaložené úsilí – přinejmenším ze strany ostatních – je strašné a krvavé. Zatímco jistý narativ v americké politice pokračuje v duchu tradičního chvástání a humpoláckého ceremoniálu ohledně války na Ukrajině – „vznešení bojovníci za svobodu, zdravíme vás!“ spojený s „Ruští agresoři budou poraženi“ – existují ti, kteří nechtěně upřímní nechají věci uklouznout. Dotovaná válka se vyplácí, zvláště když ji bojují jiní.
Posledně jmenovaný příběh byl něco jako replika, pokus odradit rostoucí kolísavý sentiment v USA ohledně pokračující podpory Ukrajině. Ve studii Brookings zveřejněné v dubnu byly zjištěny známky únavy. „Většina Američanů, 46 %, uvedlo, že Spojené státy by se měly držet kurzu a podporovat Ukrajinu pouze jeden až dva roky, ve srovnání s 38 %, kteří uvedli, že Spojené státy by měly kurz držet tak dlouho, jak to bude potřeba.
Na začátku srpna průzkum CNN zjistil, že 51 % respondentů se domnívá, že Washington udělal dost pro zastavení ruské vojenské agrese na Ukrajině, přičemž 45 % schvaluje další financování válečného úsilí. Rozdělení údajů po stranické linii ukázalo, že dodatečné financování podporuje 69 % liberálů, 44 % umírněných a 31 % konzervativců. V Kongresu roste mezi republikány odpor proti větším průběžným výdajům, což odráží rostoucí obavy voličů GOP, že se pro podporu Kyjeva dělá příliš mnoho.
Takovou náladu předvídali lidé, kteří chtějí redukovat lidský život na nastavitelnou jednotku v tabulce. Například Centrum pro analýzu evropské politiky navrhlo, že by bylo užitečné provést „analýzu nákladů a přínosů“, pokud jde o americkou podporu Ukrajině. „Její výsledkem je vítězství téměř na všech úrovních,“ znělo sebevědomé hodnocení. Centrum okázale vulgárním jazykem konstatuje, že „z mnoha hledisek, pokud se na to podíváme z pohledu „bang-per-buck“ (něco jako velká hodnota za málo peněz), je podpora Ukrajiny ze strany USA a Západu neuvěřitelně nákladově efektivní investicí“.
Válkou opojení demokraté by udělali dobře, kdyby svým republikánským kolegům připomněli takové výhry, zejména těm velkým vlastencům známým jako americký zbrojní průmysl. Balíčky pomoci Ukrajině se sice tváří jako ušlechtilá, demokratická snaha o zlepšení postavení trpící země vůči Rusku, ale jsou mnohem víc než to.
Například v květnu 2022 podepsal prezident Joe Biden zákon, který Kyjevu poskytl 40,1 miliardy dolarů v rámci nouzového financování, rozdělených mezi 24,6 miliardy dolarů na vojenské programy a 15,5 miliardy dolarů na nevojenské objekty. Již tehdy bylo jasné, že jedna skupina bude prosterovat více. Stephen Semler z Institutu pro reformu bezpečnostní politiky byl jednoznačný: Američtí vojenští dodavatelé.
Z balíčku by těmto dodavatelům plynuly bohaté odměny ve výši 17,3 miliardy dolarů, které by zahrnovaly zboží, ať už v podobě zbraní a vybavení, nebo služby v podobě výcviku, logistiky a zpravodajství. „Umožňuje to Bidenově administrativě,“ píše Semler, „pokračovat v eskalaci vojenského zapojení Spojených států do války, zatímco se zdá, že administrativa má stále menší zájem na jejím ukončení prostřednictvím diplomacie.“
Obecně řečeno, americký vojensko-průmyslový komplex nadále chátrá a pouze se zvětšuje. Bez ohledu na výsledek této války – řeči o absolutním vítězství či porážce jsou věcí nebezpečné fantazie – zůstává skutečným příjemcem, jediným vítězem živeným novými trhy a příležitostmi. Bývalý izraelský ministr zahraničí Šlomo Ben-Ami, nyní viceprezident Toledského centra pro mír, musel připustit, že americký zbrojní průmysl je „jediným jasným vítězem“ v tomto krvavém souboji.
Přistoupení nových členských států k NATO, v tomto případě Finska a Švédska, podle Ben Amiho „otevře americkým dodavatelům obranných systémů velký nový trh, protože alianční pravidlo interoperability by je vázalo na obranné systémy americké výroby“. Důkazem je již nyní finská objednávka 64 nových úderných stíhaček F-35 vyvinutých společnostmi Lockheed Martin, Northrop Grumman a BAE Systems. Válka na Ukrajině nebyla v tomto ohledu nijak lukrativní.
Taková expanze s sebou nese i další výhodu. Požadavek interoperability v rámci systému NATO působí jako překážka pro jakékoli alternativy. „Trh s jejich zbožím se rozšiřuje,“ píše Jon Markman pro Forbes, „a v dohledné budoucnosti nebudou čelit žádné konkurenci.“
Nemělo by nás překvapit, že američtí dodavatelé obranných zařízení od konce 90. let minulého století bubnovali na buben rozšíření NATO. Zatímco značná část lidí z americké diplomatické stáje se obávala důsledků agresivního úsilí o členství, ti, kteří se zabývají výrobou a prodejem zbraní, si nic z toho nepřipouštěli. Konec studené války si vyžádal hledání nových obzorů v prodeji nástrojů smrti. A s každým novým členem NATO – Maďarskem, Polskem, Českou republikou – přicházely zakázky. Washington a dodavatelé obranných zařízení, kteří byli spojeni s cílem, pokračovali v této agendě s chutí.
V roce 1997 demokratický senátor Tom Harkin při slyšeních v senátním rozpočtovém výboru o nákladech na rozšíření NATO na tuto skutečnost bděle upozornil. Zvláště ho znepokojila bláhová poznámka ministryně zahraničí Madeleine Albrightové, která přirovnala rozšiřování NATO k ekonomickému Marshallovu plánu realizovanému po druhé světové válce. „Obávám se, že rozšiřování NATO nebude Marshallovým plánem, který by přinesl stabilitu a demokracii nově osvobozeným evropským národům, ale spíše Marshallovým plánem pro dodavatele obranných služeb, kteří mají chuť prodávat zbraně a vydělávat.“
Z toho plyne ponaučení pro americký vojensko-průmyslový komplex: nezměnit kurz. Výnosy za to stojí. A v takovém kalkulu lze pojmy jako svoboda a demokracie komodifikovat a zařadit do rozpočtu. Co se týče ukrajinského utrpení? No, nechme ho pokračovat.
Ministerstvo zahraničných vecí USA oznámilo pôžičku Poľsku vo výške 2 miliárd dolárov na modernizáciu obrany. Očakáva sa, že to posilní východné krídlo Severoatlantickej aliancie.
Ministerstvo poznamenalo , že Varšava preukázala svoj „neochvejný záväzok posilniť regionálnu bezpečnosť prostredníctvom veľkých investícií do výdavkov na obranu“.
Poľsko je oddaným spojencom USA a bezpečnosť Poľska je životne dôležitá pre kolektívnu obranu východného krídla NATO ,“ uviedlo ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení.
Vláda USA zároveň poskytne Poľsku 60 miliónov dolárov z celkovej sumy úveru v rámci FMF (Foreign Military Financing). Finančné prostriedky sa použijú na naliehavé nákupy obranného tovaru a služieb zo Spojených štátov.
https://news.ru/europe/ssha-vydelyat-polshe-kredit-na-2-mlrd-dollarov-na-modernizaciyu-oborony/
Fakty v skratke:
Článok sa oplatí prečítať celý, okrem informácií je pozoruhodný aj jeho oslavný tón.
--
Ministri obrany Yoav Galant a Boris Pistorius v Berlíne.
Imanuel Marcus
28. septembra 2023
Dvaja ministri obrany stáli na pódiu na ministerstve obrany v Berlíne a bol na to dobrý dôvod. Vyhlásenie o úmysle, ktoré krátko predtým podpísali Boris Pistorius (SPD) a jeho izraelský hosť Yoav Galant, nebolo o ničom menšom ako o bezpečnosti Európy pred potenciálnou hrozbou zo strany rakiet. A v tomto prípade je to maličký Izrael ako technologická superveľmoc, ktorý pomáha vytvárať ochranný štít.
„Je to bez preháňania historický deň pre naše dva národy,“ vysvetlil Pistorius, hostiteľ. "Súhlasíme. Systém Arrow pripraví nemeckú protivzdušnú obranu na budúcnosť. Je to jeden z najlepších, ak nie najlepší systém.“ Nemecký minister, ktorý je v tomto úrade len od januára, vyzeral viditeľne spokojný.
PROTIVZDUŠNÁ OBRANA »S Arrow garantujeme ochranu proti balistickým raketám. A opäť vidíme, že je to dôležité, najmä vzhľadom na súčasnú situáciu ohrozenia,“ zdôraznil Pistorius. »V každodenných ruských útokoch na Ukrajinu vidíme, aká dôležitá je vo všeobecnosti protiletecká obrana, aj keď rakety dlhého doletu v tejto vojne doteraz nehrali rolu. Ale protiletecká obrana je nevyhnutná. A hlavne pre nás tu v strede Európy.“
Prostredníctvom dohody o systéme Arrow 3 Izrael „veľmi dôležitým spôsobom prispieva k našej bezpečnosti v Nemecku, k našej bezpečnosti v Európe, k bezpečnosti nášho vzdušného priestoru.“ Vyhlásenia tohto druhu na ministerstve obrany boli zatiaľ len vyrobené v súvislosti s oveľa väčšími dodávateľmi zbraní, ako sú Spojené štáty americké.
Minister Pistorius má veľké plány s Arrow 3, ktorého prvé komponenty budú stáť na začiatku štyri miliardy eur: „Chceme tiež integrovať Arrow do ochranného štítu NATO. Pri obrane proti raketám je obzvlášť dôležitá skutočnosť, že aj naši susedia môžu využívať túto ochranu. Nemecko teraz urobilo prvý krok.
PREKÁŽKU Pistoriusovi uľavilo, že ďalšia prekážka, ktorú treba prekonať, už vlastne neexistuje: „Som veľmi šťastný a vďačný, že rozpočtový výbor v nemeckom Bundestagu súhlasil s objednaním akcií ešte v júni. Pretože aj to k tomu patrí.“ Druhé a rozhodujúce hlasovanie je naplánované na október. OK je takmer isté. »Čím skôr začnete, tým skôr skončíte.«
Boris Pistorius chcel „výslovne zdôrazniť“ „už jedinečnú, veľmi zvláštnu bilaterálnu spoluprácu medzi Izraelom a Nemeckom. A nie je to prvý úspešný projekt, ako príklad uviedol nákup zbraňového prieskumného dronu Heron a systému Trophy pre tank Leopard 2.
Celé to nie je jednosmerka. Výzbroj ide aj opačným smerom. Najnovšie boli do Izraela dodané ponorky s označením „Made in Germany“. "Oceňujeme dobrú spoluprácu medzi izraelským a nemeckým zbrojným priemyslom, ktorá je vynikajúca a osvedčená," zdôraznil Pistorius. »Naša spolupráca je preto plodná a má ideálnu pozíciu pre ďalšie projekty v budúcnosti.«
MIEROVÝ PORIADOK Na tejto úrovni chce federálna vláda ďalej zintenzívniť spoluprácu s Izraelom. Podľa ministra obrany je to „súčasť nemeckej DNA.“ Nemecko a Izrael zdieľajú blízke priateľstvo na všetkých úrovniach. »Som z toho veľmi, veľmi rád a tá spolupráca len ťažko môže byť lepšia. Ruský útok na náš mierový poriadok nám ukazuje, že solidarita národov v priateľstve a solidarite je cenná a dôležitá.“ To platí najmä „pre krajiny, s ktorými zdieľame hodnoty“.
Veľký význam dnešného kroku videl aj Yoav Galant: „Dvami jednoduchými podpismi sme sa dnes zapísali do histórie,“ povedal hosť z Jeruzalema. Sľúbil efektívne a včasné dodanie. Podpísané vyhlásenie o úmysle je „silným dôkazom“, že Izrael a Nemecko sú blízkymi partnermi.
„Vymieňame si vojenské spravodajské informácie a vojenské poznatky,“ hovorí Galant. „Od nadviazania našich vzťahov Nemecko výrazne prispelo k bezpečnosti Izraela.“ Teraz Izrael urobí to isté pre svojho strategického partnera, ktorým je Spolková republika Nemecko.
PARTNERSTVO „Toto je dojímavý moment pre všetkých Židov,“ povedal izraelský hosť v Berlíne. „Vstali sme z tragédie holokaustu a vybudovali sme slobodný, demokratický štát.“ Len 80 rokov po druhej svetovej vojne sú teraz Izrael a Nemecko spojené v partnerstve, ktoré obom národom zabezpečí bezpečnejšiu budúcnosť.
Okrem vzťahov si produkt pochvaľoval aj Yoav Galant: „Systém Arrow 3 je jedným z najpokročilejších svojho druhu na svete.“ Dá sa jednoducho integrovať do existujúcich systémov NATO.
Potom sa ukázalo, že predajná dohoda s Nemeckom je len začiatok: „Izrael je pripravený rozšíriť svoju obrannú a priemyselnú spoluprácu na ďalších globálnych partnerov.“ Izraelské obranné systémy sa dynamicky rozvíjajú, povedal Galant. Súvisí to so skúsenosťami nadobudnutými z toho, že židovský štát sa musel od svojho založenia znova a znova brániť.
Yoav Galant hovoril aj o najväčšom, stále existujúcom nebezpečenstve. Izrael a Nemecko nielenže zdieľajú rovnaké hodnoty, ale čelia aj rovnakým hrozbám.
„Iránsky odtlačok prsta je všade,“ zhrnul to izraelský minister. Varoval, že doterajšie raketové útoky z Hizballáhu a Gazy sú len začiatkom toho, čo sa môže stať. Raketové embargo proti Teheránu vyprší v októbri.
REFORMA SÚDNICTVA Diskutovalo sa aj o reforme súdnictva presadzovanej izraelskou vládou. Yoav Gallant je jediným ministrom v kabinete premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý sa vyslovil proti plánu. Pistorius sa k sporu nechcel verejne vyjadrovať. Povedal len, že dúfa v dobrú dohodu medzi oboma stranami.
Arrow 3, projekt Israel Aerospace Industries v spolupráci s americkými partnermi, je podľa výrobcu „najvyspelejším systémom protiraketovej obrany na svete“. Dokáže zneškodniť prichádzajúce balistické rakety z veľkej výšky – vrátane tých, ktoré nesú zbrane hromadného ničenia. Preto je v pravom zmysle slova existenčnou súčasťou národnej obrany Izraela.
Viacúrovňový systém je možné neobmedzene rozširovať. Nezávisle pozoruje, deteguje a sleduje balistické strely nadzvukovou rýchlosťou – dokonca aj niekoľko súčasne – predtým, ako ich zameria a zničí. Arrow 3 je kompatibilný s obrannými systémami NATO. Toto je jeden z hlavných nákupných argumentov.
DÔVODY ŠTÁTU Okrem vojenského a politického významu systému protiraketovej obrany je jeho izraelský pôvod viac než zaujímavý. Nielenže je ochrana Izraela štátnym dôvodom z nemeckej perspektívy, ale zdá sa, že to teraz platí aj naopak , ako nedávno poznamenal Oliver Rolofs v komentári pre tieto noviny .
Technológia má však limity. Galant vysvetlil, že systém protiraketovej obrany je veľmi presný. Nemôže však existovať 100% ochrana. „Môžeme dosiahnuť 96 až 97 percent,“ povedal izraelský minister. To znamená: V prípade núdze môže raketa prejsť - napriek Arrow 3.
Podľa Borisa Pistoriusa by časti Arrow 3 mali byť pripravené na použitie do konca roka 2025. K ďalšiemu rozširovaniu komplexného systému by potom malo dochádzať postupne.
https://www.juedische-allgemeine.de/politik/gemeinsame-werte-gemeinsame-raketenabwehr/
KONŠTRUKTA - Defence predstavila novinku vo svojej produkcii - húfnicu BIA
13.09.2023
Delegácia ministerstva obrany SR, na čele so štátnym tajomníkom rezortu Marianom Majerom, sa v týchto dňoch zúčastňuje na medzinárodnom veľtrhu DSEI 2023 (Defence and Security Equipment International) v Londýne. Práve na tomto veľtrhu predstavila štátna akciová spoločnosť KONŠTRUKTA – Defence úplnú novinku v portfóliu svojich produktov, a to 155 mm samohybnú kanónovú húfnicu (ShKH) BIA.
Projekt BIA spája výhody 155 mm ShKH ZUZANA 2 a 155 mm ShKH EVA do jedného kompaktného delostreleckého systému. Do tohto nového typu húfnice sú pritom už zapracované aj poznatky získané z nasadenia ZUZANA 2 na Ukrajine a na medzinárodnom cvičení v rámci predsunutej prítomnosti jednotiek NATO v Lotyšsku.
„Napredovanie nielen z hľadiska kvantity odbytu ale tiež rozvoja a inovácií je skvelou správou pre slovenský obranný priemysel. Aj na tomto medzinárodnom fóre tak potvrdzujeme, že Slovensko má svetu čo ponúknuť, pričom rezort obrany bude aj naďalej pokračovať v podpore a vytváraní pozitívnych podmienok pre expanziu našich podnikov vrátane podpory v zahraničí,“ potvrdil štátny tajomník M. Majer. Predstavenie húfnice BIA bolo jedným z najdôležitejších momentov veľtrhu DSEI 2023.
Ako priblížil generálny riaditeľ výrobcu – štátnej akciovej spoločnosti KONŠTRUKTA – Defence Alexander Gurský, oproti 155 mm ShKH ZUZANA 2 je BIA ľahšia, mobilnejšia s vyššou priechodnosťou pri zachovaní rovnakej palebnej sily a ostatných parametrov. Oproti 155 mm ShKH EVA zas nesie BIA väčšiu zásobu munície, má vyššiu ochranu posádky a taktiež automatizáciu vedenia bojovej činnosti.
Prototyp 155 mm ShKH BIA bude predstavený aj v rámci nadchádzajúcej medzinárodnej výstavy IDEB 2023 v Bratislave.
https://www.mosr.sk/53282-sk/konstrukta-defence-predstavila-novinku-vo-svojej-produkcii-hufnicu-bia/
CV90
12.12.22
Slovensko podepsalo kontrakt na 152 vozidel CV90, dalším uživatelem CV90 by měla být i Česká republika
Slovenská republika dnes podepsala se Švédskem mezivládní kontrakt v hodnotě 1,3 miliardy eur na dodávku 152 bojových vozidel pěchoty CV9035 pro Ozbrojené síly SR. CV90 se budou vyrábět a dodávat v několika konfiguracích, za plné spolupráce slovenského průmyslu včetně ZTS - ŠPECIÁL jako hlavního průmyslového partnera BAE Systems. Další slovenské státní a soukromé společnosti převezmou klíčové úkoly při výrobě vozidel a dlouhodobé podpoře programu.
/.../
„Zavázali jsme se dodat bojový vůz pěchoty, který bude splňovat požadavky slovenské armády v současnosti i v budoucnosti,“ řekl Tommy Gustafsson-Rask, výkonný ředitel společnosti BAE Systems Hägglunds v Örnsköldsviku ve Švédsku, která vozidla CV90 navrhuje a vyrábí. „Jde o důležitý moment ve vztazích našich národů a je nám ctí být toho společně s našimi slovenskými průmyslovými partnery součástí. Těšíme se na spolupráci se Slovenskem. Program dodání těchto vozů stavíme na osvědčeném přístupu průmyslové spolupráce,“ dodal Gustafsson-Rask.
Zakázka poskytne slovenskému průmyslu významnou možnost investovat do svých dovedností a schopností na mnoho let dopředu. Strategická spolupráce s lokálními dodavateli jim umožňuje hrát důležitou roli během výroby a životního cyklu CV9035 a všech jeho variant.
Slovenská republika vstupuje do Klubu uživatelů CV90 jako jeho osmý člen. Organizaci dosud tvořilo sedm zemí, z nichž čtyři jsou členy NATO: Dánsko, Estonsko, Finsko, Norsko, Švédsko, Švýcarsko a Nizozemsko.
/.../
Společnost BAE Systems také v rámci programu dodávek nových moderních bojových vozidel pěchoty CV90 České republice pokračuje v jednáních se zástupci českého obranného průmyslu o dosažení a překročení úrovně 40 % průmyslové spolupráce.
--
29.6.22
Bojová vozidla CV90 MkIV pro slovenskou armádu
/.../
Velkou předností CV90 je použití civilních motorů Scania V8. Pro údržbu motorů a nákup náhradních dílů lze využit civilní servisní síť. „Na Slovensku je na tuto globální síť napojeno šest servisních středisek, díky nimž se na nás mohou naši zákazníci spolehnout. V případě poruchy jsme schopni zajistit mechanika na místě do 20 až 30 minut,“ říká Marián Slimák z technické podpory Scania Slovakia.
--
19.4.23
Slovenská firma z Beluše sa bude podieľať na výrobe švédskych bojových vozidiel
Belušská strojárska firma KOVAL SYSTEMS sa bude podieľať na výrobe švédskeho bojového vozidla CV90. V súvislosti s kontraktom postaví novú halu, prijať plánuje ďalších približne 60 ľudí.
Investíciu odhadla na desať miliónov eur. Kontrakt podpísali v stredu (19. 4.) zástupcovia slovenskej firmy so švédskou spoločnosťou BAE Systems Hägglunds.
Firma z Beluše sa bude venovať výrobe a kompletnej montáži veže a výrobe komponentov časti vozidiel. „Nie je to len o výrobe. Je to o prevoze technológií, know-how, rozšírení personálu, získaní nových kvalifikovaných ľudí, nových zručností,“ skonštatoval obchodný riaditeľ spoločnosti Ján Michálek.
Belušská strojárska firma je v poradí druhou slovenskou spoločnosťou, s ktorou švédsky výrobca podpísal kontrakt. Ďalšie zmluvy so slovenskými partnermi plánuje podpísať v tomto i budúcom roku. Celkovo by sa na výrobe vozidla malo podieľať približne 30 až 40 slovenských spoločností.
„Objektívnym záujmom pre mňa je dodať vozidlo CV90 pre Ozbrojené sily (OS) SR. V súčasnej situácii vidím stúpajúce požiadavky na dopyt po takýchto produktoch, ako je CV90,“ spomenul generálny riaditeľ BAE Systems Tommy Gustafsson-Rask.
Spolupráca so slovenským priemyslom sa podľa neho stane základňou pre rozšírenie kapacity švédskej firmy pre požiadavky iných zákazníkov. „Najprv dodáme slovenské vozidlá, potom budeme pokračovať so slovenskými firmami na dodávkach pre iných zákazníkov,“ podotkol.
Vybudujú aj novú halu
Generálny riaditeľ KOVAL SYSTEMS Tomáš Starec priblížil, že firma plánuje práve pre účely montáže veže CV90 postaviť novú montážnu logistickú halu, v neposlednom rade tiež rozšírenie technologického parku, ktoré zabezpečí lepšiu možnosť výroby a dodávok komponentov pre vozidlo.
„Tiež je to šanca rozšíriť náš tím o niekoľko kvalifikovaných odborníkov, ktorých budeme u nás vedieť zamestnať,“ doplnil Starec.
Nová hala bude mať rozlohu 4 500 štvorcových metrov, výstavba by mala začať v lete, so samotnou výrobou veže začnú v prvom kvartáli budúceho roka. Objem kontraktu Starec odhadol na 60 miliónov eur.
Švédske bojové vozidlo CV90 slúžilo na bojových misiách v Afganistane a Libérii, zúčastnilo sa na mnohých vojenských cvičeniach NATO a medzinárodných cvičeniach, a je nasadené v službách siedmich najefektívnejších európskych armád.
BAE Systems Hägglunds so švédskou vládou ponúkli Slovensku najnovšiu verziu – CV90 model 4.
Švédska firma dodá OS SR 152 vozidiel v niekoľkých variantoch. Projekt sa podľa generálneho riaditeľa švédskej firmy nachádza v súčasnosti vo fáze vývoja, s výrobou vozidiel začnú čoskoro, prvé z nich vzniknú vo Švédsku.
--
7.6.23
Do výroby bojového vozidla CV90 sa zapojí aj skalický Ray Service
Výrobca káblových zväzkov a elektromechanických celkov spoločnosť Ray Service bude priemyselným partnerom na projekte CV90 aj pre slovenskú armádu. Firma to potvrdila 6. júna prostredníctvom sociálnej siete Facebook. V pondelok 5. júna sa v tomto duchu vyjadril aj ex-minister obrany Jaroslav Naď.
Ray Service tak rozširuje počet lokálnych firiem ako ZTS Špeciál či Koval Systems v slovenskom dodavateľskom reťazci bojových vozidiel pechoty. „Dodávať budeme elektromechanické boxy a káblové zväzky pre nové CV90 MkIV pre armádu Českej a Slovenskej republiky“.
Firma, ktorá má matku v Česku podpísala strategickú dohodu s BAE Systems Hägglunds o spolupráci na CV90 pre českú armádu už na medzinárodnom veľtrhu IDET v Brne koncom mája. Česi sa od Švédov rozhodli nakúpiť 246 vozidiel za 60 miliárd českých korún. Slovensko už v decembri 2022 podpísalo zmluvu na dodanie 152 švédskych pásových obrnencov.
„S Ray Service v tíme CV90 príde k posilneniu spolupráce na projekte. Čaká nás veľmi zaujímavá práca a silní a spoľahliví partneri sú pre náš spoločný úspech nevyhnutní. Ray Service bude mať v oblasti bojových vozidiel pre českých vojakov svoju dlhodobú stopu. Som si istý, že toto je prvá z množstva dobrých správ, ktoré prídu,“ povedal Tommy Gustafsson-Rask , generálny riaditeľ BAE Systems Hägglunds počas podpisu zmluvy na veľtrhu IDET.
Tommy Gustafsson-Rask (vľavo) a Jakub Gabriel.
„Sme radi, že sme dospeli v našich jednaniach do úspešného konca a budeme sa tešiť na spoluprácu na projekte CV90 MkIV, ktorá bude trvať najmenej do roku 2030,“ dodal Jakub Gabriel, generálny riaditeľ Ray Service.
Skalický podnik Ray Service bude spolupracovať aj na výrobe obrneného kolesového vozidla 8×8 Patria.
Šéf NATO: Na zbrojárskom priemysle nie je nič neetické
Štokholm/Brusel 25. októbra (TASR) - Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg v stredu zdôraznil veľkú dôležitosť zbrojárskych spoločností pre obranu 31-člennej aliancie a tiež pre boj Ukrajiny proti Rusku. Stoltenberg zároveň vyzval na urýchlené zvýšenie výroby zbraní a munície.
"Niektorí investori majú mylný názor, že zbrojársky priemysel je vlastne neetický," povedal Stoltenberg na Fóre NATO a tohto priemyslu vo švédskej metropole Štokholm. "Ale na výrobe zbraní na obranu spojencov NATO nie je nič neetické. Na obrane našej slobody nie je nič neetické. A nie je nič neetické ani na pomoci ukrajinským vojakom brániacim svoju krajinu" voči ruskej agresii, vyhlásil Stoltenberg.
"Bez tohto priemyslu by neexistovala obrana, odstrašovanie ani bezpečie," dodal.
Dvojdňové Fórum NATO a zbrojárskeho priemyslu je stretnutím riadiacich pracovníkov tohto priemyslu, vysokopostavených civilných aj vojenských predstaviteľov NATO a zástupcov jednotlivých krajín.
Stretnutie sa koná vo Švédsku, ktoré v máji 2022 požiadalo o členstvo v tejto transatlantickej aliancii, teda krátko po invázii Ruska na Ukrajinu. Keď bude Švédsko definitívne prijaté, stane sa 32. členom NATO.
Keď Rusko napadlo Ukrajinu, mnohí boli presvedčení, že Ukrajinci do niekoľkých dní prehrajú, povedal Stoltenberg. Ukrajina však odolala a znova a znova prekonáva očakávania, dodal.
"Ale odvaha samotná nezastaví drony a hrdinstvo nemôže zničiť rakety," upozornil šéf NATO. Ak sa má Ukrajina ubrániť, naliehavo potrebuje "vysoko kvalitné" zbrane, a to "veľké množstvo", apeloval.
Stoltenberg povedal, že víta "nevídanú" podporu, akú členovia NATO poskytujú Ukrajine, napríklad v podobe tankov, stíhačiek F-16 a munície.
Poznamenal však, že toto sa deje na úkor zásob členov NATO. Vyhlásil, že zbrojárska výroba sa teraz musí zvýšiť - aby sa vyhovelo potrebám Ukrajiny, ale aby sa tiež posilnili odstrašovacie a obranné kapacity samotných členov NATO.
Doplnenie k CV90:
Saab dodá zaměřovače a systém řízení palby pro bojová vozidla CV90 slovenské armády
26. 05. 2023
Společnost Saab obdržela od BAE Systems Hägglunds objednávku na zaměřovače a systém řízení palby. Hodnota zakázky je přibližně 900 milionů švédských korun a dodávky jsou naplánovány na období 2023–2029. Zaměřovače a systém řízení palby společnosti Saab pro tanky a bojová vozidla zajišťuje vysokou pravděpodobnost zásahu pozemních a vzdušných cílů.
Společnost Saab poskytne tuto schopnost pro bojová vozidla CV90 společnosti BAE Systems, která si Slovenská republika objednala koncem roku 2022, a práce provede ve Švédsku a Slovenské republice. "Těšíme se, že budeme pokračovat v dodávkách našich osvědčených schopností zaměřování a řízení palby pro bojová vozidla CV90 společnosti BAE Systems, které uživateli poskytnou schopnost přesného zaměřování bez ohledu na pohyb vozidla," říká Carl-Johan Bergholm, vedoucí obchodní oblasti Surveillance společnosti Saab.
Pořízení vozidla BAE Systems CV90 slovenskou armádou představuje významný milník v obranyschopnosti země. Vysoce vyspělé a všestranné bojové vozidlo CV90 má slovenským ozbrojeným silám poskytnout zvýšenou mobilitu, palebnou sílu a ochranu na moderním bojišti.
/.../
--
Zaměřovače švédských bévépéček pro českou armádu bude vyrábět i Meopta
28. června 2023
Na doposud největší novodobé zbrojní zakázce pro českou armádu, nákupu 246 švédských bojových vozidel pěchoty CV90 za 59,7 miliardy korun, jež nahradí zastaralé obrněnce BVP-2, se bude podílet i přerovská Meopta. Bude mít na starosti výrobu unikátní zaměřovací technologie pro systém řízení palby.
„Meopta se bude podílet na výrobě zaměřovacího systému UTAAS. Jedná se o zajištění celé výroby a testování kompletního systému pro společnost SAAB, která je jeho subdodavatelem,“ uvedl Pavel Šťastný, obchodní ředitel sportovní, vojenské a průmyslové optiky.
„Jednání se švédským partnerem stále probíhají, ale hlavní body spolupráce jsou již jasné, včetně objemu spolupráce, konkrétních produktů a finančního podílu. V současné době již realizujeme dílčí aktivity, na které máme od SAAB objednávky,“ dodal.
UTAAS je zkratka anglického označení Universal Tank and Anti-Aircraft Fire Control System, což v překladu znamená univerzální tankový a protiletecký systém řízení palby.
Jak uvádí společnost BAE Systems, výrobce bojových vozidel pěchoty CV90, technologie UTAAS mimo jiné umožňuje udržovat přímou palbu bez ohledu na pohyb vozidla, protože systém automaticky otáčí hlaveň tak, aby zůstávala namířena na cíl. To v bojové situaci představuje klíčovou taktickou výhodu.
„Jedná se o významnou zakázku, a to nejen pro skupinu Meopta, protože má strategický význam pro celý zbrojní průmysl České republiky. Velmi oceňujeme podmínky tendru, do kterého jsou intenzivně zapojeny české firmy. Ty díky tomu získají zejména nové know-how, což můžeme potvrdit i v rámci naší spolupráce se skupinou BAE Systems a Saab na tomto projektu,“ vyzdvihl Šťastný.
Známá přerovská firma si už podle něj vyjednala se zmíněnými švédskými společnostmi strategickou spolupráci na jejich dalších projektech a bude se tak významně podílet na výrobě UTAAS zaměřovačů pro všechny nadcházející dodávky CV90 jak pro Česko, tak například i Slovensko či další země.
Meopta je tradičním dodavatelem nejen české armády, ale i mnoha dalších z NATO. Pro tuzemské ozbrojené síly dodávala třeba technologie určené pro noc či sníženou viditelnost v podobě noktovizních zaměřovačů pro útočné pušky, denní zaměřovače pro lehké kulomety nebo kombinovaný přístroj řidiče bojových vozidel Pandur využitelný ve dne i v noci.
Rok ve znamení oslav i změny vlastníka
Letos společnost slaví jubileum devadesáti let od založení a zahájení vývoje dalekohledů, pozorovacích přístrojů a puškohledů pro civilní i vojenské použití. Na konci dubna ji během návštěvy pochválila česká ministryně obrany Jana Černochová.
„Meopta patří mezi strategické firmy českého obranného průmyslu a zároveň k významným zaměstnavatelům v regionu. Současný konflikt na Ukrajině ukazuje, jak důležité je mít výrobce vojenské techniky na svém území a mít s nimi dobré vztahy,“ řekla mimo jiné ministryně obrany během své návštěvy.
„Naposledy jsem tu byla před deseti lety jako poslankyně a pokrok, který firma za tu dobu udělala, je obrovský,“ podotkla dále.
Známá česká značka je dnes globální technologickou společností s partnery po celém světě a vyspělými výrobními závody v Česku a USA. Má zhruba 1 700 zaměstnanců a 99 procent produkce jde na export do více než 70 zemí světa.
Vyvíjí a vyrábí pokročilé optické a optoelektronické systémy – od vojenské a sportovní optiky přes polovodiče a digitální kinoprojekci až po lékařské a průmyslové aplikace. Významnou konkurenční výhodou je pro ni vlastní vývojové centrum a průmyslová kontrola kvality.
Společnost také letos mění vlastníka. Od rodiny Rausnitzů kupuje majoritní podíl globální investiční společnost Carlyle, která dlouhodobě investuje do odvětví průmyslové optiky. Rodina má zůstat v pozici minoritního vlastníka. Transakci musí ještě schválit regulační úřady.
Carlyle
https://cs.wikipedia.org/wiki/Carlyle_Group
https://en.wikipedia.org/wiki/The_Carlyle_Group
https://www.carlyle.com/media-room/news-release-archive/carlyle-to-acquire-meopta
Meopta vyrábí optické produkty pro průmyslové, vojenské a spotřebitelské trhy v závodech v České republice a Spojených státech. Díky globálnímu boomu polovodičů zaznamenala rekordní výdělky, protože výrobci čipů používají její optická zařízení. https://www.reuters.com/article/meopta-ma-carlyle-idINL8N37Q2RD
Carlyle Meoptu ovládně prostřednictvím firmy Prism BidCo, založené za účelem této konkrétní transakce. Fondu Carlyle Group v Česku patří start-up Phrase, který vyvíjí cloudovou platformu pro automatizaci a lepší efektivitu jazykových překladů, a od loňského roku také majoritní podíl v brněnském výrobci elektronových mikroskopů Tescan Orsay. V Evropě má Carlyle Group pobočky ve Francii, Německu, Irsku, Itálii, Lucembursku, Nizozemsku, Španělsku a Velké Británii. https://www.e15.cz/byznys/prumysl-a-energetika/fond-carlyle-smi-pokracovat-v-tuzemske-expanzi-antimonopolni-urad-povolil-ovladnuti-meopty-1410334
--
2017
Rheinmetall chce na Ukrajine začať s výrobou už v roku 2024
Berlín 1. decembra (TASR) — Nemecký koncern Rheinmetall so sídlom v Düsseldorfe chce už v roku 2024 vyrábať na Ukrajine prvé kusy bojovej techniky. V rozhovore pre týždenník WirtschaftsWoche to povedal šéf koncernu Armin Papperger, informoval v piatok web spravodajskej televízie n-tv.
Najneskôr začiatkom budúceho roka očakáva Papperger uzavretie dohody s Ukrajinou o výrobe kolesového obrneného transportéra Fuchs a bojového vozidla pechoty Lynx.
"Po podpísaní zmluvy chceme na Ukrajine približne po šiestich až siedmich mesiacoch vyrobiť prvý kolesový transportér a po dvanástich až 13 mesiacoch prvý Lynx," povedal. V Nemecku už boli na tento účel vyškolení kvalifikovaní pracovníci z Ukrajiny.
Prvých desať vozidiel Lynx sa však už vyrába v Nemecku alebo v Maďarsku v koprodukcii medzi Rheinmetallom a Ukrajinou.
"Po fáze nábehu by sme potom mali byť rýchlo schopní vyrobiť značný počet týchto vozidiel na Ukrajine," konštatoval Papperger.
Papperger vysvetľuje nezvyčajne krátky dodací čas dobrou spoluprácou s Kyjevom. Rheinmetall je už teraz najväčším partnerom ukrajinského obranného priemyslu. Koncern mal v roku 2022 zákazky v hodnote okolo 900 miliónov eur a v roku 2023 ich hodnota stúpla na približne 2,5 miliardy eur.
„Ak sa strana Smer-SD stane súčasťou novej vlády, zastaví dodávky zbraní na Ukrajinu a uprednostní okamžité mierové rokovania. [...] Zbrane len predlžujú vojnový konflikt, ktorý nemá vojenské riešenie. A bude o státisíce mŕtvych ľudí viac.
Líder strany Smer SD Robert Fico to vyhlásil na stretnutí s veľvyslancami Európskej únie, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov na Slovensku (z 26.4.2023)
--
Dopyt po strojoch aj munícii bol silný už pred vojnou na Ukrajine a po ruskej invázii na územie našich východných susedov začal rásť raketovým tempom. K zbrojeniu Ukrajiny sa totiž pridalo úsilie európskych vlád vyzbrojiť svoje armády. Do tretice hrá svoju úlohu aj finančný stimul Európskej únie, ktorá pre firmy vyčlenila pol miliardy eur na zvyšovanie výroby munície, z ktorej sa značná časť ušla aj slovenským projektom.
Globálne zbrojovky naberajú nových zamestnancov najrýchlejšie od konca studenej vojny, ukazuje najnovší prieskum denníka Financial Times (FT), ktorý analyzoval plány 20 najväčších obranných a leteckých koncernov z USA a z Európy. Len tento rok chcú tieto firmy prijať desaťtisíce ľudí, čo podľa FT zodpovedá desatine ich pracovnej sily. Oproti tomuto trendu nezaostáva ani Slovensko.
Najnovšie ohlásila nové plány zbrojovka ZVS Holding, ktorá so svojimi závodmi v Snine a Dubnici nad Váhom patrí pod skupinu MSM, jedného z najsilnejších hráčov na domácom obrannom trhu. Druhú polovicu akcií ZVS vlastní štát. Aktuálne sú vo finále rozsiahlej modernizácie za desiatky miliónov a generálny riaditeľ MSM Miloslav Mahut potvrdil, že na ceste je toho viac. „V horizonte ďalších dvoch až troch rokov plánujeme zrealizovať investície dokopy za približne 200 miliónov eur,“ vyčíslil.
Hoci pri prvých avizovaných plánoch ešte v roku 2022 hovorila firma o investícii 15 miliónov eur, aktuálne ju Mahut vyčíslil na vyše trojnásobok. Maximálna kapacita výrobnej linky v sninskom závode bola pôvodne necelých 20-tisíc kusov ročne, aktuálne rozšírenie počíta so 100-tisíc kusmi ročne. „Celková investícia sa pohybuje medzi 50 a 60 miliónmi eur, tá suma sa ešte stále mení popri tom, ako finišujeme,“ vyčíslil. Tam sa ale plány nekončia. V ďalšej fáze plánujú zvýšiť výrobu až na 200-tisíc a viac striel ročne.
Otázkou pri rozširovaní kapacít však ostáva aj téma dostatku pracovnej sily. V rámci rozširovania výroby v závodoch ZVS k pôvodným 80 zamestnancom malo pribudnúť 140 ďalších. Aktuálne pracuje v závode v Snine 160 ľudí, v Dubnici 450 ľudí. Spoločnosť pre denník Pravda potvrdila, že v nábore nových zamestnancov bude pokračovať a v roku 2025 plánuje prijať takmer 150 ľudí.
Na Slovensku ide v rámci zamestnávania ľudí v priemysle o dlhodobý problém. Upozorňujú naň jednak zamestnávatelia, ale aj politici.
Podľa premiéra Roberta Fica (Smer) je Slovensko krajinou, kde je už nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily akútny. Vyhlásil to po februárovom výjazdovom rokovaní vlády v Košiciach, kde sa vládny kabinet venoval budúcnosti priemyslu. „Miera nezamestnanosti na Slovensku sa pohybuje pod štyrmi percentami, ale významná časť ľudí sú dlhodobo nezamestnaní, bez pracovných návykov a bez disciplíny. Je preto veľmi ťažké nájsť v tomto prostredí dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Budeme musieť siahať po získavaní kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia,“ priblížil premiér. „Problém, ktorý musíme v najbližších mesiacoch riešiť, preto je prispôsobenie ponuky toho, čo naše školy produkujú, potrebám praxe,“ zdôraznil Fico.
K rozvoju slovenských zbrojárov pomôžu aj európske peniaze. Ešte v marci prišla informácia, že MSM Group dostane od EÚ dotáciu na zvýšenie kapacity výroby, dostala sa totiž medzi spoločnosti, ktoré si rozdelia 513 miliónov eur, aby dokázali navýšiť kapacitu výroby na dva milióny nábojov ročne. Injekcia je súčasťou už tretej fázy projektu na zabezpečenie dostatku munície, ktorá zahŕňa projekty na výrobu výbušnín, pušného prachu, nábojov, rakiet, ale aj testovanie a renováciu výrobných priestorov.
Závod na výrobu munície FM Granada
Fábrica de Municiones de Granada (FMG) do roku 2020 patrila pod zbrojársky koncern GDELS, ktorý je európskou dcérskou spoločnosťou General Dynamics. Následne ju kúpil slovenský holding MSM Group a teraz patrí do skupiny spolu so slovenskými firmami ako sú ZVS holding, VOP Nováky a VÝVOJ Martin.
--
Skrátené z:
Írán významně rozšiřuje dva závody na výrobu balistických raket
8. 7. 2024
Írán ve dvou provozech nedaleko Teheránu významně rozšiřuje závody na výrobu balistických raket. Oznámila to v pondělí agentura Reuters s odvoláním na satelitní snímky od společnosti Planet Labs, dva americké výzkumníky a tři nejmenované íránské představitele.
Foto: Planet Labs Pbc, Reuters
Satelitní snímek íránského komplexu v Chodžiru, kde se vyrábějí balistické střely. Uprostřed označené v kruhu jsou podle expertů pravděpodobné nové zkušební stojany na rakety, nahoře vertikální zkušební stojany pro motory a dole horizontální zkušební stojany pro motory.
—Březnové snímky vojenské základny Modarres a dubnové záběry komplexu na výrobu raket Chodžir zachycují více než 30 nových budov v obou provozech nedaleko Teheránu.
Podle agentury Reuters dokládají, že mnoho staveb je obklopeno velkými hliněnými náspy. „Takové zemní valy se přitom využívají kolem výroben raket a mají zabránit tomu, aby výbuch v jedné budově odpálil vysoce hořlavé materiály v okolních stavbách,“ uvedl Jeffrey Lewis z Middlebury Institute of International Studies v kalifornském Monterey.
Snímky analyzoval ve spolupráci s Deckerem Evelethem z amerického think tanku CNA. Rozšiřování provozu v Chodžiru podle nich začalo v srpnu loňského roku a v Modarresu v říjnu.
Foto: Planet Labs Pbc, Reuters
Satelitní snímek rozšiřující se výroby raket a dronů na íránské vojenské základně Modarres
—
Rozšíření produkce předcházela dohoda z října 2022, v níž Írán souhlasil s poskytnutím raket Rusku, které je chce používat ve svém vojenském tažení na Ukrajině. Podle amerických představitelů Teherán dodává rakety také jemenským povstalcům Húsíům a libanonské šíitské milici Hizballáh.
Tři íránští představitelé, kteří si nepřáli být jmenováni, protože nebyli podle Reuters oprávněni mluvit s médii, potvrdili, že zmíněné dva provozy byly rozšířeny za účelem navýšení produkce konvenčních balistických raket.
Umožní také navýšit produkci dronů. Tyto bezpilotní letouny a díly podle jednoho ze zdrojů hodlá Írán také prodávat Rusku, Húsíům a Hizballáhu, oficiálně to ale Teherán popírá.
Íránský raketový arzenál je již nyní největší na Blízkém východě. Odhaduje se, že islámská republika disponuje více než 3000 raket včetně modelů určených k nesení konvenčních a jaderných hlavic.
Írán významně rozšiřuje dva závody na výrobu balistických raket - Novinky
https://br.pinterest.com/pin/620370917451959073/
—
Bogdan-2251 - Ukrajinská vojenská sanitka 4x4 postavená spoločnosťou "Bogdan Motors", vyrobená na podvozku čínskeho pickupu Great Wall Wingle, na výstave ukoristených zbraní v parku Víťazstva, Moskva, máj 2024.
"sanitka založená na podvozku Wingle 5 vyrobeného čínským výrobcem Great Wall Motors, který používá licencovanou kopii karoserie Isuzu" 
Ukrainian BOGDAN 2251 Ambulance | Joint Forces News
—
Pred rokom 2022 patrila Čína podľa atm 7/24 medzi hlavných investorov na Ukrajine.
Bogdan Motors je /bol/ v čiastočnom vlastníctve Petra Porošenka.
(Kořistní technika: Výstava v moskevském parku Vítězství, od s. 30, 
atm 7/2024 | MAGNET PRESS
)
Bogdan Corporation - Wikipedia
Богдан (корпорація) — Вікіпедія
—
K sanitke:
Sanitary problems of the Ukrainian army: "Bogdan-2251"
https://defence-blog.com/photos-ukrainian-light-utility-vehicles-based-chinese-chassis/
Na východné Slovensko mieri miliónová investícia. Oživiť by mohla strojársku výrobu
26. 7. 2024
Vyše dve stovky ľudí by tam mali vyrábať produkty pre „zbrojársky“ priemysel.
Areál bývalého strojárskeho podniku v Sobranciach zíva roky prázdnotou. V minulosti sa tu vyrábali oceľové konštrukcie, lisy a žeriavy. Po novom to budú kovové komponenty delostreleckej munície.
Vyrábať budú v existujúcich halách, časť areálu vynovia a nakúpia aj novú technológiu.
„Hlavnými produktami budú telá delostreleckej munície. Sú to tvarovo upravené prázdne kovové časti s dutinou, ktorá sa následne plní výbušninami,“ uviedol Vladimír Kavický, generálny riaditeľ Arm Servis.
Ročne by tu mali vyrábať 100-tisíc delostreleckých tiel. Výrobu ani žiadne iné spracovanie výbušnín v Sobranciach neplánujú.
Čakajú na posúdenie
Projekt čaká na posúdenie vplyvov na životné prostredie. „Mali by povedať, ako to ovplyvní to najbližšie okolie areálu. Veľmi precízne to sledujeme,“ vyhlásil Ján Sklár, primátor Sobraniec.
Náklady odhadujú na 14 miliónov eur. Zamestnať chcú 220 ľudí. Pripravovať ich plánujú v spolupráci so strednými školami v regióne.
Ak dostanú potrebné povolenia, s výstavbou začnú v novembri tohto roku. Výrobu by chceli spustiť v janári 2027.
Na východné Slovensko mieri miliónová investícia. Oživiť by mohla strojársku výrobu | TVNOVINY.sk
Rheinmetall postaví v Litve závod na delostreleckú muníciu
Vilnius 30. novembra (TASR) — Nemecká zbrojárska firma Rheinmetall v piatok podpísala s litovskou vládou dohody o začatí výstavby závodu na výrobu delostreleckej munície. Vilnius označil projekt v hodnote 180 miliónov eur za najväčšiu investíciu v oblasti obrany v dejinách Litvy. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Na ploche približne 340 hektárov vznikne podľa Rheinmetallu, najväčšieho nemeckého výrobcu vojenského vybavenia, "najmodernejšia továreň" pre 155-milimetrovú delostreleckú muníciu. Jej otvorenie je naplánované na polovicu roku 2026. Každý rok dokáže vyrobiť desaťtisíce delostreleckých granátov.
Továreň postavia neďaleko mesta Baisogala ležiaceho na severe Litvy v blízkosti leteckej základne NATO.
"Z tejto dohody bude mať Litva maximálny úžitok z hľadiska obrany aj obstarávania munície," povedala novinárom litovská ministerka hospodárstva Aušriné Armonaité.
Nemecko a Litva vo vojenskej oblasti úzko spolupracujú. V Litve už pôsobí niekoľko stoviek nemeckých vojakov. Berlín sa zaviazal, že do konca roku 2027 natrvalo umiestni v Litve 5000 vojakov. Cieľom tohto kroku je posilniť východné krídlo NATO v súvislosti s inváziou ruských síl na Ukrajinu.
Rheinmetall postaví v Litve závod na delostreleckú muníciu
pozri aj:
9.7. a 11.7. 24
