30.8.23
Zosuv pôdy vo Švajčiarsku zasypal domy, evakuovaných bude asi 100 ľudí
Približne 100 ľudí bude musieť z bezpečnostných dôvodov opustiť svoje domovy v kantóne Glarus na východe Švajčiarska, kde došlo v utorok večer k zosuvu pôdy. Rozbahnená pôda, ktorej zosuv vyvolali niekoľkodňové dažde, zasypala či zničila v tamojšej obci Schwanden viacero domov. Nijaké zranenia však nespôsobila.
Veľké množstvo skál a kamenia sa v blízkej oblasti zosunulo už pred týždňom a odvtedy bol do nej zakázaný vstup. Zosuv si vtedy vyžiadal evakuáciu piatich domov a dvoch podnikov. Utorňajším zosuvom sa zóna ohrozenia ešte rozšírila, uviedol hovorca miestnej polície pre švajčiarske médiá. Evakuovaná oblasť sa tak podľa jeho slov zrejme rozšíri o ďalších 100 ľudí.
Vo Švajčiarsku spadlo v ostatných dňoch rekordné množstvo zrážok, pričom oblasť, v ktorej došlo k zosuvu, bola dažďovu vodou úplne zmáčaná.
Schwanden je najväčšia dedina vo vnútrozemí Glarus, leží na sútoku riek Linth a Sernf a nachádza sa presne na 47. stupni zemepisnej šírky. https://de.wikipedia.org/wiki/Schwanden_GL
----
V júni som informovala o inom zosuve: https://ksbforum.info/discussion/comment/21864/#Comment_21864
Evakuovaní obyvatelia sa v júli vrátili domov. https://www.teraz.sk/zahranicie/obyvatelia-svajciarskej-dediny-sa-po-z/726007-clanok.html
11.9.23
Gotthardský tunel uzavreli, v strope našli 25-metrovú prasklinu
Gotthardský cestný tunel vo Švajčiarsku kompletne uzavreli po tom, čo v jeho strope objavili prasklinu. Trvanie uzávery aktuálne nie je možné určiť, oznámil v pondelok švajčiarsky Spolkový cestný úrad (FEDRO), informuje TASR na základe správ agentúry DPA a portálu railtech.com.
Neďaleko severného ústia tunela sa uvoľnili betónové časti a spadli na vozovku, nikto sa však nezranil, informoval FEDRO. Príčina spočiatku nebola známa, neskôr v závesnom strope objavili asi 25 metrov dlhú prasklinu.
Cestný tunel je jednou z hlavných cestných spojníc vedúcich cez Alpy do Talianska a spája oblasť stredného Švajčiarska s kantónom Ticino ležiacim na juhu krajiny.
Dopravná uzávera tunela sa začala v nedeľu popoludní, vodiči hlásili niekoľkohodinové kolóny. Dopravu odkláňajú cez Gotthardský priesmyk alebo priesmyk San Bernardino, čo má za následok predĺženie cesty asi o hodinu.
Okrem toho je pre osobnú prepravu aktuálne uzavretý aj Gotthardský železničný tunel, uzáveru v auguste spôsobilo vykoľajenie nákladného vlaku. Železničná doprava je presmerovaná cez priesmyk, cesta sa tak oproti pôvodnej trase predĺži taktiež o hodinu. Úrady predpokladajú, že železničný tunel by mal byť spriechodnený v závere septembra, informuje portál railtech.com
31.8.23
Telo nájdené vlani v Alpách patrí Britovi nezvestnému od roku 1971
Telesné pozostatky objavené vlani vo švajčiarskych Alpách patria britskému horolezcovi, ktorý sa v horách stratil pred 52 rokmi. Vo štvrtok to uviedla miestna polícia, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Horolezec bol nezvestný od júla 1971, pátracie tímy vtedy jeho telo nenašli, priblížila polícia vo švajčiarskom kantóne Valais. Jeho telesné pozostatky našli dvaja horolezci vlani 22. augusta na ľadovci Chessjengletscher neďaleko obce Saas-Fee na juhozápade Švajčiarska.
Identifikácia tela trvala rok. S pomocou škótskej polície a britskej pobočky Interpolu sa podarilo nájsť príbuzného a totožnosť britského horolezca potvrdil DNA test, uviedla polícia vo vyhlásení.
Nálezy pozostatkov ľudí v horách nezvestných desiatky rokov pribúdajú s topením ľadovcov, ktoré vedci pripisujú klimatickej zmene. Vo Švajčiarsku našli horolezci v júli telesné pozostatky na ľadovci neďaleko alpského vrchu Matterhorn. Polícia neskôr na základe výsledku testu DNA oznámila, že išlo o nemeckého horolezca, ktorý bol nezvestný od roku 1986.
V susednom Rakúsku našiel v auguste horský vodca na ľadovci Schlatenkees v Tirolsku telo muža, ktorý v horách pravdepodobne zahynul pri nehode v roku 2001.
14.9.23
Bohatí Rusi stále prevádzajú hotovosť na účty švajčiarskych bánk
Bohatí Rusi stále pokračujú v presunoch hotovosti cez švajčiarske bankové účty aj po rozsiahlej invázii Moskvy na Ukrajinu. Ukázalo to vo štvrtok vyšetrovanie švajčiarskych médií.
Uniknuté dokumenty, ktoré analyzovala skupina Tamedia, ukázali, že aj rodinní príslušníci Alexandra Ponomarenka, šéfa moskovskej vodárenskej spoločnosti Mosvodokanal, ktorý verejne podporil vojnu, si uložili milióny vo Švajčiarsku aj po začiatku konfliktu.
Skupina spolu s medzinárodným mediálnym konzorciom strávila týždne analyzovaním dokumentov, ktoré unikli od správcu aktív so sídlom v Zürichu a boli krátko zverejnené na darknete ruskou hekerskou skupinou.
V júni 2022, keď Organizácia Spojených národov kritizovala zverstvá ruskej armády v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, si Ponomarenkova dcéra otvorila účet v Banque Reyl v Zürichu. Dokumenty odhalili, že tam vložila 9,5 milióna USD (8,85 miliardy miliónov eur).
Uniknuté dokumenty tiež ukázali, že v novembri 2022 mala Ponomarenkova priateľka takmer 26 miliónov USD v banke Julius Baer a 4,5 milióna USD vo finančnej spoločnosti Pictet.
Tradične neutrálne Švajčiarsko sa 24. februára 2022 pripojilo k sankciám susednej Európskej únie (EÚ) proti Moskve. Bohatá alpská krajina vlani zakázala bankám prijímať vklady od ruských občanov alebo osôb či subjektov so sídlom v Rusku vo výške viac ako 100.000 frankov (104.297,04 eura).
Niekoľko bánk vrátane Juliusa Baera oznámilo, že prerušia styky so svojimi ruskými klientmi. Obmedzenia sa však dajú ľahko obísť, okrem iného aj vďaka tomu, že bohatí Rusi dokážu jednoducho získať tzv. zlatý pas.
Ponomarenkova priateľka a dcéra sú tiež držiteľmi pasu a povolenia na pobyt v jednej z krajín EÚ, čo im umožňuje, aby ich vo Švajčiarsku nepovažovali za ruských klientov, uviedla Tamedia. Napriek tomu by mali banky biť na poplach, domnieva sa mediálna skupina.
Švajčiarsko pravidelne čelí kritike zo strany Spojených štátov a iných za to, že nerobí dosť pre vypátranie ruských aktív.
Banka Julius Baer v tejto súvislosti uviedla, že postupuje v súlade so všetkými zákonmi a nariadeniami a nebude sa vyjadrovať k "údajným alebo skutočným vzťahom s klientmi".
Aj Banque Reyl argumentuje, že konala v súlade so zákonom, zatiaľ čo spoločnosť Pictet tvrdí, že jej zákon zakazuje vyjadrovať sa ku klientom.
(1 EUR = 1,073 USD; 1 EUR = 0,9588 CHF)
27.9.23
Švajčiarsko predá Nemecku tanky Leopard II
Berlín privítal rozhodnutie neutrálneho Švajčiarska otvoriť cestu k spätnému predaju niektorých tankov Leopard II nemeckej výroby. Bern tak pomôže obnoviť zásoby vyčerpané v dôsledku pomoci Ukrajine.
Nemecko vo februári požiadalo Švajčiarsko, aby zbrojárskej spoločnosti Rheinmetall predalo späť časť z 96 tankov Leopard II. V súlade so švajčiarskymi zákonmi o neutralite Berlín ubezpečil Bern, že zbrane zostanú v Nemecku alebo u jeho spojencov v NATO či v EÚ a nepôjdu do Kyjeva.
"Sme veľmi šťastní a vďační za toto rozhodnutie," povedal pre švajčiarske médiá nemecký veľvyslanec Michael Flügger. "Potrebujeme tieto tanky; vyplnia medzery u nás a našich európskych partnerov," dodal diplomat.
Švajčiarsky parlament v utorok schválil vyradenie 25 tankov Leopard II, čím sa otvorila cesta k ich predaju do Nemecka. Verejná mienka vo Švajčiarsku je v otázke dodávok zbraní na Ukrajinu hlboko rozdelená. Blokovanie reexportu Bernom niektoré krajiny pobúrilo.
Žiadosti Nemecka, Dánska a Španielska, aby mohli na Ukrajinu poslať zbrane švajčiarskej výroby, Bern nepovolil. Odvolal sa na neutralitu, ktorá bráni priamym alebo nepriamym zásielkam zbraní pre bojujúce strany vo vojnových konfliktoch.
Ak Bern neupraví svoj zákon o vojenskom materiáli, nákup švajčiarskych zbraní by sa mohol skomplikovať, tvrdí Flügger.
"Zo Švajčiarska sme vrátane našich partnerov z NATO nakúpili veľa zbraní, systémov, komponentov alebo munície a teraz by sme chceli niektoré z týchto zariadení poskytnúť Ukrajine," vyhlásil nemecký diplomat.
Švajčiarsky kabinet musí oficiálne podporiť vývoz Leopardov II do Nemecka. Pravdepodobne pôjde o formalitu, pretože švajčiarska ministerka obrany Viola Amherdová uviedla, že ich dodávka do Nemecka je v súlade so švajčiarskym zákonom o neutralite a je to aj v záujme krajiny.
"Týmto spôsobom môžeme prispieť k bezpečnosti v Európe, a tým aj priamo k bezpečnosti našej krajiny," povedala ministerka.
29.9.23
Švajčiarsky súd oslobodil bývalého agenta bieloruskej eskadry smrti
Súd na severe Švajčiarska vo štvrtok oslobodil bývalého agenta bieloruských špeciálnych bezpečnostných síl Juryja Garavského od obžaloby z núteného zmiznutia troch politických odporcov prezidenta Alexandra Lukašenka koncom 90. rokov 20. storočia. Oznámila to skupina advokátov TRIAL International, ktorá prípad dostala na súd. TASR prevzala správu z agentúry AP.
Sudcovia v severnom meste Rorschach uviedli, že nie sú presvedčení, že obžalovaný Juryj Garavski (Yuri Harauski), bývalý príslušník bieloruskej vojenskej jednotky známej ako SOBR alebo eskadra smrti, sa na zmiznutiach podieľal.
Podľa skupiny advokátov TRIAL International so sídlom v Ženeve súd rozhodol, že Garavského účasť na zločinoch sa nedá preukázať "bez rozumných pochybností".
"Rodiny obetí zostávajú v stave neistoty, pokiaľ ide o presné okolnosti okolo ich milovaných," uviedla skupina advokátov.
Prípad na súd predložili spoločne TRIAL International, Medzinárodná federácia pre ľudské práva a bieloruská ľudskoprávna organizácia Viasna, ktorej zakladateľ Ales Biaľacki sa stal v roku 2022 jedným z laureátov Nobelovej ceny za mier.
Tieto tri organizácie "ľutujú dnešný verdikt a budú ďalej podporovať obete hľadajúce spravodlivosť, aj počas odvolacieho procesu", napísala skupina TRIAL International. Súdny proces sa konal počas dvoch dní minulý týždeň.
Aktivisti vyhlásili, že tento súdny proces je kľúčovým momentom v oblasti medzinárodnej spravodlivosti, pretože môže v zahraničí spustiť trestné stíhanie aj ďalších bieloruských predstaviteľov, vrátane Lukašenka.
Garavského súdili za nútené zmiznutie Juryja Zacharenka, bývalého ministra vnútra, ktorého Lukašenko odvolal v roku 1996; opozičného lídra Viktora Gončara a vydavateľa Anatolyja Krasovského.
Garavski žije vo Švajčiarsku, kde v roku 2018 požiadal o azyl. Za veľkej pozornosti verejnosti sa priznal k účasti na únosoch a vraždách Lukašenkových politických odporcov v roku 1999. Motívy za jeho priznaniami nie sú úplne jasné, píše agentúra AP.
Švýcarská banka UBS propustila ve třetím čtvrtletí celosvětově přibližně 4000 pracovníků
9.11.2023
Švýcarská banka UBS ve třetím čtvrtletí v rámci integrace Credit Suisse zrušila kolem 4000 pracovních míst po celém světě. Banka plánuje další restrukturalizaci a snižování nákladů.
Švýcarská banka UBS, která převzala krachující Credit Suisse, oznámila úspory nákladů v řádu miliard. Banka dokonce po převzetí Credit Suisse zorganizovaným švýcarskou vládou předstihla svůj vlastní plán. V porovnání s celkovým počtem lidí zaměstnaných na konci roku 2022 pro tehdy ještě samostatné společnosti UBS a Credit Suisse je celkové snížení počtu zaměstnanců více než 13 tisíc, tento údaj zahrnuje také outsourcovaná pracovní místa a konzultanty. Na základě počtu ekvivalentů plných úvazků nyní UBS na konci září hlásí UBS 115 981 pracovních míst poté, co naposledy odhadovala počet ekvivalentů plných úvazků na konci června 2023 na 119 100. UBS Group také vykázala svou první čtvrtletní ztrátu za téměř šest let, integrace Credit Suisse má vliv na výkonnost švýcarského věřitele. Banka s více než 160letou historií sídlící v Curychu uvedla, že za tři měsíce do září vykázala čistou ztrátu 785 milionů USD (707 milionů CHF). Celkové výdaje související s integrací UBS odhaduje ve výši 2 miliard USD.
Generální ředitel UBS Sergio Ermotti se snaží načrtnout další cestu největší fúze ve financích za poslední desetiletí, snížit náklady o více než 10 miliard dolarů a připravit sloučenou banku na strategickou přestavbu, která má být oznámena v únoru. „Jsme optimističtí ohledně naší budoucnosti, protože budujeme ještě silnější a bezpečnější verzi UBS,“ uvedl Ermotti v úterním prohlášení. Klíčová jednotka správy majetku vykázala zisk před zdaněním 1,01 miliardy dolarů, což je méně, než se odhadovalo. Jednotka zaznamenala 22 miliard dolarů v čistých vkladech nových klientů a podnikání v oblasti správy majetku Credit Suisse zaznamenalo poprvé za rok a půl pozitivní toky. Nižší, než se očekávalo, byl také zisk v útvaru správy aktiv. Švýcarská banka uvedla, že v únoru 2024 poskytne nástin své tříleté růstové strategie a také aktualizaci programu zpětného odkupu akcií, tyto informace pak zveřejní přibližně ve stejnou dobu jako celoroční výsledky.
22.5.24
Švýcarsko:
Šváb oznámil svůj záměr odstoupit z funkce výkonného předsedy v e-mailu zaměstnancům v úterý. Médiím toto rozhodnutí oznámila osoba spojená s organizací.
Změna jeho role čeká na schválení švýcarskou vládou, ale měla by být dokončena před výročním zasedáním WEF v roce 2025.
Šváb, kterému je nyní 86 let, přejde do role nevýkonného předsedy.
P.S. - milé ovečky, neradujte se předčasně. Na místo Švába No1, přijde Šváb No2..
Jak je to vlastně se švýcarskou neutralitou?
21.5.2024
Švýcarská média rozebírají pověst Ženevy jako místa pro tvorbu míru. Multilaterální diplomacie a švýcarská neutralita se v poslední době dostávají pod tlak. Je tedy Švýcarsko ještě vůbec neutrální?
„Ženeva, hlavní město míru.“ Je tento slogan stále aktuální? Palác národů, sídlo Organizace spojených národů (OSN) v Ženevě, byl vždy v permanenci, když hostil řadu mírových jednání. Od roku 2015 se palác těšil zájmu médií jednání o Jemenu, v roce 2020 zde bylo dokonce podepsáno příměří pro Libyi. Až do roku 2022 sem jezdil mezinárodní tisk pravidelně, aby sledoval průběh jednání o Sýrii, Moskva však dosáhla pozastavení těchto rozhovorů. Dnes je zde spíše pusto a jednání se konají v jiných zemích. Proč nastala tato změna? Je tomu tak proto, že většina mírových procesů probíhajících na břehu Ženevského jezera uvázla na mrtvém bodě? Důvodem může být neúspěšná mnohostranná diplomacie, ale také snaha Ruska Ženevu bojkotovat. Moskva totiž od začátku války na Ukrajině již nepovažuje Švýcarsko za neutrální. V dubnu letošního roku Kreml uvedl, že jednání o Gruzii, která se obvykle konají v rámci OSN, přesune do jiné země. Ženevské mezinárodní organizace jsou z velké části založeny na světovém řádu, který vznikl po druhé světové válce. Tento řád, jemuž dominují Spojené státy, je nyní zpochybňován nejen Ruskem, ale i Čínou a některými africkými a jihoamerickými zeměmi. „Pokud tento světový řád ztratí svou dominanci, je jasné, že Švýcarsko a Ženeva také ztratí svůj význam,“ říká švýcarsko-americký politolog Daniel Warner, bývalý zástupce ředitele Institutu mezinárodních a rozvojových studií (IHEID). Blokády v Radě bezpečnosti podle něj kazí image OSN jako mírového vyjednavače, což má dopad právě na Ženevu.
„V minulosti, když se lidé chtěli sejít k mírovým jednáním, okamžitě mysleli na Ženevu. Zdá se, že tomu tak již není,“ lituje Georges Martin, bývalý švýcarský diplomat. „Je tu negativní dynamika. A protože Ženeva ztrácí svůj vliv, jiné země ji rády nahrazují.“ Dohoda o vývozu ukrajinského obilí přes Černé moře tak byla podepsána v Istanbulu za tureckého zprostředkování. Katar mezitím hostil jednání o možném příměří v Gaze. Martin se domnívá, že za tento posun může zahraniční politika švýcarské vlády, která podle něj poškozuje pověst neutrální země. Švýcarská neutralita byla vždy jednou z hlavních předností Ženevy jako místa setkávání válčících stran. Od obnovení evropských sankcí proti Rusku v reakci na jeho invazi na Ukrajinu je však Švýcarsko pod tlakem. Kreml navíc opakovaně prohlašuje, že zemi za neutrální rozhodně nepovažuje. Ve Švýcarsku totiž probíhají bouřlivé debaty v parlamentu o možnosti reexportu švýcarských zbraní na Ukrajinu a o využití úroků ze zmrazených ruských aktiv. V březnu ruský zástupce při OSN v Ženevě Gennadij Gatilov oznámil, že se Moskva nezúčastní konference o ukrajinském mírovém plánu, kterou Švýcarsko uspořádá v červnu v letovisku Bürgenstock nad Lucernským jezerem. Rusko dosud nebylo na jednání pozváno. Švýcarská vláda navíc již několikrát porušila neutralitu tím, že přijala sankce, aby potrestala ten který stát za porušení mezinárodního práva. V roce 2011 například Švýcarskouvalilo sankce na Libyi a od vypuknutí války v Gaze vláda přijala několik rozhodnutí, která jsou podle části švýcarské politické veřejnosti v rozporu s humanitárními tradicemi a neutralitou země. Některé kritické hlasy, zejména z akademického prostředí, tvrdí, že Švýcarsku trvalo příliš dlouho, než důrazně odsoudilo porušování válečného práva Izraelem v Gaze. „Vím, že v OSN v New Yorku i jinde se lidé ptají: Kde je Švýcarsko? Co si o tom myslí? Jaká je jeho politika? Ztratili jsme důvěryhodnost, jasnost a předvídatelnost,“ trvá na svém bývalý švýcarský diplomat Martin a dodává: „Švýcarsko je méně vnímáno jako mírotvorce, a to má na Ženevu nevyhnutelné dopady.“
Švajčiarsku atómovú elektráreň Beznau po poruche uviedli do činnosti
Ženeva 13. augusta (TASR) - Švajčiarsku atómovú elektráreň Beznau, najstaršie zariadenie svojho druhu na svete, ktoré je stále v prevádzke, v utorok opäť pripojili k funkčnej sieti po tom, ako deň predtým došlo následkom poruchy k jej automatickému odstaveniu.
Energetická spoločnosť Axpo uviedla, že parný generátor v bloku 1 v elektrárni, nachádzajúcej sa zhruba 30 kilometrov severozápadne od Zürichu, opravili po tom, ako odborníci odstránili chybný ventil.
V dôsledku poruchy bolo v pondelok nad zariadením občas vidieť vodnú paru, ale podľa spoločnosti nedošlo k ohrozeniu ľudí ani životného prostredia.
Elektráreň sa nachádza necelých sedem kilometrov od nemeckých hraníc. Do prevádzky ju uviedli v roku 1969 a k sieti ju znova pripojili v júni tohto roku po niekoľkotýždňovej inšpekcii. Nemecké orgány boli o núdzovom odstavení informované v pondelok popoludní.
Hovorkyňa ministerstva životného prostredia nemeckej spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko uviedla, že v súvislosti s opätovným sfunkčnením elektrárne sa neočakávajú žiadne výraznejšie komplikácie.
Uviedla, že "prevádzka elektrárne je spojená s vysokým rizikom", ktoré je "vyššie v prípade starších jadrových elektrární ako v prípade novších". Prevádzkovateľ prenosovej sústavy Transnet BW uviedol, že odstávka neviedla k abnormalitám v európskej prepojenej sieti.
Švajčiarsku atómovú elektráreň Beznau po poruche uviedli do činnosti
Podľa článku ide o "najstaršie zariadenie svojho druhu na svete, ktoré je stále v prevádzke".
Inde sa píše: "Najstaršia atómová elektráreň pre komerčné využitie na svete". Švajčiarsko obnovilo činnosť najstaršej atómovej elektrárne na svete
Rusom prvenstvo nikto neberie: "Na výrobu elektriny sa jadrový reaktor prvý raz využil 20. decembra 1951 vo výskumnej stanici EBR-I pri meste Arco v štáte Idaho v USA. Zariadenie založené na rýchlom množivom reaktore dodávalo spočiatku výkon okolo 100 kW. Prvá atómová elektráreň bola postavená v ZSSR v meste Obninsk. K rozvodnej sieti bola oficiálne pripojená 27. júna 1954. V 5 MW reaktore bol použitý grafit ako moderátor a voda ako chladiace médium. Elektráreň však bola po niekoľkých rokoch odstavená a slúžila iba na výskumné účely. "Jadrová elektráreň – Wikipédia
