Správy zo Slovenska

13132333436

Komentáre


  • 2.1.2024

    Lidl chystá veľkú novinku pre 95 svojich predajní. Chce ju zaviesť v priebehu roka

    Reťazec už riešenie ponúka pre časť svojich pobočiek.

    Spoločnosť Lidl oznámila, že všetky jej predajne na Slovensku dostanú samoobslužné pokladne. Tento plán chce splniť v priebehu tohto roka.

    „Samoobslužné pokladnice nájdeš už v 69 predajniach po celom Slovensku, pričom aktuálne ich je 427. Kontinuálne pracujeme na ich rozširovaní a do konca tohto roka ich nájdeš v každej z našich predajní,“ oznámil Lidl.

    Spolu má Lidl 164 predajní na Slovensku, počas tohto roka by sa tak malo ďalších 95 supermarketov dočkať tohto riešenia.

    Samoobslužné pokladne na našom trhu poskytujú Tesco, COOP Jednota, Yeme, Fresh, Kraj, Kaufland, Metro, ale aj reťazce ako OBI, IKEA a ďalšie.

    Riešenie obchodníkom umožňuje ušetriť na personálnych nákladoch a menšie nákupy môžu byť vykonané rýchlejšie. Zákazník si sám nákup naskenuje, skontroluje a zaplatí zaň.

    https://zive.aktuality.sk/clanok/JR7XqDl/lidl-chysta-velku-novinku-pre-95-svojich-predajni-chce-ju-zaviest-v-priebehu-roka/

    --

    Koľko predavačiek prepustia?

  • Na vážnu tému

    Prekvapilo niekoho, že máme taxikárov z Uzbekistanu?

    Nuž, mňa veľmi nie. Nedávno sa vedenie VW chválilo, že u nich pracuje už 30 národností!

    Momentálne podaktorým z nich chystajú miestnosť na stíšenie /vraj pre všetkých zamestnancov na relaxáciu počas prestávok/, aby mohli praktizovať aj v pracovnom prostredí svoje náboženské rituály. Pochválili sa s tým v poslednom vydanom čísle podnikových novín.

    Zaráža vás niečo také? Myslíte si, že u nás nemáme mešity?

    V oficiálnom zmysle možno nie, ale máme:

    Nebuďte naivní, že to prišlo až po roku 2000. Dialo sa to už minimálne v polovici deväťdesiatych rokov. V Bratislave určite.

    --

    bonus:

    https://www.islamonline.sk/2018/01/v-bratislave-prvykrat-verejne-v-dialogu-rabin-imam-katolicky-a-evanjelicky-knaz/

  • Plánujete ísť do Libanonu? Rezort odporúča do tejto krajiny necestovať

    Bratislava 5. januára (TASR) - Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR odporúča necestovať do Libanonu pre zhoršenú bezpečnostnú situáciu v krajine. Slovákom, ktorí sa tam nachádzajú, radí rešpektovať pokyny bezpečnostných zložiek. Ministerstvo o tom informuje na webe.

    "Narušená úroveň bezpečnosti v krajine je spôsobená eskaláciou izraelsko-palestínskeho vojenského konfliktu s presahom do libanonských pohraničných oblastí, s možnosťou rozšírenia ozbrojených stretov po celej krajine. K nestabilite, ktorá sa prejavuje sociálnym napätím, zlou humanitárnou situáciou prispieva aj vysoký počet utečencov," priblížil rezort.

    V krajine je potrebné naďalej počítať s prítomnosťou extrémistických a teroristických skupín, ktoré sa nachádzajú na severe a severovýchode krajiny v prihraničných oblastiach so Sýriou, ako aj v palestínskych utečeneckých táboroch. Rezort tiež upozornil, že v krajine ostali po konfliktoch v rôznych oblastiach nastražené nášľapné míny a nevybuchnutá munícia.

    Zvýšená bezpečnostná hrozba pretrváva v južnej časti Libanonu, južných predmestiach Bejrútu, utečeneckých táboroch, pohraničných oblastiach na severe a východe krajiny v blízkosti hraníc so Sýriou a v okrajových štvrtiach mesta Tripolis.

    Situácia na južnej hranici s Izraelom je podľa rezortu mimoriadne napätá a eskaluje. "Osoby s cestovnými dokladmi, v ktorých sa nachádza pečiatka alebo iný záznam izraelských orgánov, nebudú do Libanonu vpustené. Počas pobytu v Libanone sa tiež treba vyvarovať akéhokoľvek konania, ktoré by signalizovalo, že sa jeho návštevník predtým zdržiaval v Izraeli," zdôraznil.

    Vo všeobecnosti je podľa ministerstva potrebné dodržiavať základné pravidlá osobnej bezpečnosti, vyhýbať sa konfliktným situáciám a rešpektovať miestne zvyky a kultúrne a náboženské tradície. "Pri prejazde autom cez kontrolné stanoviská libanonskej armády je nevyhnutné spomaliť a v prípade potreby aj zastaviť. Pokračovať možno až po pokyne príslušníka na kontrolnom stanovisku," dodalo.

    V prípade núdze môžu Slováci kontaktovať pohotovostné číslo Zastupiteľského úradu SR v Bejrúte +961 81 313 423 alebo MZVEZ SR na čísle +421 2 5978 5978.


  • SR prevzala predsedníctvo v Medzinárodnej komisii pre ochranu Dunaja

    Bratislava 24. januára (TASR) - Slovensko v stredu prevzalo predsedníctvo v Medzinárodnej komisii pre ochranu Dunaja (ICPDR). Na čele organizácie vystriedalo Srbsko. Prezidentom komisie bude splnomocnenec vlády pre vodohospodárske otázky na hraničných vodách so susednými štátmi Vladimír Novák, poverený vykonávaním funkcie generálneho riaditeľa sekcie vôd envirorezortu. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR o tom informovalo na svojom webe.

    Kľúčovou úlohou slovenského predsedníctva bude príprava piateho ročníka spoločného prieskumu Dunaja. "Ide o najprestížnejší výskum a monitorovanie povrchových vôd na svete, ktorý zosúlaďuje postupy monitorovania vody v dunajských krajinách na podporu vykonávania rámcovej smernice Európskej únie (EÚ) o vode," uviedlo MŽP.

    Prioritou je aj príprava priebežnej správy o plnení plánu manažmentu povodia Dunaja. Správu podľa rezortu spracujú formou úspešných príkladov plnenia opatrení vyplývajúcich zo smerníc EÚ o vode a povodňových rizikách. Slovenské predsedníctvo sa zameria aj na začlenenie stratégií adaptácie na zmenu klímy a sucho do všetkých aktivít expertných skupín komisie, priblížilo MŽP.

    Prevziať predsedníctvo v čase, keď Slovensko čelí nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy, ako je hroziace sucho v povodí Dunaja, je podľa Nováka veľkou výzvou. "Slovenské predsedníctvo sa navyše prekrýva s 30. výročím podpísania Dohovoru o ochrane Dunaja. Je to významná príležitosť bilancovať spoločnú prácu krajín, ktoré sú súčasťou medzinárodnej dunajskej rodiny," povedal.

    Zástupcovia podunajských krajín podpísali v júni 1994 v bulharskej Sofii Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja. Slovensko ho ratifikovalo koncom roka 1997 a do platnosti vstúpil 22. októbra 1998. Dohovor sa stal základom spoločnej spolupráce na udržateľný a spravodlivý manažment vôd, ako aj manažment povodňového rizika v celom povodí Dunaja. Je koordinovaný od roku 1998 Medzinárodnou komisiou pre ochranu Dunaja so sídlom vo Viedni.


  • V posledných dňoch sme sa rozlúčili s 2 významnými osobnosťami.

    ZOMREL JÁN SEMAŇÁK

    TEXT LENKA MAYEROVÁ / 18.01.2024

    V stredu 17. januára nečakane umrel zakladateľ a majiteľ vydavateľstva Torden, úspešný podnikateľ a srdečný človek Ján Semaňák. Posledná rozlúčka sa bude konať 22. januára o 14. hodine na Novom cintoríne v Kežmarku.

    Sedemnásty január 2024 sa stal smutným dňom nielen pre vydavateľstvo TORDEN, ale aj pre našu redakciu Extra plus, pretože nečakane odišiel zakladateľ a majiteľ vydavateľstva Torden, úspešný podnikateľ a srdečný človek Ján Semaňák. 

    Rozhovor s Jánom Semaňákom si môžete prečítať tu /vyšiel v posledných 2 číslach, vo februárovom čísle mala nasledovať tretia časť/:  SVET RIADIA CHORÍ NEĽUDIA (2) prvá časť: https://www.extraplus.sk/clanok/svet-riadia-chori-neludia

    Narodil sa 25. mája 1964 v Kežmarku, kde žil so svojou manželkou Máriou. Študoval na Strojníckej fakulte TU Košice, diplom MBA získal na CU v Bratislave, no najviac si cenil otcovu školu zdravého rozumu. Bol najstarší z deviatich súrodencov. Jeho priatelia a známi ho poznali ako dobrosrdečného optimistu a perfekcionistu. Hovoril, že je ako orol, ktorý rád lieta sám, bol mu sympatický vlk na súši a delfín vo vode. Mal rád svoju prácu, rodinu, prírodu a knihy. Ľudia o ňom hovorievali ako o vizionárovi a inovátorovi, večne hľadajúcom nové méty. V roku 2002 spolu s manželkou Máriou založili úspešnú rodinnú firmu KARLOFF, ktorá sa zaoberá predajom prémiových produktov v alkoholovom odvetví. Produkty spoločnosti získali mnoho významných ocenení za chuť, ale aj za dizajn. Jeho lídrom sa stal TATRANSKÝ ČAJ, ktorý z dôvodu narastajúceho exportu dostal globálny názov TATRATEA. Pred časom odovzdal firmu svojmu synovi a dcére.

    V roku 2017 založil vydavateľstvo krásnych kníh TORDEN, ktoré sa sústreďuje na publikácie s iným uhlom pohľadu, nech ľudia poznajú pravdu, pretože tá ľudí oslobodzuje. Stretnutia s ním boli mimoriadne poučné, nakoľko disponoval obrovským prehľadom, vedomosťami i múdrosťou. Pôsobil tajomne, pretože dobrého poslucháča dokázal cez diskusiu preniesť do úplne iného sveta. Založením vydavateľstva urobil obdivuhodný skutok, pretože prináša ľuďom nádej, že svet nie je čiernobiely. Hovorieval, že život musí byť v rovnováhe, že keď zarábate, musíte sa vedieť aj podeliť. V novembri 2022 odišiel z postu riaditeľa vydavateľstva TORDEN. V jeho prítomnosti som strácala pojem o čase, pretože rozprával to, o čom iní mlčia. Napriek tomu, že mal povesť tvrdého biznismena vzbudzujúceho rešpekt, v jeho vnútri sa skrývalo dobré a láskavé srdce. Hoci pôsobil veľmi uhladene a konzervatívne, vedel sa z chuti zasmiať a spoločnosť vedel pobaviť inteligentným humorom. Janko - Česť Vašej pamiatke, budete nám chýbať!

    --

    25.1.24

    Vo veku 98 rokov zomrel profesor Milan S. Ďurica

    Dnes krátko popoludní zomrel vo veku 98 rokov historik a salezián Milan S. Ďurica. Skonal vo svojom byte v Bratislave, odišiel v tichosti a na starobu, redakciu o tom informoval Jozef Rydlo.

    Katolícky kňaz a profesor Padovskej univerzity Milan S. Ďurica patril medzi výrazných predstaviteľov slovenského exilu, jeho kniha Dejiny Slovenska a Slovákov vyšla postupne až v šiestich vydaniach (naposledy v roku 2021) a patrí medzi najpredávanejšie knihy svojho žánru u nás. Touto knihou a svojim dielom vyvolal Ďurica po roku 1989 ostrú polemiku medzi slovenskými historikmi, zúčastnil sa niekoľkých verejných debát, napriek tvrdej polemike vystupoval s rešpektom k svojim oponentom. Ďurica sa usiloval o iný výklad moderných slovenských dejín, vymedzoval sa voči dedičstvu a vplyvu historikov z obdobia komunizmu, ktorých Ďurica kritizoval za ich výklad dejín. Ďurica bol zase kritizovaný za jeho hodnotenie zodpovednosti a osobnosti Jozefa Tisa, slovenskí historici ako Ľubomír Lipták či Ivan Kamenec mu vyčítali apologetický charakter diela.

    K zásluhám profesora Ďuricu patrilo, že slovenskú historiografiu obohatil o prácu so zahraničnými archívmi, často čerpal z talianskych a vatikánskych archívov, ktoré dovtedy u nás neboli známe.

    K jeho práci patrilo aj to, že k téme Slovenského štátu a osobnosti prezidenta Jozefa Tisa zastával osobne angažovaný postoj, napríklad knihu Jozef Tiso. Životopisný profil zakončil výzvou na jeho svätorečenie. V svojom diele sa usiloval dokázať, že prezident Tiso neniesol zodpovednosť za deportácie slovenských židov, tú podľa neho niesli iné orgány vtedajšieho štátu.

    Ďurica sa narodil v roku 1925 v Krivanoch, v roku 1943 vstúpil do rehole saleziánov, emigroval a za katolíckeho kňaza bol vysvätený v roku 1956 v Turíne. Študoval v Turíne, Ženeve a Louvaine, vyššie štúdiá a postgraduál absolvoval v Padove, Viedni, Kolíne a Bonne. Po roku 1956 sa stal profesorom teológie na Saleziánskej vysokej škole v Abamo Terme, od 60. rokov až do roku 1997 pôsobil ako profesor politických a ústavných dejín na univerzite v Padove, kde viedol aj katedru. Počas Druhého vatikánskeho koncilu pôsobil ako odborný poradca pápežskej komisie pre disciplínu kléru a laikov. Počas celého obdobia komunizmu udržiaval kontakt so Slovenskom, aj slovenským exilom.

    V roku 1998 sa presťahoval na Slovensko, už predtým – od roku 1993 – pôsobil ako profesor cirkevných dejín na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, prispel k založeniu Slovenského historického ústavu v Ríme a Ústavu dejín kresťanstva. Na Vianoce 1970 stratil sluch a po 90-tke sa postupne utiahol do ústrania. Trinásteho augusta tohto roku by sa bol dožil 99 rokov.

    Nech mu je zem ľahká a nech mu večné svetlo svieti!

    --

    Prof. Ďuricu som spomínala tu:

    https://ksbforum.info/discussion/547/60000-herodesovia-nedavnych-storoci#latest

  • 25.01.2024

    Na Slovensku stúpa úmrtnosť: V poslednom štvrťroku 2023 zomrelo vyše 14-tisíc ľudí!

    Na Slovensku zomrelo v poslednom štvrťroku 2023 vyše 14.300 ľudí, čo predstavovalo v medziročnom porovnaní päťpercentný pokles. Počet úmrtí však prekonal hodnoty dlhodobého priemeru pred pandémiou, bolo ich približne o 1000 viac.

    Vyplýva to z predbežných dát o počtoch zomretých a príčinách úmrtí za posledné tri mesiace roka 2023, ktoré zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR. "Nadúmrtnosť v porovnaní s päťročným priemerom spôsobil vyšší nárast počtu zomretých pri chorobách dýchacej sústavy a infekčných a parazitárnych chorobách. Oproti predchádzajúcim dvom štvrťrokom výraznejšie stúpol aj počet zomretých na následky infekcie COVID-19," vysvetlila riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR Zuzana Podmanická.

    Počet zomretých prepočítaný na 100.000 obyvateľov sa po dvoch štvrťrokoch opäť dostal nad hranicu 1000 úmrtí. V priemere za rovnaké obdobie posledných piatich rokoch pred pandémiou bol na úrovni 978 úmrtí na 100.000 obyvateľov. Počet zomretých medziročne klesol vo všetkých ôsmich krajoch Slovenska. Súčasne však vo všetkých regiónoch prekonal počty zomretých pred pandémiou.

    Po zohľadnení veľkosti krajov z hľadiska počtu obyvateľov, hrubá miera úmrtnosti v porovnaní so situáciu pred pandémiou klesla len v Bratislavskom kraji, v ostatných krajoch vzrástla. Najnižšia bola v Bratislavskom a Prešovskom kraji s menej ako 910 zomretými na 100.000 obyvateľov. Najhoršia situácia bola v Banskobystrickom kraji, kde miera úmrtnosti predstavovala až 1214 zomretých na 100.000 obyvateľov.

    Najčastejšími príčinami smrti boli choroby obehového systému (45,4 percenta úmrtí) a nádory (24,2 percenta). Treťou najčastejšou príčinou úmrtia boli choroby dýchacej sústavy (8,8 percenta). V porovnaní s obdobím nepoznačeným pandémiou ich počet vzrástol o viac ako tretinu. Ešte výraznejšie, o takmer 82 percent stúpol počet obetí na infekčné a parazitárne choroby (2,5 percenta úmrtí). Ochorenie COVID-19 s 1,5-percentným podielom na všetkých úmrtiach sa stále drží medzi príčinami úmrtí, ktoré len nepatrne ovplyvňujú úmrtnosť.

    Za celý rok 2023 zomrelo podľa predbežných výsledkov na Slovensku 53.900 osôb, čo v medziročnom porovnaní predstavovalo 9,6-percentný pokles. V porovnaní s päťročným priemerom pred pandémiou to bolo o 0,7 percenta viac.



  • Zora povedal/-a: Najčastejšími príčinami smrti boli choroby obehového systému (45,4 percenta úmrtí)

    Žeby vysvetlenie?

    "Myokarditida je obvykle mimořádně vzácná: je diagnostikována u jednoho z milionu lidí. Dnes je podle něj mezi očkovanými 200 000 na milion obyvatel."

    https://cz24.news/kanadsky-lekar-chris-shoemaker-ma-hodne-spatne-zpravy-pro-ockovane-video/

  • Zora
    upravené 3 Feb 22:36 #1065->

    3.2.24

    Pri oprave potrubia v Trnave natrafili na vzácnosť: Archeológovia jasajú! Konečne zaplnili posledné biele miesto



    Posledné biele miesto na mape brán stredovekého opevnenia Trnavy zaplnili archeológovia v prvý februárový deň. Vo výkope po havárii vodovodného potrubia na Jerichovej ulici objavili pozostatky Malženickej brány, ktorej presné umiestnenie doteraz nebolo známe. Uviedol to pre TASR archeológ, dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave Erik Hrnčiarik.

    "V jame sme zaznamenali zvyšky muriva, ktoré sa dali predpokladať, pretože tadiaľ pokračoval múr tehlového fortifikačného systému mesta," povedal Hnčiarik. Pri rozšírení sondy však zistili, že ide o unikátny kamenný múr, čo napovedalo, že išlo o niečo dôležitejšie. "Narazili sme na základy Malženickej brány, ktorá ako jediná doposiaľ nebola úplne preskúmaná," uviedol.

    Vznikla v stredoveku súčasne s výstavbou hradieb, no najneskôr začiatkom novoveku bola zamurovaná. Dôvodom podľa Hrnčiarika bola potreba zvýšenej ochrany kráľovského mesta Trnava. Považuje za významné, že pri výkope odhalili aj toto zamurovanie. "Veľmi zriedka sa podarí zachytiť takúto archeologickú situáciu," konštatoval.

    Trnavské stredoveké hradby mali dovedna štyri brány. Vlani sa rozsiahly výskum venoval Dolnej bráne na terajšom Námestí SNP, ku ktorej Trnavčania pristavali v 16. storočí práve z dôvodu bezpečnosti barbakan. Skúmali sa aj zvyšky Hornej brány na Štefánikovej ulici. O niečo ďalej na východ od nich bola Lovčická brána, aktuálne situovaná medzi múrom amfiteátra a obchodným centrom. Na náprotivnej strane mesta je Malženická brána, obe sú pomenované po obciach v blízkom okolí Trnavy.

    Malženická brána mala podľa Hrnčiarika štandardné funkcie ako ostatné tri, predpoklad je, že bol pri nej padací most z vonkajšej strany. Široká bola zhruba osem metrov. Ňou vstupovala významná obchodná Česká cesta do Trnavy zo strany Záhoria od Prahy a cez Lovčickú vystupovala z mesta smerom na brod cez Váh v Seredi s cieľom v Budíne. Po zamurovaní Malženickej i Lovčickej brány bola podľa Hrnčiarika Česká cesta presmerovaná na Hornú a Dolnú bránu.

    Ako uviedol Hrnčiarik, hoci išlo v prípade nálezu Malženickej brány o expresnú akciu, ide o významný poznatok do mozaiky dejín Trnavy. "Poznáme už presnú lokalizáciu, a tak pri neskoršej obnove Jerichovej ulice by mohlo prísť k jej náznakovej rekonštrukcii v povrchu cesty, ktorá ponad Malženickú bránu v súčasnosti vedie," dodal archeológ.

    --

    --

    --

    malžena, f. hist. apel. vo forme duálu manžel a manželka, v sloven. dnes manžel, manželka, v náreč. i malžen, SSN II., apel. manžel doložené v 16. stor., apel. malžen v 17. stor., HSSJ II. (stčes. malžena, malženka manželka, dnes v češt. manžel, poľ. małżonka, małżonek manželka, manžel, hist. apel. malžen zachované aj v morav.-valas. náreč., Mch.). – Malga 1113, Manigha 1307, Maniga, Malženicze 1773, dnes Malženice, obv. Trnava; pôv. zrejme Kultúra slova, 2012, roč. 46, č. 4 215 Malženica; názov utvorený od koreňa malžen- v slove malženstvo príp. -ica (ako v slove dvojica), čiže názov motivovaný veľkorodinou na čele s manželmi bez zaužívaného vedúceho postavenia muža vo veľkorodine; neskôr topon. príp. -ice vznikla forma názvu Malženice, ktorá sa už v stredoveku zaužívala. Obec v stredoveku mala paralel. názov Maniga (p. dokl. Manigha 1307) zrejme z hist. nem. apel. Manige, dnes Menge hojnosť, množstvo (k etym. p. Kluge); výklad má oporu v názve neďalekého majera Vaniga (Waniga 1229), dnes časť obce Žlkovce, VSO III. 393, utvoreného z hist. nem. adv. veinig, veinag (k tomu Kluge 852) „niečoho menej, málo“, prenes. „menej výnosná pôda, menej úrodná“, čiže ide o názvy s protikladným významom motivované odlišnou kvalitou úrodnosti chotárov, ktorú iste stanovili odborníci nem. pôvodu; výklad hist. názvov Vaniga a Maniga zo stgerm. lexiky potvrdzuje údaj, že obec dnes nazývanú Žlkovce na zač. 13. stor. dosídlili nemeckí hostia (k tomu VSO III. 393).

    1113 - myslí sa tým dôležitá Zoborská listina, ktorá sprostredkúva existujúce obce a ich názvy začiatkom 12. st.

    --


  • Na Slovensku sa usídlili nebezpečné komáre tigrované, prenášajú až 22 vírusov

    20. február 2024

    „Ide o jeden z najnebezpečnejších inváznych druhov komára, ktorý sa v kontinentálnej Európe vyskytuje,“ uviedla Slovenská akadémia vied.

    Nebezpečného ázijského komára tigrovaného zaznamenali na Slovensku. Potvrdilo to Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied.

    „Ide o jeden z najnebezpečnejších inváznych druhov komára, ktorý sa v kontinentálnej Európe vyskytuje,“ uviedla akadémia. „Prenáša až 22 rôznych vírusov, ako je západonílsky vírus, ktorý na našom území už cirkuluje, no prenáša aj exotické vírusy, ako sú dengue, chikingunya, Zika alebo žltá zimnica.“

    Komár tigrovaný sa z Ázie rozšíril naprieč celým svetom pomocou dovozu komodít, ako sú napríklad pneumatiky alebo okrasný bambus nazývaný aj „luckybamboo“. Minulý rok zaznamenali najvyšší počet lokálne nadobudnutých infekcií spôsobených vírusom dengue v Európe, a to najmä vo Francúzsku, Taliansku a Španielsku. Na Slovensku podľa SAV tento druh komára zaznamenali už v roku 2012 v okolí Košíc, vtedy sa mu však nepodarilo usídliť.

    Komára sa na Slovensku podarilo objaviť na základe zberu dát od verejnosti z minulého roka, konkrétne v oblasti Bratislavy. Obyvatelia využili aj mobilnú aplikáciu, prostredníctvom ktorej odborníci monitorujú invázne komáre v celej Európe. 

    Nález tohto druhu bol následne pomocou molekulárnych analýz potvrdený na pracovisku virologického ústavu akadémie vied. „Keďže išlo o viacero nálezov v rámci mestskej časti Ružinov, predpokladáme, že je tu tento komár už usídlený,“ skonštatovala odborníčka na komáre Viktória Čabanová.

    Sezóna tohto druhu komára sa začína v apríli a končí začiatkom novembra. Na rozdiel od iných druhov je aktívny cez deň. Nájsť ho možno v interiéri aj tesnej blízkosti obydlí. Jeho štípanie je veľmi agresívne, preto dokáže ľudí značne potrápiť.

    „Je významným prenášačom ochorení, z čoho vyplýva, že je dôležité jeho populáciu monitorovať a regulovať. Množí sa v človekom vytvorených liahniskách, ako sú napríklad kontajnery a nádoby s malým množstvom vody, kvetináče, odkvapy, kanalizácia, odpad naplnený vodou a z vrchnáčiku od plastovej fľaše sa môže vyliahnuť až 200 lariev tohto druhu,“ opísala akadémia.

    Dolet komára tigrovaného je od miesta vyliahnutia iba 200 až 500 metrov, napríklad záplavové komáre odlietavajú od miesta vyliahnutia 25 až 50 kilometrov. Ide o druh komára, ktorý je schopný v našich klimatických podmienkach prežiť aj zimu.

    „Vzhľadom na riziká je veľmi dôležité monitorovať výskyt inváznych komárov a ochorenia, ktoré prenášajú. V jeho regulácii zohrávajú významnú úlohu hlavne obyvatelia, pretože bez nich nie je možné tieto komáre eliminovať,“ povedala Čabanová.


  • Sledovanosť TV v SR 12-53 rokov

    https://zive.aktuality.sk/clanok/OucgZRy/sledovanost-tv-kanaly-markizy-a-joj-dosiahli-51-percentny-podiel-ako-sa-darilo-dalsim/

    4 stanice markizy (maju 8 tv staníc)

    3 stanice joj (majú 12 stanic)

    4 stanice rtvs

  • Slovenský premiér Robert Fico sa vyjadril k včerajšej porade o Ukrajine v Paríži.

    „Atmosféra na tomto stretnutí bola úplne vojnová. Za každú cenu podporovať vojnu. Za každú cenu urobiť všetko pre to, aby tá vojna pokračovala, a som bol veľmi prekvapený, že nepadlo ani jedno jediné slovo o mierovom pláne alebo o nejakej mierovej iniciatíve. Áno, môžem potvrdiť, že sú krajiny, ktoré sú pripravené poslať svojich vlastných vojakov na Ukrajinu, sú krajiny, ktoré hovoria, že nikdy, medzi ne patrí aj Slovensko a sú krajiny, ktoré hovoria, že tento návrh treba zvážiť,“ povedal Fico.


  • Včera bol veľmi zaujímavý a aj významný deň a to nielen pre Slovensko, ale aj pre vybrané štáty EÚ a NATO. Zdá sa, že politici naprieč EÚ a NATO sa mali vyjadriť ako si predstavujú budúcnosť svojej krajiny a hlavne svoju budúcnosť. To, že to Fico urobil znamená, že má za sebou veľmi silné krytie a zároveň to značí, že procesy značne pokročili. Cez Fica bol vyslaný signál týmto politikom aby sa k danej veci vyjadrili. U nás to prebehlo na jedničku a osoby nesklamali a zvyšok štátov mal čas vyjadriť sa do večera. O sile Ficových slov svedčí aj fakt, že makaron bol nútený túto "konšpiráciu" potvrdiť a časť politikov je z toho ešte stále v šoku. Najlepším príkladom týchto politikov je premiér Fiala (a s ním celá pražská a bratislavská kavárna), ktorý síce bol nútený "podporiť" Ficove vyjadrenia, ale pritom dal veľmi jasne najavo na akej strane barikády stojí.

  • Zaujímavé.

    Nedávno som v Bratislave - v podchode v blízkosti skládkovej Zuzany - dostala 5% zľavu na tovar za platbu v hotovosti.

  • Na otázku,, či by ľudia súhlasili s priamou účasťou slovenských vojakov vo vojne na Ukrajine, odpovedalo záporne 83,7 percenta Slovákov (60,3 percenta odpovedalo nie a 23,4 percenta skôr nie), za ich vyslanie sa vyslovilo iba 14,1 percenta (6,2 percenta odpovedalo áno a 7,9 percenta skôr áno). Zvyšok sa nevedel vyjadriť…

    https://standard.sk/585916/styri-patiny-slovakov-nesuhlasi-s-vyslanim-nasich-vojakov-na-ukrajinu

  • M
    upravené 7 Mar 12:30 #1078->

    Smer predstavil kandidátku do eurovolieb: Do Bruselu chcú poslať Beňovú, Blahu aj Kaliňáka!

    ...Na kandidátke Smeru-SD bude aj právnička "Judita Laššáková", súčasná europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová či Gabriel Döme. Budú na nej aj ďalší kandidáti za jednotlivé kraje, priblížil Fico...

  • aky posun :-)

    V tandeme s Ficom nedovolím vyslať ani jedného Slováka na Ukrajinu.

    https://www.youtube.com/watch?v=p3UvjmQGVdc

  • 1 Marček na nedeľu:

    MARČEK: SOM ŠOKOVANÝ ZO SPOJENIA UHRÍKA SO SLOTOM, BELOUSOVOVOU A ROSTASOM

    11.03.2024

    Kandidátnu listinu pre voľby do EP podalo 24 politických strán a jedna koalícia. Na kandidátnych listinách je 324 kandidátov. Termín na podanie kandidátok uplynul v nedeľu 10. marca o polnoci. Mandáty sa vo voľbách do Európskeho parlamentu prideľujú stranám aj volebným koalíciám, ktoré získali aspoň päť percent z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Slováci budú 8. júna voliť 15 europoslancov na päťročné volebné obdobie.

    K jednotlivým kandidátom a kandidátkam sa vo vidoblogu vyjadril aj exposlanec NR SR Peter Marček, ktorý bol v úzkom kontakte pred voľbami s Pavlom Slotom, ten ho podľa jeho slov sklamal, pretože napriek tomu, že má svoju politickú stranu bude kandidovať v eurovoľbách na kandidátke hnutia Republika. „Slota si spísal ortieľ, pretože s nimi sa nemožno spájať, povedal Peter Marček“. Ako ďalej vo videu uviedol, je prekvapený, kto všetko je na kandidátke hnutia Republika. Pre Marčeka je šokujúce ako sa mohli spojiť ľudia ako je Mazurek, Viktorín, Belousovová, Slota, či Tibor Eliot Rostas. Podľa Marčeka Milan Uhrík zneužil všetkých, ktorí sa pridali na kandidátku, pretože práve oni by mu mali zabezpečiť miesto v Európskom parlamente, tvrdí vo videu Peter Marček. „Vidíme akú politiku dnes robí Robert Fico a Smer-SSD, SNS, či Hlas-SD a preto verím, že ľudia dajú hlas v eurovoľbách práve týmto stranám a nie hnutiu Republika, či Progresívnemu Slovensku“, povedal Peter Marček. 


    Sedelo by to aj do sekcie vtipy 😄