Útočník se pokusil zabít argentinskou viceprezidentku, zbraň ale selhala
Volby v Brazilii vyhral Lula
Lula vyhral s 50,9% (5), Bolsonaro se 49,10% (5).
V zemi probihaji protesty tech, kteri jsou za Bolsonara.
Bolsonaro se zatim k vysledku nevyjadril, jeho mlceni vyvolava starosti, ze by mohl jednat jako Trump a vitezstvi Luly neuznat, cimz by musela brazilska demokracie podstoupit silnou zatezkavaci zkousku. zde
@Yori povedal/-a:
Volby v Brazilii vyhral Lula
Lula vyhral s 50,9% (5), Bolsonaro se 49,10% (5).
V zemi probihaji protesty tech, kteri jsou za Bolsonara.
Bolsonaro se zatim k vysledku nevyjadril, jeho mlceni vyvolava starosti, ze by mohl jednat jako Trump a vitezstvi Luly neuznat, cimz by musela brazilska demokracie podstoupit silnou zatezkavaci zkousku. zde
K tomu nedojde. Dnes mu gratulaci ke zvolení poslal Putin.
Rusofil povedal/-a: K tomu nedojde.
To neni tak jiste, N. Vavilov to vidi jinak. Je treba vyckat.
Lulovi gratulovalo uz 90 statu
Bolsonaro dlouho mlcel, ale pak prohlasil, ze se bude nadale drzet ustavy. Sam porazku nepriznal. Lulovi nepogratuloval k vitezstvi. Podekoval svym 58 mil. priznivcu, jejichz hlasy obdrzel. Jeho sef tymu Ciro Nogueira potom rekl, ze president "autorizoval" predani uradu vitezi voleb a ministr komunikaci prohlasil, ze Bolzonaro volby nebude zpochybnovat.
V Brazilii probihaji demonstrace Bolzonarovych zklamanych priznivcu. Blokuji silnice po cele zemi. zde
Ľavicoví agitátori koordinujú v Brazílii útoky autami na pokojných demonštrantov podporujúcich Bolsonara, pričom jeden z týchto útokov je zachytený na videu.
Je Vysoká šanca, že zavraždia/pokúsia sa zavraždiť Bolsonara
Keď je výhra tesná, prenechaj ju súperovi. Takto iba nahnevajú Bolsonarových priaznivcov a tí sa utvrdia v správnosti svojho postoja.
Protestujuci v Brazilii donutili Silvu ujst, obsadili parlament, najvyssi sud i Silvovu rezidenciu. Ukazali ako sa zbavit hadov.
Kancelar povedal/-a: Protestujuci v Brazilii donutili Silvu ujst, obsadili parlament, najvyssi sud i Silvovu rezidenciu. Ukazali ako sa zbavit hadov.
Taká malá VOSR. Kto to mal pod palcom?
Včera zomrel Dinamite, 29 rokov /2+9/ hráč aj prezident futbalového klubu Vasco da Gama.
Smutné správy z Brazílie: Zomrel historicky najlepší strelec tamojšej futbalovej ligy!
Smutné správy z Brazílie. Vo veku 68 rokov zomrel bývalý brazílsky futbalový reprezentant Roberto Dinamite. Carlos Roberto de Oliveira, so 190 gólmi najlepší strelec v histórii brazílskej ligy, podľahol rakovine.
https://ereport.sk/smutne-spravy-z-brazilie/
The Washington Post: "Západ dúfal, že Lula bude partnerom, no on má svoje vlastné plány"
Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva sa v prvých mesiacoch vo funkcii odmietol pripojiť k prezidentovi Bidenovi v odsúdení ruskej invázie na Ukrajinu, dovolil iránskym vojnovým lodiam zakotviť v Rio de Janeiro a vyslal vysokého poradcu na stretnutie s venezuelským silákom Nicolásom. Maduro.
V piatok Lula zamieri do Pekingu, finále trojdňovej cesty do Číny. Viac ako 200 brazílskych obchodných lídrov zamierilo do Číny pred Lulovým príchodom, aby uhasili záplavu obchodov, ktoré priblížia Brazíliu jej najväčšiemu obchodnému partnerovi v čase, keď sú vzťahy medzi Washingtonom a Pekingom čoraz napätejšie.
Lulov plán bude zahŕňať zastávku v šanghajskom zariadení Huawei, telekomunikačného giganta, na ktorý sa vzťahujú americké sankcie.
Lulovo minuloročné volebné víťazstvo nad Jairom Bolsonarom, bývalým vojenským dôstojníkom obdivujúcim diktatúru, ktorý sa pripojil k prezidentovi Donaldovi Trumpovi a globálnej pravici, podporilo západný optimizmus, že najľudnatejší národ Latinskej Ameriky by mohol byť partnerom pri presadzovaní demokratických noriem na západnej pologuli. mimo .
Namiesto toho Lula pripomína svetu svoj prístup k zahraničnej politike – ktorý, v súlade s jeho prvým pôsobením v úrade, uprednostňuje pragmatizmus a dialóg a neprejavuje žiadne obavy z toho, či si znepriatelí Washington alebo Západ.
https://t.me/BellumActaNews/94035
7.4.23
Brazílsky prezident navrhol Ukrajine, aby sa vzdala Krymu, odmietla to
Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva vo štvrtok navrhol Ukrajine, aby sa vzdala Krymského polostrova v prospech Ruska a začala tak mierové rokovania. Kyjev tento návrh v piatok odmietol.
Lula tak predstavil svoj návrh na ukončenie rusko-ukrajinského konfliktu, o ktorom má budúci týždeň diskutovať počas návštevy Číny. Peking nedávno taktiež predložil svoj mierový plán.
Brazílsky prezident zároveň navrhuje vytvorenie skupiny krajín, ktoré by boli sprostredkovateľmi vo vojne na Ukrajine. Podľa jeho slov by takáto skupina mohla vzniknúť po tom, ako absolvuje návštevu Číny.
https://www.teraz.sk/zahranicie/brazilsky-prezident-navrhol-ukrajine-a/706413-clanok.html
13.4.23
Lula da Silva pricestoval do Číny, rokovať má o Ukrajine
"Chystáme sa upevniť naše vzťahy s Čínou," povedal Lula da Silva v pondelok večer.
https://teraz.sk/zahranicie/lula-da-silva-pricestoval-do-ciny-rok/707325-clanok.html
Brazílsky prezident Lula rokoval v Šanghaji s čínskymi firmami. So Si Ťin-pchingom bude riešiť Ukrajinu
/.../
Pri nástupe brazílskej exprezidentky Dilmy Rousseffovej do čela Novej rozvojovej banky skupiny BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a JAR vyzdvihol Lula dôležitosť tejto banky, ktorá má podľa neho potenciál oslobodiť sa od "podriadenosti" veľkým medzinárodným finančným inštitúciám.
V Číne, ktorá je brazílskym najväčším obchodným partnerom, ľavicového prezidenta najväčšej latinskoamerickej krajiny sprevádza početná delegácia podnikateľov, guvernérov, poslancov a ministrov. Očakáva sa, že Brazília s Čínou podpíše asi dvadsiatku dohôd.
Dnes v Šanghaji sa Lula zúčastnil na ceremoniáli, pri ktorom sa šéfkou Novej rozvojovej banky skupiny BRICS stala brazílska ľavicová exprezidentka Dilma Rousseffová. Táto banka, ktorá má sídlo práve v Šanghaji, bola vytvorená v roku 2014 ako alternatíva veľkých finančných inštitúcií, v ktorých dominujú Spojené štáty a EÚ, napísal El País.
Banka má pomáhať financovať projekty v infraštruktúre členských krajín a teraz by sa podľa agentúry Agencia Brasil mala sústrediť na ekologické projekty a prekonanie vplyvu západných sankcií voči Rusku. Lula dnes tiež vyhlásil, že banka sa môže stať "veľkou bankou svetového Juhu" a môže pomôcť rozvíjajúcim sa krajinám znížiť ich závislosť od dolára.
V Šanghaji dnes Lula tiež podľa agentúry Reuters navštívil výskumné stredisko čínskeho telekomunikačného gigantu firmy Huawei a stretol sa so zástupcami čínskej spoločnosti BYD Co Ltd., ktorá by mala v Brazílii začať vyrábať elektrické autá. Podľa denníka El País je symbolické, že BYD bude autá vyrábať vo fabrike, ktorú pred dvoma rokmi opustila americká automobilka Ford. Podľa Reuters by rovnako brazílsky výrobca lietadiel Embraer SA mohol podpísať kontrakt na 20 lietadiel pre čínske aerolínie.
/.../
https://hnonline.sk/finweb/zahranicna-ekonomika/96077492-brazilsky-prezident-lula-rokoval-v-sanghaji-s-cinskymi-firmami-so-si-tin-pchingom-bude-riesit-ukrajinu
Výsledky Lavrovovho turné v Latinskej Amerike
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov ukončil svoje turné po Latinskej Amerike. Čo dosiahol?
?? Brazílsky prezident Lula da Silva bol pozvaný do Moskvy. Strany diskutovali aj o urovnaní konfliktu na Ukrajine a spolupráci v oblasti mierového atómu a energetiky.
?? Venezuelský líder Maduro tiež dostal pozvanie na návštevu Ruska. Moskva a Caracas sa dohodli na prehĺbení väzieb v oblasti technológií, ťažby ropy a rozvoja plynových polí.
?? V Nikarague strany diskutovali o obchode a investíciách, ako aj o usporiadaní medzivládnej komisie na SPIEF.
?? Na Kube minister povedal, že prebiehajú rokovania s Havanou o dodatočných dodávkach pšenice.
Hlavným výsledkom Lavrovovho turné je ďalšie diplomatické víťazstvo Ruska, ktoré zvyšuje svoj vplyv v regióne a postupne odtiaľ vytláča Spojené štáty. Táto cesta, podobne ako cesta do Afriky v januári, kladie základy multipolárneho sveta.
Ďalšou zastávkou ruského ministra zahraničných vecí je New York.
https://t.me/highlylikely20/46194
26.5.23
Polícia v Peru zhabala kokaín v balíkoch s nacistickou vlajkou
Peruánska protidrogová jednotka zhabala 58 kilových balíkov kokaínu, na obale ktorých bola nacistická vlajka a reliéfny nápis "Hitler". TASR správu prevzala v piatok z agentúry AP.
Polícia kontraband objavila vo štvrtok v prístave v meste Paita na severe Peru blízko hraníc s Ekvádorom. Balíčky sa nachádzali na palube nákladnej lode prevážajúcej náklad špargle.
Loď sa plavila pod libérijskou vlajkou a pred príchodom do Paity sa zastavila aj v Ekvádore. V policajnej správe sa tiež uvádza, že náklad smeroval do Belgicka.
Peruánske úrady už v minulosti informovali, že našli kokaín zabalený v balíčkoch tvarom pripomínajúcich tehly, ktoré mali na obale zvláštne symboly. Nikdy však nešlo o vlajku nacistického Nemecka.
Agentúra AP pripomína, že podľa odhadov peruánskych úradov sa v tejto juhoamerickej krajine ročne vyprodukuje asi 100 ton drog. Väčšina z tohto množstva odvezú loďami do Európy, no omamné látky sa z Peru prevážajú napríklad aj do Bolívie na palube malých lietadiel.
Peru je druhým najväčším pestovateľom rastliny koka na svete a tiež druhým najväčším výrobcom kokaínu, uvádzajú Organizácia Spojených národov (OSN) a americký Úrad pre kontrolu obchodu s drogami (DEA).
https://www.teraz.sk/zahranicie/peru-policia-zhabala-58-kg-kokainu-v/717018-clanok.html
27.5.23
Brazílsky prezident Lula odmietol účasť na ekonomickom fóre v Rusku
Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva v piatok počas telefonického rozhovoru so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom odmietol pozvanie na cestu do Petrohradu.
Odmietnutie prišlo len niekoľko dní po roztržke medzi Lulom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na samite skupiny G7 v Japonsku, kde plánované stretnutie dvojice stroskotalo.
"Poďakoval som sa (Putinovi) za pozvanie na Medzinárodné ekonomické fórum v Petrohrade (SPIEF) a odpovedal som, že v tomto čase nemôžem ísť do Ruska," napísal Lula na Twitteri v súvislosti s týmto podujatím, ktoré je naplánované na 14.-17. júna.
"Zopakoval som však, že Brazília je spoločne s Indiou, Indonéziou a Čínou pripravená rokovať s oboma stranami (rusko-ukrajinského) konfliktu s cieľom dosiahnuť mier," dodal Lula.
Správa z Mexika /nechce sa mi zakladať zvlášť tému, ospravedlňujem sa za geografickú nepresnosť, ide o Sev. Ameriku/ https://sk.wikipedia.org/wiki/Stredn%C3%A1_Amerika
--
19.6.23
Zomrel vnuk Leva Trockého, ktorý obhajoval jeho odkaz
Vo veku 97 rokov zomrel Esteban Volkov, vnuk boľševického revolucionára Leva Trockého, ktorý s ním žil v Mexiku v čase, keď ho zavraždil v roku 1940 agent NKVD. Oznámilo to v sobotu múzeum, ktoré založil, uviedla agentúra AFP.
Múzeum sa nachádza v dome v Coyoacáne, jednej zo štvrtí hlavného mesta Mexika, kde Trockij žil v exile až do 21. augusta 1940, keď ho zavraždil tajný agent NKVD Ramón Mercader. Vo vyhlásení múzeum ocenilo, že po zavraždení Trockého urobil Volkov z "obrany myšlienok a kariéry svojho starého otca" najdôležitejšiu úlohu svojho života.
Volkov sa narodil na Ukrajine v roku 1926. Podľa novín La Jornada prišiel do Mexika vo veku 13 rokov vďaka pomoci samotného Trockého.
Jeho matka Zinaida — Trockého dcéra — spáchala samovraždu v Paríži, kde bola na úteku pred režimom Josifa Stalina. Jeho otca poslali v 30. rokoch do gulagu.
Volkov bol v Mexiku považovaný za "posledného žijúceho svedka atentátu" na Trockého.
Po atentáte Volkov naďalej žil v Mexiku, kde študoval chémiu. V roku 1990 založil múzeum na počesť svojho starého otca.
Venezuelská centrálna banka oznámila, že republika začala akceptovať karty Mir
Vo Venezuele boli dokončené potrebné opatrenia na pripojenie k ruskému platobnému systému Mir. Informuje o tom „Rossijskaja Gazeta“ s odvolaním sa na vyhlásenie šéfa venezuelskej centrálnej banky Calixta Ortegu.
Podľa zdroja budú karty Mir akceptované vo viac ako 40 000 termináloch obľúbenej letoviska. Venezuelské úrady navyše plánujú zaviesť možnosť platiť za tovary a služby ruskými kartami v 30 percentách predajní republiky.
V marci začalo niekoľko bánk v Havane na Kube prijímať karty z ruského platobného systému Mir. Na výsledkovej tabuli bankomatov sa začal zobrazovať znak ruského platobného systému. Okrem toho bolo možné vyberať prostriedky z kariet ruských bánk. Hotovosť sa vydáva v kubánskych pesos.
20.7.23
Pri havárii lietadla v Kolumbii zahynulo päť politikov
Pri havárii malého lietadla, ku ktorej došlo v stredu v strednej časti Kolumbie, zahynulo päť kolumbijských politikov a pilot. Podľa agentúry AFP o tom informovali miestne úrady.
Piati politici boli členmi pravicového Demokratického centra bývalého prezidenta Álvara Uribeho.
Nehodu, pri ktorej lietadlo Cessna T210N spadlo pri meste San Luis de Gaceno v departemente Boyacá, vyšetruje úrad pre civilné letectvo.
Podľa miestnych médií lietadlo letelo z mesta Villavicencio do Bogoty na stranícke zhromaždenie.
Pravicová strana Demokratické centrum na sociálnej sieti Twitter vyjadrila ľútosť nad leteckou tragédiou, ktorá si vyžiadala životy niekoľkých jej členov vrátane bývalej senátorky Nohory Tovarovej a jej manžela Guillerma Péreza.
Zahynul aj poslanec departmentu Boyacá Dimas Barrero, kandidát na guvernéra mesta Meta Felipe Carreo a člen mestskej rady vo Villavicenciu Óscar Rodríguez.
O život prišiel aj pilot lietadla Eliodoro Álvarez, doplnila AFP.
--
na pomedzí Južnej a Strednej Ameriky:
18.7.23
Panamský exprezident dostal 11 rokov väzenia za pranie peňazí
Bývalý panamský prezident Ricardo Martinelli, ktorý sa chcel v roku 2024 opäť uchádzať o úrad hlavy štátu, bol podľa rozhodnutia súdu zverejneného v utorok odsúdený na takmer 11 rokov väzenia za pranie špinavých peňazí.
Události se začaly rychle vyvíjet poté, co venezuelský prezident Nicolás Maduro oznámil, že v Latinské Americe bude vytvořen vojenský blok v čele s Ruskem. Vytvářený blok by měl zahrnovat země jako Venezuela, Brazílie, Kuba, Uruguay a Nikaragua. Tato zpráva vyvolala mezi zástupci ministerstva zahraničí skutečnou paniku.
Brazília schválila návrh zákona obmedzujúceho práva domorodcov na pôdu
Brazília 28. septembra (TASR) - Brazílsky Senát v stredu schválil návrh zákona, ktorý obmedzuje práva pôvodných obyvateľov na pozemky svojich predkov. Stalo sa tak napriek nedávnemu rozhodnutiu Najvyššieho súdu, ktorý snahy tohto druhu vyhlásil za protiústavné.
Ako vo svojej správe vysvetľuje agentúra AFP, jadrom sporu je "argument o časovom rámci". Na základe tejto tézy sa uznávajú práva pôvodných obyvateľov len na tie územia, kde ich predkovia žili alebo si ich nárokovali v roku 1988, keď bola ratifikovaná súčasná ústava brazílskej federácie.
Pôvodní obyvatelia však namietajú, že na niektorých z území, ktoré sú predmetom sporu, v roku 1988 nemohli žiť, pretože z nich boli z úradnej moci vyhnaní - napr. aj počas vojenskej diktatúry, ktorá vládla Brazílii od 60. do 80. rokov 20. storočia.
Najvyšší súd sa so stanoviskom pôvodných obyvateľov stotožnil a zákon, ktorý argumentuje časovým rámcom, označil za protiústavný.
Horná komora brazílskeho parlamentu ho však v stredu pomerom hlasov 43 k 21 odobrila.
Ide o návrh zákona, ktorý v roku 2022 schválila Poslanecká snemovňa a ktorý obhajuje vplyvná brazílska agropodnikateľská lobby.
Podľa agentúry AFP toto hlasovanie v Senáte svedčí o konflikte medzi zákonodarnou mocou a Najvyšším súdom, ktorý jeho odporcovia pravidelne kritizujú za údajné zasahovanie do "legislatívnych" záležitostí.
Predseda Senátu Rodrigo Pacheco však tvrdenia o konflikte medzi parlamentom a Najvyšším súdom rozhodne odmietol.
Fakt, že Najvyšší súd vyhlásil tézu o časovom rámci za protiústavnú, je - podľa AFP - zlomovým bodom v búrlivých diskusiách o práve pôvodných obyvateľov Brazílie na pôdu ich predkov a má aj dôsledky pre ochranu životného prostredia.
Zo záverov početných vedeckých štúdií totiž vyplýva, že chránené pôvodné rezervácie sú jedným z najlepších spôsobov, ako bojovať proti odlesňovaniu a spolu s ním aj proti klimatickým zmenám.
Latinskoamerickí lídri apelujú na zmenu migračných politík
Kolumbijský prezidentGustavo Petro hovorí počas summitu lídrov regiónu Latinskej Ameriky v mexickom meste Palenque 22. októbra 2023. Foto: TASR/AP
--
Mexiko 23. októbra (TASR) - Migrácia bola ústrednou témou summitu lídrov regiónu Latinskej Ameriky, ktorý sa v nedeľu konal v mexickom štáte Chiapas. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Schôdzku v meste Palenque hostil mexický prezident Andrés Manuel López Obrador, ktorý na ňom privítal svojho náprotivka z Venezuely, Nicolása Madura, ako aj kubánskeho prezidenta Miguela Díaz-Canela, kolumbijského kolegu Gustava Petra i ďalších latinskoamerických lídrov vrátane niekoľkých ministrov zahraničných vecí.
V spoločnom vyhlásení, ktoré zo summitu vzišlo, sa priamo nespomínajú Spojené štáty, avšak vyzýva sa v ňom, aby takzvané cieľové krajiny ukončili svoje "nekonzistentné a vyberavé politiky", ako napríklad udeľovanie vstupu príslušníkom len určitých národností.
Lídri Latinskej Ameriky apelovali na tieto krajiny, aby rozšírili možnosti legálnych a bezpečných ciest, ktorými môžu migranti cestovať do bohatších krajín, čím by sa podľa AFP zvýšila mobilita pracovníkov hľadajúcich lepší život a utekajúcich z krajín zmietaných násilím gangov, korupciou či chudobou.
Vyhlásenie zároveň vyzýva na ukončenie "jednostranných, donucovacích opatrení" uvalených na štáty Latinskej Ameriky, pričom podľa AFP ide o odkaz na obchodné embargo uvalené Washingtonom na komunistickú Kubu, ktoré sa uplatňuje už niekoľko desaťročí.
Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) tvrdí, že hranica medzi Spojenými štátmi a Mexikom leží na jednej z najnebezpečnejších migračných trás na svete. Podľa IOM sa na tejto ceste vlani stratilo či zahynulo 686 ľudí. Zároveň len v roku 2023 prišlo na mexicko-americkú hranicu 1,7 milióna migrantov.
Podľa mexickej vlády len v septembri prišlo do Mexika 60.000 migrantov z Venezuely, 35.000 Guatemalčanov a 27 000 Hondurasanov, pričom sa všetci zhromaždili práve v juhomexickom štáte Chiapas - miestom nedeľňajšieho summitu -, ktorý sa stal východiskovým bodom pre tisícky ľudí snažiacich sa dostať do Spojených štátov.
11.11.23
Na dne mora leží zabudnutá loď plná tajomstiev: Vytiahnu stovky rokov starý vrak s neuveriteľnými pokladmi
Zlato, striebro a drahokamy! To všetko v sebe ukrýva galéra San José, tiež známa ako svätý grál medzi vrakmi lodí na dne Karibského mora už od začiatku 18. storočia. Loď bola objavená pred ôsmimi rokmi a kompetentní tvrdia, že na pevninu ju dostanú do roku 2026, teda pred koncom funkčného obdobia prezidenta Kolumbie Gustava Petra (63).
San José dal postaviť v roku 1698 vojvoda Arístides Eslava. Keď krátko na to vypukla známa vojna o španielske dedičstvo (1701 - 1714), loď ďalej bežne premávala medzi Peru a Španielskom aj s naloženými drahými kovmi a drahokamami. Osudnou sa jej však stal jún 1708.
Galéra sa plavila z prístavu Portobelo v Paname na čele flotily pozostávajúcej zo 14 lodí. Pri pobreží kolumbijskej Cartageny však narazila na znepriatelených Britov. Pri následnej bitke došlo na palube galéry k výbuchu zásobníkov s pušným prachom, a loď šla ku dnu. V tom čase sa na nej okrem 600 námorníkov nachádzalo obrovské bohatstvo v podobe niekoľkých ton zlata, striebra a smaragdov. Hodnota tohto pokladu sa dnes odhaduje na viac ako 20 miliárd dolárov, čo predstavuje 18,6 miliardy eur.
Galéra sa potopila ešte v roku 1708.
Zdroj: wikicommons/Samuel Scott
--
Kolumbia objavenie vraku San José považuje za nález, ktorý má obrovskú kultúrnu a historickú hodnotu. Na podnet súčasného prezidenta Gustava Petra sa teraz Kolumbijčania chystajú pozostatky vyzdvihnúť z dna Karibského mora. Informoval o tom tamojší minister kultúry. Urobiť tak plánujú do konca Petrovho úradu v roku 2026. Otázne však je, komu vrak a to, čo sa v ňom nachádza, vlastne patrí.
Už teraz je jasné, že o vlastníctvo vraku sa strhne veľký boj. Výskumná spoločnosť Glocca Morra, ktorej aktuálny názov je Sea Search Armada, patriaca Američanom, tvrdí, že vrak lode San José našla dokonca ešte v roku 1981. Informácie o presnej polohe lode údajne odovzdala Kolumbijčanom pod podmienkou, že po jej vyplavení na breh dostanú polovicu koristi, ktorá sa na palube lode nachádza. Nároky na vlastníctvo si však robí aj španielska vláda, a taktiež pôvodné obyvateľstvo.
Galéra San José
--
Situace v Gaze vyvolává kritiku v Latinské Americe. Bolívie přerušila vztahy s Izraelem
6.11.2023
Další latinskoamerické země odvolaly své velvyslance z Tel Avivu nebo silně kritizují porušování mezinárodní práva.
Bolívijská vláda 31. října oznámila, že přerušuje veškeré vztahy s Izraelem „na důkaz odmítnutí a odsouzení“ genocidní kampaně, která se odehrává v pásmu Gazy: „V rámci našeho zásadového postoje a úcty k životu zasíláme Izraeli toto oficiální sdělení, v němž dáváme najevo, že jsme se jako mnohonárodnostní stát Bolívie rozhodli přerušit diplomatické vztahy s Izraelem,” uvedl v úterý náměstek ministra zahraničí Freddy Mamani na tiskové konferenci.
Není to poprvé, co se vztahy mezi Bolívií a Izraelem zhoršily. V roce 2009 Bolívie snížila úroveň vztahů s Tel Avivem kvůli násilí v Gaze. V roce 2014 došlo k dalšímu napětí, když prezident Evo Morales prohlásil Izrael za „teroristický stát“. Po převratu v roce 2019 La Paz vztahy s Izraelem obnovil.
Kolumbie a Chile odvolaly svoje velvyslance v Izraeli ke konzultacím a odsoudily izraelskou kampaň v Gaze, kterou považují za etnickou čistku. Obě země vyzývají okamžitému příměří.
Kolumbijský prezident Gustavo Petro uvedl na sociálních sítích, že pokud Izrael „nezastaví masakr palestinského lidu, nemůžeme být u toho“. Chilský prezident Gabriel Boric obvinil Izrael z „nepřijatelného porušování mezinárodního humanitárního práva“ a z provádění politiky „kolektivního trestání“ obyvatel Gazy. V Chile žije největší palestinská komunita mimo arabský svět.
Kritika zazněla také z druhých latinskoamerických zemí. Kroky Izraele v Gaze kritizoval o víkendu kubánský prezident Miguel Diaz Canel a dodal, že Washington „je historickým komplicem sionistického barbarství“. Nikaragua rovněž odsoudila situaci v Izraeli.
Venezuelský prezident Nicolas Madura rovněž už před dvěma týdny vyzval svět, aby „reagoval a řekl ne genocidě vůči lidu Gazy, ne genocidě vůči palestinskému lidu“.
Lídr Brazílie Luiz Inacio Lula da Silva prohlásil, že to, co se děje v Gaze, „…není válka. Je to genocida, která vedla k zabití [tisíců] dětí, které s touto válkou nemají nic společného. Jsou to oběti této války.“
V Brazílii vyvíjejí novou vakcínu proti závislosti na kokainu
10.11.2023
Dosavadní testy mají podle vědců slibné výsledky. Vakcína vyvolává imunitní reakci, která brání efektům drogy na narkomana.
Tým vědců z Brazilské federální univerzity v Minas Gerais vyvíjí inovativní vakcínu proti závislosti na kokainu, napsaly Euronews.
Léčba nazvaná Calixcoca vyvolává imunitní reakci, která blokuje přístup kokainu a cracku do mozku. Zjednodušeně řečeno, vakcína by fungovala tak, že by zabránila narkomanům, aby se z drogy „sjeli“.
Lék se v současné době testuje na zvířatech. Brzy budou vědci provádět testy na lidech. Podle tvůrců vakcína aktivuje speciální protilátky, které se naváží na molekuly kokainu v krvi, které se příliš zvětšují, kvůli čemuž se nemohou dostat do mezolimbického systému mozku, zodpovědného za produkci dopaminu.
Pozoruhodné je, že účinek vakcíny přetrvával i u potomků testovaných myší, což naznačuje, že by se v budoucnu mohla používat i k ochraně nenarozených dětí před účinky drog.
Vakcínu se doporučuje podávat lidem, kteří právě opustili péči lékařů. Zároveň by se podle vědců nemělo zapomínat na tradiční metody rehabilitace. Jeden z tvůrců léku a psychiatr Federico Garcia řekl médiím: „Neexistuje žádná specifická registrovaná léčba závislosti na kokainu a cracku. V současné době využíváme kombinaci psychologického poradenství, sociální pomoci a rehabilitace, pokud je to nutné.“ Podle jeho názoru by Calixcoca mohla být důležitým nástrojem, který by pacientům pomohl v kritických fázích zotavování, například při odchodu z léčebny.
Javier Milei, druhý sprava, navštívi cintorín Montefiore po modlitbe vedľa rabínov Chabad-Lubavitch na mieste odpočinku rabína, rabína Menachema Mendela Schneersona, v New Yorku, 27. novembra 2023. (AP Photo/Andres Kudacki)
Milei išiel do Ohel Chabad Lubavitch pred akýmikoľvek ďalšími stretnutiami s americkými predstaviteľmi alebo Medzinárodným menovým fondom vo Washingtone. Novozvolený prezident podľa jedného z jeho hovorcov konvertuje na judaizmus a v sobotu sa zúčastnil na židovskej ceremónii v Buenos Aires, kde dostal požehnanie od iného rabína.
Zvolený argentínsky prezident predtým označil svoju návštevu Spojených štátov za duchovnú cestu . Bloomberg poznamenáva, že Miley vyrastal ako katolík a nie je známe, kedy sa rozhodol konvertovať na judaizmus.
Nastupujúca administratíva Javiera Mileia sa formuje na jednu z najviac proizraelských vlád v histórii Argentíny, v čase, keď sa iné latinskoamerické štáty vyjadrili proti stratégii izraelského premiéra Benjamina Netanjahua na vykorenenie Hamasu.
https://www.japantimes.co.jp/news/2023/11/28/world/politics/milei-judaism-israel-argentina/
https://www.timesofisrael.com/argentinas-far-right-president-elect-visits-lubavitcher-rebbes-grave/
Brazília sa stane členom koalície OPEC+ v januári 2024, oznámil 30. novembra 2023 brazílsky minister energetiky Alexandre Silveira.
Oznámenie bolo urobené počas naplánovaného stretnutia OPEC+ zvolaného s cieľom prediskutovať stratégiu produkcie ropy na rok 2024. Stretnutie sa uskutočnilo na pozadí pomalých cien v dôsledku krehkého oživenia dopytu v Číne, geopolitických neistôt a obáv z dodávok ropy.
Na videozázname zo stretnutia Silveira prezradil, že prezident Lula da Silva udelil súhlas Brazílii so vstupom do OPEC+. „Na záver svojich slov by som vás chcel informovať, že vážený prezident Lula potvrdil náš vstup do charty spolupráce OPEC+ od januára 2024,“ povedal.
„Je dôležité, aby náš technický tím analyzoval obsah dokumentu charty spolupráce, ktorý sme práve dostali. Toto je súčasťou nášho vládneho protokolu,“ dodal.
V čase oznámenia nebolo jasné, či sa od Brazílie bude vyžadovať zníženie výroby ako podmienka členstva.
OPEC aj aliancia OPEC+ aktívne hľadajú nových členov, keďže pridanie aliančných producentov zvýši trhový podiel aliancie a tým aj vplyv jej koordinovaných politík na ponuku a ceny ropy.
37. ministerské stretnutie OPEC a nečlenov OPEC sa bude konať 1. júna 2024 vo Viedni.
Uruguay posiluje svoje ekonomické vazby na Čínu
27.11.2023
Jihoamerická země projevila zájem o uzavření dohody o volném obchodě s Čínou. Čelí ale odporu jiných zemí seskupení Mercosur.
Ve středu 22. listopadu podepsali představitelé Číny a Uruguaye dohodu, která posílí dvoustranné vztahy a připravuje půdu pro další obchod a investice. Zároveň dohoda povyšuje vztahy Uruguaye s Pekingem na úroveň vztahů ostatních členů Mercosuru Brazílie a Argentiny.
„Čína je připravena spolupracovat s Uruguayí na vytvoření komplexního strategického partnerství jako nového výchozího bodu… a obohatit spolupráci,“ řekl prezident Si Ťin-pching svému uruguayskému protějšku Luisi Lacalle Pouovi na setkání ve Velkém sále lidu v Pekingu.
Uruguayský lídr Lacalle Pou poprvé navrhl dohodu o volném obchodu s Čínou v roce 2021. Jejím smyslem bylo zajistit svým vývozcům podobné příležitosti, jaké mají Chile, Kostarika, Ekvádor a Peru a také podpořit uruguayský vývoz surovin, průmyslového zboží a technologií.
Problémem ale je, že ostatní členové ekonomického seskupení států Jižní Ameriky, Mercosur, chtějí raději uzavřít dohodu o volném obchodu s EU a staví se proti podobné dohodě s Čínou. Uruguay nemůže dohodu uzavřít bez ohledu na zájmy dalších členů seskupení, jednak protože se dohodla na “společném vnějším tarifu” se členy Mercosuru, a jednak protože blok dosáhl v roce 2019 principiální dohody o dohodě o volném obchodu s EU.
V roce 2006 byla země blízko k podepsání dohody o volném obchodu s USA. Zabránila tomu ale obava z vyloučení z Mercosuru.
Uruguay do Číny dováží především hovězí maso, které tvoří 67 % vývozů do Číny. V současnosti však pro něj neplatí žádné celní preference, tj. Uruguay platí 12 % dovozní cla. Pro srovnání Austrálie nebo Nový Zéland, které mají s Čínou dohodu o volném obchodu, platí clo ve výší 3,3 a 0 %.
Prezident Pou dále v Pekingu řekl, že země plánuje připojit se k Nové rozvojové bance v Šanghaji.
Čínský a uruguayský prezident kromě toho dohodli spolupráci v řadě odvětví, včetně zemědělství, vzdělávání, vědy a techniky, a také o celních kontrolách, což by mohlo být přínosem pro uruguayský vývoz masa.
Uruguay je jednou z mála zemí, která má s Čínou obchodní přebytek, který se loni zdvojnásobil na 1,5 miliardy dolarů ze 766 milionů dolarů v roce 2021.
Vyše pol milióna utečencov prešlo cez močiare z Kolumbie do Panamy
Panama 7. decembra (TASR) - Rekordných vyše pol milióna utečencov prešlo od začiatku tohto roka z Kolumbie do Panamy cez nebezpečnú zalesnenú oblasť Darién, vyhlásila v stredu panamská vláda. Ide o 265 kilometrov dlhý pás dažďového pralesa a močiarov, cez ktorý sa utečenci snažia dostať z Južnej Ameriky do Spojených štátov.
"Počet utečencov sa oproti minulému roku zdvojnásobil, túto náročnú cestu vtedy podstúpilo približne 248.000 ľudí," uviedol panamský minister pre verejnú bezpečnosť Juan Manuel Pino.
Darién je mimoriadne nebezpečná oblasť, neexistujú v nej cestné komunikácie a utečenci tam musia prekonať divoké rieky a močiare, ako aj hrozby zo strany voľne žijúcich zvierat a ozbrojených gangov, ktoré ich okrádajú alebo od nich žiadajú peniaze za to, že ich cez džungľu prevedú.
Panamská vláda zriadila s pomocou medzinárodných organizácií v rôznych častiach krajiny strediská na pomoc pre týchto utečencov. Oznámila tiež ďalšie opatrenia vrátane navýšenia deportácií nelegálnych migrantov, aby ich od tejto cesty odradila.
"Počet utečencov, ktorí prešli cez túto oblasť, zodpovedá viac než 11 percentám počtu obyvateľov Panamy. Ide o bezprecedentnú krízu, ktorej sa nevenuje dostatočná pozornosť na globálnej ani regionálnej úrovni," uviedol Luis Eguiluz z humanitárnej organizácie Lekári bez hraníc (MSF).
"Tisíce ľudí, ktorí riskujú svoje životy, často spolu so svojimi rodinami, potrebujú okamžitú a pretrvávajúcu ochranu a humanitárnu pomoc," povedal Olivier Dubois z Medzinárodného výboru Červeného kríža (ICRC).
Utečenci sú najmä z Venezuely, ale mnohí prichádzajú aj z Ekvádora, Haiti, Číny, Vietnamu, Afganistanu či ďalších afrických krajín.
