2.10.23
Británia pošle do Kosova ďalších 200 vojakov, aby posilnili misiu KFOR
Británia plánuje vyslať ďalších 200 svojich vojakov do Kosova s cieľom posilniť tamojšiu mierovú misiu pod vedením NATO (KFOR). Po príchode posíl bude v Kosove pôsobiť približne 600 britských vojakov.
Tento krok prichádza po minulotýždňových zrážkach medzi srbskými ozbrojencami a kosovskou políciou, a tiež v čase obáv, ktoré vyvolali správy o zhromažďovaní srbských síl na hraniciach Kosova, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
"Británia vysiela približne 200 vojakov z 1. práporu Kráľovského pluku princeznej z Walesu, aby sa pripojili k 400-člennému britskému kontingentu, ktorý už v Kosove pôsobí," povedal hovorca NATO Dylan White s tým, že posily vyšlú aj ďalšie členské krajiny Aliancie, ktoré však konkrétne nemenoval.
"Toto rozhodnutie (Británie) prichádza po násilnom útoku na kosovskú políciu z 24. septembra a v období zvýšeného napätia v regióne," uviedol hovorca. Zároveň opäť vyzval na upokojenie situácie a apeloval na Belehrad a Prištinu, aby čo najskôr obnovili dialóg, ktorý je "jediným spôsobom na dosiahnutie trvalého mieru".
NATO predtým v reakcii na aktuálnu situáciu v Kosove schválilo zvýšenie počtu príslušníkov KFOR, ale konkrétne detaily zatiaľ neboli oznámené.
Spojené štáty aj EÚ tento týždeň upozornili, že Srbsko na hraniciach s Kosovom zhromažďuje svoje ozbrojené sily vrátane delostrelectva i tankov. Vyzvali pritom Belehrad, aby ich stiahol a zabránil tak hroziacej destabilizácii situácie.
Kosovská vláda v sobotu vyhlásila, že monitoruje pohyby srbských vojsk z "troch rôznych smerov". Apelovala na Belehrad, aby svojich vojakov okamžite stiahol a celú pohraničnú oblasť demilitarizoval, uviedla agentúra AP.
Srbský prezident Alexander Vučič v nedeľu poprel správy o hromadení srbských vojsk pri hraniciach s Kosovom a označil ich za súčasť "lživej kampane" vedenej voči Srbsku.
4.10.232
USA potvrdili, že Srbsko sťahuje vojakov z kosovskej hranice
Srbsko začalo sťahovať vojakov z hranice s Kosovom po tom, čo Spojené štáty varovali Belehrad pred bezprecedentným zhromažďovaním síl v oblasti.
"Videli sme, že tieto ozbrojené sily sa odtiaľ začali sťahovať, a to je dobré," povedal na brífingu hovorca rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby.
Rumunsko ešte predtým v utorok informovalo, že posiela asi 100 vojakov na posilnenie mierovej misie KFOR pod vedením NATO, ktorá je zodpovedná za udržiavanie mieru v Kosove.
Rumunský veľvyslanec pri NATO Dan Necalescu na sociálnej sieti vysvetlil, že po rozhodnutí posilniť jednotky nasadené v Kosove dodá Bukurešť mierovým silám KFOR "kontingent na úrovni roty".
Británia minulý týždeň oznámila, že vyšle do Kosova okolo 600 vojakov pre posilnenie misie KFOR.
Tieto kroky vyvolal ozbrojený útok, pri ktorom bol 24. septembra na severe Kosova zabitý kosovský policajt a niekoľko ozbrojencov. Kosovská vláda obvinila Belehrad, že k útoku došlo s jeho podporou.
KFOR posilnila svoje sily v Kosove na 4500 vojakov už po májových násilných potýčkach, pri ktorých utrpelo zranenia vyše 90 príslušníkov mierovej misie.
Albánsko dočasne prijme migrantov prichádzajúcich do Talianska
Rím 6. novembra (TASR) - Albánsko poskytne dočasné útočisko desaťtisícom migrantov zachránených v Stredozemnom mori, kým Taliansko preskúma ich žiadosti o azyl, oznámila v pondelok talianska vláda.
Dohoda s Albánskom, ktoré nie je súčasťou Európskej únie, bola oznámená po stretnutí albánskeho premiéra Ediho Ramu a talianskej premiérky Giorgii Meloniovej v Ríme. Tá vlani vyhrala voľby po prísľube zastaviť nelegálnu migráciu do Talianska.
Taliansko podľa dohody zaplatí výstavbu dvoch stredísk pre 3000 ľudí. Vzniknú v prístave Shengjin a v oblasti Gjader na severozápade Albánska a budú navrhnuté tak, aby mohli ubytovať približne 36.000 ľudí ročne. V prevádzke by mali byť na jar 2024.
Do centier nebudú posielať neplnoletých, tehotné ženy a ďalšie "zraniteľné osoby", povedala Meloniová.
Ak Taliansko odmietne žiadosti o azyl, Albánsko by migrantov deportovalo. Albánsko by tiež pre obe centrá pod talianskou jurisdikciou zabezpečilo vonkajšiu bezpečnosť.
Opozičný poslanec a líder Strany zelených Angelo Bonelli povedal, že dohoda je "očividným porušením konvencií a medzinárodného práva".
Od začiatku roka dorazilo k brehom Talianska už viac ako 145.000 ľudí v porovnaní s 88.000 ľuďmi v rovnakom období minulého roka, vyplýva z oficiálnych údajov.
--
Humanitárne organizácie znepokojila dohoda Talianska a Albánska
Miláno 7. novembra (TASR) - Viaceré humanitárne organizácie v utorok kritizovali dohodu medzi Talianskom a Albánskom, na základe ktorej táto balkánska krajina príjme tisíce žiadateľov počas spracovania ich žiadostí o azyl.
Európska komisia uviedla, že dohoda môže naraziť na problémy, ak Taliansko migrantov zachránených vo výsostných vodách EÚ pošle do nečlenskej krajiny. EK však ponecháva otvorené dvere dohode, ktorá by sa vzťahovala na migrantov z medzinárodných vôd.
Hovorkyňa EK Anitta Hipperová uviedla, že každá osoba objavená vo vodách patriacich členskej krajine EÚ má právo požiadať v nej o azyl a nemá byť presunutá do tretej krajiny.
"Sme nesmierne znepokojení, pretože osoby, zachránené týmito vojenskými loďami a privezené do stredísk v Albánsku, fakticky riskujú deportáciu," uviedla Mattia Ferrariová z charitatívnej organizácie Mediterranea Saving Humans. To môže podľa jej slov viesť k porušeniu medzinárodných pravidiel.
"Je to súčasť širšieho smerovania k externalizácii migračnej politiky," uviedla riaditeľka Inštitútu pre migračnú politiku (MPI) pre Európu Camille Le Cozová. Pripomenula, že s podobnými opatreniami neuspelo Dánsko či Británia, ktorá sa niektorých žiadateľov o azyl usilovala umiestniť do africkej Rwandy. Odvolací súd však tomu zabránil.
Dánsky parlament pred dvomi rokmi odsúhlasil založenie prijímacích stredísk v tretej krajine. Pre kritiku za oslabovanie medzinárodnej spolupráce však bola táto iniciatíva pozastavená.
Kosovo zakladá ústav na dokumentovanie zločinov Srbska vo vojne
Priština 8. novembra (TASR) - V Kosove vzniká ústav na dokumentáciu zločinov Srbska proti kosovským Albáncom vo vojne v rokoch 1998-99, oznámil v stredu premiér Albin Kurti.
Podľa kosovského premiéra Kurtiho tak "tragická minulosť kosovských Albáncov a ich utrpenie v rukách zločineckého Srbska budú všeobecne známejšie". Počas vojny v Kosove bolo zabitých vyše 10.000 ľudí, prevažne kosovských Albáncov. Ukončilo ju 78-dňové bombardovanie silami NATO, ktoré donútilo srbské jednotky stiahnuť sa z Kosova.
Kosovo vyhlásilo nezávislosť v roku 2008, Belehrad to však odmieta uznať a stále ho považuje za svoju provinciu.
"Rany sú stále čerstvé," povedal Kurti. Dodal, že nezvestných je ešte vyše 1600 tiel. Obvinil Srbsko, že ich pochovalo v neoznačených hroboch a odmieta prezradiť ich miesta.
Napätie medzi Kosovom a Srbskom stále vysoké a západné mocnosti sa obávajú ďalšieho konfliktu, pričom tiež zúri vojna na Ukrajine.
Rozhovory o normalizácii vzťahov sprostredkované Európskou úniou nedosahujú pokrok. Situáciu zhoršila septembrová prestrelka medzi maskovanými srbskými ozbrojencami a kosovskou políciou, ktorá si vyžiadala štyroch mŕtvych.
Srbsko aj Kosovo vyhlasujú, že chcú vstúpiť do EÚ. Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell však upozornil, že odmietanie kompromisu zhoršuje ich šance na členstvo.
V Chorvátsku hlásia viacero prípadov možnej otravy sýtenými nápojmi
Záhreb 9. novembra (TASR) - V Chorvátsku sa vyskytlo viacero prípadov otravy po vypití sýtených nealkoholických nápojov. Väčšina mala len mierne príznaky, u niekoľkých však potvrdili poškodenie tkanív.
Zdravotnú pomoc vyhľadalo 34 osôb v rôznych častiach krajiny. Najvážnejší stav mal muž v Rijeke, ktorý mal po vypití minerálky popáleniny pažeráku. V kaviarni si objednal minerálnu vodu s príchuťou od rakúskej spoločnosti Römerquelle. Ďalšia osoba pila Coca-Colu z nápojového automatu v škole v Záhrebe. Ľudí s miernymi ťažkosťami ošetrili aj v ďalších desiatich nemocniciach v krajine. /bežne dostupné nápoje aj u nás/
Agentúra HINA vo štvrtok s odvolaním sa na ministerstvo vnútra napísala, že stredisko pre forenzné vedy v Záhrebe potvrdila, že nápoj v Rijeke mal vysokú zásaditosť. Mohlo ísť o čistiaci alebo odmasťovací prostriedok. Dvadsať fliaš rovnakého nápoja z toho istého balenia však bolo vyhodnotených ako vhodné na konzumáciu.
Ani analýza vzoriek Coca-Coly v Záhrebe nepotvrdila možné škodlivé účinky na zdravie, píše rakúska APA.
Chorvátsky premiér Andrej Plenkovič vo štvrtok rokoval v spojitosti s otravami s ministrami vnútra, zdravotníctva a predstaviteľmi zdravotných úradov. Zdravotné problémy vo väčšine prípadov podľa jeho vyjadrení nie sú spojené s konzumáciou nápojov, preto nie je dôvod na paniku. Úrady budú podľa Plenkoviča pokračovať v analýze vzoriek i vyšetrovaní okolností prípadu v Rijeke.
BELEHRAD 11. novembra - RIA Novosti. Chorvátsky premiér Andrej Plenkovič odvolal ministra obrany Maria Banoziča po tom, ako prokuratúra informovala o príčinách nehody, pri ktorej zahynul človek a sám minister sa ťažko zranil.
Chorvátska polícia v sobotu informovala, že skoro ráno sa pri výjazde z mesta Vinkovci zrazil džíp s kombi (malým návesom), pričom jeden človek zahynul a ďalší sa vážne zranil. Minister Mario Banozic, ktorý džíp šoféroval, utrpel pomliaždenie mozgu a množstvo ďalších zranení a bol prevezený najskôr do nemocnice vo Vinkovci, potom do klinického a nemocničného centra Osijek. Prokuratúra uviedla, že k nehode došlo tak, že vodič osobného auta začal predbiehať kamión, pričom vzhľadom na počasie a podmienky na diaľnici sa nepresvedčil o tom, že manéver je bezpečný, následkom čoho došlo k zrážke džípu s kombi. Ako uviedla námestníčka okresného prokurátora Vukovaru Biljana Luburic, rýchlosti áut ešte nie sú zistené, očakávajú sa aj výsledky testov vodičov na alkohol v krvi.
"Vyjadrujem sústrasť rodine pána Šariča, ktorý zahynul pri hroznej nehode pri Vinkovcoch. Odvolal som Maria Banoziča z funkcie ministra obrany a dočasne som vymenoval štátneho tajomníka ministerstva obrany Zdravka Jakopa." ,“ cituje chorvátskeho premiéra tlačová služba kabinetu ministrov.
Chorvátska vláda predtým vyjadrila obavy o zdravie šéfa rezortu obrany a sústrasť rodine zosnulého 40-ročného vodiča kombi, po ktorom zostala manželka a dve deti.
Šéf chorvátskeho ministerstva obrany sa podľa neoficiálnej verzie miestnych médií skoro ráno vybral na aute na poľovačku a na mokrej vozovke sa zrazil s návesom kamiónu.
Velká hra o moc před volbami. Proč podal demisi šéf srbské bezpečnostní agentury?
7.11.2023
Balkánské zápisky píší o rezignaci šéfa bezpečnostní informační agentury a předvolebních zápasech o moc v Srbsku.
Ode chvíle vyhlášení voleb do parlamentu, které se konají letošního 17.prosince, dochází v Srbsku snad každý den k velkému střetu mezi opozicí a režimem. Mimo hlavních voleb se konají volby do bělehradského zastupitelství a volby do autonomního parlamentu oblasti Vojvodina.
K těmto volbám dochází na nátlak opozice a prezident Aleksandar Vučić rozhodnutí komentoval slovy: „Je důležité, aby lidé rozhodli, neboť lidé jsou nositeli suverenity, národ je suverenita… S tím nemám problém.“
Hlavní opoziční sílou je hnutí „Srbsko proti násilí“, které bylo hnacím motorem pro vyhlášení mimořádných voleb a pořádalo od jara každý týden v sobotu protestní shromáždění. Do voleb jde pod hesly: „Chceme, aby Srbsko vedli lidé, kteří nejsou provázáni s organizovaným zločinem, nechceme být toxikováni ani jídlem ani vzduchem.“ Další velkou opoziční skupinou jsou dvě vlastenecké strany, které se spojily, a to Dveri a Zavetnici.
V pohledu na dvě největší opoziční uskupení lze očekávat útok na politiku Aleksandra Vučiće a Srbskou pokrokovou stranu, které byl dlouhá léta předsedou, a to jednak z pohledu vstupu do EU, kdy Srbsko se vzdaluje od EU a na druhé straně z pohledu, že se Srbsko zříká suverenity nad Kosovem pod tlakem EU. Naopak Vučićovým hlavním argumentem bude ekonomika a kvalita života. V tomto ho bude opozice napadat, kolik tento pokrok znamená v zadluženosti Srbska.
Dne 3. listopadu vyšla opozice do volebního boje s dokumentárním filmem o Vučićovi nazvaný „Ja, Aleksandar: Državni gambit“ (Já, Aleksandar: Státní gambit). Film vysílaný soukromou opoziční TV-stanicí N1 (vlastníkem je Dragan Šolak, který vlastní mediální skupinu United Group media vzniklou za pomoci amerického a Sorosova kapitálu) popisuje srbského prezidenta, který hraje nekončící šachovou partii a obětovává demokratické svobody a lidská práva pro vzestup své autoritativní moci.
Další epizodou v předvolebním klání je dnešní ohlášení demise ředitele srbské Bezpečnostně informativní agentury (BIA) Aleksandra Vulina, bývalého ministra vnitra a jednoho z dřívějších předních činitelů Srbské pokrokové strany. O Vulinovi se ví, že má vřelé vztahy k Rusku a s Vladimirem Putinem. Od ruského ministra obrany Sergeje Šojgua dostal v loňském roce vyznamenání za zásluhy ve vzájemných vztazích Ruska a Srbska na poli obrany. Letos v létě USA zavedly sankce vůči Vulinovi pro obvinění z korupce na úkor míru a stability západního Balkánu. Ve zdůvodnění se píše o tom, že s obchodníkem se zbraněmi Slobodanem Tešićem zneužíval své autority k napomáhání ruským aktivitám a posilování ruského vlivu na Balkánu.
V aktuálním zdůvodnění své demise Aleksandar Vulin uvedl, že „USA a EU požadují jeho demisi, aby na Srbsko nebyly uvaleny sankce.“ Vulin to neguje s tím, že je podstatou tlaku na Srbsko, ale chce svojí demisí předejít tomu, aby prostřednictvím jeho osoby byl na Srbsko vyvíjen nátlak. „Moje demise nezmění politiku USA a EU vůči Srbsku, ale může zmírnit nové požadavky a vydírání… Nechci být součástí antiruské a antisrbské hysterie“ uvedl ve svém prohlášení Aleksandar Vulin.
Článek vychází ve spolupráci s webem Balkánské zápisky.
18. listopadu 2023
Srbsko na rozcestí Východu a Západu. Čína do něj již investovala tolik, že nemůže odejít, míní analytik
Ve kterých zemích západního Balkánu se čínský vliv projevuje nejvíce a kde jsou vůči němu naopak imunní?
Západní Balkán se skládá ze šesti aktérů – Srbska, Černé Hory, Bosny a Hercegoviny, Severní Makedonie, Albánie a Kosova, ačkoliv to má sporný status zejména z perspektivy Bělehradu. V posledních čtrnácti letech se stalo největším partnerem Číny Srbsko, státy dokonce dosáhly formálně nejvyšší úrovně diplomatické spolupráce.
S Čínou dále spolupracuje Černá Hora. Obchod s ní ale postavil finanční stabilitu Černé Hory do problematické situace, když si v roce 2014 půjčila peníze od čínské banky na výstavbu první dálnice.
Z nestabilní finanční situace státu se stala situace ještě nestabilnější a Podgorica skončila s vyšším státním dluhem, než jaké bylo její HDP.
Černá Hora dokonce nezvládala splátky platit a tak podlehla tzv. kolaterálu, kdy podle smlouvy Čína může vymáhat dluh jinými cestami, problematické ale je, že způsoby vymáhání nejsou přesně vymezené.
Ostatní státy regionu s Čínou tak jednoznačné vztahy nemají. Členské státy NATO, mezi které patří Albánie a Severní Makedonie, se více orientují na USA. Čína neuznává Kosovo, tím pádem s ním nemá žádné diplomatické styky.
Nedělní volby v Srbsku budou měřením sil zahraničního a domácího vlivu
16.12.2023 Balkánské zápisky
Balkánské zápisky komentují politickou situaci před předčasnými parlamentními volbami v Srbsku.
V neděli 17. prosince má možnost 6 500 165 registrovaných voličů Srbska rozhodnout o svých zástupcích do parlamentu (skupština). Volit se bude rovněž do zastupitelstvích autonomních pokrajin a místních samospráv v 65 městech, včetně hlavního města Bělehradu.
Původně se parlamentní volby měly konat 30.dubna 2026. Prezident republiky Aleksandar Vučić ale rozhodl vzhledem k vnitřní situaci o vypsaní mimořádných voleb. Premiérka Ana Brnabićová vládne již od roku 2017 v třetím období. Naposledy byla její vláda inaugurována v říjnu 2022. Vláda se dostala do krize ztrátou většiny vládnoucí Srbské pokrokové strany ve skupštině. Tu vyvolaly problémy v pokrajině Kosovo a nátlak protivládních demonstrací opozice po tragických událostech, střelbě na bělehradské základní škole a v nedalekém okolí Bělehradu. Volby v Srbsku jsou analytiky považovány za nejdůležitější od roku 2012. Očekává se velká účast, která by měla přesáhnout padesát procent.
Do mimořádných voleb bylo registrováno 18 politických stran a uskupení, jejichž zástupci pro vstup do skupštiny musí překročit práh tří procent hlasů. Největší šance na vítězství se podle předpovědi dávají Srbské pokrokové straně, která šla do předvolební kampaně se sloganem „Aleksandar Vučić – Srbija ne smije da stane (Srbsko se nesmí zastavit)“ – přestože srbský prezident již není od letošního května předsedou této strany, ani ve volbách nekandiduje. Tato strana má svého spojence v Socialistické straně Srbska, která se s určitostí do skupštiny dostane. Opozici ve volbách tvoří politický blok nazvaný „Srbija protiv nasilja“ (Srbsko proti násilí), který od jara od zmíněných tragických událostí organizuje v Bělehradě pravidelné protivládní demonstrace.
Opozice očima analytiků
Mezinárodní institut pro blízkovýchodní a balkánská studia (IFIMES) sídlící v Lublani vydal před srbskými mimořádnými volbami analýzu mapující vnitropolitickou situaci Srbska. Institut v analýze o srbské opozici uvádí: „Srbská opozice je politicky ideologicky různorodá, nemá synergii a zejména se skládá z různých vlivových center a finančních podporovatelů. Většina jejích politických vůdců má za sebou politickou minulost protkanou přestupy do různých politických stran a hypotéku politického angažmá. Opozice svojí činností spíše připomíná práci nevládních organizací než rutinu politické strany.“
Analýza nazvala přístup opozice k volbám, „utopií“. Opozice si není vědoma závažnosti komplexních problémů situace Srbska a její vůdci přistupují k voličům naivním způsobem: „Snažme se, ať všichni od 17. prosince žijeme lépe!“ Analýza k tomu poznamenává: „Občan je jen klamán. Nenabízí mu konkrétní výzvu a řešení toho, s čím se Srbsko potýká. Část opozice si přeje Srbsko za člena NATO a je ochotná uznat samostatnost Kosova. V tom má podporu Západu.“
Autoři měli ještě dodat, což neuvedli, že jiná část opozice je naopak proti NATO a uznání samostatnosti Kosova.
Analýza s ohledem na opozici upozorňuje na jedno nebezpečí, které od ní Srbsku hrozí. Tím je srbský velkokapitál, který v Srbsku nazývají „tajkuni“ (z angl. tycoon). Nástupem Vučiće a Srbské pokrokové strany k moci v roce 2012 přišli „tajkuni“ o moc. Analýza tvrdí, že majetek deseti největších srbských zbohatlíků se v roce 2009 měřil v miliardách euro a činil třicet procent srbského HDP (odhad 10 mld. euro). Analytici tvrdí, že společným zájmem „tajkunů“ je prostřednictvím opozice svrhnout současnou vládu a Vučiće. „Část opozičních stran financují ´tajkuni´, část je placená ze zahraničních center moci. Pokouší se tak opět získat ztracené pozice a vliv. Chtějí znovu vládnout v Srbsku,“ píše se v analýze institut IFIMES.
Vučić a „jeho“ strana
Vučić není již od jara předsedou Srbské pokrokové strany a není ani kandidátem do voleb. Ví se však, že tahá za nitky stranické politiky a srbské vlády. Moc Vučiće je nebývalá a opozice společně se Západem ho proto nazývají autokratickým vládcem. Pravdou je, že ovládá většinu médií a opoziční týdeník „Vreme“ komicky píše: „Vučić má ve svých médiích pravidelné stand-up vystoupení.“ Nezávislá občanská agentura Centrum pro výzkum, odpovědnost a transparentnost (CRTA) v průzkumu předvolební kampaně píše o Vučićově „systematickém zneužívání veřejných funkcí a nejvlivnějších médií. Volební aktéři se tak nachází v nerovnoprávném postavení.“
Pro Vučićovu stranu i přes mnohé výtky ze strany opozice hraje skutečnost, že se Srbsko za jeho vlády úspěšně rozvíjí, získalo si respekt na mezinárodním poli a stalo se zemí, která je na Balkáně považována za klíčovou, co se týče míru a stability. V Srbsku je zejména dobře hodnocen jeho úspěch v jednání o Kosovu, kdy se mu podařilo negovat západním vyjednávačům jejich zásadu, že Priština by měla získat vše a Bělehrad by měl odejít od stolu s prázdnou. EU ale stále drží své trumfy v tlaku na Vučiće, když negarantuje výměnou za jeho ústupky příslib členství Srbska v EU.
Prognóza a závěr
Analytici se shodují, že zřejmým vítězem parlamentních voleb bude Srbská pokroková strana, kterou ve skupštině podpoří socialisté. Ukazuje se, že pro úspěch ve volbách je důležité (stejně jako jinde ve světě) ovládání médií. Proti opozici mluví fakt, který analytici z IFIMES podtrhují: „Srbská opozice se opět dopustila stejné chyby, když se zaměřila na osobnost Vučiće, přitom zapomněla na vlastní kvalitní program a přijatelné nezkompromitované kandidáty. Ti měli přesvědčit občany, aby jim dali svůj hlas.“
Je pravdou, že se v Srbsku začíná objevovat proaktivní silná opozice, která bude korektivem vládní moci vedené Vučićem. Podle průzkumů se zdá, že opozice může vládnout v Bělehradě a Kragujevci, kde pro sebe získá zřejmě dostatek hlasů. Srbské hlavní město je politickým a kulturním centrem. Navíc patří mezi evropská hlavní města, které se nejrychleji rozvíjejí a stává se atraktivním městem i pro zahraniční investory. To dává opozici do budoucna šanci.
Článek vychází ve spolupráci s webem Balkánské zápisky.
--
Srbsko po kritike a protestoch usporiada čiastočné opakovanie volieb
Belehrad 20. decembra (TASR) - Srbsko v stredu oznámilo plán zopakovať voľby v 30 volebných miestnostiach, informovali štátne médiá. Oznam nasledoval len niekoľko dní po tom, čo víkendové celoštátne parlamentné a komunálne voľby vyvolali protesty a medzinárodné odsúdenie za údajné podvody.
"Srbská volebná komisia rozhodla, že parlamentné voľby v Srbsku sa zopakujú v 30 z vyše 8000 volebných lokalít a budú sa konať 30. decembra," uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom štátnou rozhlasovou a televíznou stanicou RTS.
Stovky lidí se v Bělehradě snažily vtrhnout na radnici, policie použila slzný plyn
24. 12. 2023
Stovky lidí se v neděli snažily vniknout do sídla radnice v Bělehradě během protestu proti výsledku komunálních voleb, které byly podle opozice zmanipulované. Proti demonstrantům použila policie slzný plyn, píše agentura AP. Prezident Aleksandar Vučić, jehož Srbská pokroková strana (SNS) celostátní hlasování vyhrála, pochybení odmítá.
Opozice upozorňuje na nesrovnalosti při konání voleb a na podvodné praktiky. Tvrdí například, že ve volbách do zastupitelstva Bělehradu dalo svůj hlas až 40 tisíc lidí, kteří v metropoli nežijí.
Ústřední volební komisi obviňují, že pracuje na objednávku vládnoucí SNS. Opozice žádala opakování voleb ve všech okrscích, celostátní volební komise však nařídila opakovanou volbu jen v malé části okrsků.
Předáci opozice Marinika Tepičová a Miroslav Aleksić drží na protest proti volebním výsledkům hladovku. V neděli večer se před sídlem celostátní volební komise znovu shromáždily tisíce lidí. Stalo se tak posedmé od konání voleb v polovině prosince.
Později se stovky lidí snažily dostat i do budovy bělehradské radnice, kterou střežila policie. Ta proti demonstrantům podle agentury AP zasáhla za použití slzného plynu. Někteří protestující se snažili dostat do budovy přes rozbitá okna a další skandovali „zloději“ či „otevřete dveře“.
Vučić již dříve uvedl, že prosincové hlasování se odehrálo ve spravedlivé a demokratické atmosféře. Pozorovatelská mise Organizace pro spolupráci a bezpečnost v Evropě (OBSE) naopak upozornila na praktiky jako kupování hlasů, zneužívání veřejných zdrojů nebo zastrašování voličů.
Prokuratura v sobotu oznámila, že vyzvala policii, aby prošetřila některé podněty týkající se volební korupce či kupčení s hlasy, které dostala v uplynulých dnech, píše agentura AFP.
--
SRBSKÁ POLÍCIA ZADRŽALA DESIATKY PROTESTUJÚCICH
26.12.2023
Srbská polícia v pondelok oznámila, že zadržala najmenej 38 ľudí, ktorí sa zúčastnili na proteste proti údajnému podvodu v nedávnych parlamentných a komunálnych voľbách. Protestujúci medzičasom zablokovali ulicu v Belehrade, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters. Počas nedele sa v centre srbskej metropoly Belehrad zhromaždili tisíce ľudí, ktorí požadovali anulovanie výsledkov volieb z minulého víkendu. Demonštranti sa pokúšali vstúpiť do budovy belehradskej radnice, na vchode ktorej rozbili okná. Poriadková polícia potom na ich rozohnanie použila slzotvorný plyn. Pri incidente sa podľa polície zranilo osem policajtov.
Srbský prezident Aleksandar Vučič medzičasom odsúdil násilnosti v hlavnom meste, ku ktorým došlo v nedeľu vo večerných hodinách. Podľa neho existujú dôkazy, že boli vopred naplánované a incidenty opísal ako pokus o "násilné prevzatie štátnych inštitúcií". Spravodajca agentúry AFP v pondelok tiež informoval, že protestujúci spustili prvú z viacerých avizovaných cestných blokád v Belehrade, čím chceli vyjadriť protest proti rozsiahlym nezrovnalostiam, ku ktorým podľa nich i medzinárodných pozorovateľov došlo počas predčasných volieb zo 17. decembra.
Niekoľko stoviek demonštrantov zablokovalo ulicu v centre Belehradu, na ktorej sa nachádza ministerstvo pre verejnú správu a miestnu samosprávu. Podľa AFP išlo predovšetkým o študentov organizovaných v hnutí "Borba" (Boj), ktorí svojím konaním podporovali protesty opozície zvolané deň po voľbách. Vo svojich požiadavkách žiadajú revíziu hlasovacieho lístka, o ktorom tvrdia, že práve z neho pramenili údajné podvody. Podľa volebnej komisie parlamentné voľby vyhrala vládnuca Srbská pokroková strana (SNS) prezidenta Vučiča so ziskom zhruba 46 percent. Nasledovalo proeurópske hnutie Srbsko proti násiliu (SPN) s 23,5 percenta hlasov.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) informovala o nezrovnalostiach počas hlasovania. Patrili k nim kupovanie hlasov či nadmerný počet odovzdaných hlasovacích lístkov v urnách. Srbsko už v stredu oznámilo plán zopakovať voľby v 30 volebných okrskoch z celkového počtu vyše 8000, ktoré sa budú konať 30. decembra. Odporcovia prezidenta Vučiča v Srbsku tvrdia, že víkendové voľby boli zmanipulované. SPN v liste zaslanom vo štvrtok inštitúciám, predstaviteľom a členským krajinám EÚ uviedla, že výsledok nedávnych volieb neuzná. Hnutie SPN vyzvalo EÚ, aby urobila to isté a začala preverovanie nedávneho hlasovania.
Tisíce Srbov protestovali proti údajným podvodom vo voľbách
Belehrad 30. decembra (TASR) - Tisíce protestujúcich sa v sobotu zišli v metropole Belehrad a bolo to najväčšie zo série zhromaždení proti údajným podvodom počas nedávnych srbských volieb.
Išlo už o 13. demonštráciu od parlamentných a komunálnych volieb zo 17. decembra, v ktorých si jednoznačné víťazstvo zaistila so zhruba 46 percentami hlasov Srbská pokroková strana (SNS) prezidenta Aleksandara Vučiča, ako tvrdí samotná strana. Druhé skončilo proeurópske hnutie Srbsko proti násiliu (SPN) s 23,5 percenta hlasov.
Volebná komisia po pribúdajúcich sťažnostiach nariadila, aby sa 30. decembra zopakovalo hlasovanie v 30 volebných miestnostiach. To však demonštrantom nestačí. Žiadajú úplné zrušenie výsledkov volieb a vypísanie nových.
Opozičné skupiny teda výsledky volieb odmietli a protestujúci stavajú na cestách v Belehrade občasné zátarasy, pričom minulý týždeň zatkla polícia vyše 30 ľudí po pokuse vtrhnúť do mestskej radnice.
"Študenti, 18- a 20-roční, sú obviňovaní z rozvracania ústavného poriadku, sú v domácom väzení - toto je znak spravodlivých volieb?" položila v sobotu na proteste otázku Emilija Milenkovičová, ktorá patrí k študentským lídrom. "My len chceme, aby bolo náš hlas počuť aspoň v hlasovacích miestnostiach," dodala a poďakovala sa kolegom, ktorí dokázali vydržať 24-hodinovú pouličnú blokádu.
Hlavná opozičná proeurópska koalícia Srbsko proti násiliu, ako aj ďalšie skupiny a iniciatívy vravia, že vo voľbách sa stalo veľa nezrovnalostí - podľa nich napríklad protiprávne hlasovali etnickí Srbi zo susednej Bosny a Hercegoviny (BaH), ktorých do Belehradu priviezli autobusmi. Nezrovnalosti hlásili aj medzinárodní pozorovatelia a niekoľko západných krajín vyjadrilo obavy z priebehu volieb.
Sobotňajšie protesty sú pokračovaním prvej 24-hodinovej blokády ulíc v centre Belehradu, ktorú podnikli prevažne študenti organizovaní v rámci hnutia Borba (Boj). To vyzýva na anulovanie výsledkov volieb a na konanie nových.
Organizátori protestov žiadajú pomoc Európskej únie a tiež zriadenie nezávislej vyšetrovacej komisie, ktorá by sa zaoberala údajnými nezrovnalosťami. Žiadajú aj spravodlivé podmienky vo voľbách a usporiadanie nových volieb do šiestich mesiacov.
Novým premiérom S. Macedónska bude po prvý raz etnický Albánec
Skopje 28. januára (TASR) – Severomacedónsky parlament zvolil v nedeľu za nového dočasného premiéra Talata Xhaferiho. Šesťdesiatjedenročný politik sa stal prvým etnickým Albáncom, ktorý povedie vládu tejto balkánskej krajiny.
Prechodná vláda bude vo funkcii 100 dní do parlamentných volieb vyhlásených na 8. mája. Jej súčasťou budú na základe zákona zameraného proti volebným manipuláciám aj ministri nominovaní opozíciou.
Xhaferi (po macedónsky Džaferi) získal podporu 65 zo 120 členov parlamentu, poslanci hlavnej opozičnej strany VMRO-DPMNE nehlasovali. "Budem sa zasadzovať za etnickú rovnováhu a harmóniu medzi komunitami," povedal poslancom na zasadnutí, na ktorom hovoril po macedónsky i albánsky.
Albánci tvoria asi štvrtinu z 1,8 milióna obyvateľov Severného Macedónska. Od vyhlásenia nezávislosti krajiny od bývalej Juhoslávie v roku 1991 pretrvávalo medzi väčšinovou populáciou a albánskou menšinou napätie. V roku 2001 prerástlo do šesťmesačného ozbrojeného konfliktu s albánskymi povstalcami, ktorý sa skončil po intervencii medzinárodného spoločenstva. Dosiahnutá dohoda poskytla väčšie práva etnickým Albáncom, ktorí sa sťažovali na diskrimináciu. Obe komunity odvtedy žijú v pomernom pokoji bez vážnych incidentov, priblížila AFP.
Xhaferi je členom najväčšej albánskej strany v krajine, Demokratického zväzu za integráciu (DUI), ktorá je súčasťou vládnych koalícií už viac ako 20 rokov. V minulosti bol ministrom obrany, posledných takmer sedem rokov pôsobil ako predseda parlamentu.
Spolu s parlamentnými voľbami sa v Severnom Macedónsku bude konať aj druhé kolo prezidentských volieb. Prvé je naplánované na 24. apríla.
Doterajší premiér Dimitar Kovačevski odstúpil z funkcie vo štvrtok. Predstaviteľ Sociálnodemokratického zväzu Macedónska bol na čele vlády od januára 2022, keď nahradil straníckeho kolegu Zorana Zaeva. Ten oznámil demisiu v októbri 2021 po slabom výsledku strany v komunálnych voľbách.
Čínska spoločnosť Zijin, ktorá pred piatimi rokmi prevzala srbskú štátnu baňu, nedávno vykázala najvyšší zisk zo všetkých spoločností pôsobiacich v krajine.
Miestni obyvatelia priznávajú, že ich spoločnosť Zijin zamestnala, ale netaja sa rozpakmi či otvoreným hnevom nad nedostatkom alternatív. "Neradi pre nich pracujeme," hovoria.
"Každý deň dochádza k výbuchom. Vypúšťajú do vzduchu celú Mendelejevovu tabuľku!" V regióne sa opakovane konali protesty kvôli otravám olovom, arzénom a ortuťou, pričom množstvo oxidu siričitého 15-krát prekračuje povolený limit.
Protestujúci prirovnávali štrajky proti čínskej spoločnosti k "boju proti kolonializmu" v Kongu. "Nie sme proti žiadnemu priemyslu alebo národu, ale sme proti čínskej spoločnosti, ktorá sem prišla, aby nás vykorisťovala," hovorí jeden z dedinčanov
Srbské orgány sa do rokovaní nezapájajú, pričom čínskej spoločnosti umožňujú vyvíjať nátlak na jednotlivých dedinčanov, aby sa vzdali svojej pôdy bez primeranej kompenzácie.
Srbsko sa chystá kúpiť od Francúzska tucet stíhačiek Rafale za 3 miliardy eur, čo by bol najväčší zbrojný obchod v krajine a symbol jej záväzku voči Západu, píše denník Financial Times (FT).
Podľa zdroja zo srbského ministerstva obrany je zmluva dohodnutá na viac ako 90 %, pričom finančné podrobnosti sa ešte musia dohodnúť.
Srbsko sa pri nákupe vojenského vybavenia, najmä lietadiel, tradične spoliehalo na Rusko, teraz však svoje nákupy diverzifikuje. "Spoliehali sme sa na sovietske projekty, ale máme určité problémy spojené s potrebou údržby tohto vybavenia. Vzhľadom na geopolitické okolnosti je teraz nemožné kúpiť čokoľvek z Ruska, aj keď by sme chceli," vysvetlil respondent.
https://www.rbc.ru/politics/14/04/2024/661bd2c09a79476c9af46f93
Politico: V Chorvátsku posilnil svoju pozíciu proruský balkánsky Trump
Vo včerajších parlamentných voľbách sa strana chorvátskeho prezidenta Zorana Milanovića umiestnila na druhom mieste.
Píše denník „Politico“.
Tento významný výsledok umožní politikovi, ktorý kritizoval NATO a EÚ a tiež bol proti podpore Ukrajiny, ovplyvniť budúce smerovanie Záhrebu.
Chorvátsky „excentrický“ prezident Zoran Milanović, prezývaný balkánsky Trump, sa stal významnou osobnosťou krajiny. V parlamentných voľbách sa jeho strane podarilo obsadiť druhé miesto v počte získaných hlasov, čo jej umožňuje ovplyvňovať zostavovanie ďalšej vlády a meniť politické smerovanie Záhrebu.
Milanović vzbudil medzinárodnú pozornosť kritikou NATO a Európskej únie. Okrem toho obvinil Kyjev z používania fašistického pozdravu „Slava Ukrajine“. Politikova rétorika zrejme u voličov zarezonovala. Prejavili rekordnú podporu jeho Sociálnodemokratickej strane (SDP), ktorá bola dlhé roky v úzadí.
?Analytici prirovnávajú Milanovićov rýchly nárast popularity a prípadný návrat na post premiéra k „slovenskému scenáru“, pričom uvádzajú paralely s nedávnym znovuzvolením Roberta Fica. Obaja sa držia proruského postoja a sú proti jednotnej politike bloku voči Ukrajine.
Doteraz bola podpora západných aliancií v Chorvátsku „neotrasiteľná“. Záhreb bol považovaný za spoľahlivého podporovateľa ukrajinskej vlády v Bruseli, ale teraz sa tento postoj môže zmeniť pod vplyvom Milanovića a jeho strany, obáva sa „Politico“.
Proti rezolúcii OSN k Srebrenici v Srbsku protestovali pomocou zvonov
Belehrad 23. mája (TASR) - Po celom Srbsku sa vo štvrtok rozozvučali zvony v pravoslávnych chrámoch. Išlo o protest proti hlasovaniu OSN o rezolúcii o vyhlásení medzinárodného dňa na pamiatku genocídy v Srebrenici v roku 1995, ktoré sa uskutoční vo štvrtok na pôde Valného zhromaždenia OSN.
Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) na svojom webe píše, že srbská pravoslávna cirkev označila návrh rezolúcie za amorálny, pričom vyslovila predpoklad, že cieľom predkladateľov je označiť srbský ľud za páchateľov genocídy.
V konečnom návrhu rezolúcie, ktorý predložili Nemecko a Rwanda, sa pritom nespomína ani srbský ľud, ani kolektívna zodpovednosť. Ani tento fakt však nezastavil intenzívny lobing proti prijatiu tejto rezolúcie, ktorý podporili bosnianskosrbský prezident Milorad Dodik a populistický prezident susedného Srbska Aleksandar Vučič.
Dokument okrem iného vyzýva na bezvýhradné odsúdenie akéhokoľvek popierania genocídy v Srebrenici, ako aj činov, ktoré oslavujú odsúdených za vojnové zločiny, vrátane osôb zodpovedných za genocídu v Srebrenici, dodala stanica RFE/RL.
Predsedníčka Helsinského výboru pre ľudské práva Sonja Biserková v rozhovore pre RFE/RL pripomenula, že srbská pravoslávna cirkev popieraním genocídy v Srebrenici nesie veľkú časť zodpovednosti za spolužitie budúcich generácií v regióne západného Balkánu.
"Odovzdáva sa to novým generáciám, ktoré za to nenesú zodpovednosť, ale sú naformátované v tom hodnotovom systéme, a teda nie sú pripravené na nejaké spolužitie, čo je potrebné vzhľadom na orientáciu Srbska na členstvo v Európskej únii," dodala.
AP dodala, že medzinárodným dňom pripomenutia si genocídy v Srebrenici v roku 1995 bude 11. júl. O návrhu rezolúcie má 193-členné Valné zhromaždenie OSN hlasovať v New Yorku vo štvrtok ráno (miestneho času).
Vraždenie v Srebrenici bolo krvavým vyvrcholením vojny v Bosne v rokoch 1992-95, ktorá vypukla po rozpade vtedajšej Juhoslávie a rozpútala nacionalistické vášne. Územné ambície v Bosne postavili tamojších Srbov proti dvom ďalším dominantným etnikám - Chorvátom a Moslimom.
Srbsko aj bosnianski Srbi popierajú, že by v Srebrenici došlo ku genocíde viac ako 8000 bosnianskych Moslimov, hoci to potvrdili dva súdy OSN. Rovnaký postoj zastáva aj pravoslávna cirkev v Srbsku, ktorá vraždenie v Srebrenici označuje za "zločin veľkého rozsahu".
Viaceré balkánske štáty zasiahol masívny výpadok elektriny, príčiny zisťujú
21. 6. 2024
Masívny výpadok elektriny zaznamenali v piatok (21. 6.) krátko po poludní viaceré balkánske štáty. Výpadok zasiahol Čiernu Horu, Bosnu a Hercegovinu, Albánsko a veľkú časť Chorvátska.
Príčiny výpadku elektriny zatiaľ nie sú známe, informoval o tom chorvátsky denník Dnevnik.
V dôsledku výpadku nefungovali semafory, platobné terminály, zastavili sa električky aj vodné čerpadlá. Úrady uviedli, že nemocnice využili generátory a pacienti neboli ohrození.
Dodávky sa prerušili na viac ako hodinu a ešte ich kompletne neobnovili. Miestne médiá postupne oznamujú mestá, v ktorých sa to podarilo.
Čiernohorská tlačová agentúra (MINA) potvrdila výpadky v rámci Čiernej Hory, ako aj v Albánsku, Bosne a Hercegovine a významnej časti Chorvátska.
„Prenosová sústava Čiernej Hory (CGES) v spolupráci s kolegami z okolia pracuje na riešení problému a zabezpečení dodávok elektriny pre všetkých spotrebiteľov,“ uviedla v oznámení. Prenosové sústavy jednotlivých štátov sú medzi sebou prepojené a problémy jedného štátu ovplyvňujú aj tie ostatné.
Chorvátsky minister hospodárstva Ante Šušnjar a riaditeľ úseku riadenia elektrizačnej sústavy HOPS Danko Blaževič na tlačovej konferencii informovali, že chorvátska sústava nie je poškodená a do prevádzky uviedli všetky výrobné kapacity.
Prvotné informácie hovorili o poruche alebo požiari prenosovej sústavy v Čiernej Hore, odkiaľ sa výpadok ďalej rozšíril. V oblasti sú momentálne horúčavy s teplotami okolo 40 stupňov Celzia. Príčinu výpadku zatiaľ úrady nepotvrdili.
Belehrad 3. júla (TASR) - Dovedna 24 mladých ľudí utrpelo v utorok neskoro večer zranenia pred obľúbeným nočným klubom v chorvátskom letovisku Split, keď sa rozbila časť sklenenej fasády pri vchode.
Väčšinu zo zranených tvorili dovolenkári z Nemecka či Švédska, ktorí v rade pred klubom čakali na vstup. Utrpeli rezné rany z roztriešteného skla, informovali miestne médiá a lekári.
Väčšinu zranených po ošetrení na mieste poslali domov. Hospitalizovaní zostali len dvaja ľudia, a to 20-ročný mladík a 16-ročné dievča. Úrady v stredu informovali, že sú v stabilizovanom stave.
Podľa prvotných zistení z vyšetrovania sa sklenená fasáda rozbila zrejme v dôsledku náporu veľkého počtu ľudí.
DPA pripomína, že Split je najväčším mestom v Dalmácii a v lete v ňom dovolenku trávia milióny ľudí.
Nočnému klubu v Splite sa rozbila sklenená fasáda, zranilo sa 24 ľudí
—
Slovinská opozícia žiada ústavný súd, aby preskúmal uznanie PalestínyĽubľana 3. júla (TASR) - Slovinská stredopravicová opozícia požiadala ústavný súd, aby preskúmal slovinské uznanie Palestíny. Tamojší parlament ho schválil jednomyseľným hlasovaním začiatkom júna, opozícia hlasovanie bojkotovala, informuje TASR podľa tlačovej agentúry STA.
Slovinská demokratická strana (SDS) ako najväčšia opozičná strana sa na ústavný súd v prípade uznania Palestíny obrátila spolu s kresťanskosociálnym Novým Slovinskom (NSi), uvádza sa v tlačovej správe, ktorú SDS vydala v stredu. Strany chcú, aby rozhodnutie o uznaní Palestíny súd zrušil ako neústavné, pretože sa zneužil rokovací poriadok parlamentu.
Slovinsko uznalo palestínsky štát 4. júna po búrlivom rokovaní v parlamente. SDS vtedy navrhla vypísanie konzultatívneho referenda v snahe odložiť hlasovanie o 30 dní v súlade s predchádzajúcou parlamentnou praxou. Vládna koalícia sa to rozhodla obísť iným výkladom článku o rokovacom poriadku Národného zhromaždenia. Opozícia a niektorí právni experti to skritizovali ako zneužitie parlamentného postupu.
Slovinská opozícia žiada ústavný súd, aby preskúmal uznanie Palestíny
Priechod medzi Gréckom a Severným Macedónskom uzavreli pre požiare
Skopje 18. júla (TASR) - Hraničný priechod medzi macedónskou Bogorodicou a gréckym Evzoni v stredu uzavreli pre šíriace sa lesné požiare v jeho blízkosti. Priechod využívajú najmä turisti smerujúci do Grécka. Počas letnej sezóny ním denne prejde viac ako 20.000 vozidiel. TASR informáciu prevzala z agentúry AFP.
„Vyzývame občanov, aby nejazdili smerom k hraniciam, kým nebude požiar uhasený a dopravná situácia sa nevráti do normálu,“ uviedlo macedónske ministerstvo vnútra.
Miestne médiá informovali, že oblasť je zahalená dymom a na macedónskej strane uviazli desiatky áut. Grécky hasičský zbor uviedol, že v okolí zasahuje 39 hasičov s 12 vozidlami a vrtuľníkom.
Séria ničivých lesných požiarov zasiahla Severné Macedónsko uplynulý týždeň. Plamene sa rýchlo šíria a za posledných 24 hodín nahlásili desiatky nových ohnísk. Najväčší požiar sa tiahne oblasťou dlhou 30 kilometrov. Pomoc s hasením už prisľúbili Srbsko, Čierna Hora, Chorvátsko, Rumunsko a Turecko.
Požiare vznikajú najmä pre vlnu horúčav, ktorá tento týždeň zasiahla Balkán a Južnú Európu. Na niektorých miestach v krajine teploty stúpajú nad 40 stupňov Celzia.
Na víkendovom mimoriadnom zasadnutí macedónska vláda vyhlásila krízový stav z dôvodu zvýšeného výskytu lesných požiarov. Schválila aj vyslanie zložiek polície a armády na pomoc preťaženým hasičom. Od pondelka taktiež platí zákaz vstupu do lesov a horských oblastí v celej krajine.
Priechod medzi Gréckom a Severným Macedónskom uzavreli pre požiare
—
Odleteli české vrtuľníky, ktoré pomôžu s hasením požiarov v Bulharsku
Praha 17. júla (TASR) - Z Česka v stredu ráno vyrazili dva vrtuľníky, ktoré budú pomáhať s hasením lesných požiarov v Bulharsku. Potvrdil to šéf komunikácie Hasičského záchranného zboru Martin Kavka na sociálnej sieti X. Česko pomoc vyslalo na základe bulharskej žiadosti v rámci mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Do pomoci sa okrem hasičov zapojila aj polícia, ktorá poskytla svoj vrtuľník Bell 412, ktorý sa používal aj pri hasení požiaru v Českom Švajčiarsku v lete 2022. Kapacita jeho bambivaku je 900 litrov. "Vrtuľník polície odletel s pražskými hasičmi o siedmej hodine ráno z Ruzyne, druhý vrtuľník Black Hawk potom z letiska pri Mělníku krátko po deviatej hodine," napísal Kavka.
Na miesto by podľa HZS mali doraziť vo večerných hodinách. Okrem techniky Česko do Bulharska vysiela aj leteckých záchranárov a pozemný podporný tím s dvomi veľkokapacitnými nádržami. Vyslaný tím bude miestnym hasičom pomáhať pri rozsiahlych požiaroch v Starozagorskej oblasti.
Vrtuľník Black Hawk má na letné mesiace zazmluvnený český rezort vnútra a rezort životného prostriedia. "Ten má výhodu, že jeho bambivak má objem cez 3000 litrov. Oba vrtuľníky budú nasadené na letecké hasenie v neprístupnom teréne podľa požiadaviek bulharskej strany," povedal vo vysielaní ČT24 Kavka. Dodal, že počítajú s dĺžkou nasadenia niekoľko dní, najdlhšie týždeň až desať dní.
Úrady v Bulharsku vyhlásili pre požiare čiastočný stav núdze a evakuovali obyvateľov v dotknutých oblastiach. Situáciu okrem vysokých teplôt komplikuje aj silný vietor. Českí hasiči pomáhali aj vlani pri hasení rozsiahlych požiarov v Grécku.
Odleteli české vrtuľníky, ktoré pomôžu s hasením požiarov v Bulharsku
Počas prehliadky vozidla zastrelili v Srbsku policajta
Belehrad 18. júla (TASR) - Jedného policajta zabil a ďalšieho zranil neznámy strelec v Srbsku neďaleko hraníc s Bosnou a Hercegovinou. K incidentu podľa srbského ministerstva vnútra došlo vo štvrtok neďaleko mesta Loznica. Minister vnútra Ivica Dačič tvrdí, že mohlo ísť o teroristický útok spojený s Kosovom. Priština to odmieta.
Incident sa odohral počas rutinnej prehliadky vozidla. "Pri vystupovaní z vozidla jedna osoba vystrelila zo zbrane, pričom zasiahla policajta Nikolu Krsmanoviča do hrude a policajta Vjekoslava Iliča do ramena a následne utiekla," uviedlo ministerstvo vnútra. Oboch policajtov previezli do neďalekej nemocnice, v ktorej však Krsmanovič zomrel.
Dačič dodal, že by mohlo ísť o teroristický útok z Kosova, srbskej provincie, ktorá v roku 2008 vyhlásila nezávislosť. Srbsko nezávislosť Kosova neuznáva a medzi Prištinou a Belehradom dlhodobo pretrváva napätie.
"Nemôže to byť náhoda. Je to organizovaný útok," uviedol Dačič. Dodal, že prokuratúra bude prípad posudzovať ako teroristický útok zo strany Kosovčanov. Svoje tvrdenie však nepodložil žiadnymi dôkazmi. AFP upozorňuje, že tento incident môže zvýšiť napätie medzi Srbskom a Kosovom.
Kosovská vláda obvinenie okamžite odmietla. Kosovský premiér Albin Kurti uviedol, že incident by sa nemal politizovať. "Je potrebné postupovať profesionálne a podľa zákona," zdôraznil.
Srbská polícia uviedla, že na mieste činu našla kosovský pas a nemecký občiansky preukaz. Prokuratúra v neďalekom meste Šabac pre AFP uviedla, že vodiča vozidla zadržali, avšak strelec je stále na úteku.
Do pátrania po páchateľovi nasadili špeciálne jednotky vrátane helikoptéry a dronov. Na svojom území sa do neho zapojili aj bosnianske zložky.
Zóna okolo hranice s Bosnou je populárnou migračnou trasou pre ľudí, ktorí sa snažia dostať do západnej Európy cez Balkán. V oblasti preto pôsobí množstvo prevádzačov.
Minulý rok Srbskom otriasli viaceré masové streľby vrátane masakry v škole v Belehrade, pri ktorej zahynulo desať ľudí.
Počas prehliadky vozidla zastrelili v Srbsku policajta
—
krsmano - bosn. pokrstený
vjekoslav - chorv. "staroslovienčina"
Vjekosla - chorv. "staroveký"
/možno to nie je správny preklad, ale takto mi to vypľul prekladač/
Ilič od Eliáš "môj boh je Jahve"; Eliáš - patrón Bosny a Hercegoviny Elijah - Wikipedia
—
skoro ako narážka na Nikolu Iločka Újlaki Miklós – Wikipédia
—
Loznica - čestný občan - Putin
Šabac
doplnenie:
Vrah policajtov bol zabitý.
Cestoval s dokladmi na meno brata Artana, volal sa Faton Hajrizi. Faton pred 2 týždňami utiekol z väzenia.
Dacic: Police officer's killer shot dead by police
https://www.koha.net/en/index.php/kronike/426420/vritet-nje-polic-ne-serbi-daciqi-thote-se-i-dyshuari-eshte-nje-kosovar
—
Faton - šťastie 
Faton als Vorname: Bedeutung, Herkunft, Bewertung | kidsgo
Artan - "zlatý" 
hajri - poď /alb./
hajr - zbohom /chorv./
V prvom článku je raz zle uvedené priezvisko ako Hajziri, pričom hajzir v hindčine znamená "pútnik".
Chorvátsky premiér kritizuje primátora Dubrovníka za ustašovský pokrik
Záhreb 22. júla (TASR) - Chorvátsky premiér Andrej Plenkovič v pondelok kritizoval primátora mesta Dubrovník, ktorý na verejnosti vyslovil slogan ultranacionalistického režimu ustašovcov z druhej svetovej vojny.
Mato Frankovič, člen Plenkovičovho Chorvátskeho demokratického spoločenstva (HDZ), v nedeľu v meste Imotski pri príležitosti otvorenia pamätného parku veteránov vojny za nezávislosť Chorvátska v 90. rokoch minulého roka zakončil svoj prejav slovami "Za dom spremni!" (Za vlasť, pripravený!).
Tento slogan sa považuje za chorvátsky ekvivalent starej nemeckej frázy "Seig Heil" (Sláva víťazstvu), ktorá sa používala počas nacistického režimu ako všeobecný pozdrav.
/pozn.: správne Sieg Heil Sieg Heil – Wikipedie
/
Frankovič v reakcii na ostrú kritiku zo strany opozície argumentoval, že ustašovský slogan nepoužil "v kontexte druhej svetovej vojny", ale vojny za nezávislosť Chorvátska od Juhoslávie v rokoch 1991 - 1995. Vtedy sa k pokriku hlásili chorvátske polovojenské jednotky HOS.
Premiér Plenkovič to v pondelok označil za politicky neprijateľné. Podľa neho HDZ ani vláda neukončujú svoje prejavy týmto sloganom. Dodal, že o vyvodení dôsledkov voči primátorovi Dubrovníka rozhodnú úrady.
Pronacistický režim ustašovcov v súlade so svojimi rasovými zákonmi perzekvoval a zavraždil stovky tisíc etnických Srbov, Židov, Rómov i niektorých Chorvátov.
AFP píše, že v Chorvátsku v uplynulých rokoch narastá miera tolerancie pre toto obdobie histórie a kritici obviňujú úrady, že používanie symbolov ustašovcov netrestajú.
Hoci bol Nezávislý štát Chorvátsko počas druhej svetovej vojny fakticky pod kontrolou nacistického Nemecka, sympatizanti s vtedajším režimom v súčasnosti vnímajú ustašovcov ako de facto zakladateľov aj dnešného štátu.
Chorvátsky premiér kritizuje primátora Dubrovníka za ustašovský pokrik
Ďalšie balkánske iskrenie:
V skladoch s pyrotechnikou v Bulharsku došlo k výbuchom, hlásia obete
Sofia 26. júla (TASR) - Pri štvrtkovej sérii výbuchov v šiestich skladoch zábavnej pyrotechniky neďaleko bulharského hlavného mesta Sofia zahynul najmenej jeden človek a ďalší utrpel ťažké zranenia. Informoval o tom tamojší minister vnútra Kalin Stojanov a dodal, že dvaja ľudia sú nezvestní, píše TASR na základe agentúry AFP.
Výbuchy nastali vo štvrtok v meste Elin Pelin približne 24 kilometrov juhovýchodne od Sofie. Pôvodne informácie hovorili o najmenej dvoch zranených.
Stojanov však uviedol, že 49-ročný muž zomrel po hospitalizácii s ťažkými popáleninami a zraneniami spôsobenými nadýchaním sa dymu. Minister dodal, že lekári sa snažia zachrániť jeho 20-ročnú dcéru, ktorá utrpela popáleniny na viac ako 85 percentách tela, ale šance sú nízke. Podľa Stojanovových slov boli v čase výbuchov v sklade aj dvaja muži vo veku 60 a 22 rokov, ktorí sú nezvestní.
Výbuchy v Elin Pelin vyvolali poplach a úrady evakuovali z bezprostrednej blízkosti horiacich skladov 150 ľudí. Príčina explózií naďalej nie je známa. Starosta mesta Ivajlo Simeonov povedal, že obyvatelia sa nemusia obávať, keďže v skladoch nebola nijaká ostrá munícia. Mali by si však dávať pozor na prípadné úlomky.
Televízia odvysielala zábery, v ktorých zaznela séria výbuchov a bolo vidieť oblaky sivého dymu, ktoré sa z miesta valili niekoľko hodín po prvej explózii vo štvrtok večer.
V skladoch s pyrotechnikou v Bulharsku došlo k výbuchom, hlásia obete
—
Chorvátsko vyhlásilo troch čiernohorských politikov za nežiaduce osoby
Záhreb 25. júla (TASR) - Chorvátske úrady v utorok vyhlásili troch vysokopostavených koaličných politikov v Čiernej Hore za nežiaduce osoby. Urobili tak v súvislosti s ich úlohou pri prijatí uznesenia čiernohorského parlamentu, v ktorom poslanci označili vraždy v koncentračnom tábore Jasenovac počas druhej svetovej vojny za genocídu. TASR informáciu prevzala z agentúry AP, portálu European Western Balkans a vyhlásenia chorvátskeho ministerstva zahraničných vecí.
V diplomatickej nóte chorvátske ministerstvo zahraničných vecí informovalo Čiernu Horu, že predseda parlamentu Andrija Mandić, poslanec Milan Knežević a podpredseda vlády Aleksa Bečić majú zakázaný vstup do Chorvátska.
Všetci traja politici patrili medzi hlavných podporovateľov uznesenia, ktoré koncom júna prijal čiernohorský parlament a ktoré označilo vraždy v koncentračnom tábore Jasenovac za genocídu.
Tábor Jasenovac zriadil počas druhej svetovej vojny chorvátsky režim ustašovcov, ktorý kolaboroval s nacistickým Nemeckom. Podľa odhadov ustašovci v Jasenovaci zavraždili viac ako 77.000 väzňov najmä srbského, židovského a rómskeho pôvodu.
Záhreb vo svojom stanovisku uviedol, že uznesenie čiernohorského parlamentu je neakceptovateľné, nevhodné a nepotrebné a jeho zámerom nie je uctiť si pamiatku obetí, ale zneužiť ju na krátkodobé politické ciele.
"Ich konanie nemožno v žiadnom prípade považovať za dobre mienené a nie je ani v súlade s deklarovaným cieľom Čiernej Hory, ktorým je členstvo v Európskej únii," uvádza ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení.
Diskusia ohľadom rezolúcie o tábore Jasenovac v Čiernej Hore začala po tom, čo Podgorica podporila uznesenie Valného zhromaždenia OSN, ktoré označilo masaker Bosniakov v Srebrenici za genocídu. V roku 1995 ho vykonali srbské jednotky, ktoré zavraždili viac ako 8000 Bosniakov.
V Čiernej Hore žije viac ako 600.000 Srbov. Prosrbské strany, ktoré majú v súčasnosti v parlamente väčšinu, preto požadovali prijatie podobného uznesenia aj ohľadom tábora Jasenovac.
Analytici pre portál European Western Balkans upozorňujú, že prijatím uznesenia sa protieurópske strany v Čiernej Hore pravdepodobne snažia spomaliť integračný proces s EÚ vytvorením napätia medzi Podgoricou a Záhrebom.
Chorvátsko vyhlásilo troch čiernohorských politikov za nežiaduce osoby
—
23.7.24
Srbsko:
„Západ raději bojuje na dálku, využívá jiné země a investuje finanční prostředky, nyní není připraven na přímou konfrontaci s Ruskou federací.
Myslím si však, že brzy připraveni budou. Západ se již na konflikt s Ruskem připravuje ve zrychleném tempu a děje se to rychleji, než si mnozí lidé mohou myslet. Vidíme to na jejich vojenských přípravách. Připravují se na vojenský konflikt,“ řekl Vučič v televizním kanálu Pink TV.
Srbský prezident také poznamenal, že dokud nedojde k výrazným ztrátám mezi západními vojáky, neznepokojuje je počet mrtvých Ukrajinců.
Podle jeho názoru je vojenský zájem Západu způsoben tím, že Rusko disponuje významnými přírodními zdroji, jako jsou ropa, plyn, fosfáty, zlato a stříbro. Vučič také zmínil, že některé skandinávské země se domnívají, že si Rusko „nezaslouží“ tak rozsáhlá území, protože „by měla patřit celému světu“.
Zdroj: https://rusvesna.su/news/1721631359
Pozri Vučič - 14.jún:
29.7.24
Hasiči na vrchu Križevac. Foto: Facebook
Požiar vypukol v sobotu ráno na vrchu Križevac. Agentúra KathPress informuje, že hora je nateraz uzavretá zrejme z dôvodu vysokých teplôt a sucha, ktoré by mohli plamene znovu oživiť.
Hasiace práce sa ukázali ako náročné, keďže hora s výškou 520 metrov nad morom je ťažko prístupná a po skalnatej ceste na vrchol sa nedá prejsť vozidlom. Podľa správ museli hasiči sami vyniesť všetko vybavenie na miesto požiaru.
Nasadených bolo aj niekoľko cisternových vozidiel a hasičský vrtuľník. V okolí neďalekého mesta Mostar prebiehali v dôsledku požiarov viaceré hasičské operácie súčasne.
Krížová hora (Križevac, Kreuzberg) v bosnianskom Medžugorí bola cieľom pútnikov v regióne už dávno predtým, ako sa v roku 1981 začali objavovať správy o mariánskych zjaveniach.
Biely, desať metrov vysoký betónový kríž postavili farníci pri príležitosti 1 900. výročia Ježišovej smrti na kríži v roku 1933 a v priesečníku krížových trámov sa nachádzajú relikvie Kristovho kríža, ktoré pri tejto príležitosti daroval Vatikán.
Požiar vypukol len niekoľko dní pred začiatkom mládežníckeho festivalu Mladifest, ktorý sa považuje za vrchol roka v Medžugorí. Na týždňovom stretnutí mladých, ktoré sa začína vo štvrtok 1. augusta, sa očakáva niekoľko desiatok tisíc mladých ľudí z celej Európy a viac ako 500 kňazov. Záverečná bohoslužba stretnutia sa už tradične koná na Križevaci.
Požiar v Medžugorí sa podarilo uhasiť, vrch je pre pútnikov dočasne uzavretý
Srbské pobočky pošty na severe Kosova zažili policajné razie
Priština 5. augusta (TASR) - Kosovské policajné zložky v pondelok vykonali razie v najmenej deviatich pobočkách srbskej pošty neďaleko hraníc Kosova so Srbskom. Belehrad toto konanie označil za nezákonné.
Polícia uzavrela priestory pobočiek po tom, čo zamestnancom umožnila vziať si osobné veci a odísť. "Na severe Kosova prebieha policajná akcia na základe podozrenia, že pobočky pošty fungujú nelegálne, bez registrácie a licencie," uviedla kosovská polícia vo vyhlásení. "Doteraz bolo identifikovaných deväť miest, kde nelegálne pošty pôsobili," dodala.
V reakcii srbské ministerstvo informácií a telekomunikácií uviedlo, že "je to ďalší príklad otvoreného prejavu sily a nezákonného konania dočasných samosprávnych inštitúcií v Prištine."
Koordinované razie kosovskej polície v budovách srbskej pošty pravdepodobne ešte viac ochromia služby, ktoré pošta poskytuje etnickým Srbom v severnom Kosove. Pobočky srbskej pošty miestni Srbi využívajú na prijímanie finančných prostriedkov vrátane dôchodkov a na prevod peňazí do inštitúcií v Srbsku, pripomína AFP.
Zvýšené napätie medzi Srbskom a Kosovom pretrváva už niekoľko mesiacov. Priština začiatkom tohto roka prijala nové pravidlá, na základe ktorých sa euro stalo jedinou zákonnou menou v Kosove a používanie srbského dinára bolo de facto zakázané.
Tento krok vyvolal pobúrenie v Belehrade, ktorý financuje paralelný systém zdravotníctva, vzdelávania a sociálneho zabezpečenia pre srbskú menšinu v Kosove.
Kosovo, v ktorom žijú prevažne Albánci, vyhlásilo jednostranne nezávislosť od Srbska vo februári 2008, Belehrad ho však stále považuje za svoju provinciu. Z približne 1,8 milióna obyvateľov Kosova je asi 120.000 etnických Srbov, z ktorých je väčšina lojálnych Belehradu a odmieta rozhodnutia Prištiny.
Srbské pobočky pošty na severe Kosova zažili policajné razie
—
Bulharsko čakajú ďalšie predčasné parlamentné voľby
Sofia 5. augusta (TASR) - Bulharská strana Je taký národ (ITN) sa v pondelok vzdala mandátu na zostavenie vlády, keďže nedokázala nájsť partnerov na zloženie stabilnej vládnej koalície. Krajinu tak čakajú už siedme parlamentné voľby za uplynulé tri roky.
ITN sa umiestnila v júnových predčasných parlamentných voľbách až na šiestom mieste a v 240-člennom parlamente má len 16 poslancov. Mandát na zloženie vlády dostala od prezidenta Rumena Radeva 29. júla po tom, ako sa vládu nepodarilo zostaviť alianciám strán Občania za európsky rozvoj Bulharska a Zväz demokratických síl (GERB-SDS), ani Pokračujeme v zmene - Demokratické Bulharsko (PP-DB).
"Zistili sme, že nemáme spoločné ciele... Takže vraciame nenaplnený mandát," oznámil líder ITN Toško Iordanov bulharskému prezidentovi.
Radev musí teraz vymenovať dočasného premiéra a má niekoľko dní na vypísanie siedmich predčasných parlamentných volieb od roku 2021, ktoré sa musia uskutočniť do dvoch mesiacov. "Špirála bezvýsledných volieb pokračuje... a (to) spôsobuje nielen podráždenie, ale spúšťa aj množstvo deštruktívnych procesov," uviedol prezident Radev.
Bulharsko je najchudobnejšou členskou krajinou Európskej únie s vysokou mierou korupcie. Krajinu sužuje politická nestabilita od roku 2020, keď protikorupčné protesty viedli k pádu vlády vedenej stranou GERB.
V júnových voľbách, ktoré sa konali paralelne s voľbami do Európskeho parlamentu, zvíťazila aliancia GERB-SDS, ktorá získala 68 kresiel v parlamente. PP-DB skončila s 39 poslancami druhá. Obe aliancie sú orientované pro-európsky a pro-podnikateľsky, majú však množstvo vzájomných sporov aj osobnú rivalitu.
Bulharsko by pritom potrebovalo stabilnú a dobre fungujúcu vládu, ktorá by urýchlila prísun eurofondov na budovanie infraštruktúry a posunula krajinu k vstupu do eurozóny a úplnému členstvu v schengenskom priestore.
Zvědavec -- Ve zkratce
