Poslední pamätníci umierajú

Zora
Zora
upravené Sat 15 Apr 2023 v Mimo kategórií #1

Keď všetci poslední pamätníci zomrú, ich spomienky na minulosť odídu s nimi, pokiaľ nenapísali memoáre.

Nedávno som upozornila na 2 úmrtia spojené s USA a Nemeckom:
https://ksbforum.info/discussion/comment/20397/#Comment_20397

Našla som ďalšie podobné správy. Týkajú sa Slovenska a Česka.

12.4.23 /18:18 TASR/

Vo veku 103 rokov zomrel 7. apríla protifašistický odbojár F. Marek
Vo veku 103 rokov zomrel 7. apríla v Žiline protifašistický odbojár František Marek. Bol posledným Slovákom, ktorý počas druhej svetovej vojny po boku talianskych partizánov bojoval proti Benitovi Mussolinimu. Na sociálnej sieti o tom informuje Ministerstvo obrany (MO) SR.
Počas vojny bol František Marek povolaný ako vojak armády vojnového slovenského štátu a prevelený na východný front. "V Bielorusku aj s ostatnými spolubojovníkmi na vlastné oči videl, aké zverstvá páchajú fašisti, po ktorých boku mali bojovať," približuje rezort obrany.
Morálny stav jednotiek sa prudko zhoršoval, Nemci ich vnímali ako nepoužiteľné a prevelili ich do Talianska, kde mali vykonávať opevňovacie práce. Marek od svojej jednotky utiekol spolu s ďalšími štyrmi Slovákmi. Pridali sa k talianskym partizánom a zapojili sa do protifašistického odboja. Bol trikrát väznený, nevyhol sa ani rozsudku smrti. "No ako zázrakom sa mu podarilo utiecť a pokračovať v odboji," približuje ministerstvo.
Vojnovému veteránovi Františkovi Marekovi udelili vlani v januári, pri príležitosti jeho 102. narodenín, vojenské vyznamenanie – Pamätnú medailu ministra obrany 3. stupňa.
RTVS si vo vysielaní pripomenie protifašistického odbojára F. Mareka
Verejnoprávna RTVS si v stredajšom vysielaní pripomenie osobnosť protifašistického odbojára Františka Mareka. Urobí tak o 20.00 h na Dvojke v portréte
František Marek: V odboji proti Mussolinimu zo série Naše storočie.
https://www.teraz.sk/slovensko/vo-veku-103-rokov-zomrel-7-aprila-prot/707285-clanok.html

Nedávno zomrel Emil Boček - mesiac po tom, ako sa stretol s dosluhujúcim prezidentom Zemanom.
https://ksbforum.info/discussion/comment/20387/#Comment_20387

25.3.23
Zomrel Emil Boček, posledný z českých vojnových pilotov RAF
Vo veku 100 rokov zomrel v sobotu český vojnový veterán Emil Boček, ktorý bol príslušníkom československého letectva vo Veľkej Británii. O jeho úmrtí informovalo na sociálnych sieťach brnianske Komunitné centrum pre vojnových veteránov, píše portál Novinky.cz.
"Generál Boček bojoval za to, aby naša krajina bola demokratická, slobodná a nezávislá. Nech odpočíva v pokoji," uviedol na svojom Twitteri český premiér Petr Fiala.
Boček sa narodil vo februári 1923 v Brne. Začal sa učiť za strojného zámočníka, avšak v roku 1939 sa mu podarilo utiecť z okupovaného Československa. Ako 16-ročný následne vstúpil do československej zahraničnej armády vo Francúzsku.
Po evakuácii skončil v Británii, kde absolvoval kurz pre mechanikov, približuje stanica TV Nova na svojej webstránke. Bol prijatý do britského Kráľovského letectva (RAF), a to ako jeden z jeho najmladších. Podľa TV Nova bol zároveň aj posledným z Čechov, ktorí sa k RAF pridali počas druhej svetovej vojny.
Najskôr slúžil ako letecký mechanik v 312. stíhacej peruti a od roku 1944 ako pilot-stíhač letky "B" v československej 310. stíhacej peruti. Absolvoval celkovo 26 operačných letov.
Z armády bol na vlastnú žiadosť prepustený v roku 1946.
Po vojne sa vrátil do Československa a otvoril si autodielňu, pričom pretekal aj na motorkách. Živnosť mu po roku 1948 komunistický režim znárodnil. Následne sa stal zamestnancom spoločnosti Mototechna. Oženil sa v roku 1951. Mal dve deti, dcéru a syna. S výnimkou vojnových rokov prežil celý svoj život v Brne, ktorého "čestným občanom" sa stal v roku 2017.
Armádnym generálom bol menovaný v roku 2019. V rovnakom roku mu bolo udelené aj najvyššie české štátne vyznamenanie - Rad bieleho leva I. triedy. Bol tiež dvojnásobným držiteľom Československého vojnového kríža a rôznych ďalších - českých, československých aj britských - vyznamenaní.
https://www.teraz.sk/zahranicie/zomrel-emil-bocek-posledny-z-ceskyc/703458-clanok.html

4.4.23 mal pohreb.
https://www.teraz.sk/zahranicie/vojnoveho-veterana-bocka-pochovavali/705756-clanok.html

Do tejto smutnej série vekovo zapadá aj hollywoodsky producent židovského pôvodu Walter Mirisch - produkoval kultové filmy Niekto to rád horúce , Sedem statočných , West Side Story či Ružový panter:
https://ksbforum.info/discussion/comment/18842/#Comment_18842

Všetko, čo sa dialo za ich mladosti, možno navždy zabudnúť, prekrútiť, zbagatelizovať.

Kiežby nás bolo dosť, ktorí sa budeme chcieť dozvedieť a dozvedať pravdu, aký život žili ľudia pred 80, 40 rokmi či predvčerom.

Aby pravda neodišla na večnosť ...

Komentáre

  • Zora
    Zora
    ->

    O jednom z posledných:

    Zomrel Benjamin Ferencz / Posledné slová posledného žalobcu z Norimbergu
    https://www.postoj.sk/128511/posledne-slova-posledneho-zalobcu-z-norimbergu

  • Zora
    Zora
    ->

    4.7.23

    Zomrel posledný Francúz, ktorý sa zúčastnil na vylodení v Normandii

    Vo veku 100 rokov zomrel v pondelok /3.7.23/ posledný preživší Francúz, ktorý sa v roku 1944 zúčastnil na vylodení spojencov v Normandii. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

    León Gautier bol jedným zo 177 Francúzov, ktorí sa 6. júna 1944 zúčastnili na vylodení na severe Francúzska. Právo táto vojenská operácia značí začiatok konca dominancie nacistického Nemecka v západnej Európe.

    Gautier slúžil v komande Kieffer zloženého z francúzskych bojovníkov, ktorí bojovali proti nacistom po boku Spojených štátov, Británie a ďalších spojencov aj po tom, čo sa francúzska vláda v roku 1940 vzdala Nemecku.

    Tento francúzsky veterán zomrel v pondelok v nemocnici v meste Caen v Normandii, ležiacom neďaleko pláži, na ktorých sa každoročne konajú spomienkové udalosti venované tamojším krutým bojom.

    O jeho úmrtí informoval Romain Bail, starosta neďalekej obce Ouistreham, v ktorej Gautier žil od 90. rokov. Bail označil Gautiera za miestneho hrdinu, ktorého poznal každý, a horlivého obrancu slobody.

    Gautier sa pripojil k hnutiu Slobodné Francúzsko vedenému generálom Charlesom de Gaullom v roku 1940. Predtým, ako sa zapojil do vylodenia v Normandii, bojoval v Kongu, Sýrii a Libanone. Po vojne sa stal mierovým aktivistom, pričom poukazoval na svoje vojnové skúsenosti.

    "Zabíjate ľudí na druhej strane, ktorí vám nič neurobili, majú rodiny, deti. A za čo?" uviedol Gautier vlani na oslave svojich stých narodenín.

    Vylodenie v Normandii, známe tiež ako deň D, bolo vôbec najväčšou vyloďovanou vojnovou operáciou. Do oblasti invázie bolo vyslaných približne 18.000 výsadkárov a letectvo spojencov poskytlo vzdušnú podporu tisíckam plavidiel, na ktorých sa nachádzalo 130.000 vojakov. Útok viedli Spojené štáty, Británia a Kanada a zúčastnili sa ňom aj vojaci z Austrálie, Belgicka, Československa, Holandska, Francúzska, Grécka, Nového Zélandu, Nórska či Poľska.

    https://www.teraz.sk/zahranicie/francuzsko-vo-veku-100-rokov-zomrel-po/726025-clanok.html


  • Zora
    Zora
    ->

    Americký vojnový veterán zomrel počas cesty na oslavy výročia Dňa D

    Ver-sur-Mer 6. júna (TASR) - Veterán amerického námorníctva z druhej svetovej vojny, ktorý cestoval do Francúzska na oslavy 80. výročia vylodenia v Normandii, zomrel vo veku 102 rokov.

    Robertovi "Al" Persichittimu z Rochestru sa 30. mája počas plavby na lodi smerujúcej do Európy zhoršil zdravotný stav. Následne ho helikoptérou previezli do nemocnice v Nemecku, kde zomrel nasledujúci deň vo veku 102 rokov.

    Vojnového veterána vybralo na podujatie v Normandii Národné múzeum druhej svetovej vojny v New Orleans, ktoré mu cestu zaplatilo a zorganizovalo, informovala CBS News.

    Persichitti bol členom veteránskej organizácie Honor Flight, ktorá potvrdila jeho úmrtie na sociálnych sieťach a uviedla, že "bez váhania statočne slúžil svojej krajine". Ako vojak pôsobil na japonskom ostrove Iótó, ktorý USA dobyli v roku 1945.

    Persichitti po vojne pôsobil ako učiteľ. V roku 2020 ho vtedajší senátor Rich Funke vymenoval za čestného člena Siene slávy veteránov štátu New York.

    https://www.teraz.sk/zahranicie/americky-vojnovy-veteran-zomrel-poca/800211-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253BArticle%253BNaj%25C4%258D%25C3%25ADtanej%25C5%25A1ie%2520%253Btab-last_6h
    https://www.bbc.com/news/articles/cqlle8dljnno

    --

    Byl mezi americkými vojáky, kteří byli 19. února 1945 svědky vztyčení americké vlajky na hoře Suribachi na Iwo Jimě – moment, který se stal jednou z nejslavnějších fotografií zachycených během války.

    https://nypost.com/2024/06/06/us-news/wwii-vet-robert-persichitti-dies-traveling-to-france-for-d-day-commemoration/
    https://en.wikipedia.org/wiki/Raising_the_Flag_on_Iwo_Jima

    --

    Persichitti - korzičtina = prenasledovaný

  • Zora
    Zora
    upravené 10 Aug 20:53 ->

    Zomrel Miroslav Bernat, jeden z posledných duklianskych veteránov

    07.08.2024

    Vo veku 100 rokov zomrel v noci na utorok český vojnový veterán Miroslav Bernat, jeden z posledných účastníkov bojov na Dukle počas 2. svetovej vojny, oznámil historik Jiří Klůc. TASR o tom informuje podľa webového portálu Echo24.

    Bernat bol volyňský Čech, ktorý sa v marci 1944 dobrovoľne prihlásil do československej zahraničnej armády v bývalom Sovietskom zväze. Počas karpatsko-duklianskej operácie bol zranený a neskôr oslobodzoval východné Slovensko.

    Bernat sa narodil 15. februára 1924 v Teremne na dnešnej Ukrajine. K jeho tohtoročným 100. narodeninám mu blahoželalo české ministerstvo obrany.

    Vyučil sa za automechanika. V armáde najprv slúžil ako spojka a potom, ako získal vodičské oprávnenie pre nákladný automobil, slúžil pri 3. mínometnom oddiele 1. delostreleckého pluku ako vodič nákladného vozidla.

    Zúčastnil sa aj na bojoch pri Krosne. Pri obci Zyndranowa utrpel zranenie zápästia. Neskôr sa podieľal na oslobodzovaní Prešova a Liptovského Mikuláša.

    V Liptovskom Mikuláši ochorel na obojstranný zápal pľúc a lekári mu potom diagnostikovali tuberkulózu. Dňa 27. februára 1945 bol od náhradného pluku v Košiciach prepustený na trvalú dovolenku, uviedol Klůc.

    Vo februári 1947 odišiel z Volyne späť do Československa. Najskôr sa usadil v Libočanoch v okrese Louny. Najdlhšiu časť života strávil vo Volevčiciach v okrese Most. Pracoval na štátnych majetkoch a v uhoľnej elektrárni v Počeradoch.

    https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/719877-zomrel-miroslav-bernat-jeden-z-poslednych-duklianskych-veteranov/

    https://www.senior.sk/zomrel-storocny-hrdina-od-dukly/

Kategórie

V tejto diskusii: