Poslední pamätníci umierajú

Zora
upravené Sat 15 Apr 2023 v Mimo kategórií #1#1

Keď všetci poslední pamätníci zomrú, ich spomienky na minulosť odídu s nimi, pokiaľ nenapísali memoáre.


Nedávno som upozornila na 2 úmrtia spojené s USA a Nemeckom:
https://ksbforum.info/discussion/comment/20397/#Comment_20397

Našla som ďalšie podobné správy. Týkajú sa Slovenska a Česka.

12.4.23 /18:18 TASR/

Vo veku 103 rokov zomrel 7. apríla protifašistický odbojár F. Marek
Vo veku 103 rokov zomrel 7. apríla v Žiline protifašistický odbojár František Marek. Bol posledným Slovákom, ktorý počas druhej svetovej vojny po boku talianskych partizánov bojoval proti Benitovi Mussolinimu. Na sociálnej sieti o tom informuje Ministerstvo obrany (MO) SR.
Počas vojny bol František Marek povolaný ako vojak armády vojnového slovenského štátu a prevelený na východný front. "V Bielorusku aj s ostatnými spolubojovníkmi na vlastné oči videl, aké zverstvá páchajú fašisti, po ktorých boku mali bojovať," približuje rezort obrany.
Morálny stav jednotiek sa prudko zhoršoval, Nemci ich vnímali ako nepoužiteľné a prevelili ich do Talianska, kde mali vykonávať opevňovacie práce. Marek od svojej jednotky utiekol spolu s ďalšími štyrmi Slovákmi. Pridali sa k talianskym partizánom a zapojili sa do protifašistického odboja. Bol trikrát väznený, nevyhol sa ani rozsudku smrti. "No ako zázrakom sa mu podarilo utiecť a pokračovať v odboji," približuje ministerstvo.
Vojnovému veteránovi Františkovi Marekovi udelili vlani v januári, pri príležitosti jeho 102. narodenín, vojenské vyznamenanie – Pamätnú medailu ministra obrany 3. stupňa.
RTVS si vo vysielaní pripomenie protifašistického odbojára F. Mareka
Verejnoprávna RTVS si v stredajšom vysielaní pripomenie osobnosť protifašistického odbojára Františka Mareka. Urobí tak o 20.00 h na Dvojke v portréte
František Marek: V odboji proti Mussolinimu zo série Naše storočie.
https://www.teraz.sk/slovensko/vo-veku-103-rokov-zomrel-7-aprila-prot/707285-clanok.html


Nedávno zomrel Emil Boček - mesiac po tom, ako sa stretol s dosluhujúcim prezidentom Zemanom.
https://ksbforum.info/discussion/comment/20387/#Comment_20387

25.3.23
Zomrel Emil Boček, posledný z českých vojnových pilotov RAF
Vo veku 100 rokov zomrel v sobotu český vojnový veterán Emil Boček, ktorý bol príslušníkom československého letectva vo Veľkej Británii. O jeho úmrtí informovalo na sociálnych sieťach brnianske Komunitné centrum pre vojnových veteránov, píše portál Novinky.cz.
"Generál Boček bojoval za to, aby naša krajina bola demokratická, slobodná a nezávislá. Nech odpočíva v pokoji," uviedol na svojom Twitteri český premiér Petr Fiala.
Boček sa narodil vo februári 1923 v Brne. Začal sa učiť za strojného zámočníka, avšak v roku 1939 sa mu podarilo utiecť z okupovaného Československa. Ako 16-ročný následne vstúpil do československej zahraničnej armády vo Francúzsku.
Po evakuácii skončil v Británii, kde absolvoval kurz pre mechanikov, približuje stanica TV Nova na svojej webstránke. Bol prijatý do britského Kráľovského letectva (RAF), a to ako jeden z jeho najmladších. Podľa TV Nova bol zároveň aj posledným z Čechov, ktorí sa k RAF pridali počas druhej svetovej vojny.
Najskôr slúžil ako letecký mechanik v 312. stíhacej peruti a od roku 1944 ako pilot-stíhač letky "B" v československej 310. stíhacej peruti. Absolvoval celkovo 26 operačných letov.
Z armády bol na vlastnú žiadosť prepustený v roku 1946.
Po vojne sa vrátil do Československa a otvoril si autodielňu, pričom pretekal aj na motorkách. Živnosť mu po roku 1948 komunistický režim znárodnil. Následne sa stal zamestnancom spoločnosti Mototechna. Oženil sa v roku 1951. Mal dve deti, dcéru a syna. S výnimkou vojnových rokov prežil celý svoj život v Brne, ktorého "čestným občanom" sa stal v roku 2017.
Armádnym generálom bol menovaný v roku 2019. V rovnakom roku mu bolo udelené aj najvyššie české štátne vyznamenanie - Rad bieleho leva I. triedy. Bol tiež dvojnásobným držiteľom Československého vojnového kríža a rôznych ďalších - českých, československých aj britských - vyznamenaní.
https://www.teraz.sk/zahranicie/zomrel-emil-bocek-posledny-z-ceskyc/703458-clanok.html

4.4.23 mal pohreb.
https://www.teraz.sk/zahranicie/vojnoveho-veterana-bocka-pochovavali/705756-clanok.html


Do tejto smutnej série vekovo zapadá aj hollywoodsky producent židovského pôvodu Walter Mirisch - produkoval kultové filmy Niekto to rád horúce , Sedem statočných , West Side Story či Ružový panter:
https://ksbforum.info/discussion/comment/18842/#Comment_18842


Všetko, čo sa dialo za ich mladosti, možno navždy zabudnúť, prekrútiť, zbagatelizovať.

Kiežby nás bolo dosť, ktorí sa budeme chcieť dozvedieť a dozvedať pravdu, aký život žili ľudia pred 80, 40 rokmi či predvčerom.

Aby pravda neodišla na večnosť ...

Komentáre

  • O jednom z posledných:

    Zomrel Benjamin Ferencz / Posledné slová posledného žalobcu z Norimbergu
    https://www.postoj.sk/128511/posledne-slova-posledneho-zalobcu-z-norimbergu

  • 4.7.23

    Zomrel posledný Francúz, ktorý sa zúčastnil na vylodení v Normandii

    Vo veku 100 rokov zomrel v pondelok /3.7.23/ posledný preživší Francúz, ktorý sa v roku 1944 zúčastnil na vylodení spojencov v Normandii. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

    León Gautier bol jedným zo 177 Francúzov, ktorí sa 6. júna 1944 zúčastnili na vylodení na severe Francúzska. Právo táto vojenská operácia značí začiatok konca dominancie nacistického Nemecka v západnej Európe.

    Gautier slúžil v komande Kieffer zloženého z francúzskych bojovníkov, ktorí bojovali proti nacistom po boku Spojených štátov, Británie a ďalších spojencov aj po tom, čo sa francúzska vláda v roku 1940 vzdala Nemecku.

    Tento francúzsky veterán zomrel v pondelok v nemocnici v meste Caen v Normandii, ležiacom neďaleko pláži, na ktorých sa každoročne konajú spomienkové udalosti venované tamojším krutým bojom.

    O jeho úmrtí informoval Romain Bail, starosta neďalekej obce Ouistreham, v ktorej Gautier žil od 90. rokov. Bail označil Gautiera za miestneho hrdinu, ktorého poznal každý, a horlivého obrancu slobody.

    Gautier sa pripojil k hnutiu Slobodné Francúzsko vedenému generálom Charlesom de Gaullom v roku 1940. Predtým, ako sa zapojil do vylodenia v Normandii, bojoval v Kongu, Sýrii a Libanone. Po vojne sa stal mierovým aktivistom, pričom poukazoval na svoje vojnové skúsenosti.

    "Zabíjate ľudí na druhej strane, ktorí vám nič neurobili, majú rodiny, deti. A za čo?" uviedol Gautier vlani na oslave svojich stých narodenín.

    Vylodenie v Normandii, známe tiež ako deň D, bolo vôbec najväčšou vyloďovanou vojnovou operáciou. Do oblasti invázie bolo vyslaných približne 18.000 výsadkárov a letectvo spojencov poskytlo vzdušnú podporu tisíckam plavidiel, na ktorých sa nachádzalo 130.000 vojakov. Útok viedli Spojené štáty, Británia a Kanada a zúčastnili sa ňom aj vojaci z Austrálie, Belgicka, Československa, Holandska, Francúzska, Grécka, Nového Zélandu, Nórska či Poľska.